Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-70-2004.pdf
PDF · 165.5 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/70/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu: DARTS, spol. s. r.o., Košice so sídlom Brigádnická 2, 040 01 Košice, IČO: 36 187 178 proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava o náhradu škody podľa Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu aleAbo jeho nesprávnym úradným postupom takto
rozhodol:
1. Súd žalobu zamieta.
2. Súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.01.2004 sa žalobca pôvodne C.S.I. - FEST a.s. so sídlom ul. Herľanská 547, Vranou nad Topľou, IČO 36 453 676 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.947.300,00 Sk s príslušenstvom (131.026,36 eur) titulom náhrady škody podľa Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.10.1998 v exekučnom konaní proti povinnej Slovenskej republike nadobudol 100 akcií obchodnej spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Akcie nadobudol v exekučnom konaní v súlade s platným právom a ako vlastník zapísaný v Stredisku cenných papierov SR Bratislava a.s. (ďalej v texte SCP SR) vykonával svoje akcionárske práva tým, že sa dňa 26.11.1998 zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL a.s. Bratislava. Rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 09.12.1998, č. j. 043/1998/SAN bolo uložené SCP SR, aby do troch dní odo dňa doručenia rozhodnutie uviedlo do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred 09.10.1998 evidenciu účtu majiteľa Ministerstvo hospodárstva SR ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL a.s. Bratislava, ako aj evidenciu registra emitenta. SCP SR realizovalo rozhodnutie a akcie žalobcu odpísalo z jeho účtu. tento postup bol nezákonný, pretože došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý bol protizákonne zbavený majetku. Rozhodnutie Ministerstva financií SR bolo v rozpore s § 61 zákona č. 233/1995 Z.z., podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené. Námietky povinného v exekučnom konaní - Slovenskej republiky, boli okresným súdom zamietnuté ako nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznal správnosť a oprávnenosť exekúcie, keď uznesením sp. zn. M Cdo 2/99 zo dňa 28.02.2001 zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora. Následne exekútorke bolo súdom udelené poverenie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Poverenie exekútorky podieľať sa na právach akcionára trvalo do vykonania exekúcie predajom akcií. Exekútorka po tomto úkone vrátila dňa 29.10.1998 Okresnému súdu Vranov nad Topľou ním vydané poverenie na vykonanie exekúcie a tým sa exekučné konanie skončilo. Žalobcovi akcie neboli vrátené. Bola podaná žaloba na preskúmanie rozhodnutia Ministerstva financií SR zo dňa 09.12.1998, ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel a napadnuté rozhodnutie
rozsudkom sp. zn. 4 Sž 143/01 zo dňa 28.05.2002 zrušil. Z tohto rozhodnutie vyplýva, že platí pôvodný stav platný do 09.10.1998, t.j. že žalobca nikdy neprestal byť akcionárom spoločnosti TRANSPETROL a.s. Bratislava. Na riadnom valnom zhromaždení konanom v máji 2002 bolo schválené vyplatenie riadnych dividend za rok 2001 v sume 75.000.000,- Sk. Podľa informácií žalobcu dividendy boli vyplatené ale žalobca ako akcionár bol opomenutý s tým mu vznikla škoda. Na jednu akciu pri výške prijatých riadnych dividend pripadlo 39.473,- Sk čo u žalobcu predstavuje škodu vo výške 3.947.300,- Sk. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 09.12.1998 č.k. 043/1998/SAN je nezákonné, keď bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 143/01 zo dňa 28.05.2002 zrušené. Žaloba dňa 09.08.2002 podal návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žalovaná však na návrh žalobcu nereagovala.
2. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 09.12.1998 bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2002 sp. zn. 4Sž 143/01 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretože súd nemal k dispozícií správny spis. Za daného stavu teda nemožno hovoriť, že by zrušené rozhodnutie bolo nezákonné, čo je jednou z podmienok vyvodzovania zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. Práve naopak rozhodnutie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 143/01 zo dňa 28.05.2002 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.09.2003 sp. zn. M-Sždov, ktorým bolo odmietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora treba považovať za nezákonné i keď na ich platnosti nemožno nič meniť. Najvyšší súd ignoroval § 247 ods. 2 O.s.p., nakoľko v konkrétnom prípade najvyšší súd zrušil rozhodnutie vydané v prvom stupni, voči ktorému bol prípustný opravný prostriedok, ktorý však nebol podaný. Postup podľa § 247 O.s.p. a nasl. vyžaduje, aby išlo o právoplatné rozhodnutie voči ktorému boli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky. Ak by najvyšší súd rešpektoval zákon musel rozhodnúť tak ako to urobil iných prípadoch týkajúcich sa rozhodnutia MF SR zo dňa 09.12.1998, ktorými bolo konanie o žalobách zastavené práve z dôvodu § 247 ods. 2 O.s.p. Jednalo sa tak napr. v konaní sp. zn. 4Sž 20/99, 6Sž 21/99, 6Sž 23/99, 6Sž 26/99. Žalobca spoločnosť C.S.I. - FEST a.s., ktorému boli na účet pripísané akcie TRANSPETROLU a.s. v počte 100 ks nebol účastníkom konania, v ktorom MF SR vydalo rozhodnutie č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998. V danom prípade išlo o konanie podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Ministerstvo financií SR konalo v súlade s ustanoveniami zákona č. 600/1992 Zb. a bolo oprávnené vykonať dozor nad činnosťou Strediska cenných papierov a.s. a uložiť mu povinnosť odstrániť nedostatky v súvislosti s vykonaním záznamov v evidencií v konkrétnom prípade. Uložením opatrenia Stredisku cenných papierov a.s. na odstránenie nedostatkov, ktorých sa dopustilo v konkrétnom prípade, ministerstvo nerozhodovalo o vlastníckych vzťahoch k akciám. Rozhodnutie ministra financií zo dňa 09.12.1998, ktorým bolo Stredisku cenných papierov uložené odstrániť nedostatky zistené pri výkone štátneho dozoru podľa zákona č. 600/1992 ZB. nebolo potrebné žalobcovi (C.S.I. - FEST a.s.) doručovať. V danom prípade išlo o výkon štátneho dozoru
- kontrolnú činnosť ministerstva voči jednému zo subjektov, ktorý podľa zákona č. 600/1992 Zb. podlieha takémuto dozoru. Zákon č. 600/1992 Zb. neurčuje, že by účastníkom kontroly boli aj tretie osoby. V rámci kontroly, štátneho dozoru sa o právach tretích osôb ani nerozhoduje. Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. oprávnenými subjektmi v zodpovednostnom pomere vzniknutom z nezákonného rozhodnutia alebo z nesprávneho úradného postupu sú tí, ktorí boli účastníkmi konania. Žalobca nebol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané napádané rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN a teda žalobca nie je osobou oprávnenou domáhať sa náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb.
3. Žalobca v priebehu konania na pojednávaní dňa 21.02.2005 rozšíril dôvody zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu i o nesprávny úradný postup Ministerstva financií SR podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb., keď ministerstvo financií so žalobcom nekonalo ako s účastníkom správneho konania, hoci konať malo. Žalobca uviedol, že požiadal ministerstvo financií o priznanie účastníka správneho konania listami zo dňa 20.12.1998, zo dňa 17.09.1999 a zo dňa 04.02.2005. Ministerstvo ako správny orgán o jeho žiadostiach nerozhodol. Podľa žalobcu je nespochybniteľné, že preukázal a splnil všetky zákonom požadované podmienky pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., preukázal nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť.
4. Súd uznesením č.k. 17C 70/04-144 zo dňa 18.04.2005 návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku do právoplatného skončenia veci vedenej pred Ústavným súdom Slovenskej republiky ohľadne určenia, že žalobca je účastníkom správneho konania, v ktorom bolo vydané zrušené nezákonné rozhodnutie, zamietol. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že otázka či žalobca bol, má byť resp. je účastníkom správneho konania, v ktorom bolo vydané zrušené rozhodnutie Ministerstva financií SR, je otázkou predbežnou, ktorou sa bude súd zaoberať v nadväznosti na splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom tak, ako sa už zaoberal v obdobných veciach s totožným predmetom konania o náhradu škody odvolací Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 9Co 185/04, tunajší súd v konaní sp. zn. 17C/67/04 a najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmanie rozhodnutia sp. zn. 4Sž 20/99, publikovanom pod č. R 59/2000. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 172/05-168 zo dňa30. septembra 2005, dňa 31.10.2005. 5.Žalobca v čase s obchodným menom GAJUS a.s. v likvidácii podaním doručeným súdu dňa 09.05.2007 navrhol, aby súd podľa § 92 ods. 2 O. s. p. pripustil , aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako žalobca obchodná spoločnosť DARTS, spol. s.r.o. Košice , nakoľko pôvodný žalobca pohľadávku uplatňovanú v prejednávanej veci postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.03.2007 na obchodnú spoločnosť DARTS, spol. s.r.o. Košice. 5.1. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 17C/70/2004-198 zo dňa 06.07.2009 podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že pripustil, aby z konania vystúpil doterajší žalobca GAJUS a.s. v likvidácii a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť DARTS, spol. s r.o.
6. Súd uznesením č.k. 17C/70/2004-288 zo dňa 02.03.2015 návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 28Cb/112/2002 zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní, v ktorom sa riešila otázka vlastníckeho práva žalobcu k predmetným akciám, z ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie dividendy t.j. konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 28Cb/112/2002 je právoplatne skončené, keď súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 28Cb/112/2002-1152 zo dňa 07.11.2012 tak, že žalobu žalobcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. ako správca konkurznej podstaty úpadcu GAJUS a.s. v konkurze proti žalovanému TRANSPTROL, a.s. o zápis zmien v zozname akcionárov a to 100ks kmeňových akcií zamietol. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 28Cb/112/2002-1152 zo dňa 07.11.2012 nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súde Slovenskej republiky č.k. 2Obo/13/2012-1215 zo dňa 28.11.2014 dňa 03.02.2015. 7. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 17C/70/2004-299 zo dňa 12.06.2015 tak, že žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože žalobcovi sa nepodarilo preukázať pasívnu legitimáciu žalovanej. Súd v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný vydal rozhodnutie č. 043/1998/ SAN, ktorým uložil Stredisku cenných papierov uviesť do pôvodného stavu evidenciu účtu majiteľa Ministerstvo hospodárstva SR. Toto rozhodnutie nebolo nikdy pre nezákonnosť rozsudkom NS SR zrušené. Práve naopak, v obdobných prípadoch bolo konanie na NS SR zastavené, o čom svedčí uznesenie NS SR č. k. 4 Sž 20/99 zo dňa 28.9.1999. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že k zastaveniu konania došlo s poukazom na ustanovenie § 247 ods. 2 O. s. p. , ako aj s poukazom na špecifikáciu účastníkov správneho konania vedeného podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papierov, § 82 a nasl. Vzhľadom na úplnosť dokazovania sa súd zaoberal aj príslušnými ustanoveniami zákona č. 600/1992 Zb. a zákona č. 192/1995 Z.z., ktorých príslušné ustanovenia v tomto odôvodnení cituje. Žalobcom predkladané rozhodnutie NS SR č.k. 4 Sž 143/01 zo dňa 28.5.2002 súd nemohol brať v úvahu, nakoľko toto rozhodnutie nemá podobu konečného rozhodnutia vo veci, ale z jeho výrokovej vety vyplýva, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému. Na viac, NS SR v tomto konaní neskúmal podmienky konania podľa § 247 ods. 2 O. s. p. Zo samotného odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že dôvodom na zrušenie napádaného rozhodnutia žalovaného bola jeho nepreskúmateľnosť pre absenciu administratívneho spisu, s odkazom na § 250j ods. 2 druhá veta O. s. p. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol účastníkom konania, v ktorom bolo rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 09.12.1998 vydané, pričom nešlo ani o prípad, že by žalobca nebol do konania pribraný, hoci by účastníkom konania mal byť, už uvedené vylučuje právo žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Keďže žalobca nebol účastníkom konania tak nemohol splniť ani podmienku uplatnenia nároku podľa zákona č. 58/1969 Zb. a teda využitie možnosti podania proti nezákonnému rozhodnutiu. Žalobca súdu nepreukázal ani existenciu nezákonného rozhodnutia žalovaného ako jednu zo základných podmienok pre určenie zodpovednosti žalovaného subjektu, ako aj samotný vznik škody (žalobca výšku škody definoval s poukazom na informácie, ktoré mal získať, avšak bez predloženia právne relevantného dôkazu) a príčinnú súvislosť. Skúmať postup Strediska cenných papierov Bratislava, a.s. ako aj vedenie
samotného exekučného konania tomuto súdu neprináležalo. Z §§ 1 a 3 zákona č. 192/ 1995 Z.z. však analogicky vyplýva, že akcie Transpetrolu, a.s. nemohli podliehať exekúcií, nakoľko v predmetnom čase sa jednalo o strategicky dôležitú spoločnosť vo vlastníctve štátu, ktorej majetok nemohol byť premetom privatizácie.
8. Na základe odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 17C/70/2004-299 zo dňa 12.06.2015 vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 4Co/527/2015-318 zo dňa 30. novembra 2017 tak, že napadnutý rozsudok súdu prevej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia, resp. nedostatočnosť právneho posúdenia veci, keď v odôvodnení napnutého rozsudku sa súd nevysporiadal so všetkými právnymi aspektmi veci. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu podporenou ustálenou judikatúrou a súdnou praxou súdov všetkých stupňov, že nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia znamená jeho nezákonnosť a zrušenie rozhodnutia pre nepredloženie administratívneho spisu možno kvalifikovať ako zrušenie pre nezákonnosť. Vo vzťahu k dôvodu zamietnutia žaloby spočívajúcom v tom, že žalobca nebol účastníkom správneho konania a teda nespĺňal požiadavku § 2 zákona č. 58/1969 Zb. odvolací súd uviedol, že nemožno opomenúť, že žalobca tvrdí, že účastníkom relevantného správneho konania jednak bol, keď navyše o priznanie postavenia účastníka relevantným postupom i požiadal a táto jeho žiadosť nebola doposiaľ relevantným spôsobom zamietnutá. V odôvodnení napadnutého rozsudku je táto okolnosť neprimerane zúžene a slabo vysvetlená a argumenty žalobcu v tomto smere sú neprípustne zjednodušené. Právna argumentácia žalobcu ohľadom jeho postavenia účastníka v relevantnom správnom konaní ostala nerozobraná, keď nie je v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom uvedené právne vyhodnotenie tejto jeho argumentácie, pretože súd prvej inštancie ohľadom nej neuviedol žiadne právne normy, ktoré tento právny aspekt veci rieši, neuviedol ich výklad a už vôbec nie svoj spôsob aplikácie týchto právnych noriem na danú vec. odvolací súd tiež pripomenul, že žalobca na súdnom pojednávaní konanom dňa 21.02.2005 rozšíril titul uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, spôsobenej nerozhodnutím o jeho žiadosti o priznanie postavenia účastníka správneho konania a súd prvej inštancie sa tým nezaoberal. Ohľadom výšky škody, ktorej náhradu si žalobca uplatnil, súd uviedol, že žalobca výšku tvrdenej škody nepreukázal, ale z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobca za účelom preukázania výšky uplatnenej škody navrhol dokazovanie, a to súdom prvej inštancie zistiť od eminenta TRANSPETROL, a.s., v akej výške boli dividendy vyplatené. Súd však tento dôkaz nevykonal pričom dôvodom nevykonania tohto dôkazu sa nevysporiadal. Odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie viazaného vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, bude vec opätovne prejednať so zameraním sa na všetky vyššie uvedené právne aspekty veci a napokon vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania každý jednotlivo a podľa § 191 ods. 1 CSP vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť byť presvedčivé a preskúmateľné.
9. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9.1. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.
10. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.
11. Súd na pojednávaní dňa 04.06.2018 konal v neprítomnosti žalobcu, keď žalobca sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pojednávanie však odročiť nežiadal, súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi - rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 17C/70/2004-299 zo dňa 12.06.2015, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/527/2015-318 zo dňa 30. novembra 2017, zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov 700200545372 ku dňu 09.10.1998 vydaný Strediskom cenných papierov SR Bratislava, a.s., zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL a.s. Bratislava konané dňa 26.11.1998, rozhodnutie Ministerstva financií SR číslo 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. M Cdo 2/99 zo dňa 28. februára 2001, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Sž 143/01 zo dňa 28. mája 2002, návrh žalobcu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody z 11.06.2002 doručený 09.08.2002, výzva žalobcu z 11.06.2002 TRANSPETROL a.s. na vydanie listinných cenných papierov doručené spoločnosti TRANSPETROL a.s. dňa 12.07.2002, rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 17629/1999-62 zo dňa 24.11.1999, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Sž 20/99 zo dňa 28.09.1999, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M-Sždov 11/03 zo dňa 25.09.2003, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Obo 28/04 zo dňa 17. marca 2004 v spore žalobcu C.S.I. - FEST a.s. proti žalovanému Transpetrol a.s. o vydanie predbežného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. decembra 2003 č.k. 27Cb 77/02-150 v časti, ktorou bolo predbežné opatrenie zamietnuté, notárska zápisnica Nz 438/2002 zo dňa 04.06.2002 - osvedčenie o priebehu časti riadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL a.s., žiadosť spoločnosti C.S.I. - FEST zo dňa 04.02.2005 o priznanie postavenia účastníka konania, zmluva o postúpení pohľadávky z 15.03.2007, obsah spisu Krajského súdu v Bratislave č.k. 28Cb/112/2011, rozhodnutie Ministra financií SR číslo 17629/1999-62 zo dňa 24.11.1999.
13. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov za preukázané, že 13.1. Zo zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov : 700200545372 vydaného Strediskom cenných papierov SR Bratislava, a.s. vyplýva, že spoločnosť C.S.I. -FEST a.s. bola ku dňu 09.10.1998 vedená ako majiteľ 100 ks akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. 13.2. Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 uložilo, ako orgán štátneho dozoru podľa § 82 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ktorý vykonáva kontrolu dodržiavania zákona Strediskom cenných papierov SR Bratislava, a.s. (ďalej v texte SCP SR) v súlade s § 86 ods. 2 písm. a) zákona, SCP SR uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred 09.10.1998 evidenciu účtu majiteľa - Ministerstvo hospodárstva SR - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s. , identifikačné číslo emisie 88090000480 séria 01, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť Transpetrol, a.s. Opravu malo stredisko vykonať ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že ministerstvo dňa 27.10.1998 začalo kontrolu v stredisku z dôvodu podozrenia porušenia ustanovení zákona pri prevode 647 kusov akcií spol. Transpetrol, a.s., a to na základe námietky emitenta a námietky majiteľa, ktorým je Ministerstvo hospodárstva SR. Ministerstvo na základe výsledkov kontroly skonštatovalo, že stredisko pri prevode vyššie uvedených akcií v rámci exekúcie vedenej proti Ministerstvu financií SR neoprávnene previedlo akcie spol. Transpetrol, a.s. Bratislava z účtu Ministerstva hospodárstva SR, t. j. z účtu osoby inej ako povinnej a takisto neoprávnene vykonalo zmeny v registri emitenta. SCP SR nemalo zákonný dôvod na odpísanie akcií z účtu Ministerstva hospodárstva SR pretože nemalo k tomu žiaden pokyn od majiteľa účtu MH SR, poverenie súdu na výkon exekúcie, ako aj na exekučný príkaz zneli voči osobe povinného MF SR, t. j. voči inej osobe ako MH SR, rozpor medzi výrokom a odôvodnením Poverenia súdu zakladá pochybnosti, ktoré malo stredisko skúmať, výkon exekúcie bol vedený na majetok, ktorý podľa zákona č. 192/1995 Z.z. môže byť iba vo vlastníctve štátu. SCP SR vykonalo chybný zápis v registri emitenta, nakoľko SCP SR a ani exekútor nemali žiadne právo zasahovať do evidencie registra emitenta t.j. do zoznamu akcionárov. Stredisko po obdržaní exekučného príkazu malo správne postupovať tak, že malo skúmať či je zhoda medzi osobou , ktorá bola označená ako povinný a číslom účtu majiteľa v stredisku, ktorý patril inej osobe ako osobe povinného. Zhoda nebola a tak stredisko nemalo zápis na účte majiteľa MH SR vykonať. Stredisko tiež malo skúmať, či v súlade so znením všeobecne záväzných právnych predpisov platných v SR ide o majetok štátu, ktorého prevod do súkromného vlastníctva je alebo nie je zákonom obmedzený. V súlade so znením čl. 20 ods. 2 ústavy SR v spojení so znením § 2 ods.
3 zákona č. 192/1995 Z.z. predmetné akcie môžu byť len vo vlastníctve štátu a prevodom akcií bol obídený zákon č. 192/1995 Z.z. Stredisko je povinné konať ako osoba súčinná ale len v takom rozsahu, ktorý je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Stredisko v postavení osoby, ktorá má povinnosť súčinnosti umožnilo exekútorovi resp. vykonalo na príkaz exekútora viac ako na čo mal exekútor poverenie súdu a čo mohol exekútor žiadať aj keby poverenie mal. Ministerstvo financií SR preto považovalo námietky Ministerstva hospodárstva - majiteľa účtu i emitenta za dôvodné. 13.3. Rozhodnutím Ministerky financií SR číslo 17629/1999-62 zo dňa 24.11.1999 bolo v konaní označenom podávajúcim spoločnosti C.S.I. - FEST a.s. (žalobcu) ako rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 rozhodnuté podľa § 60 a 61 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, že podanie žalobcu označené ako rozklad bolo zamietnuté ako neprípustné, pretože nebolo podané účastníkom konania. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.12.1999. 13.4. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4 Sž 143/01 zo dňa 28. mája 2002 vo veci žalobcu Tradeunion spol. s.r.o. proti žalovanému Ministerstvo financií Slovenskej republiky o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia rozhodol tak, že rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN z 09.12.1998 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu na základe jeho spisov. Pokiaľ tieto spisy nemá k dispozícii, je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, čo je podľa § 250j ods. 2 druhá veta dôvodom, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené. 13.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. M-Sždov 11/03 zo dňa 25. septembra 2003 vo veci žalobcu Tradeunion spol. s.r.o. proti žalovanému Ministerstvo financií Slovenskej republiky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. decembra 1998 č. 043/1998/SAN konajúc o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2002 č. 4 Sž 143/01 rozhodol tak, že mimoriadne dovolanie odmietol, keď rozsudkom najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol napadnutý mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky, sa spor medzi účastníkmi s definitívnou platnosťou neuzatvoril, pretože došlo k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu, v dôsledku čoho sa vec znovu vrátila správnemu orgánu na rozhodnutie. Z uvedeného teda vyplýva, že ochrana práv účastníkov správneho konania bude sa môcť zabezpečiť inými právnymi prostriedkami, ktoré sú oveľa širšie ako podanie mimoriadneho dovolania. 13.6. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. M Cdo 2/99 zo dňa 28. februára 2001 v exekučnej veci oprávneného C.S.J. - CD, a.s. proti povinnému Slovenská republika - Ministerstvo financií SR pre vymoženie 43.265.591 Sk s príslušenstvom , vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. Er 3143/97, EX 4575/97 , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 24. septembra 1998 č.k. Er 3143/97, Ex 4575/97 rozhodol tak, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním uznesenie súdu , ktorým súd poveril súdnu exekútorku na vykonanie všetkého, čo je potrebné na zachovanie alebo výkon práv z akcií vymenovaných v uznesení. Za takúto činnosť však nemožno podľa názoru dovolacieho súdu považovať uskutočnenie exekúcie samotným predajom cenných papierov. Ak bolo exekútorke v preskúmavanej veci udelené poverenie na vykonanie exekúcie, mohla uskutočniť exekúciu aj predajom cenných papierov. Toto poverenie exekútorky podieľať sa na právach akcionára trvalo len do vykonania exekúcie predajom akcií. Po tomto úkone exekútorka vrátila 29. októbra 1998 Okresnému súdu Vranov nad Topľou ním vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5713 003605. Tým sa exekučné konanie skončilo a pretože v zmysle § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené, prípadným zrušením mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia by sa na veci nič nezmenilo. Zrušením tohto rozhodnutia by sa nedosiahla ochrana práva Slovenskej republiky - Ministerstva hospodárstva SR, ktorý orgán má v správe akcie v ňom označené. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo zamietnuté pre nesplnenie predpokladov pre jeho podanie a to bez ďalšieho skúmania opodstatnenosti v dovolaní uvedených dovolacích dôvodov. 13.7. Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Miroslav Kozubaľ proti žalovanému Ministerstvo financií Slovenskej republiky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 rozhodol uznesením sp. zn. 4 Sž 20/99 zo dňa 28. septembra 1999 tak, že konanie zastavil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 01.03.1999 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, ktorým bolo uložené Stredisku cenných papierov SR Bratislava, a.s., aby do troch dní odo dňa doručenia rozhodnutia uviedlo do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred 9. septembrom 1998
evidenciu účtu majiteľa Ministerstvo hospodárstva SR, ako jediného majiteľ akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL a.s., Bratislava ako aj evidenciu registra emitenta. Žalobca uvádzal, že rozhodnutie žalovaného mu nebolo doručené, nebolo mu umožnené v konaní predniesť svoje stanovisko. Najvyšší súd SR konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 O. s. p. bez ďalšieho, keď žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že postup podľa § 250b ods. 2 O. s. p. má súd zachovať, len ak žalobca podľa výsledkov overenia mal byť skutočne účastníkom konania, v ktorom napadnuté rozhodnutie bolo vydané. V danom prípade takýto záver nebolo možné prijať a potom ani vyhovieť žiadosti žalobcu o uloženie povinnosti žalovanému doručiť mu napadnuté rozhodnutie. Kto je účastníkom konkrétneho konania, určuje zákon, predovšetkým špecifický, upravujúci dotknutú oblasť vzťahov alebo všeobecný, ak osobitný na jeho použitie odkazuje, resp. ak takáto úprava v špecifickom zákone chýba. Zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 600/1992 Zb. v piatej časti - Ochrana finančného trhu, v ustanovení § 82 a nasl. bol ustanovený výkon štátneho dozoru nad jeho dodržiavaním, rozsah a predmet. Súčasne boli aj vymedzené subjekty dozoru, a tým vlastne aj okruh subjektov tohto administratívneho vzťahu. Medzi tieto subjekty (štandardne, tak ako je to aj pri iných dozoroch a kontrolách vykonávaných či už univerzálnymi alebo špeciálnymi štátnymi kontrolnými orgánmi, napr. Najvyšším kontrolným úradom, Slovenskou obchodnou inšpekciou, Slovenskou energetickou inšpekciou a ďalšími) zákonodarca nezaradil tzv. tretie osoby, teda osoby, s ktorými je kontrolovaný subjekt v právnych vzťahoch (obchodných, občianskoprávnych), hoci tieto vznikajú v rámci činnosti, ktorá je predmetom kontroly. Zásadne výkonom kontroly, ktorej súčasťou sú aj oprávnenia ukladať opatrenia, sa totiž nemenia práva a povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zmluvy voči osobám, s ktorými je v právnom vzťahu. Opatrenia kontrolných orgánov nemajú povahu rozhodnutí o právach a povinnostiach vyplývajúcich z obchodných alebo občianskoprávnych vzťahov, ani povahu rozhodnutia o spore z týchto vzťahov medzi účastníkmi vzniknutými. Takáto právomoc kontrolným ani dozorným orgánom nie je zverovaná a nebola na dotknutom úseku zákona č. 600/1992 Zb. zverená ani žalovanému. Opatrenie kontrolného orgánu, ktorým ukladá kontrolovanému subjektu na zverenom úseku, tak je len priamym zásahom do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty. Pri tejto sfére vplyvu opatrenia, ktoré je obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného, žalobca nespĺňa kritériá účastníka vymedzené v ustanovení § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., keďže napadnutým rozhodnutím nebolo rozhodované o jeho právach (žalovaný nemá tú kompetenciu, tá v prípade sporu s kontrolným orgánom patrí súdu) a toto rozhodnutie sa ho ani priamo nedotklo - stav evidencie sa zmenil až úkonom kontrolovaného subjektu. Riadny opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu takto ako účastník konania, prípadne aj žalobu, mohlo podať len Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky, a.s., Bratislava, ktoré zo zákona zodpovedá za registre a účty, ktoré vedie, a je v právnom vzťahu so žalobcom. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 20/99 zo dňa 28. septembra 1999 bolo publikované v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod číslom 59/2000. 13.8. Žalobca podaním zo dňa 11.06.2002 spolu s inými osobami vyzval Ministerstvo financií SR na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, ktorá im vznikla tým, že Stredisko cenných papierov SR Bratislava, a.s. na základe rozhodnutia Ministerstva financií SR zo dňa 09.12.1998 č. 043/1998/ SAN opravilo „chybný zápis“ a z účtu majiteľov týchto osôb vymazalo údaj o vlastníctve spolu 647 ks kmeňových akcií na meno emitenta TRANSPETROL, a.s. v menovitej hodnote 1.000.000,- Sk za jednu akciu. Uvedeným osobám vznikla škoda vo výške trhovej hodnoty 647 ks akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Výzva na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 11.06.2002 bola Ministerstvu financií SR doručená dňa 09.08.2002.
14. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. 14.1. Podľa § 27 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa § 27 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. 14.2. Zákon č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a žalobca sa domáhal náhrady škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 a v dôsledku nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu - Ministerstva financií SR spočívajúcom v nerozhodnutí o jeho žiadosti o priznanie postavenia účastníka správneho konania z roku 1999. K vydaniu nezákonného rozhodnutia a k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu došlo pred nadobudnutím účinnosti Zákona č. 514/2003 Z.z.. a preto súd posudzoval nárok žalobcu podľa ustanovení Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
15. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní, ako aj v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 2 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Podľa § 3 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené. Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. 15.1. Podľa § 82 ods. 1 Zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch štátny dozor podľa tohto zákona sa vykonáva nad obchodovaním s cennými papiermi, emitentom verejne obchodovateľného cenného papiera, strediskom, organizátorom verejného trhu, obchodníkom s cennými papiermi, maklérom a prevádzkovateľom tlačiarne cenných papierov. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na činnosť vykonávanú Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia štátny dozor podľa odseku 1 vykonáva ministerstvo financií. Podľa § 82 ods. 2 Zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch pri výkone štátneho dozoru podľa § 82 ods. 1 ministerstvo ukladá opatrenia na nápravu a pokuty. Podľa § 86 ods. 2 Zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch ak ministerstvo pri výkone štátneho dozoru zistí, že osoba uvedená v § 82 ods. 1 porušuje povinnosti uložené týmto zákonom, podmienky ustanovené v povolení udelenom podľa tohto zákona alebo porušuje osobitné právne predpisy upravujúce povinnosti kontrolovaných subjektov, uloží opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. 15.2. Podľa § 1 Zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácií strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností účelom tohto zákona je a) vymedziť z hľadiska národno-štátnych záujmov okruh strategicky dôležitých štátnych podnikov, v ktorých majetok štátu sa nemôže previesť na iné osoby podľa tohto zákona ani podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, b) upraviť podmienky privatizácie strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len "fond"), c) ustanoviť spôsob a podmienky prechodu štátnych podnikov na akciové spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu,
d) upraviť ďalšie spôsoby zabezpečenia strategických záujmov štátu v tých akciových spoločnostiach, v ktorých má fond alebo štát významnú majetkovú účasť. Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácií strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností predmetom privatizácie nemôžu byť akcie Transpetrolu, akciovej spoločnosti, Bratislava a Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti, Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond; ustanovenie § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto akciové spoločnosti. 15.3. Podľa § 114 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. 15.4. Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
16. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žalobe žalobcu na náhradu škody nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom požadovaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 58/1969 Zb., nepreukázal, že je oprávnený domáhať sa nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nakoľko nebol účastníkom konania, v ktorom bolo rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 vydané a nebolo ani preukázané, že by išlo o prípad, že do konania žalobca resp. jeho právny predchodca nebol pribratý, hoci podľa zákona by mal byť účastníkom konania. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 16.1. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydalo v konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a v súlade s § 86 ods. 2 písmeno a) rozhodnutie číslo 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 ako orgán štátneho dozoru podľa § 82 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch vykonávajúci kontrolu dodržiavania zákona Strediskom cenných papierov SR Bratislava, a.s.. Ministerstvo financií SR podľa citovaného § 82 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. vykonáva štátny dozor nad obchodovaním s cennými papiermi, emitentom verejne obchodovateľného cenného papiera, strediskom, organizátorom verejného trhu, obchodníkom s cennými papiermi, maklérom a prevádzkovateľom tlačiarne cenných papierov. predmetom štátneho dozoru je dodržiavanie podmienok stanovených v povolení, dodržiavanie tohto zákona a osobitných zákonov a právnych predpisov a opatrení , ktoré ministerstvo vydalo. Predmetným rozhodnutím, ktorým došlo k uloženiu opatrenia na nápravu zistených nedostatkov išlo zo strany ministerstva o výkon štátneho dozoru nad dodržiavaním zákona č. 600/1992 Zb. Strediskom cenných papierov, ktoré je povinné evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a to v rozsahu stanovenom týmto zákonom a teda viesť evidencie na účtoch majiteľov cenných papierov a v registri emitentov cenných papierov. Ministerstvo uložilo, ako orgán štátneho dozoru podľa § 82 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ktorý vykonáva kontrolu dodržiavania zákona Strediskom cenných papierov SR Bratislava, a.s. Stredisku cenných papierov SR Bratislava, a.s. uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred 09.10.1998 evidenciu účtu majiteľa - Ministerstvo hospodárstva SR - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s. , identifikačné číslo emisie 88090000480 séria 01, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť Transpetrol, a.s. Opravu malo stredisko vykonať ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal. 16.2. Žalobca resp. právny predchodca žalobcu nebol a ani nemal byť účastníkom správneho konania podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a to z dôvodov uvedených v rozhodnutí ministerky financií SR číslo 17629/1999-62 zo dňa 24.11.1999, ktorým bolo podanie právneho predchodcu žalobcu spoločnosti C.S.I. - FEST a.s. označené ako rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 podľa § 60 a § 61 zákona č. 71/1967 Zb. zamietnuté ako neprípustné, pretože nebolo podané účastníkom konania. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.12.1999. Podľa uvedeného, s odôvodnením ktorého sa súd stotožňuje postavenie účastníka konania určuje zákon upravujúci vzťahy v príslušnej oblasti príp. všeobecný zákon (správny poriadok), ak takáto úprava v osobitnom zákone chýba resp. ak špeciálny zákon na jeho použitie odkazuje. Zákon o cenných papieroch v ustanovení § 82 a nasledujúcich upravuje výkon štátneho dozoru. Súčasne vymedzuje aj subjekty podliehajúce tomuto dozoru a tým aj okruh subjektov tohto administratívneho vzťahu. medzi tieto subjekty zákonodarca nezaradil tzv. tretie osoby, teda osoby, s ktorými je dozorovaný subjekt v právnych vzťahoch. Výkonom štátneho dozoru, ktorého súčasťou sú aj možnosti ukladať opatrenia, sa nemenia práva a povinnosti dozorovaného subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Opatrenia
dozorného orgánu nemajú povahu rozhodnutí o právach a povinnostiach vyplývajúcich z obchodných alebo občianskoprávnych vzťahov. Opatrenie, ktoré sa ukladá dozorovanému subjektu, je len zásahom do právneho postavenia tohto subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty. Uložené opatrenie, ktoré je obsahom predmetného rozhodnutia, nebolo rozhodnutím o právach alebo právom chránených záujmoch spoločnosti C.S.I. - FEST a.s. a toto rozhodnutie sa jej priamo nedotklo. Stav evidencie na účtoch sa zmenil až úkonom kontrolovaného subjektu - Strediska. Pokiaľ sa spoločnosť považovala za účastníka konania, mala toto právo uplatniť v konaní, aby správny orgán o tom mohol rozhodnúť. Toto právo neuplatnila. Pritom vedela o konaní priamo z oznámenia Strediska o realizácii rozhodnutia o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov z 10.12.1998, teda ešte pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozhodnutia. 16.3. Otázkou postavenia účastníka správneho konania sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Sž 20/99 a to vo veci totožnej ako v konaní sp. zn. 4Sž 143/01. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4 Sž 20/99, publikovanom v Zbierke rozhodnutí číslo 59/2000 dospel k záveru, že v tom konaní žalobca (v obdobnej veci ako v prejednávanej veci) nespĺňal kritéria účastníka v konaní podľa zákona o správnom konaní z dôvodu, že Ministerstvo financií SR rozhodnutie zo dňa 09.12.1998 č. 043/1998/SAN vydal v rámci výkonu štátneho dozoru podľa zákona č. 600/1991 Zb. o cenných papieroch v správnom konaní. Zákon o cenných papieroch vymedzuje subjekty podliehajúce tomuto dozoru a tým aj okruh subjektov administratívneho vzťahu, pričom tzv. tretie osoby, s ktorými dozorovaný subjekt je v právnom vzťahu, medzi tieto subjekty nepatrí. 16.4. Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vzhľadom k tomu, že nebolo doposiaľ rozhodnuté správnym orgánom o jeho žiadosti o priznanie postavenia účastníka konania, je účastníkom správneho konania a že ak sa žalovaný domnieval, že žalobca nie účastníkom mal o tom vydať osobitné rozhodnutie, ktorým bolo postavenie žalobcu ako účastníka správneho konania zamietnuté. Napadnuté rozhodnutie číslo 043/1998/SAN nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.1998. Žalobca ako to vyplýva z rozhodnutia ministerky financií SR číslo 17629/1999-62 zo dňa 24.11.1999, ktorým bolo podanie právneho predchodcu žalobcu spoločnosti C.S.I. - FEST a.s. označené ako rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 podľa § 60 a § 61 zákona č. 71/1967 Zb. zamietnuté ako neprípustné, podal dňa 20.09.1999 žiadosť o priznanie postavenia účastníka konania a dňa 22.09.1999 podnet na preskúmanie predmetného rozhodnutia mimo odvolacieho konania a dňa 01.10.199 podanie označené ako rozklad proti predmetnému rozhodnutiu t.j. rozhodnutiu č. 043/1998/ SAN z 09.12.1998. Uvedené podania právny predchodca podal v konaní právoplatne ukončenom dňa 28.12.1998. Uvedené podania právneho predchodcu žalobcu boli posúdené v rozhodnutí ministerky financií SR č. 17629/1999-62 z 24.11.1999, ktorým bolo podanie právneho predchodcu žalobcu označené ako rozklad zamietnuté ako neprípustné pretože nebolo podané účastníkom konania. Žalobca sa mohol dovolávať tvrdenia, že môže byť rozhodnutím dotknutý len do právoplatného skončenia správneho konania t.j. do 28.12.1998, o ktorom mal vedomosť z oznámenia SCP SR o realizácii rozhodnutia o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov resp. sa mohol žalobou domáhať doručenia rozhodnutia správneho orgánu, keď mal za to, že sa s ním malo ako s účastníkom správneho konania konať. Právny predchodca žalobcu podaním dňa 20.09.1999 a podaním dňa 04.02.2005 požiadal o priznanie postavenia účastníka správneho konania. Obe podania právneho predchodcu žalobcu boli podané po právoplatnom skončení konania a teda sú právne irelevantné, nezakladajú žalobcovi postavenie účastníka správneho konania a správnemu orgánu povinnosť sa nimi zaoberať. Správny orgán sa mohol s takouto žiadosťou zaoberať po právoplatne skončenom konaní len v rámci konania o podanom rozklade, čo i uskutočnil. Voči rozhodnutiu o zamietnutí rozkladu právny predchodca opravný prostriedok nepodal, zo spisu nevyplynulo, že by sa žalobou domáhal doručenia správneho rozhodnutia č. 043/1998/SAN z 09.12.1998 ako účastník, s ktorým sa malo konať a v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 143/01 nebolo vyhovené návrhu v tom konaní žalobcu Tradeunion spol. s.r.o. na uloženie povinnosti Ministerstvu financií SR doručiť mu správne rozhodnutie. Z uvedeného je teda zrejmé, že ani z konania sp. zn. 4 Sž 143/01 nie je možné vyvodiť, že by právnemu predchodcovi žalobcu nasvedčovalo postavenie účastníka správneho konania. 16.5. Vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia vydaného Ministerstvom financií SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu č.k. 4Co/527/2015-318 zo dňa 30. novembra 2017, ktorý v bode 17. uviedol, že sa stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu podporenou ustálenou judikatúrou a súdnou praxou súdov všetkých stupňov, že nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia znamená jeho nezákonnosť a zrušenie rozhodnutia pre nepredloženie administratívneho spisu možno kvalifikovať ako zrušenie pre nezákonnosť.
Táto skutočnosť, teda posúdenie napadnutého rozhodnutia ministerstva ako nezákonného, však nič nemení na tom, že ani z tohto dôvodu nemožno priznať žalobcovi ním uplatnený nárok na náhradu škody a to s poukazom na citované ustanovenie § 2 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. 16.6. Sumarizáciou uvedeného je zrejmé, že žalobca nie vzhľadom k tomu, že nebol účastníkom správneho konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia. 16.7. Súd z dôvodov už uvedených tiež dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku na náhradu škody ani v dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu v správnom konaní, ktorý podľa žalobcu spočíval v tom, že Ministerstvo financií SR so žalobcom nekonalo ako s účastníkom správneho konania, hoci konať malo, o opakovaných žiadostiach o priznanie postavenia účastníka správneho konania ministerstvo ako správny orgán, nerozhodlo. 16.8. Podľa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok a nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup orgánu štátu, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom. 16.9. Žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie uvedených podmienok, keď okrem skutočnosti, že nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody z dôvodu, že nebol účastníkom správneho konania, nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup, nepreukázal ani priamu príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ním uplatnenej majetkovej škody spočívajúcej v nevyplatení dividend za rok 2001. K odpísaniu akcií z účtu právneho predchodcu žalobcu došlo úkonom SCP SR, s ktorým bol v právnom vzťahu právny predchodca žalobcu a nie rozhodnutím Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN z 09.12.1998, ktorým ministerstvo Stredisku cenných papierov SR Bratislava, a.s. uložilo povinnosť uviesť evidenciu účtu majiteľa - Ministerstva hospodárstva SR , ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s. ale SCP SR sa proti rozhodnutiu neodvolalo. Opravu nedostatkov však i tak by muselo vykonať z úradnej povinnosti a teda i bez uloženia povinnosti Ministerstvom financií SR. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková ujma vznikla v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia či existencie nesprávneho úradného postupu, nevznikla by ani majetková ujma. Žalobca však priamu príčinnú súvislosť nepreukázal. 16.10. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca resp. právny predchodca žalobcu nepreukázal, že bol v rozhodnom období t.j. v roku 2002 akcionárom spoločnosti Transpetrol a.s. Žalobca zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov zo dňa 09. 10. 1998 vydaným Strediskom cenných papierov SR Bratislava, a. s. preukazoval, že bol majiteľom 100 ks akcií emisie - Transpetrol, a. s. a uvádzal, že tieto akcie nadobudol v exekučnom konaní proti povinnej Slovenskej republike. Súd vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28. 06. 2006 dospel k záveru, že žalobca v rámci exekučného konania nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k akciám Transpetrol, a.s. tzn. nemohol byť ich majiteľom a teda ani nemá nárok na náhradu škody. Podľa § 114 Zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Podľa citovaného § 2 ods. 3 zákona č. č. 192/1995 Z. z. predmetom privatizácie nemohli byť akcie Transpetrolu, akciovej spoločnosti, Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond. Osobitný predpis teda v rozhodnom čase zakazoval akýkoľvek predaj akcií Transpetrolu a.s. vo vlastníctve štátu. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca v rámci exekúcie nemohol platne nadobudnúť akcie spoločnosti Transpetrol, a. s.. Z tohto dôvodu aj došlo v roku 1998 k rozhodnutiu Ministerstva financií SR o uložení opatrení
na nápravu zistených nedostatkov č. 043/1998/SAN. Žalobca nepreukázal, že v roku 2002 bol platným akcionárom obchodnej spoločnosti Transpetrol, a. s., ktorá rozhodla o rozdelení zisku podľa výsledku hospodárenia a teda že by mal vôbec podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo na prípadný podiel zo zisku spoločnosti Transpetrol, a. s., ktorý si v prejednávanej veci uplatňoval ako náhradu škody voči štátu. Zákaz privatizácie akcii Transpetrol, a.s. ako výlučného spôsobu prevodu majetku štátu v strategických podnikoch, implikuje zákaz akéhokoľvek iného prevodu takýchto akcií lebo účel „zákonná“ je treba vykladať v súvislosti s právnymi a spoločenskými vzťahmi, kedy vznikla právna norma. V čase uzatvárania zmlúv o kúpe a predaji akcií, tieto mohli byť len vo výlučnom vlastníctve štátu, ktorý záver súdu vychádza z právnej úpravy Ústavy Slovenskej republiky zavedenej zák. č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 192/1995 Z.z. o strategických podnikoch a zákona č. 92/91 Zb. o veľkej privatizácii účinnej v čase uzatvorenia zmlúv, z čoho vyplýva aj zákaz ich exekvovateľnosti v neprospech žalobcu, t.j. Slovenskej republiky.
17. V priebehu konania žalobca navrhol vykonať dokazovanie výzvou adresovanou spoločnosti Transpetrol a.s. ohľadne skutočnosti, či v roku 2002 boli vyplatené riadne dividendy a v akej výške a predložením správneho spisu Ministerstva financií SR vo veci zrušeného rozhodnutia zo dňa 09.12.1998 č. 043/1998/SAN. Súd žalobcom navrhnuté dokazovanie nevykonal z dôvodu, že vykonanie tohto dokazovania považoval za nadbytočné a nehospodárne, nakoľko navrhované dokazovanie nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku. Súd nárok žalobcu na náhradu škody považoval za nedôvodný, keď mal za preukázané, že žalobca nebol v správnom konaní účastníkom konania a teda nie je oprávnenou osobou domáhať sa nároku na náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia a z dôvodu, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup orgánu štátu a ani priamu príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom uplatnenej náhrady škody nevyplatením dividend a to bez ohľadu stanovenia jej výšky. Súd nevykonal dokazovanie pripojením kópie správneho spisu za účelom preukázania podania žiadosti žalobcu o priznanie postavenia účastníka správneho konania, nakoľko táto skutočnosť vyplynula z predložených listinných dokladov viď odôvodnenie bodu 16.4 rozsudku.
18. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 ZB. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne existencie nesprávneho úradného postupu a priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom uplatnenej majetkovej ujmy a ním vytýkaným nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovanej v spore, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná ale žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si výslovne náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.