Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-278-2014.pdf
PDF · 116.69 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/278/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, právne zastúpeného AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: N. H., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XXXX/XX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 337.906,62 Kč s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 13 % ročne zo sumy 200.000 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 200.000 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.
III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 08.07.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 337.906,62 Kč, zmluvný úrok vo výške 13 % ročne zo sumy 200.000 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 248.809,68 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 13.07.2005 so spoločnosťou eBanka, a.s. Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, na základe ktorej mu banka zriadila a viedla bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. V zmysle Zmluvy o bežnom účte sa žalovaný zaviazal uhradiť eBanke poplatky a náklady za bankové operácie spojené s účtom, ktoré je banka oprávnená zúčtovať na ťarchu účtu žalovaného. Žalovaný uzatvoril dňa 18.05.2007 s eBankou Zmluvu o povolenom debete na bežnom účte. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o povolenom debete boli aj Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisen bank, a.s., ako aj Obchodné podmienky pre povolený debet na bežnom účte Raiffeisen bank, a.s. V súlade so Zmluvou o povolenom debete eBanka poskytla žalovanému prostredníctvom účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX peňažné prostriedky až do výšky povoleného debetu v sume 150.000 Kč. Žalovaný sa zaviazal čerpať povolený debet priebežne, avšak neprekročiť jeho dohodnutú výšku. Žalovaný sa taktiež zaviazal odo dňa prvého čerpania povoleného debetu hradiť úrok z čerpanej a doteraz nesplatenej čiastky povoleného debetu vo výške 21,90 % ročne, čo vyplýva z prehľadu úrokových sadzieb. V dôsledku zlúčenia so spoločnosťou eBank, a.s. ako zanikajúcej spoločnosti prešlo jej imanie vrátane práv a povinností na spoločnosť Raiffeisen bank, a.s. Žalovaný neuhradil ani časť pohľadávky žalobcu, pričom žalobca si touto žalobou uplatňuje dlh na splátkach úveru 200.000 Kč, dlh na zmluvnom úroku 38.405,68 Kč, dlh na úroku z omeškania 89.096,94 Kč, dlh na poplatkoch 900 Kč, dlh na poplatkoch spojených s vedením a správou bežného účtu 9.304 Kč a dlh na sankčných poplatkoch 200.000 Kč, spolu pohľadávka žalobcu uplatnená touto žalobou predstavuje sumu 337.906, 62 Kč.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 02.09.2015, v ktorom uviedol, že žalobca sa odvoláva na mimoriadny výpis za obdobie od 13.07.2005 do 21.01.2014. Osobne mu bol doručený iba mimoriadny výpis končiaci poslednou transakciou dňa 31.01.2009, v ňom žiadny prečerpaný povolený debet nie je, ako to uvádza žalobca. Je veľmi divné, prečo tento výpis neobsahuje aj zostatok na účte, aby bolo jasné, kedy bol predmetný účet v mínuse a kedy v pluse. Zároveň žalobca predložil ako súčasť žaloby Obecné úverové podmienky eBanky, a.s. vyhotovené k 19.04.2007, ktoré nie sú podpísané jeho osobou. Žalovaný uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra eBanka zanikla v roku 2008, kedy vznikol dlh, mu nie je vôbec známe. Spoločnosť Raiffeisen bank, a.s. až do dňa 28.11.2013 s ním o poskytnutí úveru a jeho nesplácaní vôbec nekomunikovala, nežiadala ho o splácanie, ani o žiadne plnenie, ani mu nedoručovala žiadne písomnosti a rovnako aj výpisy z účtu. Jediné, čím žalobca preukazuje existenciu dlhu, sú jednostranne vytvorené dokumenty žalobcom, ktoré prvýkrát v živote videl až pri doručení žaloby. Zároveň sa snažil komunikovať s právnym zástupcom žalobcu, ako aj so žalobcom, ako tento dlh vôbec vznikol, čo preukázal Listom zo dňa 21.01.2014. Ani žalobca, ani jeho právny zástupca mu odpoveď na jeho poskytnuté otázky neposkytli.
3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovaného a listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 08.07.2014, výpisom z obchodného registra spoločnosti Raiffeisen bank, a.s., Všeobecnými obchodnými podmienkami Raiffeisen bank, a.s., Obecnými úverovými podmienkami eBanky, a.s., Zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb, Zmluvou o povolenom debete na účte, oznámením o vyhlásení splatnosti úveru, mimoriadnym výpisom z účtu žalovaného, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Spoločnosť Raiffeisen bank, a.s. so sídlom v Prahe je zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, B. H., D. Č.. XXXX. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že v dôsledku fúzie zlúčením so spoločnosťou eBanka, a.s. ako zanikajúcej spoločnosti, prešlo imanie spoločnosti eBanka, a.s. vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na spoločnosť Raiffeisen bank, a.s.
5. Zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa 13.07.2005 uzatvorenej medzi veriteľom spoločnosťou eBanka, a.s. a žalovaným sa banka podľa § 275 a 269 Obchodného zákonníka, v súlade s aktuálnymi Všeobecnými obchodnými podmienkami zaviazala, že v súlade s § 708 Obchodného zákonníka zriaďuje banka odo dňa 13.07.2005 žalovanému ako klientovi bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Klient a banka sa zároveň dohodli, že klient vloží na účet pri podpise tejto zmluvy počiatočný vklad, a to najmenej v jednej zo zvolených mien, ktoré sú stanovené v cenníku. Nesplnenie tejto povinnosti zakladá banke právo od tejto zmluvy odstúpiť.
6. Klient a banka sa podľa čl. 4 bod 1 zmluvy dohodli, že osoby oprávnené budú používať pri dispozícii s prostriedkami elektronický kľúč, ktorého formy sú popísané v obchodných podmienkach. Zmluvné strany sa dohodli, že elektronický podpis bude banka akceptovať i pri uzatváraní zmlúv pri poskytovaní iných, než v tejto zmluve a obchodných podmienkach uvedených služieb a pri podpise dodatku k tejto zmluve.
7. Dňa 13.07.2005 bol zo strany žalovaného podpísaný Protokol o prevzatí a užívaní osobného elektronického kľúča pod číslom XXXXXXXXXX pre dispozíciu s účtom číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný zároveň prehlásil, že elektronický kľúč bude používaný výhradne jeho osobou a v súlade so Zmluvou o poskytovaní bankových a iných služieb. Osoba oprávnená sa bude prostredníctvom elektronického kľúča prihlasovať do klientského systému, a to pod svojím klientskym číslom.
8. Dňa 18.05.2007 bola pod registračným číslom XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX/PD medzi spoločnosťou eBanka, a.s. a žalovaným podpísaná Zmluva o povolenom debete úveru na bežnom účte. Podľa článku 1. bod 1., banka sa zaviazala v súlade s podmienkami tejto Zmluvy o úvere, poskytnúť klientovi peňažné prostriedky formou povoleného debetu na bežnom účte, ktorého číslo je uvedené v článku 2 tejto Zmluvy o úvere, a to do maximálnej celkovej výšky stanovenej v článku 2 tejto Zmluvy o úvere. Klient sa zaviazal vrátiť banke peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného debetu a uhradiť banke úroky z poskytnutého povoleného debetu a poplatky tak, ako sú dohodnuté v Zmluve o úvere. Na základe písomnej žiadosti klienta môže byť výška povoleného debetu zmenená, pokiaľ banka žiadosť klienta akceptuje, umožní banka klientovi čerpať povolený debet v tejto zmenenej výške, a to odo dňa akceptácie žiadosti bankou. Žiadosť klienta podľa tohto odseku sa považuje za bankou akceptovanú okamihom umožnenia čerpania povoleného debetu v takto zmenenej výške.
9. Podľa článku 2 Zmluvy o povolenom debetu na účte, číslo bežného účtu žalovaného predstavuje číslo Zmluvy o úvere XXXXXXXXXX/XXXX a maximálna výška povoleného debetu predstavuje sumu 150.000 Kč, výška úrokovej sadzby 13 % ročne, poplatok za schválenie úveru 200 Kč a poplatok za využitie debetu 50 Kč, poplatok za zmenu limitu povoleného debetu 200 Kč.
10. Výška úroku z omeškania predstavuje 29 % ročne. Podľa článku 3 zmluvy, povolený debet je poskytovaný bez určenia účelu. Klient nie je oprávnený použiť peňažné prostriedky z čerpania povoleného debetu za účelom financovania podnikania. Podľa článku 4. bod 1. zmluvy, klient je oprávnený priebežne čerpať povolený debet kedykoľvek po dobu účinnosti tejto zmluvy s tým, že celkový debet na bežnom účte nesmie presiahnuť celkovú výšku povoleného debetu uvedeného v súlade s článkom 1. odsek 1 a článku 2 tejto Zmluvy o úvere. Podmienkou čerpania povoleného debetu je, že ku každému dňu čerpania povoleného debetu budú splnené všetky podmienky čerpania dojednané v tejto zmluve.
11. Podľa článku 5 Zmluvy o povolenom prečerpaní, klient je oprávnený čerpať povolený debet podľa tejto Zmluvy o úvere, ak sú splnené podmienky v tejto zmluve, vrátane týchto podmienok: a) klient má zriadený v banke bežný účet, b) klient nie je v deň čerpania povoleného debetu v predĺžení s plnením žiadnej povinnosti podľa tejto Zmluvy o úvere, c) banke bolo poskytnuté akékoľvek zaistenie, ktoré malo byť v súlade s článkom 6 tejto Zmluvy o úvere poskytnuté pred príslušným čerpaním povoleného debetu.
12. Podľa článku 9 bod 1 Zmluvy o povolenom prečerpaní, klient je oprávnený čerpať povolený debet nepretržite po dobu 180 kalendárnych dní, klient je povinný splatiť povolený debet, prípadne debet neprevyšujúci maximálne povolenú čiastku iného debetu, najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v predchádzajúcej vete a zaistiť, že zostatok požadovaný týmto článkom zostane na bežnom účte aspoň do dňa nasledujúceho po dni takého úplného splatenia povoleného debetu. V prípade, že klient splní povinnosti stanovené v tomto odseku a budú splnené všetky ďalšie podmienky prečerpania stanovené touto Zmluvou o úvere, je klient oprávnený čerpať povolený debet opakovane. V prípade, že klient splatí povolený debet skôr než v deň stanovený v prvej vete tohto odseku, začína lehota uvedená v prvej vete tohto odseku bežať dňom prvého čerpania uskutočneného po dni takého skoršieho splácania povoleného debetu.
13. Listom zo dňa 28.11.2013 vyhlásila banka všetky pohľadávky vzniknuté zo Zmluvy číslo XXXX/ XXXXXX/XXXXXXXX za splatné a vyzvala žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 337.906,62 Kč.
14. V listine zo dňa 13.12.2007 označenej ako prehľad žiadostí o zmenu limitu povoleného debetu, bolo uvedené, že požadovaná výška a schválená výška predstavuje 200.000 Kč, stav schválená, autorizácia ok.
15. Podľa Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti eBanka, a.s. záverečnej časti bodu 34, rozhodné právo, právne vzťahy vzniknuté medzi klientom a bankou na základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.
16. Podľa Produktových podmienok pre povolený debet na bežnom účte spoločnosti Raiffeisen bank, a.s., banka sa zaväzuje v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve a povolenom debete na bežnom účte umožniť klientovi čerpať prostriedky vo forme povoleného debetu na bežnom účte. Klient sa zaviazal z vyčerpanej čiastky povoleného debetu uhradiť banke úrok stanovený Zmluvou o úvere, a v prípade jeho zmeny vo výške zmenenej za ďalej dohodnutých podmienok. Podľa bodu 3 Produktových podmienok pre povolený debet, klient je oprávnený čerpať povolený debet priebežne, pričom sa zaväzuje neprekročiť jeho dohodnutú výšku. Povolený debet, úroky a ostatné finančné záväzky klienta voči banke vyplývajú zo Zmluvy o úvere, vrátane poplatkov podľa cenníku. V okamihu vzniku nepovoleného záporného zostatku na bežnom účte, je klient povinný na bežný účet vložiť alebo previesť také množstvo prostriedkov, ktoré vyrovnajú vzniknutý nepovolený záporný zostatok.
17. Žalobca predložil na základe výzvy súdu mimoriadny výpis z účtu žalovaného číslo XXXXXXXXXX/ CZK za obdobie od 13.07.2005 do 21.01.2014, z ktorého vyplývajú kreditné a debetné operácie na účte žalovaného.
18. Napriek niekoľkým písomným výzvam súdu a výzvam súdu na pojednávaniach adresovaných právnemu zástupcovi žalobcu, aby žalobca presne súdu špecifikoval uplatnenú pohľadávku v tomto konaní a uviedol ako vznikol debet na účte žalovaného, žalobca v písomných podaniach zo dňa 09.03.2015, 18.01.2018 špecifikoval svoju pohľadávku, keď uviedol, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní predstavuje sumu 337.906,62 Kč, ktorá pozostáva z dlhu na istine úveru 200.000 Kč, zmluvné úroky 38.405,68 Kč, úroky z omeškania 89.096,94 Kč, poplatky 900 Kč a dlh na poplatkoch spojených s vedením a správou bežného účtu vo výške 9.304 Kč.
19. Žalovaný vo svojich prednesoch na pojednávaniach, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach v uvedenom spore so žalobou nesúhlasil, vôbec mu nebolo zrejmé z čoho pozostáva suma vo výške 200.000 Kč, pričom z obsahu Zmluvy o povolenom prečerpaní vyplýva, že táto suma mohla byť maximálne do výšky 150.000 Kč. Žalovaný uviedol, že navýšenie povoleného debetu mohlo byť realizované len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Žalobu považuje za zmätočnú, keď podľa žaloby žalobcu podmienkou čerpania povoleného debetu bolo jeho úplné splatenie najneskôr do jedného roku od prvého čerpania, kým zo zmluvy vyplýva, že to bolo 180 dní. Osobne prestal predmetný účet používať v priebehu roku 2009, na tomto účte bol kladný zostatok. Z uvedeného a zo zatiaľ predložených listín nevyplýva, aby realizoval akékoľvek čerpanie povoleného debetu vo výške 200.000 Kč a ani ďalších nárokov uplatnených žalobou. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.12.2017 žalovaný uviedol, že po sčítaní kreditných a debetných operácii na jeho účte, z tohto účtu vyplývajú kreditné operácie v sume 65.282,98 Kč a nie debetný zostatok 337.906,62 Kč. Akékoľvek zmeny Zmluvy podľa článku 14. ods. 6 Zmluvy o povolenom debete na účte, mohli byť realizované iba písomne. Žalobca nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu, že podpísal dodatok, ktorým sa mení výška povoleného debetu zo zmluvne dojednanej sumy 150.000 Kč na sumu 200.000 Kč. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jasne a zreteľne sumu povoleného prečerpania, ktorú čerpal. Žalobu tak žiadal zamietnuť.
20. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 29C 278/2014-185 zo dňa 19.09.2016 súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť Raiffeisen bank, a.s. a na jeho miesto vstúpil nový žalobca spoločnosť Tomireal, s.r.o. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 29C 278/2014-207 zo dňa 22.05.2017 súd pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil doterajší žalobca Tomireal, s.r.o. a na jeho miesto vstúpil žalobca Blackside, a.s. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2017.
21. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
22. Podľa § 708 ods. 1, 2 Českého Obchodného zákonníka č. 513/1991 Sb. účinného do 31.12.2013 ( ďalej len Obchodný zákonník), smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce. Smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu.
23. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, ve smlouvě o běžném účtu banka označí majitele účtu uvedením obchodní firmy nebo názvu a sídla majitele a identifikačního čísla, pokud bylo přiděleno, jde- li o osobu právnickou, nebo uvedením jména, příjmení, bydliště a rodného čísla nebo data narození majitele, popřípadě obchodní firmy, místa podnikání a identifikačního čísla, jde-li o osobu fyzickou.
24. Podľa § 711 Obchodného zákonníka, smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou- li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).
25. Podľa § 712 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, nestanoví-li smlouva o běžném účtu něco jiného, je banka povinna oznámit majiteli účtu po skončení kalendářního měsíce každý přijatý vklad a platbu a každou provedenou výplatu a platbu v tomto kalendářním měsíci a po skončení kalendářního roku je povinna informovat majitele účtu o zůstatku peněžních prostředků na účtu, a to výpisem z účtu.
Banka prokáže majiteli účtu na jeho žádost provedení plateb.
26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
27. Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.
28. Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky. Dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodným. Medzi spoločnosťou eBanka, a.s. a žalovaným bola podpísaná Zmluva o poskytovaní bankových a ďalších služieb dňa 13.07.2005, na základe ktorej žalovanému zriadila táto spoločnosť v súlade s § 708 Obchodného zákonníka bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX a žalovaný sa zaviazal, že vloží na účet pri podpise tejto zmluvy počiatočný vklad, a to vo výške meny, ktorá je predmetom tejto zmluvy. Nesplnenie si tejto povinnosti zakladalo právo banky od tejto zmluvy odstúpiť. Zároveň podľa článku 2. bod 5. zmluvy, sa žalovaný ako klient banky zaviazal, že je povinný udržiavať na účte kladný zostatok. Klient a banka sa dohodli, že osoby oprávnené budú používať pri vykonávaní dispozície banky elektronický podpis, ktorého formy sú popísané v obchodných podmienkach (článok 4 bod 1 uzatvorenej zmluvy). Zároveň zo strany žalobcu bol súdu predložený protokol o prevzatí a užívaní osobného elektronického kľúča, kde žalovaný prevzal kľúč pod číslom XXXXXXXXXX Y. Ú. Č. XXXXXXXXXX/XXXX. Tento protokol je osobne podpísaný žalovaným.
30. Dňa 18.05.2007 bola medzi žalovaným a spoločnosťou eBanka, a.s. podpísaná Zmluva o povolenom debete na účte číslo XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX/PD podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, kde banka sa zaviazala v súlade s článkom 1. bod 1. zmluvy poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného debetu na bežnom účte, a to podľa článku 2. vo výške 150 000 Kč na číslo jeho bežného účtu, výška úrokovej sadzby predstavovala 13 % ročne, výška úroku z omeškania bola 29 % ročne. Podľa článku 3. bod 1.2 uzatvorenej zmluvy, povolený debet je poskytnutý bez určenia účelu, pričom klient nie je oprávnený používať peňažné prostriedky z čerpania povoleného debetu za účelom financovania podnikania.
31. Z dôvodu neplnenia si povinností žalovaného, spoločnosť Raiffeisen bank, a.s. ako právny nástupca spoločnosti eBank, a.s. fúziou, zlúčením s touto spoločnosťou zosplatnila pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere číslo XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX/PD a vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 337.906,62 Kč. Žalovaný vo svojich písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch na pojednávaniach namietal, že vôbec si nie je vedomý výšky svojho dlhu voči žalobcovi. Mal za to, že pohľadávka uplatnená v tomto spore nie je preukázaná, žalobca v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno.
32. V Civilnom sporom poriadku je zakotvená dôkazná povinnosť strán sporu v sporovom konaní. Ide o povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre strany sporu nepriaznivé rozhodnutie.
33. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, dokazovanie v Civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach, od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktoré z navrhnutých označených dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania, aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantným.
34. Súd konštatuje, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť a neuniesol dôkazné bremeno poukazujúc na to, že žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný, ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo, nárok žalobcu nevznikol, zanikol, zmenil sa, prípadne, je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každého z Civilného sporového poriadku zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tzv. dôkazná povinnosť. Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
35. Súd je toho názoru, že z predložených listinných dôkazov žalobcu, nemožno považovať za preukázané jeho tvrdenia uvedené v žalobe, ohľadne dlžnej sumy. Žalobca nijako súdu nepreukázal kedy a koľko žalovaný uhradil na základe uzatvorených zmlúv žalobcovi, kedy si prestal plniť svoje zmluvné povinnosti a ako žalobca dospel k žalovanej sume s príslušenstvom. K sumám uvedených v žalobe a vo vyjadreniach žalobcu, nebolo možné dospieť ani na základe predložených listinných dôkazov. Žalobca vo svojich písomných podaniach vyčíslil iba dlžnú sumu istiny a dlžnú sumu kapitalizovaného príslušenstva, ako však dospel k vyrátaniu týchto dlžných súm, súdu vôbec nie je zrejmé. Súd za dôležité považuje v tomto spore uviesť, že v kontradiktórnom sporovom konaní, kde neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena má pre žalobcu za následok stratu sporu, nie je ani povinnosťou súdu vyzývať žalobcu k splneniu týchto povinností, keďže ich neunesenie nebráni pokračovať v konaní, lebo nejde o procesné vady žaloby, ale bráni to vyhoveniu žalobe. Nie je ale povinnosťou, no ani právom súdu, skutočnosti rozhodujúce pre ten ktorý uplatnený nárok domýšľať a hľadať ktorý z predložených dôkazov by asi mohol takýto neodôvodnený nárok preukázať, aby súd mohol nárok priznať.
36. S poukazom na uvedené právne a teoretické východiská, súd prvého stupňa uzatvára, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď v konaní dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že jeho nárok v rozsahu uplatnenom touto žalobou, je dôvodný.
37. Súd zdôrazňuje, že niekoľkokrát vyzýval aj prítomného právneho zástupcu žalobcu, ktorý bol prítomný na pojednávaní, aj žalobcu, aby ozrejmil ako došlo k navýšeniu povoleného debetu z pôvodne dohodnutej sumy 150.000 Kč na sumu 200.000 Kč. Do dnešného dňa to súdu preukázané nebolo. Rovnako súd vyzýval právneho zástupcu žalobcu, aby presne z mimoriadneho výpisu z účtu za obdobie od 13.07.2005 do 21.01.2014 na účte číslo XXXXXXXXXX/CZK špecifikoval kreditné a debetné operácie vykonané zo strany žalovaného. Žalobca tak neurobil. Súd tak pristúpil k preskúmaniu tohto mimoriadneho výpisu z účtu, pričom poukazuje na tento mimoriadny výpis nachádzajúci sa na čísle listu
XXX-XXX súdneho spisu, pričom na strane 78 tohto mimoriadneho výpisu ku dňu 30.09.2008 bol na účte žalovaného kladný zostatok 0,03 Kč. K 30.09.2008 bol tak kladný zostatok na účte žalovaného. Súdu vôbec nie je zrejmá vypočítaná dlžná suma zo strany žalobcu vo výške dlžnej istiny 200.000 Kč, a s tým súvisiace kapitalizované príslušenstvo z tejto istiny. Po prepočte súdu, podľa predloženého mimoriadneho výpisu z účtu, keďže k 30.09.2008 na účte žalovaného Č.. XXXXXXXXXX/CZK bol kladný zostatok, súd zrátal transakcie uskutočnené žalovaným na jeho účte, debetné a kreditné operácie od 01.10.2008 do 31.10.2013. Po prepočte súdu, na účte žalovaného je evidovaný kladný zostatok v sume 65.282,98 Kč. Ako dospel žalobca k dlžnej sume 337.906,62 Kč, súdu nie je vôbec zrejmé. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť eBanka, a.s. zanikla v roku 2008 fúziou so spoločnosťou Raiffeisen bank, a.s. Žalobca súdu nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo pristúpil k vymáhaniu dlžnej sumy od žalovaného až v roku 2013. Samotný žalovaný súdu preukázal výzvy adresované právnemu zástupcovi žalobcu, aby mu presne špecifikoval, z čoho pozostáva dlžná suma. Za dôležité súd považuje poukázať na článok 14 ods. 6 Zmluvy o povolenom debete na účte, ktorý hovorí o tom, že akékoľvek zmeny a doplnky v tejto zmluve musia byť zrealizované jedine s písomným súhlasom oboch zmluvných strán. Žalobca ku dňu rozhodnutia súdu nepredložil žiadnu podpísanú zmenu zmluvy, ktorú podpísal žalovaný voči pôvodnej sume povoleného prečerpania 150.000 Kč na sumu 200.000 Kč. Súčasťou súdneho spisu je iba elektronický výpis banky o tom, že zmena bola schválená, avšak samotnú dohodu obidvoch zmluvných strán, žalobca súdu do dnešného dňa nepredložil. Súd tak konštatuje, že žalobca v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno.
38. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
39. Žalobca vo svojom písomnom podaní vzal svoj žalobný návrh späť v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy 200.000 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 200.000 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil. Súd z tohto dôvodu konanie v tejto časti postupom podľa § 144 a 145 C.s.p. zastavil.
40. V tomto konaní vzniesol žalovaný námietku miestnej nepríslušnosti. Súd ju v celom rozsahu považuje za nedôvodnú, poukazuje na § 41 Zákona č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého súd skúma miestnu nepríslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Súd poukazuje na to, že námietku miestnej nepríslušnosti vzniesol žalovaný až po niekoľkých rokoch vedenia tohto súdneho sporu. Súd poukazuje na čl. 16 ods. 2 Nariadenie Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré zakladá právomoc súdu členského štátu, v ktorom má bydlisko spotrebiteľ, žalovaný. Podľa názoru súdu, Okresný súd Prešov je vecne a miestne príslušný na prejednanie sporu. V súvislosti s tým, poukazuje súd na judikatúru slovenského a českého Najvyššieho súdu, napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky 4Cdo 40/2014, Najvyšší súd Českej republiky 30Cdo 444/2004 zo dňa 02.06.2005, v zmysle ktorých bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržiava. Žalovaný v tomto konaní nepreukázal, že by ním uvedená adresa v Českej republike bola skutočne miestom jeho pobytu, na ktorej sa zdržiaval. Žalovaný podnikal a bol spoločníkom v obchodných spoločnostiach so sídlom na území Slovenskej republiky. Z uvedených údajov je zrejmé, že žalovaný na území Slovenskej republiky v rozhodnom období vykonával podnikateľské aktivity, zároveň má aj vedenú v registri obyvateľov adresu svojho trvalého pobytu Š. XX, Prešov. Súd vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti zo strany žalovaného vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodnú.
41. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v spore neúspešný, nemá tak nárok na náhradu trov konania. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnil, ani z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.