Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/269/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu C. zast. Združením na ochranu práv občana - AVES, Jána Poničana 9, Bratislava, IČO 50 252 151 proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 47 967 692 zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 50 361 368 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 998,73 eur a o určenie, že všetky práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným sa považujú za urovnané s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby a konanie v sume 584,- eur z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 414,73 eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 414,73 eur od 31. 03. 2017 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že všetky práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným sa považujú za urovnané, súd žalobu v tejto časti z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 24,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške 998,73 eur s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel žalobca s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a.s. dňa 13. 08. 2008. Poukázal na tú skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti, a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež neobsahuje správny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa a s tým súvisiaci údaj o výške RPMN a priemernej RPMN. Vzhľadom na absenciu správnych údajov zmluvy o úvere predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobca uhradil žalovanému viac finančných prostriedkov, ako dostal, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a preto je žalovaný povinný žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať ako plnenie bez právneho dôvodu. Zároveň žiadal žalobca vysloviť osobitným výrokom, že všetky práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným sa považujú za urovnané. 2. Žalovaný uviedol, že žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, podľa jeho názoru zmluva o úvere obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o úvere je podľa názoru žalovaného platná. V prípade opačného názoru súdu vzniesol námietku premlčania prípadného nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie. 3. Žalobca pôvodnou žalobou si uplatňoval na žalovanom vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 998,73 eur, svojím podaním zo dňa 14. 02. 2018 zobral žalobu v časti bezdôvodného obohatenia

vo výške 584,- eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom zástupcov strán sporu, oboznámením sa so zmluvou o úvere zo dňa 13. 08. 2008, vyrozumením zo dňa 20. 02. 2017, oznámením o zmene veriteľa zo dňa 25. 08. 2017, dokladmi o uhradení úveru žalobcom na čl. 9 až 14 spisu, návrhom na zmenu žaloby zo dňa 14. 02. 2018, potvrdením spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. o aktuálnom stave pohľadávky ku dňu 15. 05. 2017, vyjadrením žalovaného zo dňa 11. 04. 2017, 06. 02. 2018, 26. 03. 2018, 11. 05. 2018, vyjadrením žalobcu na čl. 44 spisu, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 12. 2012 s prílohou č. 1a) k zmluve a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 01. 2013 a zistil nasledovný skutkový stav. 5. Žalobca uzavrel dňa 13. 08. 2008 s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere, v zmysle ktorej zmluvy žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur s výškou mesačnej splátky 47,90 eur, s počtom splátok 70, dohodnutými úrokmi 24 %, s RPMN banky 26,82 %, s priemernou RPMN 17,38 %, celková výška nákladov v zmluve je uvedená vo výške 1.438,58 eur, s konečnou splatnosťou 13. 08. 2014, s dátumom prvej platby 13. 09. 2008. 6. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalovaného ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu by bolo možné považovať zmluvu uzavretú medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 7. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- neprijateľná podmienka. 8. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 9. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 10. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 11. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať mimo iné náležitosť v zmysle písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. h) ročnú úrokovú sadzbu, písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. 12. Podľa § 4 ods. 3 poslednej vety Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 13. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 15. V prvom rade súd riešil otázku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, kde súd zistil, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danom konaní, keďže došlo k postúpeniu pohľadávky titulom zmluvy o úvere zo dňa 13. 08. 2008 z pôvodného veriteľa Poštovej banky na základe zmlúv o postúpení pohľadávok až na žalovaného, pričom postúpenie pohľadávky bolo možné v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého ustanovenia sa pri postúpení

pohľadávky postupovalo podľa Občianskeho zákonníka § 524. Pohľadávka pôvodného veriteľa bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 12. 2012 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, následne pohľadávka bola postúpená na spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. zmluvou zo dňa 15. 01. 2013, kde spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. sa zlúčila so žalovaným a je teda daná pasívna legitimácia žalovaného v danom konaní, keďže naňho prešli práva a povinnosti veriteľa zo zmluvy o úvere, ktorá je predmetom konania v súvislosti s bezdôvodným obohatením. 16. Čo sa týka zákonných náležitostí zmluvy o úvere, súd konštatuje, že zmluva o úvere zo dňa 13. 08. 2008 uzavretá medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. formálne obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, avšak v skutočnosti nie sú tieto údaje v zmluve uvedené platne v súlade so skutočnosťou vychádzajúc z podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Tak, ako to namietal samotný žalobca, v zmluve o úvere nie sú vôbec správne uvedené celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, keďže vychádzajúc len zo základných údajov v zmluve o úvere pri počte splátok 70, výške splátky 47,90 eur zaplatí celkovo žalobca 3.353,- eur, kde po odpočítaní poskytnutej sumy úveru, kde v skutočnosti bola poukázaná suma žalobcovi 1.643,10 eur, predstavujú skutočné náklady spotrebiteľa - žalobcu titulom úveru 1.709,90 eur, pričom v zmluve o úvere sú uvedené celkové náklady 1.438,58 eur. Takto v zmluve sú uvedené nižšie náklady, pričom v skutočnosti spotrebiteľ zaplatí oveľa vyššie celkové náklady, a teda následne vychádzajúc z nesprávne uvedených celkových nákladov je následne nesprávne uvedený údaj o RPMN a priemernej RPMN, keďže tieto údaje priamo závisia od celkových nákladov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť titulom poskytnutého úveru a následne tiež nemôže byť správne uvedený údaj o výške úrokov. Všetky tieto údaje sú uvedené v neprospech spotrebiteľa, uvedené sú v nižšej výške, ako je skutočnosť, čo na jednej strane možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku právneho predchodcu žalovaného a na druhej strane možno uzavrieť, že požadované náležitosti zmluvy v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú uvedené vyššie, nie sú platne v zmluve uvedené, a teda zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje platné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. h), j), k) Zákona č. 258/2001 Z.z., čoho dôsledkom je následok v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti je treba ešte poukázať na to, že žalobca ako spotrebiteľ skutočne nedostal ani výšku poskytnutého úveru podľa zmluvy, keďže výška úveru bola dohodnutá vo výške 1.659,70 eur, avšak v skutočnosti žalobca obdržal len sumu 1.643,10 eur, čo taktiež spôsobuje neplatné uvedenie horeuvedených údajov v zmluve o úvere. 17. Čo sa týka výpočtu RPMN, žalovaný predložil výpočet RPMN, ktorý podľa neho je v zmluve o úvere uvedený v správnej výške 26,82 %, avšak pri bližšom oboznámení sa so spôsobom výpočtu RPMN predloženom žalovaným je zrejmé, že tento výpočet vychádzal z mesačnej splátky vo výške 1.334,- Sk, avšak v zmluve o úvere bola dohodnutá mesačná splátka 1.443,- Sk (47,90 eur), čo spôsobuje to, že údaj o RPMN uvedený v zmluve nie je správny a RPMN v skutočnosti je vo vyššej výške. 18. Pokiaľ ide o ďalšiu namietanú náležitosť žalobcom, ktorú namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť, a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s uvedením poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, tu súd poukazuje v prvom rade na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v konaní C-42/2015 vo veci Home Credit, a.s. proti Kláre Bíróovej pri výklade smernice 2008/48, v zmysle ktorého výkladu zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Z toho teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonnú náležitosť s uvedením počtu splátok, s uvedením konkrétnej výšky splátky istiny, úrokov a poplatkov a táto zákonná náležitosť je splnená, kde súd ešte poukazuje pri oboch namietaných náležitostiach na nové znenie Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení Zákona č. 279/2017 Z.z., kde s účinnosťou od 01. 05. 2018 už zákon nebude vyžadovať určenie termínu konečnej splatnosti úveru a pri náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) bude potrebné uviesť len výšku, počet, frekvenciu splátok a ich prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s poukazom na písm. i) citovaného ustanovenia v znení Zákona č. 279/2017 Z.z. Takto teda nová právna úprava reaguje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Bíróová. V tejto súvislosti ešte súd poukazuje aj na právne závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaniach 3Cdo/146/2017 a 3Cdo/56/2018, kde Najvyšší súd uzavrel, že zmluva o úvere nemusí obsahovať rozpis pri každej jednej splátke, čo táto splátka obsahuje. 19. S poukazom na horeuvedené závery, keďže je možné považovať úver poskytnutý právnym predchodcom žalovaného žalobcovi za bezúročný a bez poplatkov, bola povinnosť žalobcu titulom zmluvy o úvere uhradiť len čistý úver, t.j. len vrátiť poskytnutú sumu finančných prostriedkov vo výške 1.643,10 eur. Podľa predložených dokladov žalobcu, ktorých výšku platieb žalobcu žalovaný

nespochybňoval, žalobca celkovo uhradil 2.057,83 eur, a teda uhradil viac finančných prostriedkov, ako dostal v celkovej výške 414,73 eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, keďže ide o plnenie, ktoré obdržal žalovaný bez právneho dôvodu a toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať v zmysle ustanovenia § 451 Obč. zákonníka. 20. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania prípadného nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie. Tu súd konštatuje, že nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie nie je premlčaný ani v 2-ročnej subjektívnej, ani v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. Bezdôvodné obohatenie začalo vznikať pri uhradení splátky žalobcu dňa 28. 06. 2016, ku ktorému dátumu zaplatil žalobca celkovo 1.657,83 eur, kde k tomuto dátumu vzniklo bezdôvodné obohatenie 14,73 eur, kde z prehľadu vyhotovenom právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. vyplýva, že až do 14. 03. 2017 uhradil žalobca ďalších 400,- eur a celkovo teda vzniklo bezdôvodné obohatenie 414,73 eur. Keďže plnenie titulom zmluvy o úvere bolo dohodnuté v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti každej jednotlivej splátky v zmysle § 103 prvej vety Obč. zákonníka a keďže bezdôvodné obohatenie začalo vznikať 28. 06. 2016 a žalobca podal žalobu na súd 23. 11. 2017, nejde o nárok titulom bezdôvodného obohatenia premlčaný ani v 2-ročnej subjektívnej a už vôbec nie v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. 21. Pokiaľ ide o ostatné námietky strán, ktoré vzniesli v rámci konania, súd sa k týmto ďalším námietkam nevyjadruje, keďže súd musí odôvodniť len podstatné skutočnosti pre posúdenie veci, súd nemusí odpovedať na každú námietku strany s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR č. I ÚS 46/2005, II ÚS 78/2005, I ÚS 241/2007. 22. Takto súd vyhovel žalobe žalobcu v časti vydania bezdôvodného obohatenia, kde zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatňoval v najnižšej výške 5 % ročne od 31. 03. 2017 až do zaplatenia vychádzajúc z toho, že žalobca vyzýval na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na nesprávne zákonné náležitosti zmluvy o úvere už výzvou z roku 2017, kedy právny predchodca žalovaného na výzvu reagoval výzvou zo dňa 20. 02. 2017, takže k 31. 03. 2017 bol už žalovaný v omeškaní v zmysle § 517 Obč. zákonníka, keďže si svoj dlh riadne a včas nesplnil, kde výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 23. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu v časti, pokiaľ žiadal určiť, že všetky práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným sa považujú za urovnané, takýto určovací petit je petitom v zmysle § 137 písm. d) C.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Keďže z osobitného predpisu nevyplýva, že by sa žalobca mohol domáhať určenia takejto právnej skutočnosti, bolo potrebné jeho žalobu v tejto časti zamietnuť. 24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p., kde každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný vychádzajúc jednak z toho, že žalobca mal úspech len v časti vydania bezdôvodného obohatenia v priznanej sume a nemal úspech v konaní o určenie právnej skutočnosti, kde bolo potrebné zohľadniť aj okolnosť celého predmetu konania, kde pôvodne žalobca si uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 998,73 eur, kde zobral žalobu v časti 584,- eur späť a tým procesne zavinil zastavenie konania, bolo by možné priznať trovy konania protistrane, a preto zohľadniac tieto okolnosti vzhľadom na charakter oboch posudzovaných nárokov, t.j. bezdôvodného obohatenia a určovacieho výroku nemožno povedať, ktorý nárok je vo vyššej výške pre jeho porovnanie pre účely náhrady trov konania, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 25. Keďže žalobca je oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. ú) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel a súd jeho žalobe vyhovel v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 414,73 eur, je povinný zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku žalovaný v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona. Súdny poplatok predstavuje 6 % z priznanej sumy bezdôvodného obohatenia s poukazom na položku 1a) sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami

tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.