Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/12/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľky: J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. X, U., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47445092, so sídlom P. Mudroňa 5, Žilina proti odporcovi: Tatra banka, a.s., IČO: 00686930, so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.3.2022 sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uplatňovania pohľadávky voči navrhovateľke prostredníctvom zrážok zo mzdy zamestnávateľa.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila nasledovne: Medzi žalobcom v pozícii dlžníka a žalovaným v pozícii veriteľa došlo dňa 20.11.20214 k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: U.-XX-XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3 050 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných 84 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 64,01 Eur. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere bola ako súčasť zmluvy o úvere uzatvorená v rovnaký deň teda 20.11.2014 dohoda o zrážkach zo mzdy. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. V zmysle : „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“ V zmysle : „Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“ V zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmysle účinného v čase podpisu zmluvy o úvere: „Veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.“

Predmetná zmluva neobsahuje jednoznačný údaj o termíne konečnej splatností, na základe čoho nebolo objektívne možné zistiť rozsah záväzku žalovaného. Je nesporné, že predmetom konania je nárok uplatnený zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú treba posudzovať podľa a nasl. , ako aj účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z rozsudku SÚDNEHO DVORA z 9. novembra 2016 (C-42/15), vyplýva, že článok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Smernica bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 9.7.2015, Bucura, C 348/14, neuverejnený; EÚ:C:2015:447,bod 57). účinný k 18.11.2016 v uvádzal ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie údaja o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve. V konkrétnej úverovej zmluve je termín konečnej splatnosti uvedený ako „do 7 rokov/roka od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“ Vzhľadom na uvedené pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Ide teda o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Dodávateľ mal všeobecné (tzv. typové) údaje matematicko-logickými operáciami premietnuť do konkrétneho časového údaja, ktorý mal konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Bolo v kompetencii poskytovateľa úveru, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania úveru, napriek tomu pristúpil len k neurčitému vymedzeniu splatnosti, čo nie je v súlade s vyššie citovanými závermi, a preto treba považovať predmetný úver s odkazom na ust. zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a ide o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Uvedený právny názor vyslovil Krajský súd Košice vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.11.2018 sp. zn. . Končená splatnosť úveru označená ako „do 7 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“ je nedostatočná a nie je zrejmé, aký je dátum konečnej splatnosti úveru, keďže absentuje údaj kedy bol úver poskytnutý a kedy bola splatná prvá mesačná splátka. Zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa o spotrebiteľských úveroch a v zmluve je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ v rozsudku C - 377/14 vo veci P. E. N., F. N. proti FINWAY, a.s. ustálil výklad celkovej výšky úveru tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. ako aj bod I. prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaný na základe zmluvy o úvere reálne čerpal sumu 2989 ( žalovanému bol okamžite započítaný poplatok vo výške 61 Eur), čo vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj 3050 Eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec. Táto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie na ktoré nemá nárok a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním. V zmysle : „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ S poukazom na citované ustanovenie je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatný právny úkon. Krajský súd Prešov vo svojom rozsudku zo dňa 21.08.2018 sp. zn. uviedol nasledovné: „Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.“ Žalobca tiež zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo

mzdy je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá obsahuje vopred pripravený text bez možnosti akejkoľvek zmeny dohody o zrážkach zo mzdy, čo znamená že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. ). Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Y.). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú ( ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, T. J./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Žalobca si dovoľuje poukázať aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako bolo vyššie uvedené ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa a . Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle o ochrane spotrebiteľa: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť“ Dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s citovaným ustanovením, čo spôsobuje jej neplatnosť. Žalobca

zastáva názor, že predmetná dohoda o zrážkach neobsahuje poučenie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a žalobca nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorením ktorej bolo zo strany žalovaného podmienené poskytnutie úveru. Žalovaný pristúpil prostredníctvom splnomocneného zástupcu k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 22.05.2018 označeným ako „VEC: Vykonávanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť“ , prílohou ktorého bola dohoda o zrážkach zo mzdy. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcovi sú v súčasnej dobe vykonávané zrážky zo mzdy, na dôkaz čoho predkladá výplatnú pásku. Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. zmysle : „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.“ V nadväznosti na ustanovenie : „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.“ Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej ( ). Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí zo dňa 20. 09. 2017.

3. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka súdu predložila listiny: žiadosť spol. ANACO, s.r.o., IČO: 35691816, so sídlom Miletičova 1, Bratislava adresovaná zamestnávateľovi navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 22.5.2018 (konajúceho v mene veriteľa - odporcu), Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 20.11.2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.11.2014 a výplatná páska navrhovateľky za mesiac november 2020. 4. Z predložených listinných dôkazov mal preto súd preukázanú skutočnosť, že zamestnávateľ navrhovateľke v období mesiaca november 2020 vykonával zrážky zo mzdy (z výplatnej pásky označené ako „zrážky voči cudzím“ v počte 3krát v čiastkach 2x po 20,- eur a 1x v sume 70,- eur), a to na základe žiadosti spol. ANACO konajúcou v mene odporcu zo dňa 22.5.2018, v ktorej konajúca spoločnosť uvádza, že dlh navrhovateľky činí k 15.8.2017 sumu 782,06 eur, pričom táto neuspokojená pohľadávka vyplýva zo zmluvy: „Bezúčel. spotr. úver č. XXXXXXXXXX“. 5. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru označenej č. XXXXXXX zo dňa 20.11.2014 vyplýva, že odporca ako veriteľ mal navrhovateľke poskytnúť bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.050,- eur, ktorý sa navrhovateľka ako dlžník zaviazala splácať formou pravidelných mesačných anuitných splátok v počte 84 vo výške 64,01 eur mesačne plus splátka poistného vo výške 0,70 eur mesačne (typ poistenia A - pre prípad smrti a úplnej invalidity). Výška úrokovej sadzby bola určená vo výške 17,70 %, RPMN vo výške 19,47 % a priemerná hodnota RPMN 17,32 %. Dátum poskytnutia úveru bol stanovený najneskôr do 5 pracovných dní od splnenia podmienok poskytnutia úveru uvedených v tejto zmluve (čl. II), pričom konečná splatnosť úveru bola určená do 7 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky. Výška celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť v zmysle uvedených podmienok činila sumu 5.373,83 eur. 6. Podľa čl. III. bod 1 tejto zmluvy veriteľ poskytne dlžníkovi úver najneskôr do piatich pracovných dní od uzavretia zmluvy tak, že pripíše finančné prostriedky vo výške úveru v prospech účtu. Úver sa považuje za čerpaný dňom pripísania na účet. 7. Podľa čl. III. bod 4 tejto zmluvy termín splatnosti prvej splátky úveru je najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, špecifikovaný v zmluve ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že veriteľ odpúšťa dlžníkovi

zaplatenie prvej splátky. Dlžník nie je povinný uhradiť prvú splátku a úver sa začne splácať až splátkou, nasledujúcou po prvej splátke. Termín splatnosti každej ďalšej splátky úveru je deň v príslušnom mesiaci uvedený v čl. I zmluvy, ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru. Ak v danom mesiaci nie je takýto deň, splátka úveru je splatná posledný deň daného mesiaca. 8. V deň podpisu zmluvy (20.11.2014) navrhovateľka uzavrela s odporcom aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa z ktorej vyplýva, že táto dohoda sa uzatvára za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky veriteľa a to: pohľadávky vrátane jej súčastí a príslušenstva na splatenie úveru poskytnutého vo výške 3.050,- eur veriteľom dlžníkovi na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX, vrátane jej prípadných neskorších dodatkov. 9. Z vlastnej činnosti súdu vyplýva, že na základe návrhov navrhovateľky aktuálne prebieha niekoľko konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáha voči rôznym odporcom povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Napr. v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 12.1.2022 súd návrhu navrhovateľky vyhovel a súčasne poučil veriteľa, že ako žalobca môže podať žalobu vo veci samej proti navrhovateľke ako žalovanej, predmetom ktorej bude splnenie povinnosti. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2022. 10. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa veta prvá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením; ak osobitný zákon neustanovuje inak.

17. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

19. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

20. Právna úprava účinná od 1.7.2016 priniesla významné zmeny týkajúce sa neodkladných opatrení, a to najmä z hľadiska charakteru tohto inštitútu, ním sledovaného účelu, dočasnosti, trvania, zákonných podmienok nariadenia a tiež subjektov, voči ktorým možno uplatniť tento inštitút. Účelom neodkladných opatrení je upraviť pomery medzi stranami sporu, a to ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo je obava, že bude ohrozená exekúcia.

21. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, o ktorej sa má rozhodovať

podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súd sa vysporiada len s tými okolnosťami, ktoré z tohto návrhu vyplývajú. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie, resp. z dôvodu bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami sporu. Pri rozhodovaní hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

22. Navrhovateľka odôvodňuje potrebu nariadiť navrhované neodkladné opatrenie len skutočnosťou, že ňou uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť odporcovi na majetok navrhovateľky prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľky na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa jej názoru z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pričom navrhovateľke sú v súčasnej dobe vykonávané zrážky zo mzdy, na dôkaz čoho predkladá výplatnú pásku.

23. Návrh na dočasnú úpravu pomerov strán, ktorý podala navrhovateľka, je podľa názoru súdu so zreteľom na okolnosti vzťahu účastníkov konania nedôvodný. Navrhovateľka síce na jednej strane osvedčila, že zo strany odporcu prostredníctvom za neho konajúcou právnickou osobou bola zamestnávateľovi navrhovateľky podaná žiadosť o vykonávanie zrážok, ako aj to, že nejaké zrážky zo mzdy „voči cudzím“ sú aj vykonávané, avšak navrhovateľka nepreukázala s prihliadnutím na dátum podania žiadosti spol. ANACO, s.r.o. (22.5.2018) či je skutočne vykonávaná zrážka na uspokojenie pohľadávky odporcu, ani to, ktorá z vykonávaných zrážok (identifikovaná napr. v akej výške), a teda neosvedčila, či jestvuje dôvod, pre ktorý je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Súd nemal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy vzťahov ani z hľadiska naliehavosti, nakoľko ak by sa zrážky zo mzdy na základe žiadosti odporcu vykonávali, malo by sa tak diať už takmer 4 roky.

24. Navrhovateľka v prvom rade namieta, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov pre absentujúce podstatné náležitosti zmluvy uvedené v ustanoveniach o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov: 1. zmluva neobsahuje nedostatočný údaj o konečnej splatnosti úveru, 2. zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru a 3. v zmluve je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Zároveň namieta platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, keďže nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán (ide o formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy).

25. Vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je súd povinný ex offo posudzovať povahu zmluvných podmienok vychádzajúc z ochrany zavedenej smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná , ktorým sa mení a dopĺňa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008. Systém tejto ochrany vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy.

26. Súd v rámci dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok a dospel k záveru, že navrhovateľkou namietané zmluvné podmienky nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V prípade zmluvy o úvere navrhovateľka namieta okrem nesprávne uvedenej výšky RPMN aj absenciu týchto náležitostí: údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a údaj o celkovej výške úveru. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy zákona o spotrebiteľských úveroch (z. č. ) zahŕňal medzi

podstatné náležitosti okrem iných aj údaj o „dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ (), ktorého absencia mala za následok, že poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bezpoplatkový. Práve pre skúsenosti z aplikačnej praxe ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a o zmene a doplnení niektorých došlo k zmene dikcie tohto ustanovenia a došlo k vypusteniu časti „...a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. V aktuálnom znení zákona o spotrebiteľských úveroch sa teda medzi podstatné náležitosti radí údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V predmetnej zmluve je ako údaj o dobe trvania zmluvy uvedené v čl. I v siedmej vete zmluvy: „Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru: do 7 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky. V zmysle čl. III bod 4 veta prvá zmluvy je termínom splatnosti prvej splátky úveru najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, špecifikovaný v zmluve ako termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru. Termín splatnosti splátok bol určený vždy k 18. dňu príslušného mesiaca s tým, že úver bol odporca povinný poskytnúť najneskôr do 5 pracovných dní od uzavretia zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že údaj o termíne konečnej splatnosti, resp. dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol určený v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere tak, že spotrebiteľke umožnil bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum doby trvania zmluvy, pričom neuvedenie jednoznačného a konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru nemohlo spochybniť možnosť navrhovateľky posúdiť rozsah svojho záväzku (viď Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s./X. U., v nadväznosti na ktorý došlo k neskoršej úprave náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a úprave okolností, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ako aj dôvodovú správu k ). Ohľadne námietky navrhovateľky o absencii údaja o celkovej výške úveru súd upriamuje jej pozornosť na čl. I riadok 25 zmluvy, podľa ktorého je výška celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť suma 5.373,83 eur, ktorá zároveň zodpovedá aj sume vychádzajúcej pri prepočte výšky RPMN, ktorá je v zmluve uvedená správne a nemožno ju považovať za údaj uvedený v neprospech spotrebiteľa. Správna výška RPMN v danom prípade predstavuje 19,54 % (v zmluve uvedená 19,47 %), pričom celková výška úveru tak predstavuje sumu 5.376,84 eur (v zmluve 5.373,83 eur).

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v zmysle ukladá zamestnávateľovi povinnosť odvádzať zrazenú časť mzdy veriteľovi, a to aj napriek tomu, že zamestnávateľ nie je účastníkom záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom - zamestnancom. Dohoda môže byť vo všeobecnosti súčasťou inej zmluvy (napr. kúpna zmluva), to ale neplatí pri spotrebiteľských zmluvách, kde musí byť vyjadrená osobitnou listinou. Z uvedeného je teda zrejmé, že v posudzovanom prípade bola dohoda o zrážkach zo mzdy síce uzatvorená v deň podpisu zmluvy o úvere, avšak na osobitnej listine (viď č. l. 11). Súd hoc presahujúc rozsah dokazovania v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal kontrolu zmluvných podmienok a dospel k záveru, že spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľke odporcom nemožno posudzovať za bezúročný a bezpoplatkový a dohodu o zrážkach zo mzdy nie je neplatným právnym úkonom, nakoľko bola individuálne dojednaná a nespôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd s poukazom na skutkové tvrdenia navrhovateľky nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, resp. žiadne porušenie právnych predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľke bol rozsah jej zmluvného záväzku dostatočným spôsobom známy, o čom svedčí aj skutočnosť, že podľa zistení súdu z predložených listín navrhovateľka predmetný úver splácala až do augusta 2017 (od novembra 2014), t. j. takmer 3 roky od poskytnutia peňažných prostriedkov znalosť údajov o splatnosti a výške splátok nespochybňovala a podpisom osobitne a individuálne dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy slúžiacej na zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky odporcu potvrdila, že si je vedomá skutočnosti, že v prípade vzniku pohľadávky je odporca oprávnený predložiť túto dohodu zamestnávateľovi navrhovateľky a s týmto navrhovateľka vyjadrila výslovný súhlas tak, aby zamestnávateľ po predložení tejto dohody vykonával z jej mzdy pravidelné mesačné zrážky a poukazoval ich veriteľovi (odporcovi). Navyše odporca, resp. ním splnomocnená právnická osoba si uspokojenie pohľadávky formou zrážok zo mzdy uplatnil u zamestnávateľa v máji 2018 (takmer pol roka po splatnosti vzniknutej pohľadávky).

28. S poukazom na uvedené nebolo dostatočným spôsobom osvedčené, že v danej veci sú splnené predpoklady a zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia (viď najmä z dôvodov uvedených v bode 23 tohto odôvodnenia), preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že s poukazom na ust. v spojení s ust. súd nárok na náhradu trov konania odporcovi ako plne úspešnej strane sporu v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal s poukazom na , nakoľko mu žiadne nevznikli ani si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.