Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3T-105-2017.pdf
PDF · 122.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-3T/105/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich Ing. Marty Libovičovej a Ing. Anny Príbeliovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. júna 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný G. J. G. X. I. S. G. , nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom S., R. XXX/XX, občan SR
j e v i n n ý , ž e
- dňa 16. 10. 2016 v presne nezistenom čase pred 24.00 h z presne nezisteného miesta a z doposiaľ nezisteného účastníckeho telefónneho čísla, doposiaľ nestotožnený páchateľ telefonicky kontaktoval F. R. na jej účastnícke telefónne číslo: XXX/XXXXXXX, kedy sa jej predstavil ako vnuk S. R. a uviedol, že mal dopravnú nehodu, pri ktorej bola zranená žena s dieťaťom a tiež, že sa s vodičom druhého vozidla dohodli, že keď mu zaplatí, tak skutok neoznámi na polícií a následne si na tento účel vypýtal od F. R. peniaze, na čo mu F. R. uviedla, že má len 300,- Eur a doposiaľ nestotožnený páchateľ jej oznámil, že vodič druhého vozidla si pre peniaze príde osobne na adresu jej trvalého bydliska, pričom dňa 17. 10. 2016 v presne nezistenom čase po 00.00 h G. J. prišiel pred rodinný dom F. R. v obci I. R. Č.. XX a F. R. mu odovzdala finančnú hotovosť vo výške 300,- Eur a takýmto konaním spôsobil F. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. R. Č.. XX, škodu vo výške 300,- Eur,
- dňa 30. 10. 2016 v čase asi o 22.15 h z presne nezisteného miesta telefonicky kontaktoval na pevnej linke č. XXX/XXXXXXX J. U. doposiaľ nestotožnený páchateľ a po tom, ako J. U. prijala hovor, volajúci muž sa predstavil ako D. J. a pod falošnou legendou dopravnej nehody, ktorá sa mala stať synovi J. U., zneužitím jej neskúsenosti, citového vypätia a dôvery v uvedenie nepravdivých informácií pod zámienkou, že syn Z. U. mal spôsobiť dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, pri ktorej mal vážne zraniť manželku muža vystupujúceho pod menom Q., J.. J. uviedol, že vie zariadiť, aby jej syn Z. z toho nemal žiadne problémy, následne G. J. po takomto vylákaní osobne prevzal od J. U. v Ľ. dňa 30. 10. 2016 v čase okolo 23.30 h finančnú hotovosť vo výške 800,- Eur, po tomto dňa 31. 10. 2016 v čase asi o 06.05 h bola opätovne kontaktovaná J. U. prostredníctvom jej pevnej linky, volajúci muž sa predstavil opäť ako J.. J. pričom uviedol, že stav zranenej ženy po nehode sa zhoršil, nakoľko dostala vnútorné krvácanie a že je potrebné ju transportovať do nemocnice v Bratislave, následne vyžiadal od J. U. ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 1. 500,- Eur, ktoré J. U. opäť odovzdala G. J. v čase okolo 17.00 h dňa 31. 10. 2016 pred bránou svojho rodinného domu v mieste jej bydliska v Ľ. XX, takýmto konaním J. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ľ. XX, spôsobil celkovú škodu vo výške 2. 300,- Eur,
t e d a
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - využitím neskúsenosti,
č í m s p á ch a l
pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. g) Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 4T/131/2017-500 zo dňa 26. 07. 2017, právoplatným 26. 07. 2017, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a za to odsúdený podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 42 mesiacov a uložený mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu pobytu v administratívnom okrese Veľký Krtíš a Rimavská Sobota na dobu 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podala dňa 06. 10. 2017 na obvineného G. J. obžalobu, ktorou ho viní, že skutkami vymedzenými v nej spáchal pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. g) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
K takýmto záverom dospela po oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, ktoré potvrdilo, že sa obvinený na škodu majetku poškodených F. R. a J. U. obohatil takým spôsobom, že tieto uviedol do omylu a spôsobil im tak malú škodu. Svojím konaním z doposiaľ nestotožneným páchateľom porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických osôb. Konanie obvineného hodnotila ako premyslené konanie s cieľom získania neoprávneného prospechu, keď vystupujúc pod falošnými, resp. inými menami po tom, ako sa poškodeným predstavil mužský hlas nestotožnenej osoby do telefónu na pevnej linke s tým, že v obidvoch prípadoch sa malo jednať o spôsobenie dopravných nehôd im blízkymi osobami a za účelom, aby z toho nemali ďalšie problémy ich blízke osoby požadovali za účelom vybavenia záležitostí od poškodených finančné hotovosti, ktoré im poškodená F. R. dala vo výške 300,- Eur a poškodená J. U. v celkovej výške 2. 300,- Eur.
Prokurátorka na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej kvalifikácii.
V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 uviedla, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní sa potvrdilo spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovaným. Ako usvedčujúce dôkazy stoja výpovede obidvoch svedkýň - poškodených U. a R. a tiež výpoveď svedkyne X.. Obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti na starších osobách tzv. senioroch. Trestnú činnosť sa rozhodol na nich páchať možno preto, že predpokladal, že tieto osoby budú klásť menší odpor a ľahšie bude
mať možnosť páchať trestnú činnosť. Obžalovaný obidve poškodené oklamal. Svedkyňa R. pomerne jasne popísala ako k trestnej činnosti došlo, pričom na 99 % opoznala v osobe obžalovaného tú osobu, ktorej odovzdávala peniaze. Svedkyňa U. sa tiež vyjadrila k okolnostiam, za ktorých jej neznáma osoba oznámila historku, že havaroval jej syn. Svedkyňa uviedla aj to, že táto osoba, ktorej odovzdávala peniaze, sa snažila pred ňou maximálne maskovať. Navrhla preto obžalovaného uznať vinným podľa obžaloby a odsúdiť ho k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody s prihliadnutím na zbiehajúcu sa trestnú činnosť pred Okresným súdom Zvolen v sp. zn. 4T/131/2017 a v rámci tejto modifikácii trestného rozpätia uložiť mu trest v minimálne spodnej hranici 5 rokov 4 mesiace so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Tiež navrhla uložiť mu trest zákazu administratívneho pobytu v okrese Veľký Krtíš a Rimavská Sobota.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 15. 01. 2018 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. t. j. cíti sa nevinný.
Uviedol, že sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré podal do zápisníc o výsluchu na polícii v dňoch 19. 09. 2017 a 30. 08. 2017.
Na otázky pri výsluchu vykonávaného prokurátorkou podľa § 258 ods. 1 Tr. por. sa vyjadril, že v roku 2016 bol poberateľom opatrovateľského príspevku za opatrovanie zdravotne postihnutého otca asi vo výške 220,- Eur, čo bolo jediným zdrojom jeho príjmu. Býval v spoločnej domácnosti s rodičmi a synom. Od roku 2003 do roku 2012, resp. 2013 žil s družkou E. S.. V roku 2016 asi do októbra žil s priateľkou J. X.. Osoby J. S. a J. S. pozná. V mesiaci október 2016 nemal vlastný telefón. Nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Auto nevlastní. Poškodené osoby nepozná, nikdy v živote ich nevidel. Bol to J. S., ktorý ho nahovoril na trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený Okresným súdom Zvolen. Podľa neho to bol on, ktorý podviedol poškodené R. a U..
V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 uviedol, že sa cíti byť nevinný. Ani jeden zo skutkov uvedených v obžalobe nespáchal. Veď ani jedna z poškodených ho neopoznala bez akýchkoľvek pochybností. Odvtedy ako bol odsúdený Okresným súdom Zvolen, vedie riadny život. Žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Jeho obhajca v záverečnej reči uviedol, že v trestnom konaní pred súdom nebolo preukázané, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti, ktorú mu kladie za vinu obžaloba. Obžalovaný v snahe ukončiť trestnú vec na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 4T/131/2017 sa priznal, čo má pre neho také dôsledky, že v tomto konaní je vnímaný ako páchateľ trestného činu podľa obžaloby. Namietol spôsob vykonávania dokazovania v prípravnom konaní pri úkonoch rekognície. Ani jedna z poškodených ho jednoznačne neopoznala ako páchateľa. Podľa obhajoby bol páchateľom obidvoch skutkov J. S.. Navrhol, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že skutky spáchal on.
V prípravnom konaní vypočutá ako svedkyňa - poškodená J. U. ( ďalej ako:“ svedkyňa“ ) na hlavnom pojednávaní dňa 15. 01. 2018 doslovne uviedla, že si náhradu škody v trestnej veci neuplatňuje, má svoj vek, nechce sa ďalej ťahať po súdoch a želá tomu človeku, ktorý ju takto traumatizoval, aby zažil to, čo zažila ona.
Svedkyňa požiadala o výsluch v neprítomnosti obžalovaného, pretože od začiatku konania preciťuje strach. Súd podľa § 262 Tr. por. vylúčil obžalovaného po dobu výsluchu svedkyne z pojednávacej miestnosti. Ešte predtým obžalovaný uviedol, že nemá otázky na svedkyňu. Svedkyňa uviedla, že zotrváva na svojich výpovediach, ktoré podala do zápisníc na polícii v dňoch 30. 11. 2016 a 09. 08. 2017. Svedkyňa uviedla, že celú postavu obžalovaného vidí dnes na pojednávaní prvýkrát. Niečím jej pripomenul tú podobizeň osoby, ktorej odovzdávala peniaze, avšak so 100 %-tnosťou to nemôže potvrdiť, keďže bol sčasti zahalený, mal kapucňu na hlave, bola tma a ona bola vystrašená. Na polícii podrobne opísala celý skutok. Vypovedala pravdu a odkázala na tieto výpovede. Osoba, ktorá jej telefonovala, mala s vysokou pravdepodobnosťou iný hlas, než na ňu prehovoril na hlavnom pojednávaní obžalovaný. Tá osoba sa jej predstavila menom J.. J.. Aj pri druhom odovzdávaní peňazí bola osoba čiastočne zahalená. Dokonca táto osoba na ňu ani neprehovorila, len prevzala z jej rúk peniaze. Všimla si, že táto osoba sa dostavila za ňou na tom istom motorovom vozidle ako v prvom prípade. Odvtedy ako sa vedie trestné konanie, ju už nikto telefonicky neatakuje.
Na otázku obhajcu vypovedala, že pri rekognícii ju policajt nenavádzal, aby ukázala konkrétnu osobu ako páchateľa.
Po týchto vyjadreniach svedkyne súd vyzval obžalovaného, aby vstúpil do pojednávacej miestnosti. Obžalovaného oboznámil s obsahom výpovede svedkyne. Obžalovaný uviedol, že nemá pripomienky k dôkazu.
Svedkyňa J. X. na hlavnom pojednávaní dňa 12. 03. 2018 uviedla, že obžalovaného pozná, pretože sa asi pred rokom priatelili. Niekedy pred Vianocami roka 2016 sa prestali priateliť. Toho času je vo výkone trestu odňatia slobody pre odsúdenie Okresným súdom Zvolen sp. zn. 4T/131/2017, v ktorom konaní bola uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s obžalovaným. Jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Toto odsúdenie nepovažuje za spravodlivé, nakoľko ona je v base a J. ( obžalovaný ) je na slobode. Skutok spáchali spoločne. Obžalovaný jej nehovoril, kam idú a za akým účelom. Viezli sa spolu v aute, ktoré šoféroval akýsi J.. Obžalovaný sa s ním poznal. Cestovali v nočných hodinách, sedela vzadu v aute, tak si nevšimla, či J. počas jazdy s niekým telefonoval. Počas jazdy požičala svoj telefón obžalovanému a tiež aj vodičovi J.. Pýtali ho od nej, ona sa nepýtala na dôvod, prečo. Predtým zvykla pravidelne požičiavať svoj telefón obžalovanému. Obžalovaný jej neprispieval na hovorné. Všetky náklady si hradila sama. Bola taká sprostá. Obžalovaný zvykol používať telefónnu kartu, ktorá bola jej. Mal svoj mobilný telefón. Prečo takto robil, nevie uviesť. V minulosti vnímala, že obžalovaný bol s J. dobrý kamarát.
Svedkyňa - poškodená F. R. (ďalej len ako: “svedkyňa“) sa na predvolanie súdu na hlavné pojednávanie nedostavila. Svoju neúčasť vždy ospravedlnila zdravotnými dôvodmi. Keďže na svedkyňu sa vzťahoval režim obzvlášť zraniteľnej osoby podľa ustanovení zákona č. 274/2017 Z. z., súd ju vypočul dňa 23. 04. 2018 na hlavnom pojednávaní v mieste jej bydliska - I. R. Č.. XX. Jej výsluchu sa zúčastnila aj psychologička R.. M. X.. Psychologička konštatovala, že svedkyňa je vitálna, psychicky zdravá a spôsobilá vypovedať. Svedkyňa uviedla, že zotrváva na svojich výpovediach, ktoré podala do zápisníc o výsluchu na polícii v dňoch 29. 11. 2016, 22. 03. 2017 a 10. 08. 2017. Pokiaľ sa na hlavnom pojednávaní v určitých konkrétnostiach vyjadrí inak, odkazuje na svoje výpovede z prípravného konania, keďže vtedy sa na vec lepšie pamätala. Svedkyňa uviedla, že ju v nočných hodinách dňa 30. 10. 2016 telefonicky kontaktoval mužský hlas, ktorý jej povedal, že jej vnuk mal haváriu a je potrebné uhradiť poškodeným škodu, pretože inak vec bude musieť oznámiť polícii. Aby sa tomu predišlo, pýtal od nej peniaze, avšak ona mu povedala, že mu môže dať len 300,- Eur, nakoľko viacej peňazí doma nemá. On s tým súhlasil. Ešte v tú noc prišiel ku jej bráne muž, ktorého nepoznala, pre peniaze. Keďže svietilo v noci pouličné svetlo, videla tohto muža do tváre aj ako bol oblečený. S určitosťou na 99 % opoznala v obžalovanom tohto muža. Tento príbeh sa jej javil zvláštny, preto išla jeho dej porozprávať na Obvodné oddelenie PZ vo Veľkom Blhu. Stalo sa to nasledujúci deň v ranných hodinách. Svedkyňa uviedla, že si náhradu škody v trestnom konaní neuplatňuje, pretože sa mohlo stať, že obžalovaný bol niekým na túto trestný činnosť zneužitý a nechce mu sťažovať ďalší život. Obžalovaný nemal pripomienky k vykonanému dôkazu.
Obhajca navrhol predvolať a vypočuť svedka J. S.. Zo správy OR PZ Lučenec, OO PZ v Lučenci z 24. 04. 2018 vyplýva, že po J. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., A. XXXX/XX je vyhlásené pátranie od 31. 01. 2017. Na osobu bol vydaný Európsky zatykač. Súd na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 podľa § 277 ods. 4 Tr. por. návrh obhajoby na doplnenie dokazovania výsluchom svedka J. S. zamietol. Tiež rozhodol o ďalšom návrhu obhajoby vo veci predvolania a výsluchu svedkyne R.. M. X., psychologičky uznesením podľa § 272 ods. 3 Tr. por. tak, že aj tento návrh odmietol. Svedkyňa R.. X. sa zúčastnila výsluchu svedkyne ( poškodenej ) F. R. v mieste jej bydliska a tohto výsluchu sa zúčastnil aj obhajca, čím vykonanie tohto úkonu výsluchom tejto osoby, ktorá zároveň vystupovala v postavení psychologičky obzvlášť zraniteľnej osoby, by sa javil nadbytočný. Keďže strany iné návrhy na doplnenie dokazovania nemali a súd súhrn dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach považoval za postačujúci pre rozhodnutie o vine, bolo dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 skončené.
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 221 ods. 3 písm. c) Tr. zák. odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Základná skutková podstata trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. má dve formy protiprávneho konania, ktoré vyjadrujú konanie ako znak objektívnej stránky trestného činu podvodu a ktoré zároveň trestný čin podvodu odlišujú od iných trestných činov. Konaním pri trestnom čine podvodu je jednak uvedenie iného do omylu alebo využitie omylu iného. V prejednávanej veci došlo ku konaniu zo strany obžalovaného, ktorým uviedol poškodené osoby do omylu tým, že v spolupáchateľstve s inou osobou si vymysleli legendu, na základe ktorej mali mať príbuzné osoby poškodených haváriu, pri ktorej došlo k spôsobeniu škody a navrhli im, že konanie zostane latentným bez oznámenia polícii, ak vyplatia peňažnú hotovosť. Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje vždy úmyselné zavinenie, a to buď vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu. Konanie obžalovaného v prejednávanej trestnej veci napĺňa znak priameho úmyslu, keď vedomý si veku a sociálneho statusu poškodených a v snahe na ich úkor sa skôr a ľahšie obohatiť konal.
V rámci vykonávaných dôkazov na hlavnom pojednávaní sa súd vysporiadal jednak s dôkazmi, ktoré navrhla obžaloba ako aj s dôkazmi, ktoré navrhla obhajoba. Ako usvedčujúce dôkazy vyznievajú jednoznačne výpovede svedkýň R. a U.. Tiež ako usvedčujúci dôkaz vyznieva aj výpoveď svedkyne X.. Ako oslobodzujúci dôkaz vyznieva len samotná obhajoba obžalovaného.
Obžalovaný počas celého procesu sa obhajoval tým, že on trestnú činnosť, pre ktorú bola podaná na neho obžaloba, nespáchal. Spáchanie tejto trestnej činnosti sa snažil zvaliť na J. S., ktorého označil za priateľa a o ktorom mal vedomosť, že v súčasnosti je po ňom vyhlásené pátranie a vydaný na neho Európsky zatýkací rozkaz. Z lustrácie ZVJS zo dňa 16. 05. 2018 sa potvrdzuje, že osoba sa nenachádza v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže. Súd návrh obhajoby na výsluch svedka J. S. zamietol z dôvodu, že vykonané ostatné dôkazy na hlavnom pojednávaní usvedčujú obžalovaného z protiprávneho konania, preto bolo rozhodnuté, že sa tento dôkaz nevykoná.
Z podanej obžaloby sa potvrdzuje, že sa mal obžalovaný dopustiť trestnej činnosti v spolupáchateľstve s inou osobou. Táto osoba počas trestného konania stotožnená nebola. Aj prípadné vykonanie dôkazy výsluchom svedka J. S. by nedalo odpoveď na túto otázku, pretože SIM karta s telefonickej účastníckej stanice: XXXX XXX XXX z ktorej bolo volané aj svedkyni U. bolo podľa údajov telefónneho operátora O2 Slovakia s.r.o. pridelená na meno J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. F. XX, Ž. Q. F.. Okrem toho táto osoba bola v prípravnom konaní v trestnej veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/131/2017 vypočutá dňa 14.03.2017 a uviedla, že mala zakúpených vyše 200 kariet a tieto odpredávala náhodným osobám. Osoby J. S. a J. X. nepozná.
V rámci dôkazov vykonávaných na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj s podstatným obsahom trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/131/2017. Rozsudkom v tejto trestnej veci bol obžalovaný G. J. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. s J. X.K.. Obžalovaný bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na dobu 42 mesiacov a určený mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Tiež mu bol uložený trest zákazu pobytu v administratívnych okresoch Zvolen, Detva, Krupina na dobu 3 rokov. Obžalovaná J. X. vypočutá v prejednávanej trestnej veci Okresným súdom Veľký Krtíš ako svedkyňa bola odsúdená k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Aj jej bol uložený trest zákazu pobytu v administratívnych okresoch Zvolen, Detva, Krupina na dobu 3 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť u obžalovaného G. J. dňom 26. 07. 2017, pričom skutku, pre ktorý bol odsúdený, sa dopustil dňa 17. 10. 2016 v čase o 22.39 h.
V prejednávanej trestnej veci sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v skutku č. 1 dňa 16. 10. 2016 t. j. cca 24 hodín pred spáchaním skutku, pre ktorý bol odsúdený Okresným súdom Zvolen. Druhého skutku sa dopustil dňa 30. 10. 2016 v čase o 22.15 hod.
Obžalovaného usvedčujú zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe v ucelenom reťazci tieto dôkazy: opoznanie pri rekognícii poškodenými osobami, výpoveď svedkyne X., používanie mobilného aparátu patriaceho svedkyni X. spôsobom, že do neho vkladal inú telefónnu kartu, častá zámena
účastníckych telefónnych čísiel a SIM karty, snímanie dosažiteľnosti príjmového signálu stanicami telefónnych operátorov, zinscenovanie rovnakej legendy pri páchaní trestnej činnosti a časový sled medzi telefonujúcou osobou a poškodenými a okamihom príchodu na dohovorené miesto za účelom prevzatia peňazí. Aj keď je nespochybnené, že obžalovaný trestnú činnosť nepáchal sám, je trestne zodpovedný zo spolupáchateľstva.
Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/131/2017 z opisu skutku v rozsudku č. k. 4T/131/2017-500 zo dňa 26. 07. 2017 vyplýva, že telefonicky J. S. kontaktoval poškodenú z telefónneho čísla: XXXX XXX XXX. Následne obžalovaný a X. išli za poškodenou prevziať peniaze. Z uvedeného vyplýva záver, že trestnú činnosť vykonávali všetci traja koordinovane. Z výpisov hovorov zo spoločnosti O2 Slovakia s. r. o. za obdobie od 30. 10. 2016 do 01. 11. 2016 sa rovnako potvrdzuje, že z tohto istého telefónneho čísla bolo volané aj na telefónne číslo účastníckej stanice: XXXX XX XX XX XXX, ktoré telefónne číslo je pridelené svedkyni J. U.. Z výpisu od operátora spoločnosti O2 Slovakia s. r. o. Bratislava z 21. 12. 2016 sa potvrdzuje, že SIM karta s telefónnym číslom: XXXX XXX XXX bola pridelená užívateľovi J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž. Q. F., D. F. XX. Z tejto karty bola dňa 30. 10. 2016 v čase o 22:15:02 h kontaktovaná svedkyňa U. a to na pevnú linku: XXX XX XX XXX. Signál bol zachytený zo stožiaru umiestneného v Lovinobani. Z rovnakého telefónneho čísla bola svedkyňa kontaktovaná aj v čase od 22:28:30 h, kde signál zachytával už stožiar operátora v Tomášovciach. Ako ďalší hovor od rovnakého volajúceho rovnakému príjemcovi bol zachytený v čase o 23:31:22 h, ktorý snímal už stožiar vo Veľkom Krtíši. Z uvedeného vyplýva, že osoba volajúceho sa prepravovala vozidlom v smere od Lovinobane do Veľkého Krtíša, čomu zodpovedajú aj časové úseky volaní zodpovedajúce prepravovanej vzdialenosti. Keďže svedkyňa U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prvom prípade odovzdala osobe 800,- Eur v čase okolo 23:30 h (čas si všimla na nástenných hodinách bezprostredne po tom, ako vstúpila do bytu), je nepochybné, že osoba volajúceho nebola totožná s tou osobou, ktorá prišla za U. prevziať peniaze. Obžalovaný sa obhajoval tým, že on v tomto čase, keď malo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti, nemal vlastný mobil, čo vyvrátila svedkyňa X., ktorá jednoznačne uviedla, že pokiaľ boli spolu, mal stále vlastný mobil, avšak častokrát si požičiaval mobil hlavne od nej, za účelom vykonania hovorov. Obhajoba sa domáhala doplnenia dokazovania vypočutím svedka J. S., nakoľko sám obžalovaný je presvedčený o tom, že to bol on, ktorý spáchal trestnú činnosť, pre ktorú bola podaná na neho obžaloba. Je paradoxné, že aj vo veci 4T/131/2017 bolo volané z mobilného telefónneho čísla: XXXX XXX XXX volajúcim J. S., avšak SIM karta s týmto telefónnym číslom bola pridelená užívateľovi J. S., teda inej osobe. Je vysoko pravdepodobným, že obžalovaný aj túto trestnú činnosť spáchal spoločne s J. S. a nemožno vylúčiť, že sa podieľal na niektorej forme trestnej súčinnosti aj J. S..
Súd obhajobe obžalovaného neuveril. Tak svedkyňa U. ako aj svedkyňa R. opoznali obžalovaného ako osobu, ktorá prišla za nimi pre peniaze. Aj keď nimi vyslovená miera pravdepodobnosti tohto opoznania nie je 100%- tná, súd toto zníženie percent pripísal aj strachu týchto osôb pred obžalovaným, keď nakoniec ani jedna z nich si náhradu škody v adhéznom konaní už neuplatnila. Je preukázané aj to, že obžalovaný túto trestnú činnosť nepáchal samostatne, ale v spolupáchateľstve s inou osobou tak, ako to bolo aj v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen. Ako oslobodzujúci dôkaz nemôže slúžiť obžalovanému to, že jemu nebola pridelená SIM karta z telefónneho čísla: XXXX XXX XXX a na strane druhej tvrdí, že trestnú činnosť spáchal J. S., keď podľa údajov operátora bola táto SIM karta s telefónnym číslom pridelená osobe J. S.. Je bez akýchkoľvek pochybností, že vykonanie hovoru z mobilného telefónneho aparátu môže vykonať aj osoba iná, než tá, ktorej bola SIM karta s konkrétnym telefónnym číslom priradená. Práve túto okolnosť v snahe zmietnuť osoby a sťažiť zisťovanie páchateľa využil obžalovaný, ktorý v spolupáchateľstve s inou osobou sa dopustil trestného činu podvodu na osobách U. G. R.. Svedkyňa U. bez akýchkoľvek pochybností uviedla, že hlas muža v telefóne nebol totožný s hlasom osoby, ktorej odovzdávala peniaze. S rozhodnosťou uviedla aj to, že si všimla, že tá osoba, ktorej odovzdávala peniaze, vyzerala úplne zhodne tak v prvom prípade, keď odovzdávala 800,- Eur ako aj v druhom prípade, keď odovzdávala 1. 500,- Eur. Aj poškodená R. opoznala túto osobu a pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 23. 04. 2018 potvrdila, že ňou bol obžalovaný. Doslovne na jeho otázku, či sa nebojí Boha, že ho takto neprávom obviňuje, uviedla, že by ho nikdy neobvinila, keby si nebola istá. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemal pochybnosť o tom, že obidva skutky uvedené v obžalobe spáchal obžalovaný. Nemal pochybnosť ani o tom, že ich páchal v spolupráci s inou nestotožnenou osobou. Keďže súd je viazaný návrhom obžaloby a obžaloba bola podaná len na obžalovaného G. J., súd bol viazaný jej obsahom.
Obžalovaný sa obhajoval aj tým, že poukazoval na nezákonnosť vykonania procesného dôkazu, ktorým bola rekognícia v prípravnom konaní. Dokonca tvrdil, že orgány činné v trestnom konaní nemali rekogníciu vykonávať z fotografií páchateľa, ale in natura.
Trestné stíhanie vo veci v tom čase poškodenej U. začalo dňa 05. 11. 2016. Trestné stíhanie vo veci v tom čase poškodenej R. začalo dňa 17. 10. 2016. Vznesené obvinenie vo veci skutku spáchaného voči poškodenej U. bolo obvinenému G. J. dňa 17. 07. 2017. Vznesené obvinenie vo veci skutku spáchaného voči poškodenej R. bolo obvinenému G. J. dňa 05. 06. 2017. Rekogničný úkon vo veci poškodenej U. bol vykonaný dňa 04. 04. 2017, teda pred vznesením obvinenia G. J.. Rekogničný úkon vo veci poškodenej R. bol vykonaný 22. 03. 2017, teda rovnako tiež pred vznesením obvinenia G. J.. Z obidvoch rekogničných úkonov vyplýva ten záver, že orgán činný v trestnom konaní v tom štádiu konania nemohol vykonať rekogníciu in natura, ale vykonal len rekogničný úkon z fotografií, pretože nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnemu páchateľovi G. J.. Súd ani v jednom prípade nezistil také procesné pochybenia, ktoré by boli zásahom do práv obhajoby a ktoré by odôvodňovali neplatnosť tohto procesného úkonu z dôvodu, že nebol vykonaný zákonným spôsobom. Obhajca do súdneho spisu predložil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/22/2015. Tento rozsudok, ale na strane 5 cituje stav, ktorý nie je totožný s prejednávanou vecou Okresným súdom Veľký Krtíš. Najvyšší súd Slovenskej republiky hodnotil ako nezákonný rekogničný úkon, ktorý bol v danej veci vykonaný preto, že mala byť rekognícia vykonávaná in natura, pretože v danom prípade už bol páchateľ známy a bolo mu vznesené obvinenie.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná na neho obžaloba. Uznal ho vinným z rovnakej právnej kvalifikácie ako bola posudzovaná v obžalobe.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Zákonná sadzby pri uznaní viny a odsúdení za trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. prestavuje spodnú hranicu 3 roky a vrchnú hranicu 10 rokov. Obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti závažnejším spôsobom konania spočívajúcom v tom, že využil tieseň a neskúsenosť starších osôb, a to svedkýň J. U. a F. R.. V prejednávanej veci prichádzalo do úvahy len uloženie trestu odňatia slobody, na výšku ktorého mal vplyv pomer zohľadňujúcich poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri rozhodovaní súd prihliadol na dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák. t. j. spáchal viac trestných činov; § 37 písm. m/ Tr. zák. t. j. bol už za trestný čin odsúdený) a na žiadnu poľahčujúcu okolnosť a tak postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. mu uložil trest z modifikovaného trestného rozpätia, keď sa spodná hranica trestnej sadzby zvýšila o 1/3-tinu a predstavuje minimálne 5 rokov 4 mesiace. Obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v prejednávanej veci v skutku č. 1 dňa 16. 10. 2016 a v skutku č. 2 dňa 30. 10. 2016, teda skôr, než bol v trestnej veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/131/2017 vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Súd preto obžalovanému podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V rámci ukladaného súhrnného trestu došlo k zrušeniu výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 4T/131/2017-500 zo dňa 26. 07. 2017, právoplatného 26. 07. 2017, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a za to odsúdený podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 42 mesiacov a uložený mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Pri ukladaní výmery trestu súd prihliadol aj na doterajšie vedenie života obžalovaným. Z odpisu registra trestov sa potvrdzuje, že bol doposiaľ celkom 5-krát súdne trestaný, z toho jedenkrát cudzozemským súdom. Zo štruktúry páchanej trestnej činnosti sa potvrdzuje, že sa dopúšťal predovšetkým páchania majetkovej trestnej činnosti. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov MV SR za obdobie od 06. 03. 2012 do 28. 09. 2017 sa potvrdzuje, že sa dopustil celkom 4-roch priestupkov a v dvoch priestupkových
konaniach bolo priestupkové konanie zastavené. Z ich štruktúry sa potvrdzuje, že prevažnú časť tvoria priestupky na úseku porušovania pravidiel cestnej premávky, však sa dopustil spáchania priestupkov aj proti majetku. Zo správy o povesti od Obce T. nevyplýva jeho bližšie hodnotenie, je len evidovaný ako občan obce prihlásený k adrese trvalého pobytu R. XXX/XX, pričom komisiou verejného poriadku doposiaľ prejednávaný nebol.
V zmysle vyššie uvedených záverov súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody ukladaný obžalovanému vo výmere 5 rokov 4 mesiace bude pre naplnenie individuálnej a generálnej prevencie postačujúci.
Zároveň súd podľa § 62 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu pobytu v administratívnom okrese Veľký Krtíš a Rimavská Sobota na dobu 2 rokov. Tento trest bol obžalovanému uložený preto, lebo sa dopustil pokračovacej trestnej činnosti na územiach týchto administratívnych okresov, čím uloženie tohto trestu vyžiadala ochrana verejného poriadku a majetku s prihliadnutím na doterajší spôsob vedenia života obžalovaným, ktorému bol rovnaký trest ukladaný aj Okresným súdom Zvolen sp. zn. 4T/131/2017. Uloženie tohto trestu umožnil aj ten fakt, že obžalovaný nemá trvalý pobyt prihlásený na administratívnom území týchto okresov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).