Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/248/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, U., zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody 13/25, Humenné, o zaplatenie sumy 1629,98 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 21.10.2016 v časti prevyšujúcej sumu 295,22 eur.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.10.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1629,98 eur, úroku v sume 560,22 eur, úroku vo výške 294,93 eur, úroku vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1629,98 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1629,98 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodil tým, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovaným uzatvoril dňa 01.02.2012 zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2000 eur. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Žalovaný splnil svoj záväzok len čiastočne. Pred zosplatnením úveru bol zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanému bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu Zmluvy a zároveň bol žalovaný vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, veriteľ - Poštová banka, a.s. pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatil dlžnú pohľadávku. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v Zmluve. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 8.6.2017, je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 7.6.2017, nakoľko do času 7.6. 2017 sú úroky (aj zmluvné aj sankčné) vyčíslené, a to takto: za obdobie od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ako položka Aktuálneho stavu úveru - Pohľadávkový účet úroky a za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 7.6.2017 ako položka Aktuálneho stavu úveru - Úroky na účte ČR (čerpanej rezervy). Tento popis aktuálneho

stavu úveru platí v prípade, ak žalovaný nevykonal úhrady po dátume predčasnej splatnosti úveru. V prípade, ak po zosplatnení úveru došlo k platbám zo strany žalovaného, sú zmluvné aj sankčné úroky kumulované na účte Pohľadávkový účet úroky, ktorý obsahuje sumarizáciu uvedených úrokov za obdobie od uzavretia zmluvy do dátumu poslednej čiastkovej úhrady zo strany žalovaného. V takom prípade položka Úroky na účte ČR predstavuje zmluvné a sankčné úroky od dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastkovej úhrady žalovaného až do dňa vystavenia aktuálneho stavu úveru. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi neuhradil.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.05.2016 uviedol, že žalovaný uhradil sumu vo výške 2025 eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 39,28 eur na poplatky, suma vo výške 1615,70 eur na úroky a úroky z omeškania a suma 370,02 eur na istinu. Po podaní návrhu žalovaný uskutočnil úhrady celkovo v sume 265 eur, ktoré boli zarátané v zmysle Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok na vyčíslené úroky. Žalovaný celkovo uhradil sumu 2.290 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 39,28 Eur na poplatky, suma vo výške 1.880,70 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 370,02 Eur na istinu. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 21.10.2016, v časti prevyšujúcej sumu 295,22 eur späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Keďže žalobca vzal pred prvým pojednávaním žalobu v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 21.10.2016, v časti prevyšujúcej sumu 295,22 eur späť, nevyžaduje sa súhlas žalovaného s týmto späťvzatím, preto súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku konanie v tejto časti zastavil.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.05.2018 uviedol, že vznáša námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá s právnym predchodcom žalobcu je zmluvou spotrebiteľskou. Použitie úpravy o premlčacích dobách podľa Obchodného zákonníka neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa. Pôvodný veriteľ podaním zo dňa 13.10.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný a to k 14.10.2014. Trojročná premlčacia lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 15.10.2014 (deň nasledujúci po splatnosti) a uplynula 15.10.2017. Žaloba bola podaná dňa 26.10.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Žalobca vo vyjadrení k v vyjadreniu žalovaného uviedol, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 15.10.2014, ale až dňa 28.10.2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 13.10.2014, avšak v zmysle článku 3, II. časti Všeobecných obchodných podmienok, bod 3.4 sa pri doručovaní v poštovom styku považujú písomnosti za doručené v tretí deň po ich odoslaní. Výzva na splatenie dlhu s príslušenstvom bola zo strany právneho predchodcu žalobcu daná na poštovú prepravu dňa 14.10.2014, čím sa výzva dňa 17.10.2014 považovala za doručenú. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná paričná lehota na plnenie , a to 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Lehota na plnenie uplynula dňa 27.10.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 28.10.2014, teda deň nasledujúci po dní márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu nemôže byť premlčaný, nakoľko k premlčaniu by došlo až dňa 29.10.2017, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 26.10.2017. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/410/2017-109 zo dňa 27.03.2018. 10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby zo dňa 23.10.2017 s prílohami, a to zmluvou o úvere zo dňa 01.02.2012, obchodnými podmienkami, aktuálnym stavom úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy,

upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru, predpisom splátok k zmluve o úvere, sadzobníkom poplatkov, zmluvou o postúpení pohľadávok č. O. spolu s prílohou, vyjadreniami strán sporu a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

11. Právny predchodca žalobcu ako banka a žalovaný ako dlžník dňa 01.02.2012 uzatvorili Zmluvu o úvere - dostupná pôžička. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2000,- eur. Výška úrokovej sadzby bola 24,50 % ročne. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 70 mesačných splátkach vo výške 55,- eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 06.03.2012 a poslednej dňa 06.12.2017. Výška RPMN bola 27,44 %, priemerná RPMN bola 18,29 %. Celková výška nákladov bola uvedená v sume 1715,88 eur. Celkovú čiastku úveru predstavoval súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

12. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.10.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1968,38 eur a to z dôvodu, že ku dňu 13.10.2014 vyhlásil pohľadávku voči žalovanému za splatnú v celom rozsahu. Dlžná suma pozostávala z istiny 1629,98 eur, úroku 299,12 eur a poplatkov za upomienky 39,28 eur.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

25. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

26. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 70 splátkach vo výške 55,- eur mesačne, od 06.03.2012 do 06.12.2017. Medzi stranami sporu bola aj dohodnutá výška úroku z úveru a to vo výške 24,50 % ročne. Výška RPMN bola v zmluve uvedená 27,44 % a celkové náklady v súvislosti s úverom boli uvedené vo výške 1715,88 eur. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaného a to nesplácania dohodnutých mesačných splátok, žalobca vyhlásil ku dňu 13.10.2014 predčasnú splatnosť úveru.

28. V zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

29. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

30. Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.

31. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

32. Keďže predmetná úverová zmluva nemá všetky náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd ju v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

33. Na základe vyššie uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaný reálne čerpal titulom úveru. Žalovaný v danej veci čerpal titulom úveru sumu 2000 eur a jednotlivými splátkami uhradil už sumu 2290 eur, ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.05.2018 (čl. 149) Keďže žalovaný uhradil na poskytnutý úver viac ako čerpal, súd žalobu zamietol.

34. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

37. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na splatenie dlžnej časti úveru výzvou zo dňa 25.09.2014 v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu v tejto lehote neuhradil, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 13.10.2014, že úver sa stal k 13.10.2014 splatným v celom rozsahu a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Nakoľko sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu dňa 13.10.2014, prvým dňom, kedy mohol veriteľ prvýkrát uplatniť svoju pohľadávku na súde v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka je 14.10.2014, týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 14.10.2017. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 26.10.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy v celom rozsahu premlčaný.

38. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť až dňa 28.10.2014, po uplynutí dodatočnej 10 dňovej lehoty na plnenie poskytnutej žalovanému právnym predchodcom žalobcu. Právny predchodca žalobcu nemal povinnosť poskytnúť žalovanému žiadnu ďalšiu dodatočnú lehotu na plnenie a svoju pohľadávku mohol uplatniť na súde už dňa 14.10.2014. Je len na zodpovednosti žalobcu, prečo vyčkával s podaním žaloby viac ako tri roky od zosplatnenia, mal dostatočný časový priestor na podanie žaloby počas tejto trojročnej doby mohol kedykoľvek podať žalobu, avšak túto podal až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

39. K rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/410/2017-109 zo dňa 27.03.2018 súd uvádza, že nie je mu známe iné rozhodnutie s tým istým právnym názorom ako zaujal Krajský súd v Banskej Bystrici, aby teda išlo o ustálenú súdnu prax v tejto právnej otázke.

40. V danom prípade súd vychádzal z toho, že § 101 Občianskeho zákonníka sa použije, ak nie je v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka ustanovené inak. Teda že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade je potrebné aplikovať osobitné ustanovenie, ktoré má prednosť pred všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka, a to ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje začiatok plynutia premlčacej doby pri zosplatnení dlhu. Ust. § 103 Občianskeho zákonníka jasne stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.10.2014, a zároveň uvedená skutočnosť vyplýva aj z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017, kde je uvedené, že dňa 13.10.2014 je výška splátky 1434,10 eur, dňa 13.10.2014 sa pohľadávka z úveru stala predčasne splatnou. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, tak žalobca nepreukázal, aby bol žalovaný s ich obsahom oboznámený a teda aj s tým, kedy sa považujú písomnosti adresované žalovanému za doručené, napr. aby ich žalovaný podpísal, a zároveň nepreukázal ani to kedy bola výzva na zaplatenie žalovanej sumy žalovanému doručená. Preto súd vychádzal z dátumu zosplatnenia uvedeného vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.10.2014, a to dňa 13.10.2014 a túto skutočnosť podporuje aj výpis z úveru, kde je pri dni 13.10.2014 uvedená splátka 1434,10 eur. Pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia žalobcu o účinnosti zosplatnenia až tretí deň po odoslaní výzvy, 17.10.2014, nie je zrejmé prečo už dňa 13.10.2014 uvádza vo výpise splátku vo výške 1434,10 eur, a nie až dňa 17.10.2014. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka ako špeciálne ustanovenie k ustanoveniu § 101 Občianskeho zákonníka jasne stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Súd považoval dlh žalovaného za splatný už dňa 13.10.2014, ku ktorému dňu bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Ak by aj súd pripustil, že až dňa 17.10.2014, bolo účinné zosplatnenie úveru, aj tak vzhľadom na podanie žaloby na súd až dňa 26.10.2017, by bola žalovaná pohľadávka premlčaná. Dodatočné lehoty v súlade so všeobecnými podmienkami na zaplatenie žalobca nebol povinný dlžníkovi poskytnúť, a ak ich aj poskytol nemali tieto lehoty vplyv na oddialenie začiatku plynutia premlčacej doby s poukazom na znenie ust. § 103 Občianskeho zákonníka.

41. Žalobca v podaní zo dňa 01.06.2018 uvádza, že žalovaný doposiaľ nevrátil ani len istiny. Súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.05.2018, kde žalobca uviedol, že žalovaný zaplatil celkovo sumu 2290 eur. Úver žalovaný čerpal vo výške 2000 eur. Z uvedeného jasne vyplýva, že istina úveru bola žalovaným splatená, avšak napriek tomu žalobca ešte žiadal zaplatiť 2485,13 eur s príslušenstvom!

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. V danom prípade súd žalobu zamietol, preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.