Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30P-188-2017.pdf
PDF · 90.95 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/188/2017
Uznesenie
Okresný súd Žilina vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - U. a otca: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - M., S. V, o návrhu navrhovateľky: B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., M. XXX, na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého B. M., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti B. V., nar. XX.XX.XXXX.
B. V. j e oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého B..
Právo zastupovať maloletého B. a spravovať jeho majetok m á iba v bežných veciach.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého B. výživným vo výške 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina s účinnosťou od 21.03.2018.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.03.2018 do 30.06.2018 vo výške 234,86 eur je matka p o v i n n á zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina s účinnosťou od 21.03.2018.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.03.2018 do 30.06.2018 vo výške 91,64 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 25.08.2017 domáhala, aby súd zveril maloletého B. do jej osobnej starostlivosti a zároveň jej maloletého zveril dočasne neodkladným opatrením. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý B. je jej vnuk. Narodil sa zo vzťahu jej syna a priateľky H. M.. V rodnom liste je ako otec uvedený B. M., nakoľko dieťa sa narodilo po rozvode pani M.. Jej syn podal na okresný súd návrh na určenie otcovstva a požiadal určiť otcovstvo pomocou testu DNA. Jej syn pracuje v Bratislave a matka maloletého vedie túlavý spôsob života, nie je schopná
riadne starostlivosť o dieťa zabezpečiť, nemá vhodné bývanie. O maloletého sa stará od 23.05.2017, kedy jej ho do opatery zveril syn a naďalej chce starostlivosť zabezpečovať. Po zdravotnej stránke je schopná starať sa o maloletého a má vytvorené vhodné bytové podmienky pre jeho zdravý vývin.
2. Matka maloletého v čestnom vyhlásení uviedla, že súhlasí so zverením maloletého B. do starostlivosti navrhovateľke. Uviedla, že momentálne nedisponuje vlastným bývaním a taktiež podstupuje psychologické vyšetrenia na posúdenie psychického stavu.
3. Uznesením tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bol maloletý B. dočasne zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky B. V..
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Matka sa nedostavila na pojednávanie. Predvolanie si prevzala na adrese, na ktorej prevzala návrh na zverenie maloletého do náhradnej starostlivosti. Na pojednávanie sa nedostavil otec, ktorému bolo doručované predvolanie na pojednávanie na Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Petržalka, kde sám žiadal doručovať písomnosti. Predvolanie si neprevzal. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd pojednával v neprítomnosti matky a otca.
5. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu, na skutočnostiach, ktoré uvádza vo svojom písomnom návrhu. V súčasnej dobe prebieha konanie o určenie otcovstva jej syna k maloletému B.. Zatiaľ nebolo rozhodnuté. Vychádza zo skutočnosti, že na základe určenia otcovstva pomocou testu DNA by mal byť otcom maloletého jej syn. Matka nemá záujem o maloletého. Manžel s ňou nežije v spoločnej domácnosti. V rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, býva spoločne so synom B., ďalším synom M. V., ktorý je zamestnaný a dcérou B. V., ktorá je tiež zamestnaná. Navrhovateľka poberá čiastočný invalidný dôchodok. Syn, teda pravdepodobný otec B., pracuje na týždňovky a pokiaľ je doma, pomáha jej so starostlivosťou. B. B. má bežné výdavky so stravou, ošatením. Plienky mu zakupuje v hodnote asi 30,- eur za mesiac.
6. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého, preto navrhol vyhovieť návrhu navrhovateľky. Matka starostlivosť o maloletého nezabezpečuje, vedie túlavý spôsob života, nie je možné sa s ňou ani skontaktovať a otec dieťaťa pravdepodobne nie je biologickým otcom maloletého.
7. Zo správy spoločnosti O. J., s.r.o. so sídlom H. nad N. súd zistil, že matka bola zamestnaná v tejto spoločnosti od 07.07.2017 do 31.08.2017 na dohodu o pracovnej činnosti. Pracovný pomer bol ukončený dohodou. Jej príjem za mesiac júl 2017 predstavoval sumu v čistom 59,63 eur. Zo správy zo dňa 13.10.2017 súd zistil, že pracovný pomer zamestnávateľ s matkou ukončil ku dňu 31.08.2017 z dôvodu, že sa dlhšiu dobu nezúčastňovala na príležitostných brigádach.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 22.09.2017 súd zistil, že matka bola naposledy evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 23.05.2016 do 14.09.2016. Vyradená bola dňom narodenia dieťaťa. Jej posledný pracovný pomer bol na dohodu od 01.09.2015 do 30.09.2015 u zamestnávateľa IN Services, s.r.o. Bratislava. V databáze majú dostatok vhodných pracovných miest.
9. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18.09.2017 súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý predstavuje 168,50 eur.
10. Z odpisu z Registra trestov súd zistil, že navrhovateľka nemá záznam v registri trestov.
11. Zo správy Obce A. súd zistil, že navrhovateľka nebola prejednávaná komisiou na ochranu verejného poriadku. Je schopná zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa.
12. Zo správy MUDr. X. R., všeobecného lekára pre dospelých, súd zistil, že navrhovateľka je zdravotne spôsobilá, schopná starať sa o maloleté dieťa.
13. Z určenia otcovstva pomocou testu DNA spoločnosti GHC GENETICS SK, s.r.o. súd zistil, že nie je možné vylúčiť otcovstvo B. V. voči vyšetrenému dieťaťu B. M., pričom pravdepodobnosť otcovstva je vyššia ako 99,9 % a index otcovstva vyššie ako 1 000, je treba pokladať otcovstvo B. V. voči vyšetrenému
dieťaťu za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
14. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem mal. dieťaťa, súd môže zveriť mal. dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno mal. dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme mal. dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči mal. dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Podľa § 46 ods. 3 Zákona o rodine, súhlas podľa ods. 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého B. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd mal preukázané, že záujem maloletého v súčasnej dobe vyžaduje, aby bol zverený do starostlivosti navrhovateľky. Matka maloletého neprejavuje záujem o maloletého, nezúčastnila sa ani pojednávania. Maloletého prišla pozrieť len jediný krát za celú dobu, odkedy starostlivosť o maloletého zabezpečuje navrhovateľka, teda od mája 2017. Otec maloletého nie je pravdepodobne biologickým otcom maloletého, o maloletého teda neprejavuje žiaden záujem. B. B. bol neodkladným opatrením dočasne zverený do starostlivosti navrhovateľky, ktorá riadne starostlivosť o maloletého zabezpečuje. Žije v spoločnej domácnosti aj s pravdepodobným biologickým otcom maloletého, ktorý požiadal o určenie otcovstva k maloletému. Pokiaľ by bolo určené otcovstvo, chcel by naďalej starostlivosť o maloletého zabezpečovať, ako uviedla navrhovateľka na pojednávaní. Súd zistil, že navrhovateľka je osobou, ktorej možno zveriť dieťa do starostlivosti. Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je predpoklad, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého B.. Súhlas manžela navrhovateľky nebol potrebný, keďže nežijú v spoločnej domácnosti. Súd poukazuje na to, že náhradná starostlivosť je dočasným riešením situácie pokiaľ sa nezmenia pomery.
16. Pri rozhodovaní o výživnom, ktoré sú rodičia povinní platiť na maloleté dieťa, súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov.
17. Rodičia sa nezúčastnili pojednávania, neuviedli svoje príjmy a výdavky. Matka bola naposledy evidovaná ako uchádzač o zamestnanie do 14.09.2016. Pracovala na základe dohody od 7.7.2017 do 31.8.2017. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by jej bránili nájsť si vhodné zamestnanie a zabezpečovať si aspoň minimálny príjem, aby si mohla plniť vyživovaciu povinnosť. Úrad práce Bratislava uviedol, že majú dostatok vhodných pracovných miest. Z toho dôvodu súd vychádzal z potencionality príjmov matky, z minimálnej mzdy, ktorú by mohla dosahovať, keby svoje možnosti a schopnosti riadne využívala. Súd poukazuje na to, že minimálna mzda podľa Nariadenia vlády SR č.
278/2017 Z. z. od 01.01.2018 predstavuje sumu 480,- eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd matku zaviazal prispievať na výživu maloletého B.ýživným vo výške 70,- eur mesačne na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina s účinnosťou od 21.03.2018, teda od vykonateľnosti neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý B. dočasne zverený navrhovateľke. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina s účinnosťou od 21.03.2018 vzhľadom k tomu, že pravdepodobne nie je biologickým otcom maloletého, avšak naďalej je uvedený v rodnom liste ako otec a teda je povinný prispievať na výživu maloletého B..
18. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.03.2018 do 30.06.2018 vo výške 234,86 eur (alikvotná časť za mesiac marec 24,86 eur, 3 mesiace x 70,- eur) súd zaviazal matku zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina a nedoplatok na výživnom vo výške 91,64 eur (alikvotná časť za mesiac marec 9,68 eur a 3 mesiace x 27,32 eur = 81,96 eur) súd zaviazal otca zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Súd poukazuje na to, že minimálne výživné v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 173/2017 Z. z. od 01.07.2017 predstavuje sumu 27,32 eur.
20. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
21. Po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti výkonu rozhodnutia, sa navrhovateľka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 238 ods. 3 CSP, ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.