Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté deti:

R. J., nar. XX.XX.XXXX,

I. J., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXX a otec K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. cesta 7, J. R. K., o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Mal. R., nar. X.X.XXXX, a mal. I., nar. XX.X.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. R. sumou 60 € a mal. I. sumou 50 €, mesačne od 1.12.2017, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.12.2017 do 30.6.2018 na mal. R. v sume 420 € a na mal. I. v sume 350 €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach na mal. Nikolu v sume 20 € a na mal. Soňu v sume 15 €, spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi za prítomnosti matky alebo ňou poverenej osoby v párnom týždni cez víkend v sobotu a v nedeľu vždy od 14. hod. do 17. hod. s tým, že otec mal. deti prevezme a po ukončení stretnutia ich odovzdá v bydlisku matky. Matka je povinná mal. deti na stretnutie pripraviť v mieste jej bydliska a pri výkone práva styku poskytnúť náležitú súčinnosť.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu dňa 03.01.2018 sa matka domáhala zverenia mal. detí do svojej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude povinný prispievať na výživu mal. R.y sumou 100 € mesačne a na výživu mal. I. sumou 100 € mesačne. Styk otca s mal. deťmi navrhla neupraviť.

2) Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávaní uviedol, že má zdravotné ťažkosti, má diagnostikované epileptické záchvaty, ktoré v minulosti nemal, prvý dostal minulý rok. Nepije už pol roka, predtým pil príležitostne. Práce mení často, lebo je práca pre neho nevyhovujúca (napr. nočné

práce). Vie si zarobiť 350 - 400 €. S deťmi sa chce stretávať 4x v mesiaci, každý víkend v sobotu a v nedeľu od 15.00 - 17.00 hod. Matka mu nechce deti ukázať.

3) Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť. Výživné navrhol v sume 70 na staršie dieťa a 50 € na mladšie dieťa.

4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a ich pomerov a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

5) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

6) Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

7) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8) Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5

- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9) Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

10) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Tým sú splnené podmienky pre to, aby boli upravované rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom.

12) Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. deti je nepochybné, že výchovu mal. detí zabezpečuje výlučne matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, preto súd maloleté zveril do jej osobnej starostlivosti. Otec výhrady k zvereniu mal. detí do osobnej starostlivosti matky nemal. 13) Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s mal. deťmi, otec sa domáha úpravy styku v rozsahu ako je uvedený v odseku 2, matka uviedla, že otec deti videl naposledy v auguste 2017 a odvtedy nemal o ne záujem. Matka súhlasí s tým, aby sa otec s maloletými stretával, ale len za jej prítomnosti, nakoľko otec požíva alkohol, takže je riziko, že ho požije aj v prítomností detí; to by mohlo mal. deti ohroziť. Skutočnosť, že otec požíva pravidelne alkohol mal súd preukázané z lekárskeho nálezu z neurologického vyšetrenia zo dňa 27.02.2018, v ktorom je uvedené, že pacient (otec) je potátor etylu, t.j. otec je pijan, alkoholik. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd akceptoval žiadosť matky, aby bola prítomná pri stretnutiach otca s mal. deťmi, nakoľko hrozí riziko, že otec bude pod vplyvom alkoholu aj v čase, kedy bude mať v starostlivosti mal. deti. V prípade, ak sa matka nebude môcť zúčastniť na styku, napr. z dôvodu, že bude v práci, styk otca s mal. deťmi sa uskutočni za prítomnosti matkou poverenej osoby.

14) Styk bol upravený v rozsahu niekoľkých hodín každý druhý víkend, čo súd považuje za primerané vzhľadom k veku mal. detí a skutočnosti, že otec sa už niekoľko mesiacov o deti nezaujímal. Upraviť styk otca s mal. deťmi každý víkend nepovažuje súd za spravodlivé, nakoľko aj matka má mať možnosť stráviť s deťmi víkend, kedy je možné pripraviť deťom bohatší program ako počas pracovného týždňa.

Úprava výživného na mal. dieťa 15) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že dieťa má zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, dieťaťu dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

16) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard dieťaťa nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávneného dieťaťa nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. dieťaťa parazitovať.

17) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

18) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. dieťaťa. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. dieťaťa nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a to z nasledovných dôvodov:

19) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú jeho potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú

často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. dieťa má výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak je veľmi talentované a venuje sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, a pod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.

20) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletého dieťaťa len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.

21) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymyká zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

22) Súd tiež poukazuje na inú stránku veci, ktorá sa týka situácie na súdoch a v spoločnosti všeobecne. V súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu, potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva (súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.

23) V danej veci maloleté deti nedosahujú štandard priemernej sociálnej skupiny, nakoľko matka bola na rodičovskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok, krátko pracovala ako upratovačka, aktuálne pracuje v spoločnosti J., kde má 3,40 €/hod. a otec dosahuje príjem v sume 350-400 € mesačne. Maloletá R. je žiačkou 1. ročníka základnej školy, navštevuje školskú družinu a školskú jedáleň. O maloletú I. sa stará matka, v čase, keď je v práci, jej so starostlivosťou o maloletú pomáhajú starí rodičia.

24) Matka od 19.03.2018 pracuje v spoločnosti J., kde zarába 3,40 €/hod. Matka spolu s mal. deťmi žije v 2-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov.

25) Otec v priebehu roka 2017 a 2018 niekoľkokrát zmenil zamestnávateľov, u ktorých pracoval vždy len niekoľko dní, v žiadnom zamestnaní nevydržal dlhšie. Zmeny zamestnávateľov odôvodňuje zhoršeným zdravotným stavom, má epileptické záchvaty. Podľa lekárskej správy z neurologického vyšetrenie bol u otca konštatovaný chronický abusus etylu. Je všeobecne známe, že nadmerné požívanie alkoholických nápojov môže spôsobiť aj epileptické záchvaty.

26) Napriek skutočnosti, že má otec zhoršený zdravotný stav, uvedenú situáciu si spôsobil sám požívaním alkoholických nápojov. Skutočnosť, že kvôli svojmu zdravotnému stavu má problém nájsť si stabilnú prácu, nemôže byť na ujmu mal. detí, ktoré nezapríčinili otcov zdravotný stav. Z uvedeného je nepochybné, že otec si sám zavinil svoj zhoršený zdravotný stav a hoci si nedokáže nájsť trvalé zamestnanie, môže podľa názoru súdu vykonávať aspoň brigádnické práce, čím by si mohol privyrobiť a dosiahnuť tak aspoň minimálnu mzdu, ktorá je aktuálne vo výške 400 € v čistom a ktorá zodpovedá aj skutočnosti, že otec má len základné vzdelanie.

27) Z uvedenej sumy súd vychádzal pri určení výživného, pretože reprezentuje potenciál otca, ktorý príjem mohol dosiahnuť, keby viedol riadny život a riadne sa zamestnal. Pri dvoch vyživovaných deťoch by rozsah jeho vyživovacej povinnosti bol primeraný vo výške 25 % - 30 % z príjmu, teda 100-120 € mesačne, súd nakoniec ustálil rozsah celkového výživného na 110 € mesačne. Túto sumu súd pomyselne rozdelil medzi dve deti tak, že na mal. R., ktorá je už školopovinná, určil sumu 60 € mesačne a na mal. I., ktorá je v osobnej starostlivosti matky, určil sumu 50 €.

28) Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté deti nenadobudnú plnoletosť.

29) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

30) Výživné súd určil od počiatku mesiaca decembre 2017, odkedy otec prestal prispievať na výživu mal. detí s tým, že mal zato, že matka za to krátke obdobie jedného mesiaca nebola povinná preukázať okolnosti hodné osobitého zreteľa pre spätné určenie výživného. Za obdobie od 01.12.2017 do 30.06.2018 vznikol otcovi nedoplatok: · u mal. R. v sume 420 € (7 mesiacov x 60 €) a · u mal. I. 350 € (7 mesiacov x 50 €). Tento nedoplatok bude otec povinný splácať v mesačných splátkach za podmienok splatnosti uvedených vo výroku tohto rozsudku.

31) Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.