Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_18C-20-2014.pdf
PDF · 98.83 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľky D. E., bydliskom L. XX, J., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom so sídlom Dlhý rad 16, Bardejov, proti odporcovi E. N., bydliskom E. 1, P., štátnemu občanovi SR, zastúpenému Lichner Legal, s. r. o., so sídlom legionárska 7451/4, Trenčín, IČO 47246804, o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 198.000 eur a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu J. č. k. XT/XX/XXXX-XXX bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu znásilnenia, ktorého sa dopustil na nej, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne. Rozsudkom Krajského súdu v G. č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa zrušený a odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s tým, že tento mu bol podmienečne odložený a skúšobná doba bola určená v trvaní 4 rokov. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 24.10.2012. Poznamenala, že následkom protiprávneho konania žalovaného došlo u nej k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti. Podľa psychológov patrí znásilnenie medzi najtraumatickejšie zážitky v živote ženy. Zdôraznila, že jej život sa po znásilnení podstatne zmenil po stránke zdravotnej aj psychickej. Z nebojácnej osoby sa stala osoba zakríknutá, bojí sa samostatne konať. Jej fyzická a psychická výkonnosť následkom psychickej traumy, ktorú utrpela, sa značne znížila. Jej život má podstatne nižšiu úroveň. S uvedenou traumou sa nevyrovnala ani s odstupom času. Počas celej doby od znásilnenia musela pretrpieť množstvo nepríjemných otázok, vrátane tých od polície a súdu, rodiny a širokej verejnosti. Znásilnenie je najzávažnejší trestný čin proti ľudskej dôstojnosti. Od uvedeného znásilnenia ju prenasledujú nočné mory, stále sa jej vybavuje situácia, ktorá nastala po znásilnení a tej sa ani s odstupom času nevie zbaviť. Má neustále depresie. Nedôveruje ľuďom, ani tým, ktorých pozná a ktorí jej nijako neublížili. Jej sebavedomie a sebaúcta sú zdevastované. Napriek tomu, že sa vydala a myslela si, že jej to psychicky pomôže zaradiť sa do normálneho spôsobu života, nestalo sa tak. Má neustály strach zo sexuálneho života. V manželstve sa s tými nemôže vyrovnať. Vznikajú z toho medzi ňou a manželom neustále hádky a nedorozumenia. Dodala, že tento protiprávny čin jej zobral odvahu, istotu a pokoj. Odklonil jej život na vedľajšiu koľaj. Chcela študovať, chodila na jazykové kurzy a chcela pracovať v zahraničí, kde už mala vybavenú aj prácu. Všetko stroskotalo na jej tehotenstve v dôsledku znásilnenia. V dôsledku znásilnenia má neustále psychickú traumu, stres, úzkosť a frustráciu. Je teda nesporné, že žalovaný porušil právnu normu a svojím protiprávnym konaním jej spôsobil ujmu, ktorá svojou závažnosťou je hodná osobitného zreteľa. Neoprávneným zásahom do osobných práv jej takto spôsobil značnú mieru zníženia dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Následky toho nie je možné
úplne odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačuje na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená nemajetková ujma na jej osobnosti. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný spočiatku všetko priznal, ale potom zmenil výpoveď. 8 rokov sa ťahali súdy a na ňu to veľmi zle psychicky vplývalo. Žalovaný ju očierňoval, že viedla promiskuitný život, pričom to vôbec nebola pravda, pretože predtým vôbec sexuálnym životom nežila. Nechcela vôbec chodiť von, lebo všade sa šuškali rôzne nepravdy. Preplakala celé noci a nemala chuť žiť. Žalovaný sa bál verejnej mienky, že čo si o ňom priatelia pomyslia, a preto sa schovával v zahraničí. Pomoc psychiatra ani psychológa nevyhľadala, pomohla jej rodina, bez ktorej by to určite nezvládla. Utiahla sa do seba a snažila sa s tým vysporiadať. Postoj jej rodiny sa po predmetných udalostiach nijak nezmenil. Aj po tom, čo bol žalovaný odsúdený, sa stále šíria rôzne informácie, ľudia si stále o tom šuškajú. Okrem mal. P. má ešte dve deti vo veku 8 a 4 rokov. Aj jej súčasný život v manželstve je celou udalosťou značne poznačený. Manžel jej vyčíta, že svoje nenaplnené ambície realizuje na dcére a tlačí ju stále do nejakých krúžkov. Stalo sa, že pri hádke dcére vykričal, že nie je jeho. Dcéra ho však berie a opiera sa o neho ako o svojho otca. Podotkla, že svoj nárok uplatnila včas, keď si náhradu nemajetkovej ujmy uplatnila v rámci trestného konania už pri prvom výsluchu v roku 2005.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne si uplatnil i nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že má za to, že uplatnený nárok je premlčaný, nakoľko k uplatneniu nemajetkovej ujmy došlo v rámci trestného konania až dňa 11.06.2008 na hlavnom pojednávaní, čo je viac ako 3,5 roka od predmetnej udalosti. V prípade, že by súd nárok za premlčaný nepovažoval, domnieva sa, že uplatnená výška nemajetkovej ujmy je neprimeraná a s poukazom aj na iné rozhodnutia možno mať za to, že primeranou by sa javila výška 3.000 eur. Potvrdil, že žalobkyňu a jej rodičov po čine navštívil, ale oni chceli, aby so žalobkyňou zostal žiť, čo on odmietol. Zdôraznil, že rešpektuje rozhodnutia súdov, aj keď sa s nimi nikdy nestotožnil. Keďže pracoval v zahraničí, nepreberal si zásielky, ale to neznamenalo, že sa vyhýbal trestnému konaniu. Rodičia ho upozornili, že ho hľadali policajti a vtedy sa o danú vec začal zaujímať. Najal si obhajcu a zúčastnil sa výsluchu. Podotkol, že so svojou manželkou sa rozprával o tom, či by bolo vhodné sa kontaktovať s mal. P.. Dohodli sa, že nebude zasahovať do rodiny žalobkyne, nech má ona svoju rodinu a on svoju. Tiež dal aj súhlas so zmenou priezviska mal. P. a navrhol manželovi žalobkyne, nech si ju osvojí, ale toto neurobil. Jeho stretávanie s mal. P. si neželala ani žalobkyňa. O žalobkyni nikdy nič zlé nešíril. Už 12 rokov pracuje v zahraničí a nemal teda ani možnosť o nej nejaké reči viesť.
3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 18C/20/2014-29 zo dňa 03.03.2016 vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobkyne z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.06.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho konania uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa otázkou, či vznesenie námietky premlčania žalovaným vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci (charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby) neodporuje dobrým mravom.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov v pôvodnom konaní, opätovným oboznámením rozsudku Okresného súdu J. č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom T. súdu v G. č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnice o výsluchu navrhovateľky v trestnom konaní zo dňa 16.03.2005, zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 11.06.2008 pred Okresným súdom J. a za účelom preskúmania veci v intenciách odvolacieho súdu doplnil dokazovanie o oboznámenie sa s vyjadrením OR PZ v J. zo dňa 26.04.2016, záznamom o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 17.01.2007, zápisnice o hlavnom pojednávaní v konaní sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 29.06.2007, zápisnice o hlavnom pojednávaní v konaní sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 17.08.2007 a plnomocenstva a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu J. č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom T. súdu v G. č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu znásilnenia, ktoré sa dopustil voči žalobkyni, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Uložený trest mu bol podmienečne odložený a skúšobná doba bola určená v trvaní 4 roky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2012.
6. Zo zápisnice o výsluchu žalobkyne zo dňa 16.03.2005 vyplýva, že žalobkyňa k náhrade škody uviedla, že čo sa týka výšky škody, tak túto momentálne nevie presne vyčísliť, ale tu chce uviesť, že chce, aby bol zistený páchateľ trestného činu.
7. Z plnomocenstva založeného v trestnom spise Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX vyplýva, že žalobkyňa splnomocnila na svoje zastupovanie v tomto konaní advokátku, I.. C. T.. Dátum udelenia plnej moci nie je uvedený.
8. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 17.01.2007 vyplýva, že tohto sa zúčastnila žalobkyňa. Splnomocnenec poškodenej (žalobkyne), I.. T., sa preštudovania spisu nezúčastnila.
9. Zo zápisnice z hlavného pojednávania pred M. súdom J. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na tomto pojednávaní sa okrem iných zúčastnila žalobkyňa, pričom jej dve splnomocnené zástupkyne, I.. T. a I.. E., sa pojednávania nezúčastnili.
10. Zo zápisnice z hlavného pojednávania pred M. súdom J. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na tomto pojednávaní sa okrem iných zúčastnila žalobkyňa, pričom jej dve splnomocnené zástupkyne, I.. T. a I.. E., sa pojednávania nezúčastnili.
11. Zo zápisnice z hlavného pojednávania pred M. súdom J. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa ako poškodená si v trestnom konaní uplatnila nemajetkovú ujmu vo výške 1.000.000,- Sk.
12. Z vyjadrenia OR PZ v J. zo dňa 26.04.2016 vyplýva, že k uplatneniu nároku na náhradu škody bola požiadaná o stanovisko JUDr. K., ktorá vykonávala výsluch s poškodenou (žalobkyňou) dňa 16.03.2005 a ktorá uviedla, že poškodená (žalobkyňa) si pri spísaní zápisnice jednoznačne nárok na náhradu škody uplatnila, avšak v čase spracovania zápisnice sa nevedela vyjadriť k jej presnej výške a v tomto význame vyjadrenie zaprotokolovala.
13. V rámci doplnenia dokazovania žalobkyňa opakovane zdôraznila, že má za to, že nárok na náhradu škody si uplatnila včas. Neuvedenie výšky škody pri prvom úkone bolo spôsobené jej stresom, a teda súd by mal prihliadať skôr na to, že škoda uplatnená bola ako, že nebola. Jej splnomocnený zástupca v trestnom konaní na vyšetrovacích úkonoch nebol prítomný, a preto sa nemohol vyjadriť k uplatňovaniu škody. Zopakovala, že ona chodila na všetky úkony, pričom ešte žalovaný ju predbehol, keď volal s vyšetrovateľkou, očiernil ju tam. Žalovaný zavádzal aj vyšetrovateľku, ktorá sa jej na záver aj ospravedlnila a priznala, že nebola pripravená na odber DNA žalovaného, lebo nevedela, že príde. Súdy sa ťahali 8 rokov, každý jej povedal, že potom si môže uplatniť náhradu škody. Žalovaný sa vyhýbal úkonom v trestnom konaní, ona sa zúčastňovala na všetkých. Po uplynutí 8 rokov súd žalovanému znížil trest, lebo že sa dobre správal. Nevedela, že výška škody je taká dôležitá. V danom období mala stres z vyšetrovania a celá situácia na ňu pôsobila veľmi zle. Počas tehotenstva musela užívať aj lieky, pretože jej lekárka povedala, že určite potratí. Žalovaný o tom veľmi dobre vie, len sa teraz tvári, že nie. Celých 8 rokov jej znepríjemňoval život, pričom sám povedal, že za to, čo jej spravil, ho mala zabiť. Potom si však našiel advokátov a celkom otočil, keď povedal, že keď vrahovia chodia po slobode, môže chodiť aj on. V záujme žalovaného nebolo zúčastňovať sa úkonov trestného konania, lebo vedel, že by sa mu natiahol trest. Ona s tým mala spojené výdavky, nič z toho jej nepreplatil. Poznamenala, že ju súd odkázal na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom on ju teraz žiada aj o náhradu súdnych trov, čím poukazuje na charakter žalovaného. Takisto má náklady aj s týmto konaním a ešte od nej žiada aj náhradu týchto trov konania.
14. Žalovaný na vznesenej námietke premlčania zotrval. Má za to, že žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody, ktoré by jej bránili včas uplatniť nárok na náhradu škody, a preto vznesenú námietku premlčania nepovažuje za rozpornú s dobrými mravmi. Žalobkyňa výšku uplatnenej škody pri výsluchu dňa 16.03.2005 nešpecifikovala a neurobila tak ani neskôr v priebehu trestného konania, ani v žiadnom inom konaní, a to napriek tomu, že už od r. 2005 bola v trestnom konaní zastúpená JUDr. T. s tým, že v r. 2007, kedy mohla ešte uplatniť požadovaný nárok, bola zastúpená dokonca dvoma právnymi zástupcami, a napriek tomu tak neurobila. Žalobkyni v uplatnení nároku nebránili iné skutočnosti, ako napr. zlý zdravotný stav, dlhodobá hospitalizácia. Zastáva názor, že práva patria bdelým a žalobkyňa takýmto spôsobom nekonala, keď aj predmetná žaloba bola podaná až v r. 2014, hoci samotné trestné konanie bolo právoplatne skončené v r. 2012.
15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
17. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
21. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v konaní namietol premlčanie žalobkyňou uplatneného nároku, zaoberal sa súd na prvom mieste práve otázkou premlčania. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch premlčí vo všeobecnej trojročnej lehote, ktorej začiatok plynutia je viazaný na okamih, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba teda začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odvodzuje od činu žalovaného, ktorým zasiahol do jej osobnostných práv a ku ktorému v zmysle výroku rozsudku Okresného súdu J. č. k. XT/XX/ XXXX-XXX zo dňa 13.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v G. č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo dňa XX.XX.XXXX. Premlčacia doba teda v danom prípade začala plynúť dňa 28.12.2004 a uplynula dňa 28.12.2007. Žalobkyňa si však riadne nárok na náhradu škody uplatnila až dňa 11.06.2008 v rámci trestného konania vedeného proti žalovanému, keď výslovne uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške najmenej 1.000.000,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnila až po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby. Aj v takomto prípade by bolo možné žalobkyni priznať uplatnený nárok, avšak len za predpokladu, že vznesená námietka premlčania by bola v rozpore s dobrými mravmi. Vznesenie námietky premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, môžu ale nastať situácie, keď uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči ktorej by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ňou uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila. V danej veci žalobkyňa netvrdila dôvody, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila a ktoré by boli spôsobilé primäť súd k záveru, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Dokonca ani len netvrdila, že by svoj nárok na náhradu škody uplatnila oneskorene. Za takéhoto stavu preto nemožno dospieť k záveru, že výkon práva žalovaného v podobe vznesenej námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné si uvedomiť, že označiť výkon práva za rozporný s dobrými mravmi nemožno mechanicky, ale len celkom výnimočne. Samotné spáchanie trestného činu žalovaného voči žalobkyni nezakladá túto výnimočnosť. Žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že svoje právo si uplatnila riadne a včas pri prvom úkone dňa 16.03.2005. Ako
už súd uviedol vo svojom pôvodnom rozhodnutí, vyjadrenie žalobkyne doslovne znejúce: „čo sa týka náhrady škody, tak túto momentálne vyčísliť neviem, ale tu chcem uviesť, že chcem, aby bol zistený páchateľ trestného činu“ nepovažuje za riadne uplatnenie práva na náhradu škody. Z jej vyjadrenia totiž nie je zrejmé, či si vôbec náhradu škody uplatňuje a len ju nevie vyčísliť, alebo pretože ju nevie vyčísliť, tak si ju zatiaľ neuplatňuje alebo napriek tomu, že jej bola škoda spôsobená chce, aby bol páchateľ zistený bez uplatnenia nároku na náhradu škodu. Z tohto pohľadu je vyjadrenie žalobkyne neurčité a nezrozumiteľné. Túto „vadu“ neodstraňuje ani vyjadrenie OO PZ v J.e, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnila, len sa nevedela vyjadriť k výške škody. Z predmetnej zápisnice totiž takéto vyjadrenie žalobkyne nevyplýva a nezrozumiteľnosť jej obsahu nemožno odstraňovať jej výkladom naviac s odstupom 14 rokov. Okrem toho pre riadne uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj jej vyčíslenie, t. j. určenie rozsahu náhrady škody, pretože účinky spočívania premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka sa potom dotýkajú nároku len v tom rozsahu, v akom bol dotknutý nárok uplatnený. Nepostačuje teda len vyjadrenie, či si žalobkyňa náhradu škody uplatňuje, ale aj to, v akej výške si túto uplatňuje. Preto, ak žalobkyňa počas plynutia premlčacej doby nekonkretizovala výšku škody, nemožno mať za to, že táto bola riadne a včas uplatnená. Pokiaľ sa žalobkyňa bránila tým, že pri výsluchu dňa 16.03.2005 bola v strese, a preto výšku škody neuviedla, súd uvádza, že uznáva zložitosť situácie, v ktorej sa žalobkyňa nachádzala. Avšak je potrebné si uvedomiť, že výšku škody nemusela uviesť práve pri prvom úkone. Mohla tak urobiť kedykoľvek počas vyšetrovania v lehote 3 rokov. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobkyňa bola v trestnom konaní ako poškodená zastúpená zástupcom s právnickým vzdelaním a v určitom období spadajúcom do priebehu premlčacej doby dokonca dvomi takýmito zástupcami, ktorí osobne nezaťažení zložitosťou situácie mohli výšku škody za žalobkyňu v príslušnej lehote uplatniť. Žalobkyni teda nič nebránilo riadne a včas uplatniť nárok na náhradu škody či už osobne alebo prostredníctvom zvolených zástupcov. 22. S poukazom na uvedené, keď žalobkyňa počas plynutia premlčacej doby svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy riadne neuplatnila (vrátane jej vyčíslenia) a za situácie, kedy súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mohol vyhodnotiť vznesenú námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi, nemožno uzavrieť inak, ako že právo žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčané, a preto súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že vzhľadom k tomu, že nárok žalobkyne vyhodnotil ako riadne neuplatnený nie len z dôvodu nezrozumiteľného vyjadrenia v zápisnici zo dňa 16.03.2005, ale taktiež pre neuvedenie výšky škody, nevykonal ani dôkaz navrhnutý žalobkyňou, a to výsluch svedkyne JUDr. K., nakoľko jeho vykonanie by bolo nehospodárne a nadbytočné.
23. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade súd dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v predmete konania, keď sa žalobkyňa domáhala svojho nároku za zásah do jej osobnostných práv. Je nepochybné, že žalovaný zasiahol do osobnostnej sféry žalobkyne činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, a preto s poukazom na túto skutočnosť súd nepovažuje za spravodlivé priznať žalovanému ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.