Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Cb-115-2013.pdf
PDF · 137.52 KB
Case nature
Area
Subarea
33Cb/115/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX J., štátny občan, proti žalovanému: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO 35 704 713 (právny predchodca VB LEASING SK, spol. s.r.o., so sídlom Košická 49, 821 08 Bratislava, IČO 31 378 528), právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO 36 869 970, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku z 15.03.2013 sp.zn. 6196/12 vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave, zriadenom pri Asociácii pre rozhodcovské konanie zamieta.
II. Súd žalobu žalobcu zamieta.
III. Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 20.05.2013 Okresnému súdu Bratislava II a dňa 12.06.2013 postúpenou konajúcemu súdu domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave sp.zn. 6196/12 dňa 15.03.2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok) podľa § 40 ods. 1 písm. c), g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní dôvodiac tým, že odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok je nezákonný pre absenciu platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovským rozsudkom zaviazal rozhodcovský súd žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaný v prvom rade) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) sumu vo výške 58.803,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne od 09.01.2012 až do zaplatenia a trovy konania 4.694,86 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žalovaný uvádzal, že v žalobnej odpovedi uplatnil v zmysle § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, a to pre neexistenciu platnej rozhodcovskej doložky. Ďalej dôvodil žalobca, že klauzula uvedená vo všeobecných úverových podmienkach nemá charakter platnej rozhodcovskej doložky a to s poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. O uzatvorení platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky sa žalobca dozvedel až v rozhodcovskom konaní. Do toho momentu nemal o jej neexistencii žiadnu vedomosť. Žalobcovi neboli všeobecné úverové podmienky vysvetlené, žalobca ako laik časti, v ktorej bola upravená rozhodcovská doložka nerozumel, táto časť bola pre neho nezrozumiteľná, teda neplatná. Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil dobré mravy, keď mu nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej zmluvy a súčasne tak naplnil žalovaný skutkovú podstatu trestného činu podvodu. Ak by žalobcovi boli vysvetlené dopady rozhodcovskej zmluvy, nikdy by s ňou nesúhlasil. K bližším okolnostiam sa žalobca vyjadril v rozhodcovskom konaní, pričom týchto prednesov sa naďalej žalobca pridržiaval. Z opatrnosti
žiadal žalobca o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Podľa žalobcu rozhodcovský súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania tým, že rozhodca nepripustil žiaden dôkaz zo strany žalobcu (dôkazy týkajúce sa okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy), teda mu reálne odobral možnosť účinne sa brániť. Zároveň z týchto dôvodov navrhol žalobca, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a to až do ukončenia tohto sporu.
2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a v obsahu svojho písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa 11.12.2014 uviedol, že žalobca podpísal úverovú zmluvu ako aj k nej prislúchajúce Všeobecné úverové podmienky (ďalej len „VÚP“) slobodne, dobrovoľne, vážne, nie v tiesni a je len na jeho ťarchu, ak si predmetné dokumenty pred ich podpisom dostatočne nenaštudoval. Žalobca ako osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony, zodpovedá za svoje úkony a ich právne dôsledky. Štatút podnikateľa žalobcu túto zodpovednosť ešte výraznejšie podčiarkuje. Formulácia rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou VÚP žalovaného v bode 12.3 je podľa názoru žalovaného plne zrozumiteľná, bez akýchkoľvek pochybností o ich výklade. Ide o štandardnú klauzulu, bežne používanú v obchodnom styku. Žiadny právny predpis neukladá žalovanému povinnosť vysvetľovať právne dôsledky jednotlivých ustanovení zmluvnej dokumentácie svojmu obchodnému partnerovi. Pokiaľ žalobca nevedel posúdiť právne dôsledky uzatváranej zmluvy, mohol sa pred podpisom poradiť so svojim právnym zástupcom. Žalovaný poukázal na ustanovenie bodu 12.7 VÚP s tým, že žalobca o rozhodcovskej zmluve vo forme doložky vedel a bol s ňou riadne oboznámený. Takéto dojednanie jednoznačne neobchádza zákon, nie je s ním v rozpore a nie je v rozpore ani s dobrými mravmi, keďže v obchodnom styku je úplne bežné dojednanie si právomoci rozhodcovského súdu pre prípad sporu. Vzhľadom na uvedené bola rozhodcovská zmluva vo forme doložky riadne uzatvorená, a preto je námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nedôvodná. K námietke nedostatku rovnosti účastníkov rozhodcovského konania uviedol žalovaný, že rozhodcovské konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku, splnilo všetky zákonne požiadavky a boli dodržané všetky princípy rozhodcovského konania, medzi ktoré patrí aj rovnosť strán. Za účelom dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia rozhodcovský súd vykonal dostatočné dokazovanie, dôkladne posúdil tvrdenia a argumenty sporových strán a v záujme zachovania zásady bezprostrednosti a ústnosti konania bolo uskutočnené pojednávanie, ktorého sa žalobca osobne nezúčastnil. Nie je povinnosťou súdu vykonať všetky označené dôkazy, najmä ak by ich vykonanie neviedlo k inému rozhodnutiu vo veci samej, čo bolo podľa názoru žalovaného dané aj v tomto prípade. Rovnaké postavenie účastníkov konania je zabezpečené takým postupom rozhodcovského súdu, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, návrhy na doplnenie žaloby, právo sa vyjadriť k predloženým a vykonaným dôkazom, a to od podania žaloby až do vydania rozhodcovského rozsudku. Žalobca nebol v žiadnom štádiu rozhodcovského konania procesne znevýhodnený alebo diskriminovaný. Žalobcovi neboli odopreté jeho procesné práva. Naopak obaja účastníci rozhodcovského konania mali možnosť realizovať svoje procesné práva a povinnosti. Žalobca sa v priebehu rozhodcovského konania prostredníctvom svojho zástupcu vyjadroval, zúčastňoval sa ústneho pojednávania a bola mu poskytnutá plná možnosť na uplatnenie jeho procesných práv. Žalobcom navrhnutý dôkaz, a to výsluch zamestnanca žalovaného, ktorý mal na starosť predmetný leasingový obchod považoval žalovaný za nadbytočný, pretože ten by s ohľadom na vyhlásenie v bode 12.7 VÚP neozrejmil nové skutočnosti. Sám žalobca v tomto bode vyhlásil a svojim podpisom potvrdil, že bol riadne oboznámený so zmluvou a všetkými podmienkami úverovej zmluvy a v celosti si úverovú zmluvu prečítal. Rozhodcovský súd ani nemohol navrhnutý dôkaz vykonať, keďže nebol ani dostatočne špecifikovaný, nebolo z neho zrejmé ktorú osobu je potrebné vypočuť. Žalobca svoj návrh na odklad vykonateľnosti riadne neodôvodnil, preto žalovaný navrhol, aby súd návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nevyhovel.
3. Žalobca sa v obsahu repliky doručenej súdu dňa 25.06.2015 uviedol, že ak aj podpísal úverovú zmluvu a úverové podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku, neznamená to automaticky, že bol s týmito dokumentmi oboznámený a rozumel im. V osobe žalobcu ide o bežného občana, bez právnického vzdelania, ktorý bez patričného výkladu nemôže rozumieť právne odborným klauzulám uvedeným v týchto zmluvách a posúdiť ich dopad na jeho osobu. Žalobca je toho názoru, že mnohé z týchto dojednaní je svojou zložitosťou v rozpore so zásadami dobrých mravov, najmä zásadou zrozumiteľnosti a jednoznačnosti. Z okolností, za ktorých prišlo k podpísaniu zmluvnej dokumentácie vyplýva s najväčšou pravdepodobnosťou, že žalobca zmluvy nečítal a nerozumel im. Pre posúdenie uvedených skutočností je rozhodujúce, že sa žalobca zaviazal k takým podmienkam, podľa ktorých za zapožičanie vozidiel zaplatí viac akoby bolo hodnota nových vozidiel, pričom v tomto prípade išlo o staršie vozidlá. Vo vzťahu
ku rovnosti konania uviedol žalobca, že žiaden z jeho návrhov na dokazovanie, hoci bol k predmetu konania relevantným, nebol zo strany rozhodcu akceptovaný. Mal za to, že jeho možnosť vyjadriť sa, bola čisto teoretická, formálna. Žalobca zotrval v celom rozsahu na svojich návrhoch vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
4. Konajúci súd uznesením č.k. 33Cb/115/2013-36 zo dňa 21.01.2014 priznal žalobcovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 331,50 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie predovšetkým obsahom spisu rozhodcovského súdu, a to rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu v Bratislave z 15.03.2013 sp.zn. 6196/12, obsahom zápisnice z ústneho pojednávania z 13.03.2013, predvolaním účastníkov na ústne pojednávanie z 21.02.2013, výzvami adresovanými žalobcovi k vyjadreniu z 27.11.2012 a 23.11.2012, výzvami žalovanému k podaniu žalobnej odpovede z 31.10.2012, obsahom späťvzatia návrhu na začatie konania voči odporcovi v 2.rade z 1.03.2013, obsahom vyjadrenia žalobcu k žalobnej odpovedi žalovaného v 1.rade z 23.11.2012, obsahom vyjadrenia žalobcu k žalobnej odpovedi žalovaného v 2.rade z 19.11.2012, kúpnou zmluvou č. LZL/08/10051, obsahom žalobnej odpovede žalovaného z 23.11.2012, obsahom návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku, úverovou zmluvou č. LZL/08/10051, všeobecnými úverovými podmienkami VB LEASING SK, spol. s r.o. a ostatným obsahom spisu rozhodcovského súdu ako aj súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny stav.
6. Rozhodcovským rozsudkom vydaným Rozhodcovským súdom v Bratislave (ďalej "rozhodcovský súd") dňa 15.03.2013 v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. 6196/12 uložil rozhodcovský súd žalovanému v 1.rade ( v tomto konaní žalobcovi) zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) čiastku vo výške 58.803,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne od 09.01.2012 do zaplatenia a zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.694,86 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Súčasne rozhodcovský súd vyslovil, že vo veci je daná jeho právomoc. Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným dňa 22.04.2013 a vykonateľným dňa 26.04.2013.
7. Žalovaný (v rozhodcovskom konaní v procesnej pozícii žalobcu) doručil Rozhodcovskému súdu v Bratislave dňa 31.10.2012 návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým žiadal, aby rozhodcovský súd uložil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému v 1.rade) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) sumu 58.803,42 eur s príslušenstvom a nahradiť trov konania titulom nároku na zaplatenie úverovej pohľadávky po stanovení jej splatnosti ku dňu 25.09.2009 z dôvodu omeškania sa žalobcu s úhradami úverových splátok splatných dňa 25.05.2008 až 25.08.2008 .
Po začatí rozhodcovského konania , na výzvu rozhodcovského súdu doručil žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 1.rade) dňa 27.11.2012 žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol že prišlo k podvodu, pretože až z doručenej žaloby sa dozvedel podmienky, za ktorých mal uzatvoriť úverovú zmluvu, a ktoré sú pre neho neprijateľné. Žalobca vzniesol v žalobnej odpovedi námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Žalovaný (v rozhodcovskom konaní žalobca) sa na základe výzvy rozhodcovského súdu z 27.11.2012 vyjadril k žalobnej odpovedi žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) svojim písomným podaním z 17.12.2012. Rozhodcovský súd nariadil vo veci na deň 13.03.2013 ústne pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu , resp. právnych zástupcov strán sporu.
Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 13.03.2013, sp. zn. 6196/12 súd zistil, že žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) bolo doručené predvolanie na ústne pojednávanie do vlastných rúk dňa 28.02.2013 a na pojednávaní bol prítomný jeho právny zástupca. Rozhodcovský súd v rámci ústneho pojednávania stručne zrekapituloval obsah spisu, strany predniesli svoj návrh a vyjadrenie. Na pojednávaní zamietol rozhodcovský súd návrh žalobcu ( v rozhodcovskom konaní žalovaného) na výsluch účastníkov konania a návrh žalobcu ( v rozhodcovskom konaní žalovaného) na výsluch svedka (zamestnanca prítomného pri podpise úverovej zmluvy). Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie čítaním listín, ktorých pravosť strany nenamietli, poučil strany o možnosti navrhnúť dôkazné prostriedky a tvrdiť relevantné skutočnosti a potom, čo neboli žiadne ďalšie dôkazy navrhované a žalobné tvrdenia doplňované nechal rozhodcovský súd priestor k záverečným rečiam. Rozhodcovský súd vydal uznesenie, podľa ktorého bez nariadenia ďalšieho pojednávania vydá rozhodcovský rozsudok.
8. Z Úverovej zmluvy č. LZL/08/10051 (ďalej aj „úverová zmluva“) uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 03.09.2008 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelového úveru vo výške 87613,75 eur, ktorý sa zaviazal žalobca ako dlžník splatiť v splátkach. Podľa článku 6 nedeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú VÚP, ktoré bližšie upravujú definície, ako aj vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán (príloha č. 1) a splátkový kalendár k úverovej zmluve (príloha č. 2). Úverová zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami a stáva sa platnou a účinnou podpisom oboma zmluvnými stranami.
9. Zo všeobecných úverových podmienok (VÚP) právneho predchodcu žalovaného označených ako príloha č. 1 k úverovej zmluve LZL/08/10051 podpísaných žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 03.09.2008 vyplýva, že zmluvné strany sa v bode 12.3 VÚP dohodli, že akékoľvek spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe úverovej zmluvy alebo vzťahov súvisiacich s úverovou zmluvou, môžu predložiť na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14 (zriadenie uverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2005). Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní rozhodca postupuje podľa ZoRK, iných právnych predpisov platných v Slovenskej republike a podľa Rokovacieho a Poplatkového poriadku Rozhodcovského súdu v Bratislave, ktoré sú zverejnené v Obchodnom vestníku OV 89/2005 (str. 187 a nasl.) v sídle Rozhodcovského súdu v Bratislave, v sídle právneho predchodcu žalovaného a na internetových stránkach http://www.rsvb.sk. Týmto nie je dotknuté právo strán obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd Slovenskej republiky. Podľa bodu 12.7 VÚP dlžník potvrdzuje svojim podpisom, že bol riadne oboznámený so všetkými podmienkami úverovej zmluvy, že si riadne a v celosti prečítal znenie úverovej zmluvy a VÚP, že mu zo strany veriteľa bolo umožnené vyjadriť jeho prípadne pripomienky k zneniu úverovej zmluvy a VÚP, že takéto pripomienky boli do textu úverovej zmluvy alebo VÚP zapracované, prípadne boli medzi zmluvnými stranami jednoznačne a úplne vyjasnené dôvody, pre ktoré nemožno pripomienky dlžníka k zneniu úverovej zmluvy alebo VÚP do ich textu zapracovať. Dlžník zároveň svojim podpisom súhlasí s celým znením úverovej zmluvy a VÚP a akceptuje VÚP ako neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy.
10. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom od 01.01.2015 spory o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom od 01.01.2015 na náležitosti rozhodcovskej zmluvy a na ustanovenie rozhodcov v sporoch začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom od 01.01.2015 ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom od 01.01.2015 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20170101> tohto zákona.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom od 01.01.2015 súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
Podľa § 1 ods. 1 písm. a) z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tento zákon upravuje rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
Podľa § 1 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa § 1 ods. 3 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.
Podľa § 4 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 23 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania. Pre rozhodcovské konanie, ktoré prebieha na stálom rozhodcovskom súde, platia ustanovenia rokovacieho poriadku stáleho rozhodcovského súdu o mieste rozhodcovského konania.
Podľa § 23 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú inak, môže rozhodcovský súd uskutočniť jednotlivé úkony na akomkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na konzultáciu medzi jeho členmi, vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov rozhodcovského konania, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín. Tým sa nemení miesto rozhodcovského konania podľa odseku 1.
Podľa § 33 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok, a) ak rozhoduje o veci samej, b) na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.
Podľa § 34 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný väčšinou rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť.
Podľa § 34 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok obsahuje a) označenie rozhodcovského súdu, b) mená a priezviská rozhodcov,
c) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom, d) miesto rozhodcovského konania (§ 23), e) dátum vydania rozhodcovského rozsudku, f) výrokovú časť, g) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39), h) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 37 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia § 6 až. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 40 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1, veta prvá z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
11. Žalobcovia sa v tomto spore domáhal zrušenia rozsudku Rozhodcovským súdom v Bratislave zo dňa 15.03.2013 vydanom v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. 6196/12, ktorým uložil rozhodcovský súd žalobcovi zaplatiť žalovanému čiastku vo výške 58.803,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne od 09.01.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 4.694,86 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Súčasne rozhodcovský súd vyslovil, že vo veci je daná jeho právomoc. Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným dňa 22.04.2013 a vykonateľným dňa 26.04.2013.
12. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c) a g) zákona o rozhodcovskom konaní a tvrdili, že rozhodcovská zmluva dojednaná medzi žalovaným a žalobcom je neplatná, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť, ktoré tvrdenie odôvodnil nezrozumiteľnosťou a neurčitosťou rozhodcovskej zmluvy, jej rozporom s dobrými mravmi, pretože žalobcovi nikto pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy nevysvetlil dôsledky jej uzatvorenia. Ďalej žalobca tvrdil porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní nevykonal žiaden žalobcom navrhnutý dôkaz.
13. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom na charakter vybavenia sporovej veci medzi účastníkmi súdny prieskum pripúšťa. Nejde však o preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie noriem, ktoré na daný prípad dopadajú, ale ide o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti zákonného priebehu rozhodcovského konania.
13. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom boli peňažné nároky žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobcu) z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Išlo teda o spor, ktorý by strany ako účastníci konania pred súdom mohli skončiť súdnym zmierom a nešlo o taký predmet konania, ktorý by bol podľa zákona o rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 3 citovaného zákona) vylúčený z prejednania a rozhodovania pred rozhodcovským súdom.
14. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný skúmať z úradnej povinnosti dodržanie hmotnoprávnych lehôt na podanie žaloby, zaoberal sa ďalej teda prioritne včasnosťou podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V zmysle § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom do 01.01.2015 bolo potrebné podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý žalobu o jeho zrušenie podáva. V tomto prípade sa nejedná o procesnoprávnu lehotu, ale o hmotnoprávnu lehotu. Krajský súd v Bratislave sa v obsahu svojho uznesenia zo dňa 20.12.2016 č.k. 2Cob/247/2016-153 vyjadril ku včasnosti podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, že žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote, aj keď túto podal na nepríslušnom Okresnom súde Bratislava II a vec bola až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby postúpená na tunajší súd.
15. V ďalšom sa súd zaoberal žalobcom uvádzanými dôvodmi, pre ktoré žiadal rozhodcovský rozsudok zrušiť. Strany neurobili spornou tú skutočnosť, že žalobca ako aj žalovaný podpísali úverovú zmluvu ako všeobecné úverové podmienky obsahujúce vo svojich ustanoveniach aj rozhodcovskú zmluvu. Teda rozhodcovská zmluva bola uzatvorená písomnou formou tak, ako to predpokladá zákon o rozhodcovskom konaní, keďže bola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Rozhodcovská zmluva sa v písomnej forme považuje za uzatvorenú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj napríklad vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán. V danom prípade má súd za to, že medzi žalobcom ako fyzickou osobou-podnikateľom a právnym predchodcom žalovaného došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, a to v bode 12.3 VÚP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasťou úverovej zmluvy. Týmto spôsobom bola dodržaná obligatórna písomná forma rozhodcovskej doložky. Predmetnú úverovú zmluvu, ako aj osobitne VÚP podpísali žalobca a žalovaný osobne. Žalobca považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú pre jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť a rozpor s dobrými mravmi, z čoho dovodzoval absenciu právomoci rozhodcovského súdu jeho vec prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. 16. Súd sa s námietkou žalobcu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti rozhodcovskej zmluvy nestotožnil. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval okolnosti vo vzťahu, ku ktorým dospel k záveru o neurčitosti a nezrozumiteľnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá je inkorporovaná do ustanovenia bodu 12.3.VÚP. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť právny úkon vykonaný slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon má byť teda formulovaný spôsobom umožňujúcim druhému účastníkovi zoznámiť sa s ním a vnímať jeho obsah (požiadavka zrozumiteľnosti) a súčasne musí byť právny úkon urobený tak, aby aspoň výkladom prejavu vôle podľa § 35 Občianskeho zákonníka bolo zistiteľné, aký obsah ním mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania (požiadavka určitosti) Predmetom posúdenia súdu bola teda zrozumiteľnosť a určitosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola výsledkom konsenzu zmluvných strán, a to žalobcu a žalovaného. Z obsahu bodu 12.3.VÚP (pozri bod 9 odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že si strany dohodli pre všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov založených úverovou zmluvou alebo vzťahov s úverovou zmluvou súvisiacich, možnosť predložiť tieto na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14 . Súd považuje tento prejav vôle strán za dostatočne určitý a zrozumiteľný, pretože jasne a nepochybne vyjadruje a sprostredkúva vo svojom obsahu vôľu strán, aby ich vzájomné spory z úverovej zmluvy alebo s ňou súvisiace spory, boli rozhodnuté v rozhodcovskej doložke konkretizovaným rozhodcovským súdom. Z jazykového vyjadrenia ustanovenia bodu 12.3.VÚP iný výklad nie je možné dovodiť a obsahu predmetného ustanovenia prezentuje nepochybne to, čo chceli účastníci prejaviť . Právny úkon by bolo potrebné považovať za neurčitý vtedy, ak by vyjadrenie prejavu bolo síce zrozumiteľné, ale jeho obsah by bol neurčitý (má vecné nedostatky) a právny úkon by nebolo možné vyložiť ani podľa interpretačných pravidiel . Dohoda strán o rozhodcovskej zmluve a jej obsahu mala písomnú formu, teda právny úkon bol zaznamenaný písomne, a preto určitosť prejavu vôle sa posudzuje s ohľadom na obsah listiny, v ktorej je táto vôľa zachytená, teda s ohľadom na obsah dojednania 12.3.VÚP. Súd dospel k záveru, že z citovaného ustanovenia všeobecných úverových podmienok je možné obsah vôle strán, teda žalobcu a žalovaného, ktorý je v písomnom dojednaní zachytený, stanoviť jednoznačne, teda je možné bez pochybností z obsahu bodu 12.3.VÚP dospieť k záveru, čo chceli strany v dojednaní prejaviť. Z bodu 12.3.VÚP zreteľne vyplýva, že sa strany dohodli na oprávnení každej zo strán predložiť svoj spor, ktorý medzi nimi vznikne z úverovej zmluvy alebo v jej súvislosti , na rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Je teda zrejmé a to určite, čo bolo predmetom dojednania, ako aj vymedzenie sporov, ktoré môžu byť predložené na rozhodnutie rozhodcovskému súdu, pričom rozhodcovský súd bol v citovanom dojednaní dostatočne určitým spôsobom konkretizovaný. Súd uvádza, že v súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), a to aj v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzatvárať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené. Každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je potrebné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov reštriktívne a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s článkom 4 ods. 4 Listiny, podľa ktorého pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti strán) musí byť šetrená ich podstata a zmysel a takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré boli stanovené. Na platnosť rozhodcovskej zmluvy nemá žiaden vplyv to, že bola uzavretá v rámci tzv. formulárovej zmluvy. Žalobca namietal aj rozpor rozhodcovskej zmluvy s dobrými mravmi, keď sa nemal možnosť s jej obsahom oboznámiť, pretože si všeobecné úverové podmienky neprečítal a nikto ho osobitne neupozornil na toto dojednanie a následky s ním spojené.
Právny úkon odporuje dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi subjektmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými zásadami mravného poriadku spoločnosti. Tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatná, neobstojí, nakoľko postup zvolený stranami sporu, a to možnosť dohodnúť si riešenie sporov v rozhodcovskom konaní rozhodcovskou doložkou upravuje zákon, teda právny úkon, ktorým si strany dohodnú predloženie vzájomných sporov na rozhodnutie rozhodcovského súdu zákon priamo predpokladá a dokonca v obchodných vzťahoch sa takýto spôsob riešenia vzájomných sporov považuje aj za vhodný. Z uvedeného dôvodu, preto neobstoja tvrdenia žalobcu o rozpore obsahu rozhodcovskej zmluvy s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu uzatvorenie tejto zmluvy s VÚP žalobcom bolo prejavom jeho slobodnej vôle, pričom dohoda o obsahu úkonu sa medzi stranami realizuje v kontraktačnom procese, pri ktorom si strany vymieňajú návrhy a protinávrhy. Napokon tvrdenia, ktorými žalobca odôvodňoval rozpor rozhodcovskej zmluvy s dobrými mravmi (žalobca nebol oboznámený s obsahom rozhodcovskej zmluvy, nemal vedomosť, že túto dojednal), hoci pre posúdenie tejto námietky nemajú relevanciu, sa javia súdu ako účelové a naviac ich žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca totiž vo všeobecných úverových podmienkach ( ich bod 12.7) prehlásil a svojim podpisom na listine aj písomne potvrdil , že bol oboznámený so všetkými podmienkami úverovej zmluvy, že si riadne prečítal znenie úverovej zmluvy a VÚP, že mu zo strany veriteľa bolo umožnené vyjadriť jeho prípadné pripomienky k zneniu úverovej zmluvy a VÚP, že takéto pripomienky boli do textu úverovej zmluvy alebo VÚP zapracované, prípadne boli medzi zmluvnými stranami jednoznačne a úplne vyjasnené dôvody, pre ktoré nemožno pripomienky žalobcu k zneniu úverovej zmluvy alebo VÚP do ich textu zapracovať. Žalobca zároveň svojim podpisom súhlasil s celým znením úverovej zmluvy a VÚP a akceptoval VÚP ako neoddeliteľnú súčasť úverovej
zmluvy. Teda, ak žalobca tvrdil, opak toho čo preukazoval žalovaný predložením úverovej zmluvy a všeobecných úverových podmienok, zaťažovalo ho v tomto smere dôkazné bremeno.
17. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v jeho neprospech, súd považuje za potrebné uviesť, že úverovou zmluvou bol medzi stranami založený obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia tých právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu spotrebiteľa v záväzkových vzťahoch. Žalobcu teda nebolo možné v úverovom vzťahu považovať za spotrebiteľa, keď nebola naplnená podmienka upravená v § 52 ods. 4. Žalobca totiž uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu v spojení s VÚP v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Súd z vykonaného dokazovania , najmä obsahom spisu rozhodcovského súdu nezistil, že by došlo v rozhodcovskom konaní k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. V zmysle § 17 zákona o rozhodcovskom konaní každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže slúžiť na preskúmavanie správnosti právnych záverov a vyhodnocovaniu zistenia správnosti skutkového stavu. Z uvedeného dôvodu musia byť všetky námietky vedúceho k jeho zrušeniu nevyhnutne procesného charakteru a musia sa týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu.. Tým, že rozhodcovský súd na návrh žalobcu nevykonal návrhy na dokazovanie výsluchom účastníkov a zamestnanca právneho predchodcu žalovaného, neprišlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo navrhovať dokazovanie, nie je však jeho právom, aby každý ním navrhnutý dôkaz bol vykonaný, teda nie je povinnosťou rozhodcovského súdu vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom rozhodcovského konania. Uvedený záver vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, podľa ktorej do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Postup, kedy rozhodcovský súd nevykonal dokazovanie navrhnuté v rozhodcovskom konaní žalobcom nevykazuje podľa súdu znaky ľubovôle a teda porušenia rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd sa náležitým spôsobom vysporiadal v obsahu svojho rozhodcovského rozsudku so svojim záverom o nevykonaní navrhnutých dôkazov a tento svoj postup aj dostatočne odôvodnil.
Žalobca neuvádzal žiadne iné skutočnosti svedčiace o procesnom pochybení rozhodcovského súdu. Súd dospel k záveru, že každý účastník rozhodcovského mal rovnakú možnosť realizovať procesné práva a povinnosti, pričom je zrejmé, že v rozhodcovskom konaní nebol navrhnutý dôkaz, ktorý by súd nevykonal, resp. by relevantne svoje zamietnutie nezdôvodnil. V tomto smere súd uvádza, že žalobca mal možnosť v rozhodcovskom konaní sa vyjadrovať, podávať návrhy na vykonania dôkazov, mal možnosť sa oboznámiť s vyjadreniami protistrany, pričom v predmetnom konaní sa v súlade so zásadou ústnosti a bezprostrednosti konalo aj ústne nariadené pojednávanie. Žalobca teda právne relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu rozhodcovský súd neposkytol rovnakú možnosť na ochranu jeho práv, ako poskytol žalovanému. Dôvod nezákonnosti a nesprávnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zaradený medzi striktne vymedzené možnosti zrušenia rozsudku. Do práva na spravodlivý súdny proces rozhodne nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s právnymi názormi prezentovanými jednou alebo druhou stranou v konaní.
Konajúci súd sa stotožnil so záverom rozhodcovského súdu o nehospodárnosti vykonávania dôkazu výsluchom svedka navrhnutého žalobcom, keď mal za to, že pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky bolo postačujúce vykonanie dôkazov nachádzajúcich sa v spise rozhodcovského súdu, a to s ohľadom na tvrdenie žalobcu, že zmluvnú dokumentáciu ani nečítal.
Sumarizujúc vyššie uvedené dospel súd k záveru, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú dané., a preto žalobu žalobcu zamietol.
18. Z § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Súd v tomto prípade zamietol návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského
súdu v Bratislave dňa sp. zn. 61946/12 z 15.03.2013. S poukazom na záver súdu o nedôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku, rozhodol súd aj o zamietnutí návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pričom súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je fakultatívnym rozhodnutím..
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.