Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-80-2017.pdf
PDF · 94.47 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/80/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený ius aegis s.r.o . so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX C., zastúpená Mgr. Kristínou Monosi Lehoťanovou, advokátkou so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava o zaplatenie istiny vo výške 1.502,45 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Súd priznáva ž a l o v a n é m u nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.05.2017 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1 502,45 EUR titulom zaplatenia škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že zamestnanci žalobcu dňa 27.11.2015 vykonali kontrolu odberného miesta so zistením, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Uvedené vyplýva z vyhotoveného Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 27.11.2015 s uvedením skutkového stavu:
3. Meracie miesto malo byť odpojené, zmluva bola ukončená, na meracom mieste bola odoberaná elektrická energia bez platnej zmluvy na dodávky elektrickej energie.
4. Žalobca právne kvalifikoval daný skutkový stav na základe ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, s tým, že v súlade s judikatúrou zodpovednosť ponímal žalobca ako objektívnu zodpovednosť. Ohľadne výšky škody sa žalobca odkazuje na ustanovenie § 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. na sumu 1 502,45 EUR na základe výzvy č. 9915112080 splatnej dňa 31.12.2015, ktorú žalovaný neuhradil. Žalobca si uplatnil nárok aj na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky.
5. Okresný súd Bratislava I dňa 01.06.2017 vydal v konaní 28 Cb/80/2017 - 14 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu vo výške 1.502,45 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.502,45 EUR od 01.01.2016 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR,
ako aj nahradil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 90 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 192,50 EUR, alebo aby v tej istej lehote podal na Okresnom súde Bratislava I odôvodnený odpor, v dôsledku čoho konajúci súd uznesením zo dňa 17.08.2017 v konaní č. 28 Cb/80/2017 - 22 platobný rozkaz zrušil.
6. Žalovaný v odpore argumentuje, že žalovaná v rozhodnom období (t. j. v čase trvania odberu elektriny od 29.05.2015 do 27.11.2015, za ktoré mala vzniknúť žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny) nemala nehnuteľnosť, resp. priestor na adrese odberného miesta v užívaní, neužívala ho a ani nevlastnila. Žalovaná absolútne popiera tvrdenia žalobcu, že by v uvedenom čase mala byť vôbec, či už oprávneným alebo aj neoprávneným, odberateľom elektriny na uvedenom odbernom mieste. Žalobca predložil súdu ako dôkaz listinu - „Protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 27.11.2015“ s uvedením žalovanej na listine ako odberateľa, avšak takýto dôkaz je irelevantný. O tom, že v rozhodnom čase žalovaná priestor neužívala a ani nemala vedomosť o tvrdených skutočnostiach žalobcom, svedčí aj absencia podpisu žalovanej na protokole (pod bodom 8 protokolu na mieste podpisu odberateľa je poznámka zrejme povereného zamestnanca: „neprítomná“). Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, kedy by akýmkoľvek spôsobom spojil žalovanú s odberným miestom alebo preukázal, že žalovaná v tom čase skutočne priestor užívala, resp. mala k nemu akýkoľvek právny nárok, resp. titul., má za to, že nie je pasívne legitimovaná, a preto žiadame, aby súd konanie voči žalovanej zastavil, alternatívne v súlade s ust. § 267 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a vo veci nariadil pojednávanie.
7. Žalobca sa ku odporu vyjadril v podaní, doručenom súdu 27.11.2017 v ktorom namietal nedostatečné preukázanie absencie pasívnej legitimácie na strane žalovaného, odvolávajúc sa na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona o elektrine s tým, že pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vznikutú škodu a teda nie je podstatné, kto bol vlastníkom alebo užívateľom nehnuteľnosti ako tvrdí žalovaná. Dôkaz o užívaní odberného miesta, podľa žalobcu žalovaný nepreukázal.
8. Súd v danej právnej veci konal, vytýčil pojednávanie na termín 07.05.2018,na ktorý sa dostavili PZ strán sporu, PZ žalobcu navrhlo, aby bolo dopytom u vlastníka nehnuteľnosti zistené, kto v danom čase nehnuteľnosť užíval. Na pojednávanie vytýčené na 04.06.2018, čo PZ žalobcu zobral na vedomie priamo na pojednávaní 07.05.2018 ako je uvedené v predmetnej zápisnici z pojednávania, sa PZ žalobcu nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. 28Cb/80/2017-57
Súd konštatuje, že na pojednávanie dňa 04.06.2018 sa nedostavil PZ žalobcu, ktorý daný termín pojednávania zobral na vedomie priamo na pojednávaní 07.05.2018 s tým, že pojednávania vytýčeného na uvedený termín sa nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil. Na pojednávaní dňa 04.06.2018 bol prítomný žalovaný osobne. Súd po zvážení daného skutkového stavu vyhodnotil situáciu tak, že je dôvodné pojednávať v neprítomnosti žalobcu, nakoľko neboli dané dôvody na odročenie pojednávania v súlade s ustanovením § 183 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“), neboli preukázané prekážky resp. dôvody na odročenie pojednávania na strane žalobcu. Súd má za to, že je povinnosťou súdu konať hospodárne podľa ustanovenia § 179 CSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a spravodlivo rozhodnutá. Súd má za to, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené ako ústavné právo v čl. 48 Ústavy SR, nemožno vykladať tak, že súd nemôže konať vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatniť toto právo. Postupom podľa ustanovenia § 180 CSP súdu je umožnené prejednať vec v neprítomnosti strany sporu, za tam stanovených podmienok s prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenie § 179 CSP. Súd konštatuje, že daným postupom nebolo odňaté právo strany sporu na verejné prejednanie jeho veci v jeho prítomnosti.
9. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiada z dôvodu dôležitého o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V zmysle uvedeného ustanovenia procesná aktivita strany sporu nie je zásadne nevyhnutná preto, aby súd mohol pokračovať v začatom konaní. Súd za splnenia zákonných podmienok môže pokračovať v konaní, aj keď sú strany sporu nečinné.Procesná pasivita jedného z účastníkov konania nemôže mať za následok zásah do práva druhého účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V sporovom konaní ide zásadne na ťarchu účastníka, ktorý sa neustanovil na pojednávanie,že súd je oprávnený konať aj v jeho neprítomnosti. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada oodročenie pojednávania, musí súd posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Dôležitý dôvod, pre ktorý sa účastník nemôže pojednávania zúčastniť a žiada o jeho odročenie, sa musí s prihliadnutím na povahu prekážky, ktorá mu v tom bráni, vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodom aspektom ospravedlniteľnosti. Takýto dôvod musí byť preukázaný včas, aby súd mohol posúdiť, či pre neho bude pojednávanie odročovať. Preto, aby žiadosť o odročenie bola podložená dôležitým dôvodom, je potrebné, aby účastník tvrdil takú skutočnosť, ktorá vzhľadom nasvoju povahu, je spôsobilá jeho účasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. taká, ktorá mu znemožňuje sapojednávania zúčastniť a súčasne ide o vážny (dôležitý) ospravedlniteľný dôvod, ako z hľadiskaobjektívnych, tak aj subjektívnych dôvodov. Preukázanie pretrvávajúceho zlého zdravotného stavu podľa názoru súdu nepostačuje. Súdu za takéhoto stavu nebolo oznámené, a už vôbec preukázané, že by žalobcovi bránila v účasti na nariadenom pojednávaní vážna, dôležitá prekážka, ktorú by bolo možné akceptovať ako ospravedlniteľný dôvod brániaci v účasti na nariadenom pojednávaní. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre prejednanie veci aj v neprítomnosti žalobcu.
10. Podporne súd uvádza zásady CSP ovládajúceho a regulujúceho celý sporový proces Čl. 9. „ Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.“ A v čl. 10 „ (1) Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. (2) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. (3)Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.
11. V rámci pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Protokol č. 011575, Výzva na úhradu dlžnej sumy, Výpočet škody, odpor, vyjadrenie žalobcu, LV č. 4875, výpis zo živnostenského registra, Potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, úradný záznam p. Rohošku z 22.05.2018.
12. Právny zástupca žalovaného po otvorení pojednávania určeného na 04.06.2018 žiadal, aby súd rozhodol podľa ustanovenia § 278 CSP rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
Podľa ustanovenia § 278 CSP „ Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“
Podľa ustanovenia § 279 CSP „ Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.“
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 CSP „ Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. “
13. Žalobca sa na pojednávanie sa nedostavil, nepožiadal o odročenie pojednávania mal vykázané riadne doručenie predvolania, pričom o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie bol riadne poučený.
14. Zistený skutkový stav posudzoval súd podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č.513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ ObZ“) „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa
týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261ods. 1 ObZ „ Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“ 28Cb/80/2017-58
Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ObZ „ Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40> a týmto zákonom.“
Podľa ustanovenia § 269 ods. 1 ObZ „Ustanovenia upravujúce v hlave 2 tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.“ Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“ Podľa ustanovenia § 340 ods. 1,2 ObZ (1)„ Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“ (2) „ Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „ Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1,2 ObZ „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 1,2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov: (1) „ Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. (2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20170801>. „
Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom (1) „Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa
vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. (2) Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b)najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c)ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.“
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému v súlade so zásadou úspešnosti v konaní podľa ustanovenia 255 CSP ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.”
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, odvolanie nie je prípustné.
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Žalovaný môže podať vyššie uvedený návrh do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).