Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-19-2014.pdf
PDF · 100.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69 1 st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, právne zastúpená: BBH advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 713 066, Suché Mýto 1, Bratislava, proti žalovanému: P. o zaplatenie 1.295,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 1.295,84 eur od 14.06.2013 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.295,84 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.295,84 eur od 14.06.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.10.2006 žalobca uzavrel s pôvodným veriteľom: Všeobená úverová banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom: Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „Pôvodný veriteľ“), zmluvu k bežnému účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorého bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania na účte. Žalovaný sa zaviazal splácať povolené prečerpanie formou započítania pohľadávky Pôvodného veriteľa proti pohľadávke žalovaného z jeho účtu. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.08.2012 bola pohľadávka Pôvodného veriteľa voči žalovanému postúpená na žalobcu. Ku dňu 25.10.2012 žalobca evidoval pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.505,51 eur. Z tejto čiastky si žalobca uplatňuje istinu vo výške 1.295,84 eur. Zákonný úrok z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa spísania žalobného návrhu. K žalobe pripojil nasledovné listiny, ktoré navrhol vykonať ako dôkazy: Oznámenie o začatí súdneho konania (posledná výzva na mimosúdne vyrovnanie) zo dňa 29.10.2012, Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 18.10.2006 (ďalej len „Zmluva o bežnom účte“), Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. (ďalej len „VOP“), Prehľad histórie na bežnom účte za obdobie od 16.01.2008 do 22.08.2012, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 (ďalej len „Zmluva o postúpení“).
3. Na výzvu súdu žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 16.12.2013 uviedol, že prvý krát sa žalovaný dostal na debetu dňa 22.01.2007, odo dňa 09.05.2007 debetný zostatok narastal. Položky kreditného charakteru predstavovali za obdobie od 18.10.2006 do 22.08.2012 sumu 23.376,42 eur a položky debetného charakteru 24.822,54 eur, rozdiel medzi nimi ku dňu 22.08.2012 bol 1.295,84 eur. V dôsledku chyby v písaní si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne, pričom správne mal byť úrok z omeškania uvedený vo výške 8,5% ročne. Následkom uvedeného vzal žalobca čiastočne
späť úrok z omeškania v prevyšujúcej časti. S podaním predložil žalobca aj nasledovné listiny: Výzva k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.08.2012, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2012.
4. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. K čiastočnému späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, súhlas žalovaného preto nebol potrebný. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 1.295,84 eur od 14.06.2013 do zaplatenia (výrok I.).
8. Uznesením zo dňa 05.11.2014 bol žalovanému ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko sa nepodarilo vykonaným šetrením zistiť pobyt žalovaného.
9. Písomným podaní zo dňa 05.12.2014 ustanovený opatrovník uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, lebo ho považuje za premlčaný, pričom zo samotného žalobného návrhu ani nie je zrejmé, kedy mala nastať splatnosť jednotlivých splátok.
10. Výzvou zo dňa 04.10.2016 súd vyzval žalobcu, aby preukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.
11. Spolu s písomným podaním zo dňa 16.12.2016 žalobca predložil listinu - Výpoveď zo Zmluvy o bežnom účte zo dňa 15.12.2011.
12. Elektronickým podaním zo dňa 28.03.2018 žalobca uviedol, že si dovoľuje ozrejmiť súdu charakter zmluvného vzťahu povoleného prečerpania bežného účtu. Výšku, čas a spôsob čerpania a splácania si určuje klient podľa svojich potrieb. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Keďže výpoveď zo zmluvy o bežnom účte nastala dňa 15.12.2011, lehota 1 mesiaca na vrátenie dlhu nastala dňa 15.01.2012. Nárok žalobcu preto nemôže byť premlčaný.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: zo Zmluvy o bežnom účte súd zistil, že Pôvodný veriteľ sa zaviazal pre žalovaného otvoriť a viesť bežný účet. Z časti zmluvy
- Nastavenie limitu prečerpania je uvedené, že povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. Žalobca súdu nepredložil žiadnu ďalšiu zmluvu, či akceptovanú žiadosť o poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania na účte. Chýba aj akákoľvek informácia náležitostiach a podmienkach povoleného prečerpania. Z VOP bod 4.10 vyplýva, že obchodné podmienky sú odlišné pre povolené prečerpanie zriadené do 10.06.2010 a od 10.06.2010. Z prehľadu obratov na účte žalovaného je síce zrejmé, kedy žalovaný vykonal prvý raz debetnú bankovú operáciu, avšak súdu neboli nijakým spôsobom preukázané, že by Pôvodný veriteľ a žalovaný urobili akýkoľvek právny úkon smerujúci k uzavretiu zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania na bežnom účte. Zo Zmluvy o postúpení vyplynulo, že ju uzavrel Pôvodný veriteľ a žalobca, avšak nevyplynulo z nej, že by bola postúpená konkrétne aj pohľadávka voči žalovanému. Z Výzvy k úhrade zo dňa 23.08.2012 vyplynulo, že ňou žalobca vyzval žalovaného na úhrady sumy vo výške 1.447,02 eur. Z Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 23.08.2012 vyplynulo, že Pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči nemu na žalobcu. Z Oznámenia o začatí súdneho konania (posledný výzva na mimosúdne vyrovnanie) zo dňa 29.10.2012 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného k opätovnej úhrade záväzku vo výške 1.505,51 eur. Z listiny - Výpoveď zmluvy o bežnom účet zo dňa 15.12.2011 vyplynulo, že Pôvodný veriteľ vypovedal žalovanému Zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Doklad o doručení listiny žalobca nepredložil. Napriek tomu, že žalobca bol vyzvaný na špecifikáciu uplatnenej pohľadávky, žalobca nepreukázal z čoho pozostáva uplatnená suma. V písomnom podaní zo dňa 16.12.2013 žalobca
uviedol, že rozdiel medzi položkami kreditného charakteru (23.376,42 eur) a debetného charakteru (24.080,24 eur) bol 1.295,84 eur. Rozdiel medzi týmito sumami je však po správnosti 703,82 eur.
14. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), v znení ku dňu uzavretia Zmluvy o bežnom účte, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497).
16. Podľa § 52 ods. 1 až 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o bežnom účte (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
19. Podľa § 1 ods. 3 ZoSÚ, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
20. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
21. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že medzi Pôvodným veriteľom a žalovaným bola dňa 18.10.2006 uzatvorená Zmluva o bežnom účte. Je nesporné, že zmluvný vzťah medzi Pôvodným veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, titulom čerpania finančných prostriedkov má charakter úveru. Hoci predmetný úverový vzťah žalobca subsumuje pod ustanovenia zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), súd vyhodnotil, že nejde ani o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z.. (§1 ods. 3 ZoSÚ). Je však nesporné, že pôvodný veriteľ konal v rámci svojej obchodnej činnosti pri poskytovaní úveru žalovanému a ide teda o spotrebiteľský vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane dlžníka je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre odporcu ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a odporcom je tzv. absolútnym obchodno- záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
22. Žalobca nepreukázal súdu, že by uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere písomnou formou. Došlo k uzavretiu len platnej zmluvy o zriadení bežného účtu. Žalobca súdu nepredložil žiadnu ďalšiu zmluvu, či akceptovanú žiadosť o poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania na účte. Chýba aj akákoľvek informácia náležitostiach a podmienkach povoleného prečerpania. Nemožno preto vziať do úvahy ani
ustanovenia VOP, ktoré predložil žalobca týkajúce sa povoleného prečerpania na účte. Tak isto, na Výpoveď zo Zmluvy o bežnom účte je potrené hľadieť ako na právny úkon smerujúci k ukončeniu zmluvného vzťahu týkajúceho sa bežného účtu, nie však zmluvného vzťahu týkajúceho sa úveru (prečerpania účtu). Na to, aby medzi Pôvodným veriteľom a žalovaným mohol vzniknúť záväzkový vzťah v podobe zmluvy o úvere (hoci nie písomne uzavretej), muselo by dôjsť k prejavu vôle zo strany zúčastnených strán smerujúcich k uzavretiu zmluvy a teda k nadobúdaniu práv a povinností z takéhoto vzťahu vyplývajúcich, čo sa nestalo.
23. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
25. Je nesporné, že na bežnom účte žalovaný vykonával nielen kreditné, ale aj debetné operácie. Nebolo preto vylúčené, že by Pôvodnému veriteľovi mohla svedčať pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte vyplynulo, že posledná aktívna operácia smerujúca k zaťaženiu účtu žalovaného do debetu bola uskutočnená dňa 15.12.2008 (pozn. č.l. 18). Objektívna premlčacia doba v danom prípade uplynula dňa 15.12.2011. Námietka žalovaného (vznesená prostredníctvom jeho opatrovníka) bola preto vznesená dôvodne.
26. Podľa § 524 ods. ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Otázka, či žalobca môže byť v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
28. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
29. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd je toho názoru, že toto ustanovenie je k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávok právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky je náležité z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita náležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. (por. napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 9Co/264/2016).
30. Žalobca súdu predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej však nevyplynulo, že by predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanému. Z Prílohy 1 k Zmluve o postúpení vyplynula len súhrnná štruktúra postupovaných pohľadávok. Žalobca teda nepreukázal, že by na neho prešla pohľadávka voči žalovanému postúpením, napriek tomu, že na preukázanie splnenia podmienok bol vyzvaný osobitnou výzvou. V danom prípade preto aktívna legitimácia žalobcu v konaní nie je daná. Vytýčených pojednávaní sa žalobca nezúčastňoval s tým, že sa z pojednávania sa vždy ospravedlnil. Nebola mu preto upretá možnosť vyššie uvedené skutočnosti súdu preukazovať, ani reagovať na predbežné právne posúdenie veci súdom.
31. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok II).
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 17 CSP. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.295,84 eur s príslušenstvom, následne vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 1.295,84 eur od 14.06.2013 do zaplatenia. Pretože došlo k čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. Vzhľadom nato, že žalobca vzal žalobu sčasti späť a nejde o prípad, keby by išlo o reakciu na konanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, možno preto konštatovať z procesného hľadiska úspech žalovaného v spore v rozsahu 100%. Úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ale nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanému akékoľvek trovy vznikli náhradu trov konania voči žalobcovi mu nepriznal s prihliadnutím na čl. 17 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.