Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/6/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: W. B., nar. XX.X.XXXX, D. XXX/XX, J., občan SR, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária Svidník, ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, v konaní o zaplatenie 4015,56 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Zastavuje konanie v časti 1200,00 eur predstavujúcu kapitalizované úroky a úroky z omeškania vo výške 1063,04 eur a v časti istiny vo výške 136,96 eur.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 52,74%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 8.8.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu nezaplatenú istinu vo výške 4 015,56 eur, úrok vo výške 961,66 eur, úrok z omeškania vo výške 101,38 eur, úrok zo zostatku nesplatenej istiny v sume 4 015,56 eur vo výške 19,00 % ročne od 1.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny vo výške 4 015,56 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalobcu a žalovaného založenom zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX z 10.10.2011(ďalej len „zmluva o úvere“).

2. Podaním doručeným súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom 4.4.2017 sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k podanej žalobe a uviedol, že v právnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. a zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Namietal, že z dôvodu absencie údajov v zmluve a zle uvedenej výške RPMN, predmetný úver treba považovať bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na vykonané úhrady žalovaným priznať žalobcovi, len rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou čiastkou a úroky z omeškania a žalovanému priznať náhradu trov konania.

3. Na pojednávaní konanom 2.5.2018 sa zúčastnil iba právny zástupca žalovaného, ktorý zotrval na svojich písomných podaniach. Po ukončení pojednávania bolo z Ústredného portálu verejnej správy do spisu doručené podanie žalobcu, ktoré bolo obratom zaslané žalovanému na vyjadrenie. V tomto podaní žalobca uviedol, že výška skutočného čerpania úveru žalovaným je uvedená v listine „Aktuálny stav úveru“, ktorá je výpisom z „Bankovej knihy“ a je vyhotovovaný priamo z BIS-u (bankový informačný systém), ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho daný systém zabezpečuje

dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Banková kniha tvorí podklad pre účtovníctvo. Na základe uvedených argumentov je výpis z Bankovej knihy považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Žalovaný celkovo uhradil sumu vo výške 4 630,55 eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 377,18 eur bola započítaná na poplatky, suma 3118,93 eur bola započítaná na úroky a úroky z omeškania a suma 1 134,44 eur bola započítaná na istinu. Celková výška poplatkov je uvedená listine „Aktuálny stav úveru“ pri položke „Poplatky zaplatené“ a dátum a spôsob ich započítania je uvedený pri položke „Zaplatené splátky“. Uvedené poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov Úvery pre obyvateľstvo: Dostupná pôžička. Uvedené poplatky boli žalovanému účtovanému za upomienky pri omeškaní splátky, pričom ich účelnosť je daná predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. V zmysle zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. V zmysle článku 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. Výška úrokov a spôsob ich výpočtu je uvedený v listine Aktuálny stav úveru na 1. strane pri položke „Celková úroková sadzba“, ktorá bola v zmysle zmluvy dohodnutá vo výške 19,00 %. Zároveň výška úroku z omeškania je určená podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Suma vo výške 961,66 eur teda predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 23.3.2016 a suma 101,38 eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 23.3.2016 do 30.4.2016. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 130,07 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.11.2011, pričom mesačná splátka pozostávala zo splátky istiny vo výške 122,00 eur a splátky úroku vo výške 8,07 eur. Vzhľadom na porušenie zmluvných povinností žalovaným podstatným spôsobom, bol úver žalobcom vyhlásený za predčasne splatný ku dňu 4.9.2014. Prvýkrát sa žalobca dostal do omeškania s úhradou splátky dňa 25.11.2011, túto splátku uhradil 15.12.2011. Súčet vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. do dňa 4.9.2014 so zmluvnými úrokmi a úrokmi z omeškania vyčíslenými po vyhlásení predčasne splatnosti úveru do 30.4.2016, po odpočítaní úhrad žalovaného teda predstavuje sumu v celkovej výške 1 063,10 eur. Žalobca ďalej vzhľadom na novelizáciu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z. a na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016, v zmysle ktorého Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. V prípade zmluvného úroku žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom Zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Už z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. V prípade ak by veriteľ úver nezosplatnil dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak je teda dlžník povinný platiť zmluvné úroky v prípade, ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu, aby bol od toho oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. V zmysle vyššie uvedeného s ohľadom na bod 6.4 Obchodných podmienok: „V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ Možno teda zhrnúť, že v prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Žalobca uviedol, že napriek judikovanému právu v oblasti zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení úveru v rozhodnutiach Ústavného súdu IV 476/2012 a Najvyššieho súdu 4 Obo 143/1998, nie je na pôdach okresných súdov ustálená súdna prax v ich uplatňovaní. Zo žaloby jej príloh v spojení s týmto podaním vyplýva, že žalovaný celkovo uhradil sumu 4 630,55 eur do dňa 30.4.2016 - podľa výpisu na č.l. 30, ku dňu podania žaloby následne došlo

zo strany žalovaného k úhradám v celkovej výške 200,00 eur (3.6.2016, 7.7.2016 - každá z úhrad vo výške 100,00 eur) a po podaní žaloby k ďalším úhradám v celkovej výške 1 200,00 eur (20.10.2016, 23.11.2016, 20.12.2016, 26.1.2017, 24.2.2017, 29.3.2017, 18.5.2017, 26.7.2017, 31.8.2017, 27.9.2017, 30.10.2017, 20.12.2017 - každá z úhrad vo výške 100,00 eur). Týmto podaním vzal žalobca späť žalobu v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 30.4.2016 späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Celkovo sa jedná o sumu 1 063,04 eur predstavujúcu kapitalizované úroky a úroky z omeškania a suma vo výške 136,96 eur bola žalobcom započítaná na istinu. So späťvzatím vyjadril súhlas žalovaný.

4. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti zaplatenia sumy 1200,00 eur predstavujúcu kapitalizované úroky a úroky z omeškania vo výške 1 063,04 eur a v časti istiny vo výške 136,96 eur bolo potrebné rozhodnúť najskôr o tomto späťvzatí žaloby.

5. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Žalobca vzal svoju žalobu v časti zaplatenia 1200,00 eur predstavujúcu kapitalizované úroky a úroky z omeškania vo výške 1 063,04 eur a v časti istiny vo výške 136,96 eur, preto súd konanie postupom podľa § 145 ods. 2 a 146 ods. 1 v tejto časti zastavil.

8. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí, tak ostala suma 3 878,60 eur s príslušenstvom.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 10.10.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX na základe, ktorej bol žalobcom žalovanému poskytnutý úver vo výške 5 150,00 eur, pri úrokovej sadzbe 19,00 % ročne s mesačnou splátkou vo výške 130,07 eur. Dátum splatnosti prvej platby splátky bol dňa 25.11.2011, dátum ďalšej platby splátky bol k 25. dňu v mesiaci. Počet splátok bol 72. Splatnosť úveru bola 25.10.2017. RPMN za úver bola vo výške 20,73 %. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola vo výške 17,88 %. Celková výška nákladov bola v sume 3 551,80 eur. Pre neplnenie si povinností zo strany žalovaného bol výzvou zo dňa 4.9.20149.10.2014 vyhlásený úver za predčasne splatný, a to ku dňu 4.9.2014. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 9.9.2014. Žalovaný však zosplatnený úver neuhradil v celosti. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nezaplatenú istinu vo výške 4 015,56 eur s príslušenstvom. Žalovaný uhradil do dňa vyhotovenia výpisu z účtu, t.j. do dňa 30.4.2016 sumu 4 630,55 eur (výpis na č.l. 30), ku dňu podania žaloby následne došlo zo strany žalovaného k úhradám v celkovej výške 200,00 eur (3.6.2016, 7.7.2016 - každá z úhrad vo výške 100,00 eur) a po podaní žaloby k ďalším úhradám v celkovej výške 1 200,00 eur (20.10.2016, 23.11.2016, 20.12.2016, 26.1.2017, 24.2.2017, 29.3.2017, 18.5.2017, 26.7.2017, 31.8.2017, 27.9.2017, 30.10.2017, 20.12.2017

- každá z úhrad vo výške 100,00 eur).

11. Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX t.j. k dňu 10.10.2011 a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa obsiahnutých v Občianskom zákonníku ako aj z ostatných zákonov týkajúcich postavenia spotrebiteľa a ochrany jeho práv.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Súd z vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázané, že žalovaný dňa 10.10.2011 uzatvoril so žalobcom ako veriteľom zmluvu o úvere. Žalovanému ako fyzickej osobe bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca ako právnická osoba poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade tak, ako to je vyššie uvedené okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú

úpravu spotrebiteľských zmlúv ako aj ostatné relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa.

26. Zmluvou o úvere poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5 150,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 130,07 eur. Celková náklady žalovaného boli vo výške 3 551,80 eur. Žalovaný tak mal žalobcovi zaplatiť celkovo sumu 8 701,80 eur, ročná úroková sadzba činila 19,00 %.

27. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012 konštatoval: „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že úrok dojednaný v zmluve o úvere vo výške 19,00 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru (október 2011), ako to vyplýva z internetovej stránky Národnej banky Slovenka, priemerné úrokové sadzby pri úveroch poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre domácnosti pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5 rokov boli v októbri 2011 vo výške 13,55 % ročne (zdroj: Národná banka Slovenska http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie- sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank). Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve o úvere tak predstavuje takmer o tretinu vyššiu úrokovú sadzbu ako je úroková sadzba pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky, uplatňované v rovnakom čase ostatnými bankami.

28. Súd preto považoval dohodnutú výšku úroku za v rozpore s dobrými mravmi, vysokú a neprimeranú a z uvedeného dôvodu je zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Súd má za to, že dojednanie takto vysokej ročnej úrokovej sadzby nie je v súlade s dobrými mravmi a takto poskytnutá odplata je neprimeraná k pohľadávke. Takto dojednaná výška úrokov odporuje všeobecnej predstave primeranosti a odporuje uznávaným normám morálky.

29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bola vyplatená čiastka vo výške 5 150,00 eur. Žalovaný jednotlivými splátkami uhradil spolu sumu vo výške 6 030,55 eur, do 30.4.2014 suma 4630,55 eur do podania žaloby 200,00 eur, po podaní žaloby 1 200,00 eur). Žalovaný tak uhradil viac ako mu bol poskytnutý úver. Vzhľadom na túto skutočnosť, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu vyššiu ako bol samotný poskytnutý úver súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

30. Súd považuje za potrebné vyjadriť sa k žalobcom uplatnenému nároku na úrok z úveru po zosplatnení a poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015 sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom

stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. Vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. Vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.

31. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu 4015,56 eur, úrok a úrok z omeškania vo výške 1063,04 eur (úrok a úrok z omeškania), úrok vo výške 19,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4015,56 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4 015,56 eur od 1.5.2016 do zaplatenia konania je taký, že konanie bolo v sčasti o zaplatenie sumy 1200,00 eur zastavené a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1200,00 eur, pretože k zastaveniu konania v tejto časti došlo z dôvodu úhrad žalovaným vykonaným po začatí konania na súde. V prevyšujúcej časti t.j. v konaní o zaplatenie sumy 3 878,60 eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá. V tejto časti bol, teda úspešný žalovaný. Žalobca bol teda úspešný v 23,63 % a žalovaný v 76,37%. Čistý úspech žalovaného je tak vo výške 52,74 %. Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 52,74 %. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného žalovanému patrí nárok na náhrada trov konania v tomto rozsahu, pričom o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 tunajším súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.