Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-18-2011.pdf
PDF · 171.37 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/18/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcov: v 1.rade: B..U..B. I., B.., bytom A. XX, Bratislava a v 2.rade: U.. X. A., bytom A. XX, Bratislava proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava I, so sídlom Palackého 24, 811 02 Bratislava IČO: 00 169 226 o určenie neplatnosti volieb, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcom v 1.rade a v 2.rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
III. Súd priznáva spol. WebLab, s. r. o. , Priehradka 8703/54, Ružomberok 034 06 , IČO: 45 436 479 nárok voči žalobcovi v 1. a 2. rade na náhradu trov, ktorý je žalobca v 1.rade a v 2.rade povinný zaplatiť spol. WebLab, s. r. o. vo výške 26,80 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 07.02.2011 domáhali zrušenia platnosti volieb do orgánov Stavebného bytového družstva Bratislava I konaných dňa 09.12.2010 dôvodiac, že predstavenstvo žalovaného nezaradilo do pozvánky na zhromaždenie delegátov bod programu, v ktorom mali delegáti hlasovaním rozhodnúť v sporných prípadoch o zaradení kandidátov na kandidátsku listinu v zmysle článku 2 ods. 8 volebného poriadku. Volebná komisia pochybila, keď neskontrolovala a nenavrhla vylúčiť zo zoznamu kandidátov do nového predstavenstva kandidáta U.. D. pre nesplnenie podmienky, že ako kandidát do predstavenstva nesmie mať obdobný predmet svojho podnikania ako družstvo, čím porušila článok 5 ods. 4 volebného poriadku. Súčasne bol podľa žalobcov porušený článok 48 ods. 2 Stanov Stavebného bytového družstva Bratislava I. Volebná komisia pochybila, keď počas volieb napriek informácii o konflikte záujmov nenavrhla vylúčenie U.. D. z kandidátskej listiny v zmysle článku 2 ods. 8 volebného poriadku. Žalobcovia tvrdia manipuláciu volieb tým, že volebná komisia vo svojom liste z 25.11.2010 predložila delegátom zhromaždenia „kandidátsku listinu“ namiesto „návrhu kandidátskej listiny“ ako to ukladá článok 2 ods. 8 volebného poriadku, nezaradila na kandidátsku listinu z formálnych dôvodov kritikov predstavenstva napr. U.. D. a presadila kandidátov predstavenstva, čím zmanipulovala voľby. Volebná komisia ako pomocný orgán nemá rozhodovaciu právomoc, môže len predkladať návrhy. Nezaradením kandidátov do návrhu kandidátskej listiny znemožnila hlasovanie delegátov zhromaždenia o týchto kandidátoch a zmanipulovala tak voľby. Na týchto nekorektných činoch sa podieľalo predstavenstvo a kontrolná komisia žalobcu.
2. Žalovaný sa vyjadril ku návrhu žalobcov v obsahu svojho písomného podania z 17.09.2012 doručeného súdu dňa 17.09.2012 tak, že nebolo potrebné, aby program ZD konaného 09.12.2010 obsahoval žalobcami sporovaný bod programu, pretože márne uplynula lehota na podanie námietok a
návrhov oprávnenými orgánmi družstva (členské samosprávy a výbory členských samospráv) týkajúca sa návrhu kandidátnej listiny na členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Voľby boli vykonané riadne a v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi ako aj s vnútrodružstevnými predpismi. Volebná komisia konštatovala, že námietky k predloženej kandidátnej listine v zmysle čl. 2 ods. 8 volebného poriadku môžu podať výbory členských samospráv alebo členské schôdze samosprávy písomne na volebnú komisiu do 15 dní od ich doručenia. Nakoľko táto lehota uplynula ešte pred uskutočnením volieb, tieto volebná komisia ako doručené po stanovenej lehote ako aj námietky doručené členmi družstva (neoprávnenými osobami), neakceptovala. Žaloba žalobcov vychádza podľa žalovaného z nesprávneho výkladu vnútrodružstevných predpisov, jednotlivých ustanovení Stanov, volebného poriadku a rokovacieho poriadku. Žalobcami napadnutý kandidát na členstvo v predstavenstve žalobcu U.. D. nebol v deň konania volieb v konflikte záujmov, a preto ho volebná komisia nevylúčila ako kandidáta. Zo strany volebnej komisie k manipulácii volieb neprišlo, ustanovenie článku 2 ods. 8 volebného poriadku porušené nebolo a z obsahu listu volebnej komisii je zrejmé, že ide o oznámenie o tom, ktorí kandidáti budú kandidovať na členstvo vo volených orgánoch družstva. Celé zhromaždenie delegátov ako aj jeho priebeh, hlasovanie, vyhlásenie výsledkov volieb a schvaľovanie uznesení zhromaždenia delegátov prebehlo v súlade a v rámci stanovených pravidiel pre vykonanie volieb a priebeh zhromaždenia delegátov. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, keď mal za to, že predstavenstvo, kontrolná komisia a ani volebná komisia družstva svojim postupom neporušili žiadne ustanovenia Obchodného zákonníka a ani svoje vlastné vnútrodružstevné predpisy.
Žalovaný svoje vyjadrenie ku žalobe doplnil v obsahu písomného podania z 16.08.2016 doručeného konajúcemu súdu dňa 19.08.2016, v ktorom uviedol, že program zhromaždenia delegátov určuje predstavenstvo družstva a tento bol odsúhlasený delegátmi. Žalovaný namietal pravdivosť tvrdenia žalobcov o tom, že U.. D. podnikal v obdobnom predmete podnikania ako žalovaný, a to s poukazom na živnostenský list. Ďalej žalovaný argumentoval formálnym posúdením názvu kandidátskej listiny, nezaradením kandidátov na základe zistených údajov o kandidátoch a v súlade s volebným poriadkom a stanovami žalovaného. Žalovaný poukázal na judikatúru vo veci neplatnosti uznesenia z členskej schôdze družstva, keď konanie o vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze alebo zhromaždenia delegátov družstva je osobitným druhom určovacej žaloby upravenej v § 242 Obchodného zákonníka, pri ktorej skúma súd neplatnosť inej právnej skutočnosť a nie absolútnu neplatnosť právneho úkonu, preto sa dôvodov relatívnej neplatnosti uznesenia členskej schôdze je potrebné dovolať (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Obo/46/2002). Súd má posudzovať neplatnosť rozhodnutí len na základe dôvodov, ktorých sa žalobca dovoláva a žalobca je aktívne legitimovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré určitým a zrozumiteľným spôsobom špecifikoval vo včas podanej námietke (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 29Cdo/241/2011 a sp.zn.29Cdo/2281/2013).
3. Žalobca v druhom rade doplnil žalobu v písomnom podaní z 10.02.2017 doručenom súdu dňa 13.02.2017, v ktorom uviedli, že na schôdzach volebnej komisie sa neoprávnene zúčastňoval predseda predstavenstva žalovaného a podpísal dva návrhy na kandidatúru dvoch svojich podriadených zamestnancov do predstavenstva. Ide o konflikt záujmov. Žalobcovia namietali, že U.. I. hlasoval dvoma hlasmi, ďalej uvádzali, že na rokovaniach volebnej komisie sa zúčastňovali zamestnanci žalovaného, ktorí komisiu priamo ovplyvňovali a riadili , v dôsledku čoho komisia vydávala rozhodnutia, ktoré sama nevedela pred delegátmi zhromaždenia zdôvodniť a obhájiť. Ďalej dôvodil, že U.. D. bol nelegálne zaradený na kandidátnu listinu, keď nesplnil článok 2 bod 7 ods. b) volebného poriadku, pretože podnikal a za Z.. I. nezahlasovala nadpolovičná väčšina hlasov. Žalobca namietal, že v roku 2013 prišlo k manipulácii, keď za najbližšie zhromaždenie delegátov po udalosti, ktorá vyvolala potrebu doplniť orgán (teda najbližšie po voľbách v roku 2010) vyhlásila volebná komisia zhromaždenie delegátov konané v roku 2013, na ktorom bol nelegálne zvolený posledný člen predstavenstva nie kandidát za Staré Mesto ale za Petržalku.
4. Žalovaný sa k doplneniu žaloby žalobcom v druhom rade vyjadril písomne, v podaní doručenom súdu dňa 06.03.2017 tak, že zo strany žalobcu ide o špekulatívne vyjadrenia, keď účastníkov zasadnutia volebnej komisie si táto určuje sama. Ďalej uviedol, že U.. I. hlasoval jedným hlasom, U.. D. ku dňu konania volieb (09.12.2010) nepodnikal a ako kandidát nakoniec nebol zvolený do orgánov družstva v roku 2010. Z.. I. sa nestala členom predstavenstva družstva za celé volebné obdobie 2010-2015 a ani nebola zvolená za člena predstavenstva družstva v roku 2010. Uznesenie zhromaždenia delegátov z roku 2011 a doplňovacie voľby z roku 2013 nie sú predmetom žaloby, a preto tvrdenia žalobcu považuje
žalovaný pre tento spor za irelevantné. Nakoniec žalovaný uviedol, že voľby do orgánov družstva v roku 2010 sa konali v súlade so zákonom a stanovami družstva, a preto ich považuje za platné.
5. Žalobcovia sa opätovne vo veci vyjadrili vo svojom písomnom podaní z 20.07.2017 doručenom súdu dňa 19.07.2017 a namietali, že návrhy na členov volebnej komisie neboli vybraté v súlade s čl.4 bod 2 volebného poriadku v súlade s odporúčaním jednotlivých výborov samospráv ale členov určilo predstavenstvo na svojom zasadnutí z 24.05.2010. Žalobcovia poukazovali na preskúmavanie návrhov Súdnej rady SR prezidentom SR a jeho závery žiadali vztiahnuť analogicky aj na výber členov volebnej komisie družstva. Podľa názoru žalobcov sa predseda predstavenstva žalovaného U.. I. „svojvoľne nominoval“ aj so svojimi podriadenými pracovníkmi a pravidelne sa zúčastňoval zasadnutí volebnej komisie, hoci bol sám kandidátom do predstavenstva. Žalobcovia namietali, že voľby volebnej komisie sa mali v súlade s článkom 4 ods. 1 volebného poriadku uskutočniť až 09.12.2010 a nie už 17.06.2010. Príprava volieb bola manipulovaná konštatovaním volebnej komisie na svojom zasadnutí dňa 13.10.2010 o splnení podmienok kandidáta do kontrolnej komisie U.. P., ktorý však nebol zvolený schôdzou členskej samosprávy ale šlo o návrh výboru vlastníkov a obdobne aj u kandidátky do kontrolnej komisie O.. W., ktorú neoprávnene navrhla členská schôdza vlastníkov bytov. Analogicky u kandidátov U.. I. a A.. P. boli neoprávnene akceptované návrhy výboru samosprávy. Títo kandidáti neboli zvolení schôdzou samosprávy. Volebná komisia mala presadzovať schválenie a presadzovanie neoprávnených nominácií „obľúbencov“ U.. I., a to U.. D. a U.. A., ktorí podnikali v rovnakom predmete činnosti ako družstvo. Žalobcovia namietali neoprávnené a svojvoľné vylúčenie kandidátov objektu Svetlá 1 predložených U.. A. o deň neskôr ako bol určený volebnou komisiou termín na predkladanie kandidátov ale o týždeň skôr ako záväzne stanovuje volebný poriadok vo svojom článku 2 ods. 6.. Ďalšia námietka žalobcov sa vzťahovala ku hlasovaniu U.. I. na zhromaždení delegátov dvoma hlasmi v rozpore s článkom 70 ods.2 stanov družstva a to ako delegát za členskej samosprávy garážnikov Tupolevova 5-7 a členskej samosprávy bytového domu Gajova 21, pričom túto skutočnosť mal „zamiesť pod koberec“. Žalobcovia namietali nesvojprávnosť a nesamostatnosť volebnej komisie riadenej U.. I. a jeho dvoma zamestnancami. Žalobcovia zotrvávali na námietke, že U.. A. nemal byť zaradený na kandidátnu listinu, pretože dňa 23.09.2010, keď podpísal čestné vyhlásenie ešte podnikal v rovnakom predmete činnosti ako družstvo a svoje podnikateľské oprávnenie zrušil až následne. Žalobcovia vo svojom podaní opisovali priebeh zasadnutí volebnej komisie, s ktorých vedením sa nestotožňovali. Žalobcovia ďalej namietali platnosť hlasovania, resp. rozhodnutia zhromaždenia delegátov o vymazaní U.. D. z kandidátnej listiny. Žalobcovia namietali rozhodnutie zhromaždenia delegátov o zvolení A.. P. a U.. A.Q. za náhradníkov do kontrolnej komisie, keď sporovali dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny hlasov za predmetné rozhodnutie. Obdobne z dôvodu nedostatku nadpolovičnej väčšiny hlasov hlasujúcich za uznesenie zhromaždenia delegátov namietali žalobcovia platnosť rozhodnutia, ktorým bola zvolená Z.. I.Í. ako náhradníčka predstavenstva družstva. Nakoniec namietali žalobcovia priebeh a rozhodnutia prijaté na zhromaždení delegátov družstva konanom v roku 2011, v roku 2012 a v roku 2013.
6. Žalovaný v reakcii na obsah písomného podania žalobcov z 20.07.2017 doručeného súdu dňa 19.07.2017 poukázal vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.08.2017 na časť III, článok 15 ods. 1 a 2 volebného poriadku, z ktorých ustanovení vyplýva, že volebná komisia bola zvolená riadnym spôsobom na zhromaždení delegátov dňa 17.06. a mala právomoc riadiť a zabezpečovať voľby dňa 09.12.2010. U.. P. nebol volebnou komisiou zaradený za kandidáta do orgánov družstva na zhromaždenie delegátov, pretože nesplnil podmienky pre voľbu za člena kontrolnej komisie družstva, teda postup pri jeho navrhovaní je v tomto konaní bez významu. O.. W. bola navrhnutá za kandidátku samosprávou bytového domu Nábr. G.L. Svobodu 44 (viď. pozvánku výboru samosprávy z 16.09.2010), čo je samo o sebe dostačujúce, ďalej bola navrhnutá za kandidátku za dom Iľjušinova 8, pričom v programe je priamo uvedené, že sa jedná o členskú schôdzu samosprávy a nakoniec aj členskou schôdzou samosprávy garážnikov Tupolevova 5-7. Jednotlivé zápisnice je podľa žalovaného potrebné chápať podľa obsahu a nie podľa ich názvu. Vždy išlo o členské schôdze samosprávy, pretože len tieto majú kompetenciu navrhovať kandidátov do orgánov družstva. AK sa spojila členská schôdza samosprávy so schôdzou vlastníkov bytov, nebolo to na úkor obsahu zasadania a schválenia uznesení členskej schôdze samosprávy. Žalovaný má za to, že v prípade zápisnice zo schôdze na Nábr. G.L. Svobodu 28 ide o členskú schôdzu samosprávy a nie zasadnutie výboru samosprávy, pretože na prezenčnej listine je 7 podpisov členov družstva, keď výbor samosprávy tvoria traja členovia družstva. Vo vzťahu ku U.. D. žalovaný uviedol, že tento do orgánov družstva zvolený nebol a na kandidátnu listinu bol zaradený, pretože nepodnikal v predmete podnikania obdobnom ako podnikalo družstvo. Volebná komisia dňa 09.08.2010 určila samosprávam termín na predkladanie návrhov na
kandidátov do orgánov družstva na 30.09.2010, pretože sa počítalo s konaním zhromaždenia delegátov dňa 22.11.2010. Predložený návrh z členskej samosprávy Svetlá 1 nemohol byť volebnou komisiou akceptovaný, pretože bol doručený po lehote stanovenej vo výzve, t.j. po 30.09.2010. K hlasovaniu U.. I. na zhromaždení delegátov žalovaný uviedol, že tento prevzal len jeden hlasovací lístok, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že počet delegátov s mandátnym lístkom bol 61, pričom bolo vydaných 60 hlasovacích lístkov, čo znamená, že U.. I. obdržal len jeden hlasovací lístok. Voľby boli tajné. Pokiaľ bol U.. I. navrhnutý niekoľkými členskými schôdzami za kandidáta do orgánov družstva, takýto postup nie je v rozpore so stanovami, družstvo nemôže zakázať samosprávam navrhovať kandidáta a žalovaný mal za to, že táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť kandidátky takto navrhnutého kandidáta.
7. Súd vykonal dokazovanie úplným znením Stanov Stavebného bytového družstva Bratislava I so zapracovanými zmenami stanov družstva schválenými zhromaždením delegátov dňa 26.11.2009 (ďalej len „stanovy družstva“), volebným poriadkom zo dňa 17.06.2010, obsahom námietok žalobcov proti neregulárnym voľbám do orgánov žalovaného z 06.01.2011, obsahom zápisnice z výročného Zhromaždenia delegátov Stavebného bytového družstva Bratislava I konaného dňa 09.decembra 2010, obsahom uznesenia zhromaždenia delegátov SBD Bratislava I z 09.12.2010, obsahom listu z 25.11.2010 volebnej komisie SBD Bratislava I adresovaným všetkým delegátom Zhromaždenia delegátov SBD Bratislava I, obsahom kandidátnej listiny na voľbu člena predstavenstva SBD Bratislava I za obvod Staré Mesto a za obvod Petržalku a obsahom kandidátnej listiny na voľbu člena Kontrolnej komisie SBD Bratislava I ako aj ďalším obsahom súdneho spisu najmä a zistil tento skutkový a právny stav:
8. Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
Podľa § 222 ods. 1 , veta prvá Obchodného zákonníka družstvo je právnickou osobou.
Podľa § 237 Obchodného zákonníka orgánmi družstva sú: a) členská schôdza, b) predstavenstvo, c) kontrolná komisia, d) ďalšie orgány družstva podľa stanov. Podľa § 239 ods. 1 Obchodného zákonníka najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva (ďalej len „členská schôdza“).
Podľa § 239 ods. 4 Obchodného zákonníka do pôsobnosti členskej schôdze patrí : a) zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak, b) voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie, c) schvaľovať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, d) rozhodovať o rozdelení a použití zisku, prípadne spôsobe úhrady straty, e) rozhodovať o zvýšení alebo znížení zapisovaného základného imania, f) rozhodovať o základných otázkach koncepcie rozvoja družstva, g) rozhodovať o splynutí, zlúčení, rozdelení a o inom zrušení družstva alebo zmene právnej formy. Podľa § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka ak s ohľadom na rozsah družstva nie je dobre možné zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť členskej schôdze zhromaždenie delegátov. Každý z delegátov sa volí rovnakým počtom hlasov. Stanovy môžu určiť odchýlky, pokiaľ sú potrebné vzhľadom na organizačné usporiadanie družstva.
Podľa § 241 ods. 1 Obchodného zákonníka o každej členskej schôdzi sa vyhotouje zápisnica, ktorá musí obsahovať : a) dátum a miesto konania schôdze, b) prijaté uznesenia, c) výsledky hlasovania, d) neprijaté námietky členov, ktorí požiadali o ich zaprotokolovanie. Podľa § 242 Obchodného zákonníka na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo
ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.
Podľa § 249 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, prokuristi a riaditeľ nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti. Stanovy môžu upraviť rozsah zákazu konkurencie inak.
9. Podľa článku 2 ods. 1, 2 stanov družstva družstvo je právnickou osobou. Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré je založené s cieľom uspokojovať bytové potreby svojich členov a vykonávať správu, prevádzku a údržbu bytového fondu.
Podľa článku 48 ods. 1 stanov družstva funkcia člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie sú navzájom nezlučiteľné.
Podľa článku 48 ods. 2 stanov družstva členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti.
Podľa článku 52 ods. 1 stanov družstva zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom družstva, kde uplatňujú členovia družstva prostredníctvom zvoleného delegáta svoje právo riadiť záležitosti družstva a kontrolujú činnosť družstva i jeho orgánov. Zhromaždenie delegátov vykonáva v plnom rozsahu pôsobnosť členskej schôdze v zmysle Obchodného zákonníka.
Podľa článku 52 ods. 2 stanov družstva do výlučnej pôsobnosti zhromaždenia delegátov patrí: b) voliť a odvolávať členov predstavenstva a členov volebnej komisie.
Podľa článku 53 ods. 2 stanov družstva každá členská samospráva volí delegátov na celé funkčné obdobie orgánov družstva, ktorí zastupujú členov družstva príslušnej členskej samosprávy na zhromaždení delegátov (ďalej len „delegát“). Členská samospráva zvolí na každých päťdesiat jej členov jedného delegáta, pričom platí zásada, že jedna samospráva má aspoň jedného delegáta, maximálne však zvolí a bude zastúpená na zhromaždení delegátov tromi delegátmi. Podmienky a spôsob ich voľby určí volebný poriadok.
Podľa článku 57 ods. 2 stanov družstva kandidátnu listinu na voľby členov predstavenstva zostaví volebná komisia v súlade s volebným poriadkom spravidla tak, aby profesné zloženie predstavenstva zabezpečilo jeho funkčnosť a plnenie jeho úloh ustanovených zákonom a týmito stanovami.
Podľa článku 57 ods. 4 stanov družstva člen predstavenstva nemôže byť súčasne členom kontrolnej komisie družstva.
Podľa článku 67 ods. 1 stanov družstva členská schôdza samosprávy je orgánom družstva, v ktorom členovia prerokúvajú záležitosti družstva v okruhu pôsobnosti samosprávy a oboznamujú sa s činnosťou a celkovým stanom družstva.
Podľa článku 67 ods. 2 písm. b) stanov družstva členská schôdza samosprávy volí delegátov a ich náhradníkov na zhromaždenie delegátov družstva podľa zásad a v počte určenom zhromaždením delegátov.
Podľa článku 71 ods. 1 stanov družstva výbor samosprávy je výkonným orgánom samosprávy.
Podľa článku 71 ods. 3 písm. b) stanov družstva výbor samosprávy organizuje voľbu delegátov na zhromaždenie delegátov.
Podľa článku 73 ods. 1 stanov družstva na plnenie svojich úloh si môže predstavenstvo zriadiť nasledovné pomocné orgány - komisie : a) ekonomická komisia, b) technická komisia,
c) právna komisia,
d) podľa potreby ďalšie.
Podľa článku 73 ods. 2 stanov družstva pomocné orgány nemajú rozhodovaciu právomoc, sú oprávnené predkladať odborné návrhy, ktoré predstavenstvo zohľadňuje pri svojom rozhodovaní.
Podľa časti I článku 2 ods. 2 volebného poriadku za člena predstavenstva alebo za člena kontrolnej komisie môže byť zvolený len bezúhonný člen družstva starší ako 18 rokov, ktorý má spôsobilosť na právne úkony, a ktorý si zodpovedne plní členské povinnosti, nemá voči SBD Bratislava I. žiadne nesplatené záväzky a ani nie je s SBD Bratislava I v súdnom spore pre nesplatné záväzky, alebo nie je členom dozorného a štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá má voči družstvu nesplatené závúzky, ale je takáto právnická osoba pre jej nesplatené záväzky v súdnom spore s SBD Bratislava I. Funkcia člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie sú navzájom nezlučiteľné. Člen kontrolnej komisie nesmie byť zamestnancom družstva, ani členom iných orgánov družstva s výnimkou členskej schôdze samosprávy. Členovia predstavenstva a kontrolnej komisie nesmú byť podnikateľmi, alebo členmi štatutárneho a dozorného orgánu právnickej osoby s obdobným predmetom činnosti v rozsahu ako ho má SBD Bratislava I zapísaný v obchodnom registri.
Podľa časti I článku 2 ods. 3 volebného poriadku kandidátov za členov predstavenstva pri zachovaní zastúpenia jednotlivých lokalít a v zmysle čl. 57 ods. 1 stanov družstva, v zložení Staré Mesto 3 členovia, Petržalka 2 členovia a 2 členovia v pracovnom pomere s družstvom, z ktorých jeden je členom družstva v lokalite Staré Mesto a jeden v lokalite Petržalka, navrhujú:
- Kandidátov v pracovnom pomere s družstvom - predstavenstvo družstva
- Kandidátov podľa princípu zastúpenia jednotlivých lokalít v proporcionálnom zastúpení v orgáne predstavenstva jednotlivé členské samosprávy, ktoré ich volia na členskej schôdzi samosprávy. Na voľbu sa vzťahuje čl. 69 stanov družstva. Podľa časti I článku 2 ods. 4 volebného poriadku kandidátov za členov kontrolnej komisie navrhujú výbory členských samospráv v týchto obvodoch a volí príslušná členská samospráva.
Podľa časti I článku 2 ods. 8, veta prvá a posledná veta volebného poriadku po kontrole splnenia podmienok pre voľbu do orgánov družstva z predložených návrhov spĺňajúcich podmienky pre voľbu za člena orgánu družstva zostaví volebná komisia osobitný návrh kandidátnej listiny zvlášť na voľbu členov predstavenstva a zvlášť na voľbu členov kontrolnej komisie. O nezaradení kandidáta z dôvodov nesplnenia podmienok pre voľbu do orgánov družstva a s obdržanými námietkami alebo návrhmi výborov samospráv alebo členských schôdzí samospráv predseda volebnej komisie pred uskutočnením volieb na príslušnom zhromaždení delegátov informuje delegátov zhromaždenia delegátov a v sporných prípadoch nepreukázania nesplnenia podmienok, delegáti hlasovaním rozhodnú o zaradení kandidáta na kandidátnu listinu.
Podľa časti I článku 5 ods. 4 volebného poriadku volebná komisia kontroluje, či navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky pre zaradenie na kandidátnu listinu určené družstvom a týmto volebným poriadkom, tých kandidátov, ktorí nespĺňajú tieto podmienky do kandidátnej listiny nezaradí , zároveň prijíma pripomienky a otázky k predloženým návrhom a podáva vysvetlenia.
Podľa časti III článku 15 ods. 1, prvá veta volebného poriadku prvá voľba volebnej komisie podľa tohto volebného poriadku vykoná na ZD, na ktorom bol volebný poriadok schválený, pričom funkčné obdobie tejto volebnej komisie začne plynúť ihneď po jej zvolení a trvá až do skončenia riadnych volieb do orgánov družstva v roku 2015.
Podľa časti III článku 15 ods. 2 volebného poriadku bol volebný poriadok schválený ZD SBD Bratislava I dňa 17.06.2010 a týmto okamžikom nadobudol účinnosť.
10. Konajúci súd svojim uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 04.06.2018 za prítomnosti strán sporu, pripustil na základe návrhu žalobcov zmenu žaloby. Žalobcovia po pripustení zmeny petitu žaloby žiadali, aby súd určil neplatnosť uznesenia volebného zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 09.12.2010, ktoré rozhodlo o zvolení členov predstavenstva a kontrolnej komisie družstva uvedené v zápisnici z toho istého dňa.
11. Žalovaný je podľa výpisu z obchodného registra a svojich stanov právnickou osobou založenou vo forme družstva, teda ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb, ktoré je založené s cieľom uspokojovať bytové potreby svojich členov a vykonávať správu, prevádzku a údržbu bytového fondu (článok 2 ods. 2 stanov družstva). V súvislosti s plnením svojho účelu vykonáva žalovaný podnikateľskú činnosť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi článok 2 ods. 2 stanov družstva). Predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného zapísanej v obchodnom registri je o.i. inžinierska činnosť, vykonávanie bytových a občianskych stavieb, nákup, predaj a sprostredkovanie tovarov v rozsahu voľnej živnosti, prenájom nebytových priestorov, poskytovanie rozmnožovacích služieb , sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľnosti, obstarávanie služieb spojených so správou nehnuteľností, automatizované spracovanie dát , vedenie účtovníctva, výkon činnosti stavbyvedúceho, výkon činnosti stavebného dozoru, vykonávanie inžinierskych stavieb, staviteľ- vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok a správa bytového a nebytového fondu a jeho údržba v rozsahu obstarávania služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu.
12. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobcovia boli, v čase konania zhromaždenia delegátov teda ku dňu 09.12.2010, ako aj v momente podania žaloby o zrušenie platnosti volieb do orgánov SBD Bratislava I konaných dňa 09.12.2010, ktorá žaloba bola súdu doručená dňa 07.02.2011, členmi Stavebného bytového družstva Bratislava I (žalovaného), teda boli aktívne vecne legitimovaný ku podaniu žaloby.
13. Dňa 09.12.2010 sa konalo zasadnutie výročného zhromaždenia delegátov žalovaného s týmto programom rokovania: 1. otvorenie, 2. voľba mandátovej komisie, voľba dvoch overovateľov zápisnice, menovanie zapisovateľa, 3.správa mandátovej komisie, 4. vyhodnotenie činnosti predstavenstva za 5-ročné funkčné obdobie 2005-2010, 5. vyhodnotenie činnosti kontrolnej komisie za 5-ročné funkčné obdobie 2005-2010, 6. informácia volebnej komisie o nezaradení kandidátov na kandidátnu listinu z dôvodov nesplnenia podmienok pre voľbu do orgánov družstva, 7. voľby členov predstavenstva, členov kontrolnej komisie a náhradníkov do týchto orgánov, 8. vyhlásenie výsledkov volieb a 9. záver. Na zasadnutí zhromaždenia delegátov bolo prijaté uznesenie, ktorým zhromaždenie delegátov SBD Bratislava I okrem iného zvolilo predstavenstvo v zložení U.. Z. I., D. M., K. A., U..W.. B. A., Z. K. a U.. A. Y., zvolilo náhradníkov do predstavenstva U.. C. I., U.. W. I., ďalej zvolilo kontrolnú komisiu v zložení O.. F. W., O.. F. Š. a U.. O. X. a náhradníkov do kontrolnej komisie A.. O. P. a U.. X. A.. Predmetným uznesením súčasne zobralo zhromaždenie delegátov na vedomie správu mandátovej komisie o schopnosti ZD uznášať sa na rokovaní, vzalo na vedomie vyhodnotenie činnosti predstavenstva za 5 ročné funkčné obdobie 2005-2010, vyhodnotenie činnosti kontrolnej komisie za 5 ročné funkčné obdobie 2005-2010 a informáciu volebnej komisie o nezaradení kandidátov na kandidátnu listinu z dôvodov nesplnenia podmienok pre voľbu do orgánov družstva a nakoniec uložilo predstavenstvu zabezpečiť na najbližšom zhromaždení delegátov doplňujúce voľby jedného člena predstavenstva podľa ustanovení stanov a volebného poriadku.
14. Žalobcovia doručili žalovanému dňa 07.01.2011 „námietku proti neregulárnym voľbám do orgánov SBD Bratislava I, ktoré sa konali dňa 09.12.2010“, ktorej obsah je s výnimkou bodu 5. námietky totožný s obsahom žalobného návrhu. Podľa bodu 5 námietky volebná komisia v liste z 25.10.2010 (1/1836/2010/VK) predložila návrh na voľbu za člena predstavenstva SBD Bratislava I za zamestnancov družstva v pracovnom pomere a viacerí zamestnanci potvrdili, že o výbere kandidátov z ich radov do predstavenstva nič nevedia, teda členovia predstavenstva sa navrhli sami a bez voľby a vedomia zamestnancov.
15. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení delegátov žalovaného konanom dňa 09.12.2010, ktorým zhromaždenie delegátov zvolilo členov a náhradníkov predstavenstva a kontrolnej komisie z nasledovných dôvodov: a) predstavenstvo nezaradilo ako bod programu v pozvánke na zhromaždenie delegátov rozhodovanie o sporných kandidátoch a porušilo tak čl.2 ods. 8 volebného poriadku. b) volebná komisia nevylúčila U.. D. z kandidátnej listiny, napriek tomu že podniká v obdobnej činnosti ako žalovaný c) volebná komisia počas volieb na zhromaždení delegátov nenavrhla vylúčenie U.. D. z kandidátskej listiny v súlade s čl.2 ods. 8 volebného poriadku d) volebná komisia predložila listinu s označením ako „kandidátna listina“ a nie s označením „návrh kandidátnej listiny“
e) volebná komisia nezaradila ako kandidátov na voľbu do predstavenstva a kontrolnej komisie kritikov napr. U.. D. a presadila kandidátov predstavenstva, čím zmanipulovala voľby.
16. Z ust. § 242 Obchodného zákonníka ako aj konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že súd môže zasahovať do vnútorných pomerov družstva (obdobne ako pri obchodných spoločnostiach) zásadne len v zákonom stanovených prípadoch a za zákonom stanovených podmienok. V tomto kontexte pripúšťa Obchodný zákonník výslovne len súdny prieskum platnosti uznesenia členskej schôdze ( § 242 Obchodného zákonníka) družstva. Žalovaný je družstvom, v ktorom súlade s článkom 52 ods. 1 stanov s poukazom na ust. § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka je najvyšším orgánom družstva zhromaždenie delegátov, vykonávajúce v plnom rozsahu pôsobnosť členskej schôdze v zmysle Obchodného zákonníka.
V kontexte uvedeného súd predosiela, že je oprávnený preskúmávať platnosť uznesenia členskej schôdze resp. v tomto prípade uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného len v rozsahu žalobcami vznesenej námietky a prípadných nadväzujúcich tvrdení žalovaného (NS ČR sp. zn. 29 Odo 163/2005, sp. zn. 29 Cdo 65/2010, sp. zn. 29 Cdo 241/2011). Rovnako návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov musí byť podaný v rozsahu vznesenej námietky. Inak povedané žalobou sa môže člen družstva dovolávať len dôvodu neplatnosti uvedeného v námietke. Člen družstva je totiž k podaniu návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov podľa § 242 Obchodného zákonníka aktívne vecne legitimovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré určitým a zrozumiteľným spôsobom špecifikoval vo včas podanej námietke.
Súd posudzoval teda žalobu žalobcov v rozsahu námietky vznesenej žalobcami v súlade s § 242 Obchodného zákonníka a tých dôvodov neplatnosti uznesenia prijatého volebným zhromaždením delegátov družstva, ktoré boli uvedené v žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 07.02.2011. Pretože obsah žaloby kopíroval, s výnimkou namietaného výberu zamestnaneckých kandidátov za členov predstavenstva družstva, obsah námietky žalobcov, zaoberal sa v rámci prejednania veci súd dôvodmi neplatnosti uznesenia volebného zhromaždenia delegátov uvedenými v žalobe žalobcov s tým, že na neskôr uvádzané, resp. rozširované dôvody neplatnosti napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného nemohol prihliadnuť, pretože tieto neboli obsahom včas podanej námietky a ani obsahom včas podanej žaloby. Námietka žalobcov bola žalovanému doručená dňa 07.01.2011, teda v zákonnej jednomesačnej lehote, keď zhromaždenie delegátov, na ktorom bolo prijaté napadnuté uznesenie sa konalo dňa 09.12.2011 a žaloba žalobcov bola súdu doručená dňa 07.02.2011, teda tiež počas plynutia jednomesačnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze v zmysle § 242 Obchodného zákonníka.
17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, pričom neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov skúmal v rozsahu žalobcami vznesených námietok a dôvodov uvedených v žalobe, a teda sa nezaoberal neskôr žalobcami uvádzanými námietkami týkajúcich sa volebnej komisie, jej kreácie, účasti na jej zasadnutiach a pod. a ani neplatnosťou uznesení prijatých na zasadnutiach zhromaždenia delegátov žalovaného konaných v rokoch 2011 až 2013 , pretože tieto námietky vznesené nad rozsah predstavenstvu oznámených námietok, nemohli byť predmetom tohto konania ( pozri bod 16 odôvodnenia rozsudku).
18. Ku námietke podľa, ktorej predstavenstvo žalovaného porušilo čl.2 ods. 8 volebného poriadku, keď nezaradilo ako bod programu v pozvánke na zhromaždenie delegátov rozhodovanie o sporných kandidátoch súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie predstavenstva družstva o tom, ktoré body zaradilo do programu na zasadnutie zhromaždenia delegátov družstva. Jednou zo zásad, na ktorých spočíva Obchodný zákonník je zásada, že súd môže zasahovať do vnútorných pomerov družstva/obchodnej spoločnosti len v zákonom stanovených prípadoch a za zákonom stanovených podmienok. Prípady a podmienky, za ktorých je súd oprávnený zasahovať do vnútorných pomerov každého družstva sú zakotvené v ust. § 242 Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje kto a za akých podmienok môže napadnúť na súde platnosť uznesenia zhromaždenia delegátov a súčasne aj to, že inak ako v konaní podľa § 242 Obchodného zákonníka (prípadne v registrovom konaní) platnosť uznesenia zhromaždenia delegátov nie je možné napadnúť. Teda oprávnenie súdu zasahovať do vnútorných pomerov družstva sa obmedzuje výlučne na posudzovanie platnosti uznesení členskej schôdze, resp. v tomto prípade zhromaždenia delegátov a súd nie je oprávnený posudzovať rozhodnutie predstavenstva družstva. Pre úplnosť súd uvádza, že v programe výročného zasadnutia zhromaždenia
delegátov žalovaného, ktoré sa konalo dňa 09.12.2010 bol pod číslom 6 uvedený bod programu, ktorý sa týkal nezaradenia kandidátov na kandidátnu listinu na voľby do orgánov žalovaného. Skutočnosť, že uvedený bod programu nebol pomenovaný tak, ako namietali žalobcovia, nemení nič na tom, že názov tohto bodu programu by sa vzťahoval aj k prípadnému prerokovaniu nezaradenia sporných kandidátov na kandidátnu listinu. Súd konštatuje, že neexistuje nárok žalobcov ako členov družstva na konkrétne pomenovanie bodu programu zasadnutia zhromaždenia delegátov, ak určitý obsah je možné prerokovať v rámci iného bodu programu zasadnutia zhromaždenia delegátov, ktorý svojim názvom, aj keď odlišným od predstáv žalobcov, dostatočne avizuje obsah a tému tohto bodu programu a umožní tak delegátom zhromaždenia pripraviť sa a reagovať na prípadný proces a zaujať stanovisko. Teda ak by existovala potreba rozhodovať o sporných kandidátoch, mohlo byť toto rozhodovanie realizované v rámci šiesteho bodu programu zasadnutia zhromaždenia delegátov. Nakoniec pri rozhodnutí predstavenstva žalovaného týkajúceho sa žalobcami namietaného obsahu programu zasadnutia zhromaždenia delegátov by nešlo o porušenie stanov družstva ani právneho predpisu. Ak by aj súd dospel k záveru, že program zasadnutia zhromaždenia delegátov mal obsahovať bod s názvom rozhodovanie o sporných kandidátoch, išlo by zo strany predstavenstva o porušenie volebného poriadku, čo však nespôsobuje neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov.
19. Ku žalobcami namietanému nevylúčeniu U.. D. z kandidátnej listiny na voľbu do predstavenstva družstva ako aj namietanému nezaradenie niektorých kandidátov - kritikov na kandidátnu listinu na voľbu do predstavenstva a kontrolnej komisii a presadenie iných kandidátov do predstavenstva (pozri písm. b), c) a e) bodu 15 odôvodnenia rozsudku), ktoré námietky boli žalobcami skutkovo doplnené v špecifikácii osôb, ktorých sa malo namietané konanie dotknúť, súd uvádza.
Súd je oprávnený ako bolo už skôr uvedené posudzovať a vysloviť neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného len pokiaľ by bolo v rozpore s právnymi predpismi a stanovami družstva. Všeobecné právne predpisy upravujú len kompetenciu pokiaľ ide o voľbu členov predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, nezlučiteľnosť funkcií týchto členov orgánov družstva a zákaz konkurencie, žiadnym spôsobom však neupravujú spôsob a postup voľby do orgánov družstva a teda ani zostavovanie kandidátnych listín. Zostavovanie kandidátnych listín volebnou komisiou žalovaného je upravené vo volebnom poriadku žalovaného.
V súlade s volebným poriadkom bola teda volebná komisia povinná určiť termín na predkladanie návrhov na kandidátov za členov predstavenstva a kontrolnej komisie, skontrolovať či navrhovaný kandidáti spĺňajú podmienky pre zaradenie na kandidátne listiny a tých kandidátov, ktorí nespĺňajú tieto podmienky na kandidátnu listinu nezaradiť a nakoniec na základe doručených návrhov zostaviť kandidátne listiny na voľby do orgánov družstva. Podmienkou pre vznik práva člena družstva byť volený do orgánov družstva je v zmysle volebného poriadku bezúhonnosť, dosiahnutie veku 18 rokov, neexistencia splatných záväzkov voči žalovanému a s tým súvisiacich súdnych sporov a nakoniec dodržanie zákazu konkurencie.
20. Žalobcovia namietali špecificky pri kandidátovi U.. D., že tento hoci podnikal v obdobnom predmete podnikania ako žalovaný, bol zaradený na kandidátnu listinu pre voľby členov predstavenstva na volebné zhromaždenie delegátov. Z vykonaného dokazovania výpisom zo živnostenského registra vedeného Obvodným úradom Bratislava pod č. 105-23904 pre podnikateľa U.. D. D., IČO: 35000236 (č.l. 343) mal súd za preukázané, že ku dňu 29.10.2010 zanikli menovanému živnostenské oprávnenia v predmetoch podnikania kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi a iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), ktoré boli obdobné zapísaným predmetom podnikania žalovaného. Oprávnenia na podnikanie v predmetoch činnosti sprostredkovateľská činnosť a prenájom nehnuteľností, ktoré predmety boli obdobné predmetom podnikania žalovaného, zanikli menovanému podľa výpisu zo živnostenského registra ku dňu 05.10.2005. Posledný zapísaný predmet podnikania menovaného spočívajúci v mieste uloženia písomností nearchívnej povahy a administratívnych prác sa nezhodoval s predmetom podnikania žalovaného. Zasadnutia volebnej komisie žalovaného sa, ako to vyplýva z predložených zápisníc konali dňa 13.10.2010, 20.10.2010 , 15.11.2010 a nakoniec dňa 22.11.2010 ( č.l. 187, č.l. 189, č.l. 190 a č.l. 191). Z obsahu jednotlivých zápisníc zo zasadnutia volebnej komisie vyplýva, že táto až do jej posledného zasadnutia pred konaním volebného zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010 kontrolovala, či navrhnutí kandidáti na voľby do orgánov žalovaného spĺňajú zákonom, stanovami a volebným poriadkom určené podmienky, preto aby mohli byť zaradení na kandidátnu listinu. Súd dospel k záveru, že námietky žalobcov v súvislosti so zaradením kandidáta U.. D. volebnou komisiou
žalovaného na kandidátnu listinu v rozpore s právnymi predpismi a volebným poriadkom nie sú dôvodné, keď žalobcami tvrdené porušovanie zákazu konkurencie kandidátom preukázané v konaní nebolo. Pre úplnosť súd uvádza, že na zasadnutí zhromaždenia delegátov konanom dňa 09.12.2010 rozhodovali delegáti zhromaždenia v súlade s článkom 6 os. 6, druhá veta volebného poriadku o prípadnom vylúčení kandidáta U.. D. z kandidátnej listiny s tým, že za vylúčenie hlasovalo 22 delegátov, proti hlasovalo 13 delegátov a hlasovania sa zdržalo 19 delegátov. Podľa obsahu zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010 sa uvedeného hlasovania zúčastnilo 54 delegátov z celkového počtu 61 prítomných delegátov, teda hlasovanie bolo platné, ale za vylúčenie kandidáta U.. D. hlasovalo menej ako nadpolovičná väčšina prítomných a hlasujúcich delegátov, preto nebol tento kandidát vylúčený z kandidátnej listiny. Toto uznesenie zhromaždenia delegátov nebolo žalobcami namietané (námietka žalobcov nebola zaprotokolovaná a ani dodatočne v mesačnej lehote doručená žalovanému) a ani nebola žalobou žalobcami napadnutá platnosť predmetného uznesenia. Preto voči tomuto rozhodnutiu zhromaždenia delegátov už nie je možné úspešne namietať a žiadať o určenie jeho neplatnosti. Aj z dôvodu nevylúčenia U.. D. rozhodnutím zhromaždenia delegátov ako najvyšším orgánom družstva vykonávajúcim v plnom rozsahu pôsobnosť členskej schôdze z kandidátnej listiny, musel dospieť súd k záveru, že postupom volebnej komisie v súvislosti s kandidátom U.. D. a následne prijatím napadnutého uznesenia zhromaždením delegátov neboli porušené právne predpisy ani stanovy žalovaného družstva.
21. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhnutý kandidát na voľbu člena kontrolnej komisie O.. M. X. bol predsedom predstavenstva spoločnosti OMNIA 2000 a.s., so sídlom Tomášikova 30, Bratislava, ktorá spoločnosť podnikala okrem iného aj v predmetoch činnosti prenájom nehnuteľného majetku a sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť) a kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobochod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), teda v obdobnom predmete podnikania ako mal zapísaný žalovaný (pozri bod 11 odôvodnenia rozsudku). Kandidátna listina obsahujúca kandidatúru O.. M. X. na voľbu do orgánu žalovaného by bola teda v rozpore s volebným poriadkom (čl.2 ods. 2) a stanovami žalovaného (čl. 57 ods. 1), preto ak nebol tento kandidát navrhnutý volebnou komisiou do kandidátnej listiny, postupovala volebná komisia v súlade s citovanými ustanoveniami stanov a volebného poriadku, čoho dôsledkom však nemôže byť neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného.
22. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhnutá kandidátka na voľbu člena predstavenstva U.. W. A. bola spoločníčkou spoločnosti BB PARTNER s.r.o., Boženy Němcovej 8, Bratislava, ktorá spoločnosť podnikala okrem iného aj v predmete činnosti obdobnom predmetu podnikania zapísaného žalovaným (pozri bod 11 odôvodnenia rozsudku). Kandidátna listina obsahujúca kandidatúru U.. W. A. na voľbu do orgánu žalovaného by bola teda v rozpore s volebným poriadkom (čl.2 ods. 2) a stanovami žalovaného (čl. 57 ods. 1), preto ak nebola táto kandidátka zahrnutá volebnou komisiou do kandidátnej listiny, postupovala volebná komisia v súlade s citovanými ustanoveniami stanov a volebného poriadku, čoho dôsledkom však nemôže byť neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného.
23. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhnutý kandidát na voľbu člena predstavenstva X. D. bol predsedom predstavenstva spoločnosti BKCE a.s., so sídlom Tajovského 1, Bratislava, ktorá spoločnosť podnikala okrem iného aj v predmetoch činnosti vykonávanie bytových, občianskych, priemyselných stavieb, inžinierska činnosť v stavebníctve, veľkoobchod s tovarom rôzneho druhu v rozsahu voľnej živnosti a sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, teda v obdobnom predmete podnikania ako mal zapísaný žalovaný (pozri bod 11 odôvodnenia rozsudku). Kandidátna listina obsahujúca kandidatúru p. X. D. na voľbu do orgánu žalovaného by bola teda v rozpore s volebným poriadkom (čl.2 ods. 2) a stanovami žalovaného (čl. 57 ods. 1), preto ak nebol tento kandidát navrhnutý volebnou komisiou na kandidátnu listinu, postupovala volebná komisia v súlade s citovanými ustanoveniami stanov a volebného poriadku, čoho dôsledkom však nemôže byť neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného.
24. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhnutý kandidát na voľbu člena predstavenstva a kontrolnej komisie A.. U. S. bol jediný spoločníkom a konateľom spoločnosti INTERMATIC, spol. s r.o., so sídlom Medená 24, Bratislava, ktorá spoločnosť podnikala okrem iného aj v predmetoch činnosti maloobchodná a veľkoobchodná činnosť a nákup, predaj a prenájom nehnuteľností a ich sprostredkovanie , teda v obdobnom predmete podnikania ako mal zapísaný žalovaný (pozri bod 11 odôvodnenia rozsudku). Kandidátna listina obsahujúca kandidatúru A.. U. S. na voľbu do orgánov
žalovaného by bola teda v rozpore s volebným poriadkom (čl.2 ods. 2) a stanovami žalovaného (čl. 57 ods. 1), preto ak nebol tento kandidát navrhnutý volebnou komisiou na kandidátnu listinu, postupovala volebná komisia v súlade s citovanými ustanoveniami stanov a volebného poriadku, čoho dôsledkom však nemôže byť neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného.
25. Vo vzťahu ku kandidátom O.. F. W. , A.. P. a U.. Z. I. na voľbu do predstavenstva a kontrolnej komisie žalovaného, ku ktorým žalobcovia namietali, že menovaní boli neoprávnene navrhnutí za kandidátov na voľby do orgánov žalovaného schôdzou vlastníkov bytov namiesto členskej schôdze samosprávy, resp. boli neoprávnene akceptované návrhy výborov samospráv súd uvádza:
26. Členská schôdza samosprávy je orgánom družstva, v ktorom členovia družstva žalovaného prerokúvajú záležitosti družstva v okruhu samosprávy (čl. 67 ods. 1 stanov družstva), pričom v zmysle čl. 2 ods. 3 a 4 navrhuje príslušná členská schôdza samosprávy na základe výzvy volebnej komisie aj kandidátov za členov predstavenstva a kandidátov za členov kontrolnej komisie, a to v rámci prípravy procesu voľby do orgánov žalovaného. Členských samospráv je u žalovaného vytvorených niekoľko a spravidla podľa jednotlivých bytových domov, teda členmi tej- ktorej samosprávy sú vlastníci bytov v príslušnom bytovom dome, ktorí sú súčasne členmi družstva žalovaného. Výbor samosprávy je výkonným orgánom členskej schôdze samosprávy (čl. 71 ods. 1 stanov družstva). Žalovaný vykonáva v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pre vlastníkov správu bytov a nebytových priestorov, vrátane správy bytov a nebytových priestorov svojich členov v bytových domoch, v ktorých sú vytvorené členské samosprávy družstva. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sa zúčastňujú na správe domu tak, že na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodujú ako spoluvlastníci o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku (§ 14 z.č. 182/1993 Z.z.). Žalobcovia tvrdili, že členovia družstva rozhodovali o návrhu na kandidátov do orgánov žalovaného nie v rámci samosprávy družstva (na členskej schôdzi samosprávy) ale na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorej právomoc sa vzťahuje len ku správe bytového domu. Takto mali rozhodnúť a navrhnúť za kandidátov do orgánov žalovaného O.. F. W. , A.. P.Ú. a U.. Z. I..
27. Súd konštatuje, že nie je oprávnený posudzovať rozhodnutia schôdze členskej samosprávy družstva a ani rozhodnutia výboru samosprávy ako výkonného orgánu, a to v súlade s jeho názorom vysvetleným vyššie, že kompetencia zasahovať do vnútorných pomerov družstva súdom, sa obmedzuje výlučne na posudzovanie platnosti uznesenia zhromaždenia delegátov.
28. Vo vzťahu ku návrhu kandidáta U.. Z. I. na voľbu do predstavenstva žalovaného zistil súd zo zápisnice z konania členskej samosprávy domu Gajova 21 konanej dňa 27.09.2010 (č.l.274 ), jej bodu 7, že za kandidáta do predstavenstva žalovaného bol jednomyseľne na schôdzi členskej samosprávy schválený U.. Z. I..
29. Vo vzťahu ku návrhu kandidáta O.. F. W. na voľbu do kontrolnej komisie žalovaného zistil súd zo zápisnice z konania členskej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu Iľjušinova 8 konanej dňa 13.09.2010 (č.l.279 a č.l. 507 a nasl.), jej bodu 7, že za kandidáta do kontrolnej komisie žalovaného bola 25 hlasmi ( 48 členov samosprávy) na schôdzi členskej samosprávy schválená O.. F. W.. Podľa programu schôdze ako aj obsahu rokovania na schôdzi nešlo o schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ale o členskú schôdzu samosprávy. Ako súd už vyššie uviedol jednotlivé samosprávy žalovaného sú vytvorené v jednotlivých objektoch - bytových domoch, a preto členovia tej-ktorej samosprávy sú spravidla (až na malé výnimky) súčasne vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v príslušnom bytovom dome. Predmetom schôdze konanej dňa 13.09.2010 v dome na Iľjušinovej 8 v Bratislave však nebola správa bytového domu a rozhodovanie o spoločných častiach a zariadeniach tohto bytového domu, teda vlastníci nevykonávali na tejto schôdzi svoje práva a povinnosti vyplývajúce z účasti na správe domu ale vykonávali svoje práva a povinnosti ako členovia družstva žalovaného. Uvedené vyplýva z programu schôdze a v zápisnici zachyteného obsahu rokovania. Išlo o informáciu o činnosti samosprávy, o konaní zhromaždenia delegátov, o voľbu výboru samosprávy ako výkonného orgánu členskej schôdze samosprávy, ďalej bol volený delegát na najbližšie volebné zasadnutie zhromaždenia delegátov družstva a nakoniec aj kandidát, ktorý bude navrhovaný na voľbu do orgánov družstva a to menovaná O.. W.. Teda bez ohľadu na skutočnosť, že v záhlaví zápisnica označuje formálne členskú schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov a odkazuje tak na konanie zasadnutia orgánu samosprávy družstva (členská schôdza) a súčasne na konanie schôdze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, celý obsah rokovania zúčastnených bol venovaný výlučne záležitostiam družstva v pôsobnosti tejto konkrétnej samosprávy družstva.
30. Súčasne zo zápisnice z konania členskej samosprávy garážnikov Tupolevova 5-7 konanej dňa 21.09.2010 (č.l. 510) súd zistil, že na členskej schôdzi samosprávy bol za kandidáta do predstavenstva žalovaného zvolený U.. Z. I. a za kandidáta do kontrolnej komisie O.. W., obaja jednomyseľne, pričom podľa prezenčnej listiny bolo prítomných osem členov samosprávy z desiatich.
31. Vo vzťahu ku namietanému návrhu kandidátky A.. P. do kontrolnej komisie súd zo zápisnice z členskej schôdze výboru samosprávy na Nábr. arm. gen. L. Svobodu 28 (č.l. 294), ktorá sa konala dňa 28.09.2010 zistil, že išlo o členskú schôdzu samosprávy, na ktorej sa podľa prezenčnej listiny zúčastnilo sedem členov samosprávy a v rámci schôdze prejednali zúčastnení oblasť hospodárenia žalovaného, voľby do orgánov družstva na obdobie 2010 - 2015, boli informovaní o činnosti samosprávy a súčasne bolo rozhodnuté o kandidátoch do orgánov žalovaného tak, že za kandidáta do predstavenstva bol navrhnutý U.. I. a do kontrolnej komisie žalovaného A.. O. P.Á.. Skutočnosť, že na schôdzi boli v rámci diskusie prejednané otázky týkajúce sa správy domu (revízne kontroly plynu, kotolne, hydrantov, bleskozvodov a opodstatnenosť nákladov s tým spojených a dôslednosť upratovania) nemení charakter schôdze ako členskej schôdze samosprávy, na ktorej sa prerokúvali záležitosti družstva v okruhu pôsobnosti samosprávy, a kde členovia družstva realizovali svoje oprávnenia a povinnosti v súlade so stanovami družstva.
32. Nakoniec ku namietanej nominácii U.. P. ako kandidáta na voľbu do orgánov žalovaného, ktorá nominácia sa mala uskutočniť výborom samosprávy namiesto členskej schôdze samosprávy súd uvádza, že U.. P. nebol volebnou komisiou zaradený na kandidátnu listinu ani na voľbu člena kontrolnej komisie ani na voľbu člena predstavenstva, preto je bez významu vo vzťahu ku posúdeniu platnosti uznesenia zhromaždenia delegátov z 09.12.2010, ktorým sa rozhodlo o voľbe členov uvedených orgánov družstva tá skutočnosť, ktorý orgán družstva uskutočnil nomináciu U.. P. ako kandidáta. O U.. P. ako kandidátovi do niektorého orgánu žalovaného, zhromaždenie delegátov nerozhodovalo, preto prípadný nedostatok pri jeho nominácii, keď následne nebol menovaný zaradený volebnou komisiou na kandidátnu listinu, nemohol ovplyvniť výsledok volieb do orgánov družstva.
33. Pokiaľ ide o namietané výsledky hlasovania delegátov na zhromaždení delegátov žalovaného dňa 09.12.2010 vo vzťahu ku hlasovaniu U.. I. dvomi hlasmi súd uvádza, že žalobcami tvrdené skutočnosti zo zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia delegátov z 09.12.2010 nevyplývajú. Voľba členov predstavenstva a kontrolnej komisie žalovaného na zasadnutí zhromaždenia delegátov žalovaného sa uskutočnili tajne a ich výsledky boli overené predsedom volebnej komisie. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že prišlo ku hlasovaniu jedným z delegátov dvakrát resp. dvomi hlasmi viazne na žalobcoch, ktorí túto skutočnosť tvrdia. Žalobcovia však vo vzťahu ku nimi tvrdenej skutočnosti o neoprávnenom hlasovaní U.. I. dvoma hlasmi, dôkazné bremeno v tomto konaní neuniesli.
34. Posledná námietka žalobcov sa týkala skutočnosti, že volebná komisia predložila listinu s označením ako „kandidátna listina“ a nie s označením „návrh kandidátnej listiny“. Podľa súdu nejde o nedostatok v postupe volebnej komisie, pretože žiadne zákonné ustanovenie ani ustanovenie stanov alebo volebného poriadku žalovaného neurčuje povinnosť konkrétneho označenia listiny, na ktorej volebná komisia menovite uvádza navrhovaných kandidátov na voľby do orgánov družstva. Naviac ani ak by naozaj bola listina s menovitým zoznamom navrhovaných kandidátov do predstavenstva alebo kontrolnej komisie formálne označená nesprávne, nemôže to mať za dôsledok neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov. Na zhromaždení delegátov boli z volebnou komisiou navrhovaných kandidátov volení členovia predstavenstva a kontrolnej komisie, teda orgány družstva. Zo žiadneho tvrdenia žalobcov nevyplýva, že by formálne označenie menovitého zoznamu volebnou komisiou navrhovaných kandidátov za členov predstavenstva alebo kontrolnej komisie ako kandidátnej listiny a nie ako návrhu kandidátnej listiny, spôsobilo omyl delegáta volebného zhromaždenia alebo jeho nesprávny výklad, prípadne iný relevantný následok, ktorý by mohol mať vplyv na priebeh a výsledok volieb, a teda aj na platnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov.
35. Pre úplnosť súd uvádza, že v súlade s konštantnou judikatúrou (rozsudok NS SR sp.zn. 2 Obo/46/2002) je oprávnený posudzovať neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia delegátov len na základe dôvodov, ktorých sa žalobcovia dovolávali, a to vo včas uplatnenej námietke, o ktorej
zaprotokolovanie požiadali priamo na zhromaždení delegátov, ktoré prijalo napadnuté uznesenie alebo dodatočne oznámili predstavenstvu družstva v jednomesačnej lehote od konania zhromaždenia. Súd teda nemohol prejednať a rozhodovať o platnosti žalobcami napadnutého uznesenia volebného zhromaždenia delegátov z tých dôvodov, ktoré v námietke žalobcov uvedené neboli. V zmysle § 242 Obchodného zákonníka podaniu žaloby na vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov musí vždy predchádzať námietka člena voči družstvu, z čoho je možné dovodiť, že súd je oprávnený preskúmavať platnosť uznesenia len v rozsahu vznesenej námietky. Súd sa teda nezaoberal dodatočne žalobcami uvádzanými dôvodmi neplatnosti napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov týkajúcimi sa volebnej komisie, jej kreácie, účasti na jej zasadnutiach a podobne, ani námietkami žalobcov o nezvolení náhradníkov do predstavenstva (Z.. I.) a náhradníkov do kontrolnej komisie (A.. P. a U.. A.) väčšinou hlasov zhromaždenia delegátov. Z hľadiska týchto námietok, ktoré žalobcovia vzniesli nad rozsah námietok oznámených žalovanému v zákonnej lehote, nemohla byť súdom posudzovaná platnosť napadnutého uznesenia, teda neboli predmetom tohto konania a súd ich pri posúdení platnosti/neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov nezohľadnil. Obsah žalobcami v zákonnej lehote oznámených námietok totiž nekorešpondoval so všetkými dôvodmi, pre ktorého žiadali v priebehu súdneho konania žalobcovia určiť napadnuté uznesenie zhromaždenia delegátov za neplatné. Žalobcovia počas konania totiž rôzne rozširovali a menili dôvody neplatnosti napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov.
36. Súd dokazovanie výsluchom svedka U.. S.D. a U.. A. nevykonal. Svedok U.. A. zomrel. Pokiaľ ide o návrh na výsluch svedka U.. S., žalobcovia odôvodnili svoj návrh na vykonanie tohto dokazovania tým, že z výsluchu svedka mala vyplynúť cieľavedomá manipulácia výberu kandidátov do orgánov družstva. Súd navrhovaného svedka nevyslúchol preto, lebo žalobcovia navrhovali jeho výsluch na zistenie skutkových tvrdení o manipulácii výberu kandidátov volenou komisiou. Skutkové tvrdenia však nezisťuje súd výsluchom svedkom, skutkové tvrdenia sú povinné poskytnúť súdu stany konania, v tomto prípade žalobcovia. Žalobcovia však neposkytli súdu v uvedenom smere žiadne skutkové tvrdenia, neoznačili žiadne konkrétne sporné skutočnosti, ktoré by mali byť dokazované výsluchom svedka. Výsluchom svedka nemôže súd zisťovať skutkové tvrdenia, ktoré mali súdu poskytnúť žalobcovia a nahradzovať tak v konaní ich aktivitu, preto súd výsluch navrhovaného svedka nevykonal.
37. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie dokazovania prehratím zvukového záznamu zo zasadnutia zhromaždenia delegátov, ktorého uznesenie sa napáda, súd navrhované dokazovanie nevykonal, pretože žalobcovia namietali neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov výlučne v súvislosti s postupom volebnej komisie. Námietky s takýmto obsahom doručili žalovanému v zákonnej lehote po prijatí napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov a následne sa námietky premietli aj v dôvodoch neplatnosti napadnutého uznesenia, uvádzaných žalobcami v žalobe. Tieto námietky sú konečné a nie je možné ich ďalej rozširovať. Naviac zo strany žalobcov absentovali konkrétne tvrdenia o tom, čo by malo byť vykonaním navrhovaného dokazovania preukázané. Podľa súdu nie sú postačujúce všeobecné tvrdenia žalobcov o manipulácii volieb bez konkretizácie kto, akým spôsobom a akým konaním mal voľby manipulovať.
38. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že žalobcovia neuviedli také dôvody neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného konaného dňa 09.12.2010, ktoré by spôsobili jeho neplatnosť. Súd teda posúdil žalobcami uplatnený nárok na určenie neplatnosti napadnutého uznesenia ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v spore úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v plnej výške proti žalobcom, ktorý v spore úspech nemali.
40. Podľa článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa článku 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 258 ods. 1 Civilného sporového poriadku svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
Podľa § 258 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3 .
Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
V priebehu konania navrhli žalobcovia vykonať dôkaz a to obsahom zvukového záznamu zo zasadnutia zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010. V súvislosti s tým, že priebeh zasadnutia zhromaždenia delegátov bol zvukovo zaznamenaný na médiu (magnetofónom páse), ku ktorému už neexistujú technické prostriedky na jeho prehratie, bolo potrebné konvertovať zvukový záznam na inú druh média, a to na CD. Prevod magnetofónového pásu a uloženie záznamov na CD zrealizovala spol. WebLab s.r.o., ktorá si cenu tejto služby vyúčtovala faktúrou č. 2014037 splatnou 02.04.2014. Na základe citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že na daný prípad je potrebné vo vzťahu k výdavkom spol. WebLab s.r.o. analogicky aplikovať ustanovenie § 259 CSP a aj ustanovenie § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Touto osobou spol. WebLab s.r.o.. Súd preto priznal spol. WebLab s.r.o. nárok voči v spore neúspešných žalobcom na náhradu jej trov vo výške 26,80 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.