Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-65-2018.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/65/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., O. XXXX/X a otec Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na mal. Q. zo sumy 200 eur na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od 1.5.2018 a návrh zdôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/164/2017 zo dňa 30.11.2017 bol zaviazaný platiť výživné 200 eur mesačne a súčasne mu bolo povolené splácať zameškané výživné od 1.9.2017 do 30.11.2017 v sume 435 eur v splátkach po 30 eur. Odvtedy sa na jeho strane podstatne zmenili pomery, pretože už nepracuje vo N. a teda nemá príjem, z ktorého súd vychádzal pri poslednom rozhodovaní o výživnom. Pracovný pomer skončil zo zdravotných dôvodov, ktoré mu nedovoľovali naďalej zostať v pracovnom pomere u švajčiarskeho zamestnávateľa. Od marca 2018 je nastálo naspäť na Slovensku a hľadá si prácu, ktorá by zodpovedala jeho zdravotnému stavu, zatiaľ ju však nenašiel.
2. Matka s návrhom nesúhlasila, uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa u nej zmenili pomery v tom, že už nepracuje na dohodu v pekárni, kde pracovala do konca minulého roka, pokračuje len vo svojej živnosti ako masérka. Ostatné pomery sa u nej ani u mal. Q. podstatne nezmenili.
3. Kolízny opatrovník odporučil návrh otca zamietnuť, keďže zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením listinných dôkazov, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P/164/2017 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4C/44/2009 zo dňa 7.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2009, bolo manželstvo rodičov rozvedené a pre čas po rozvode boli ich maloleté deti B., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že bude oprávnená deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu a to na B. sumou 65 eur a na Q. sumou 35 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd uvedeným rozsudkom upravil aj styk otca s deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s nimi každý párny týždeň v mesiaci v
čase od piatka od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a každý týždeň v utorok a v stredu od 16,00 hod. do 18,00 hod. a počas letných prázdnin po dobu dvoch týždňov podľa dohody rodičov. Tento rozsudok bol zmenený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11P/147/2012 zo dňa 6.9.2012, právoplatného dňa 29.9.2012 tak, že bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na B. na sumu 95 eur a na Q. na sumu 55 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2012. Posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/164/2017 zo dňa 30.11.2017, právoplatným dňa 2.1.2018 tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Q. zo sumy 55 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2017 a zročné výživné od uvedeného dátumu do 30.11.2017 v sume 435 eur povolil otcovi splatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
5. V čase tohto posledného rozhodnutia už rodičia nemali vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére B., ktorá ukončila štúdium na vysokej škole a osamostatnila sa.
6. Matka v čase poslednej úpravy výživného pracovala ako súkromná podnikateľka v oblasti masérskych služieb, podľa daňového priznania za rok 2016 dosiahla príjem 2161,66 eur, výdavky vykázala v sume 2239,80 eur a pracovala aj na dohodu o vykonaní práve v S. A.. Jej manžel Z. C. pracoval ako hasič s priemerným mesačným zárobkom 800 eur. Z ich manželstva pochádza mal. S. C., nar. XX.X.XXXX. Rodina bývala v trojizbovom byte, kde mali náklady na bývanie 177 eur mesačne inkaso, štvrťročne satro 55 eur, odvoz odpadu 125 eur ročne a daň z nehnuteľnosti 11 eur ročne.
7. Maloletý Q. bol a aj v súčasnosti je v 6. ročníku základnej školy, je zdravý, venuje sa futbalu, s otcom má dobrý vzťah, stretávajú sa, pokiaľ je otec na Slovensku.
8. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval vo N., kde od októbra 2014 bol zamestnaný ako robotník, mesačne zarábal 4.600 švajčiarskych frankov, poberal vo N. aj rodinné prídavky na deti a na Slovensku invalidný dôchodok vo výške 158 eur mesačne. Býval v T. v podnájme, kde platil mesačne 1.100 eur nájomné. V R. bol nájomníkom mestského bytu, za ktorý platil nájomné 150 eur mesačne, v súčasnosti v ňom býva plnoletá dcéra B. s priateľom.
9. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov u otca, ktorý je aktuálne nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany od 1.3.2018, od tohto dátumu poberá od Sociálnej poisťovne dávku v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená za mesiac marec vo výške 929,50 eur, za mesiac apríl vo výške 899,60 eur a táto dávka mu bude vyplácaná do 31.8.2018. Od 20.11.2017 mu Sociálna poisťovňa zastavila výplatu dovtedy priznaného invalidného dôchodku, pretože sa nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu, rozhodnutím zo dňa 28.5.2018 Sociálna poisťovňa otcovi uvoľnila výplatu invalidného dôchodku od 20.11.2017, keďže sa podrobil lekárskemu vyšetreniu a na základe posudku jej posudkového lekára bol naďalej uznaný invalidným bez prerušenia. V súčasnosti býva otec u svojej priateľky T. E., ktorej prispieva na bývanie sumou 100 eur mesačne.
10. Podľa oznámenia Daňového úradu Nitra, pobočka Topoľčany, otec v daňovom priznaní za rok 2017 uviedol príjmy zo zahraničia od zamestnávateľa vo N. vo výške 49.191,55 eur.
11. Pracovný pomer u zamestnávateľa - D.&Z. S.A. vo N. ukončil s otcom zamestnávateľ ku dňu 28.2.2018 a to z dôvodu nedodržiavania pracovných predpisov zo strany otca spočívajúci v tom, že otec bez vedomia zamestnávateľa komunikoval so zákazníkmi spoločnosti, od ktorých požadoval peniaze a ako dôvod uvádzal omeškanie s výplatou mzdy od zamestnávateľa, čo je pre túto spoločnosť neprijateľné.
12. U matky ani u mal. Q. nedošlo od poslednej úpravy výživného k podstatným zmenám, u matky došlo k zmene len v tom, že prestala pracovať na dohodu o vykonaní práce a naďalej pracuje ako živnostníčka.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len na návrh.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pretože u otca síce od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov v tom, že prestal pracovať, aktuálne je od 1.3.2018 nezamestnaný, avšak poberá podporu v nezamestnanosti približne vo výške 900 eur mesačne, ktorú bude poberať do 31. augusta 2018, okrem toho poberá naďalej aj invalidný dôchodok, ktorého výplatu mu Sociálna poisťovňa pozastavila, avšak aktuálne výplatu dôchodku znovu uvoľnila a preto je naďalej v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloletého v určenej sume 200 eur mesačne a to minimálne do konca mesiaca august 2018. Pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti musí súd prihliadať nielen na reálne pomery u povinného rodiča, ale tiež na to, či sa nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Ako vyplýva z písomnej výpovede posledného otcovho zamestnávateľa, tento ukončil s otcom pracovný pomer pre neuspokojivé pracovné výsledky otca, konkrétne vo výpovedi uvádza zníženie objemu dodanej práce, zlé vzťahy so zákazníkmi zamestnávateľa a nepodložené sťažovanie sa na prácu zo strany otca. Okrem toho, že z uvedených dôvodov otec prišiel vlastným pričinením o výhodné zamestnanie, jeho ne-konaním, keď sa nepodrobil lekárskemu vyšetreniu zdravotného stavu, došlo k tomu, že mu Sociálna poisťovňa od 20. novembra 2017 pozastavila vyplácanie invalidného dôchodku, ktorého výplatu znovu uvoľnila rozhodnutím zo dňa 28. mája 2018 spätne od 20. novembra 2017.
15. Po takto vyhodnotených výsledkoch dokazovania dospel súd k záveru, že aj v súčasnosti je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na svojho maloletého syna v sume 200 eur mesačne a preto návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.