Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-296-2014.pdf
PDF · 113.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/247/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, 812 63 Bratislava, zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: Z. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. T. P. XX, XXX XX T. P., v spore o zaplatenie 215,85 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 33,56 € spolu s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 30 € od 12.4.2014 do zaplatenia, všetko do troch od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.4.2014, podanou na tunajšom súde dňa 22.4.2014 domáhal, by žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 215,85 € spolu so zmluvným úrokom 25,00% ročne zo sumy 149,72 € od 12.4.2014 do zaplatenia, ako aj sumy 66,13 € s úrokom 18,9% ročne zo sumy 30 € od 12.4.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 67,10 € od 12.4.2014 do zaplatenia, a nahradil trov konania.
2. Žalobu v rámci procesného útoku skutkovo odôvodnil tým, že dňa 09.08.2011 žalobca uzavrel so žalovaným podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej OBZ) Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov ČSOB POHODA PLUS a zaviazal sa zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet. V zmysle čl. I. zmluvy o bežnom účte sa žalovaný zaviazal čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. len do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade nepovoleného prečerpania žalobca úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom.
3. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nedodržal dohodnuté podmienky, v dôsledku čoho žalobca evidoval nepovolený debetný zostatok na bežnom účte vo výše 149,72 €, vyčíslený ku dňu 11.4.2014. Podľa čl. I zmluvy o bežnom účte v prípade nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov žalobca úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Debetná úroková sadzba je (ku dňu nasledujúcemu po dni posledného vyčíslenia debetného zostatku) úrok vo výške 25% ročne a od 12.4.2014 (deň nasledujúci po dni vyčíslenia zostatku debetu) do zaplatenia.
4. Žalobca ďalej tvrdil, že na základe žiadosti žalovaného žalobca žalovanému dňa 09.08.2011 doručil Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti, reg. č. XXXXXXXXXR, ktorým došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní zmysle bodu I. Obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o prečerpaní. Na základe tejto zmluvy žalobca žalovanému poskytol povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 30 € formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 09.08.2011, pričom aktuálna úroková sadzba je zverejňovaná v priestoroch žalobcu a na jeho internetovej stránke. Žalovaný bol v zmysle čl. II ods. 5 VZP povinný zabezpečiť, aby k poslednému dňu kalendárneho mesiaca bol na jeho účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania
5. Žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky, v dôsledku čoho žalobca dňa 31.10.2012 určil splatnosť úveru a to v súlade s čl. VII ods. 2 písm. a) VZP pre prečerpanie a vyzval ho na zaplatenie celkovej dlžnej čiastky. Žalobca zverejňuje pre prečrpanie úrokové sadzby na svojej internetovej stránke a v priestoroch pobočky a pokiaľ klient nesúhlasí so zmenou úrokovej sadzby, je oprávnený poslať žalobcovi písomný nesúhlas, ktorý sa považuje za výpoveď zmluvy a ak tak neurobí, považuje sa to za jeho súhlas.
6. Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavovala ku dňu 12.4.2014 sadzbu 18,9% a úrok z omeškania 8,75 dlžnej čiastky. Titulom tejto zmluvy činí záväzok žalovaného sumu 66,13 €, pozostávajúcu zo sumy istiny 30 €, zmluvného úroku do 11.4.2014 sume 12,99 €, úrok z omeškania 23,14 € ku dňu 11.4.2014, pričom úroku z omeškania sa domáhal zo sumy 42,99 € (30+ 12,99) od 12.4.2014 až do zaplatenia, a zo sumy 30 € zmluvného úroku 18,9% ročne od 12.4.2014 do zaplatenia.
7. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil žalobca ako dôkaz:
7.1. Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov (č.l. 9) zo dňa 9.8.2011 , z obsahu ktorej možno zistiť, že v čl. I. sa žalobca v bode 1. zaviazal počnúc dňom 9.8.2011 zriadiť a viesť pre žalovaného ako majiteľa účtu bežný účet č. xxxxx. Podľa bodu 2: majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných finančných prostriedkov, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania (prekročenia) finančných prostriedkov banka vzniknutý debetný zostatok úročí debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou Bankou v zmysle Všeobecných obchodných podmienok Banky (VOP). Podľa čl. II zmluvy: banka sa zaväzuje na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečrpania k účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok banky na poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzatvorí banka s majiteľom účtu Zmluvu o povolenom prečerpaní účtu. Majiteľ účtu má záujem o poskytnutie povoleného prečerpania účtu za podmienok uvedených v Žiadosti o poskytnutie Povoleného prečerpania Podľa čl. III. bod 1: neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP, príslušná časť Sadzobníka banky pre fazické osoby - občanov. Majiteľ účtu vyhlasuje, že sa s predmetnými dokumentmi oboznámil, súhlasí s nimi a prevzal ich. Zmluva obsahuje podpis žalovanej na každej strane tohto dokumentu.
7.2. Oznámenie žalobcu o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti č. XXXXXXXXXR (č.l. 12), z odseku 1. ktorého vyplynulo, že ním žalobca žalovanému oznámil, že na základe jeho žiadosti zo dňa 9.8.2011, v ktorej žiadal o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu, mu banka schválila prečerpanie účtu do výšky úverového limitu 30 € a že sa jedná o druh spotrebiteľského úveru. Podľa odseku 2. - Bolo mu tiež oznámené, že úver môže čerpať od 9.8.2011, a že účet povoleného prečerpania banka oznámi klientovi v prvom výpise z účtu. Podľa odseku 3. - úroková sadzba bola 16,9% ročne a úrok z omeškania 9,25% ročne. Podľa odseku 4. - úrokové sadzby sú platné do doby, pokiaľ zmluvné strany nenavrhnú novú úrokovú sadzbu spôsobom podľa čl. III. obchodných podmienok pre povolené prečerpanie. Dňom podpisu banky je medzi žalovaným a bankou uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXR. Zmluva sa uzatvára sa na dobu neurčitú. Dlžník je povinný úver splatiť kedykoľvek na požiadanie banky Podľa odseku 5. - Žalovaný mal svojím podpisom potvrdiť, že Obchodné podmienky a Všeobecné obchodné podmienky ako aj predzmluvný formulár - informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúci sa povoleného prečerpania, prevzal. Na konci Oznámenia o povolenom prečerpaní je dátum v Košiciach dňa 9.8.2011 s pečiatkou žalobcu a podpisom poverených zamestnancov a vedľa neho s poznámkou: „prevzal“: je vypísané meno a vlastnoručný podpis žalovaného, s dátumom dňa 9.8.2011
7.3. List zo dňa 4.11.2012 (čl 13), ktorým žalobca žalovanému oznámil, že už niekoľkokrát bol písomne márne upomínaný a vyzvaný, aby bez meškania zaplatil splatný záväzok titulom neuhradených úrokov a
poplatkov a úrokov z omeškania vyplývajúcich z Dodatku o povolenom prečerpaní /Zmluvy o povolenom prečrpaní zo dňa 9.8.2011, a keďže svoj dlh nevyrovnal , celý záväzok v sume 213,64 € sa k 31.10.2012 stal splatným. Žalobca ho vyzval, aby tento dlh vyrovnal do 15.11.2012. Tento list bol žalovanému doručený dňa 13.11.2012, o čom svedčí doručenka na č.l. 13 -druhá strana súdneho spisu.
7.4. Z rozboru pohľadávky z kontokorentného úveru (č.l. 14) vyplýva, že sa skladá z istiny 30 €, dlžných úrokov k 11.4.2014 12,99 €, dlžných úrokov z omeškania 23,14 € v celkovej sume 66,13 €.
7.5. Z prehľadu úrokových sadzieb vyplynulo, že v období od 1.4.2014 pre povolené prečerpania je úroková sadzba 18,9% ročne a pre nepovolené prečrpanie účtu je od 15.11.2013 sadzba 25% ročne (č.l. 15 a 17).
8. V podaní zo dňa 7.4.2015 (č.l. 37) žalobca podrobnejšie špecifikoval jednotlivé súčasti žalobou uplatnenej pohľadávky v delení na časť, týkajúcu sa kontokorentu a debetného zostatku osobitne tak, že (súd uvádza stručne): žalovaná suma 215,85 € pozostáva
- zo sumy istiny povoleného prečerpania 30 € - tú žalobca eviduje ako neuhradenú istinu v plnej výške a odkázal na prehľadovú tabuľku - stĺpec : „zostatok na úverovom účte“, ktorá zobrazuje, že žalobca eviduje prečerpanú istinu 30 € aj ku dňu 31.3.2015
- zmluvného úroku ku dňu 11.4.2014 v sume 12,99 € na základe úrokovej sadzby, uvedenej v Oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorá je platná až do doby, kým nedôjde k zmene úrokovej sadzby/ úrokových sadzieb podľa čl. III. ods. 1 VZP pre prečerpanie, pričom v období od 10.8.2011 do 31.3.2013 bol v sadzbe 16,9% a od 1.4.2013 v sadzbe 18,9% ročne. V stĺpci „splátka riadneho úroku“ je uvedená výška splatného úroku, úhrady započítané na úrok a výška sadzby za jednotlivé mesačné obdobia
- úroku z omeškania ku dňu 11.4.2014 v sume 23,14€ - počítaného v zákonnej sadzbe 9,5% ročne od 10.8.2011 do 31.10.2011, v sadzbe 9,25% ročne od 1.11.2011 do 310.11.2011, v sadzbe 9,00% ročne od 1.12.2011 do 30.6.2012, v sadzbe 8,75 % ročne od 1.7.2012 do 30.4.2013, v sadzbe 8,5% ročne od 1.5.2013 do 31.10.2013, v sadzbe 8,25% ročne od 1.11.2013 do 11.4.2014 V stĺpci „úrok z omeškania“ je uvedená výška splatného úroku z omeškania, úhrady započítané na úrok z omeškania a výška sadzby za jednotlivé mesačné obdobia
- ohľadom debetného zostatku v sume 149,72 € uviedol iba to, že v zmysle čl. I ods. 3 Zmluvy o bežnom účte sa zmluvné strany dohodli, že v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku žalobca tento úročí sankčnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom t.j. uvedenou v sadzobníku. Žalobca takto debetný zostatok vyúčtoval ku dňu 11.4.2012 sumou 149,72 €, ktorú žalobca preukazuje stranou č. 1 výpisu z účtu č. 1
9. Žalobca k podaniu zo dňa 19.3.2015 priložil:
9.1. Sumarizáciu (č.l. 40) vzťahujúcu sa a) na kontokorent, z ktorej vyplynul mesačný stav čerpania a splácania sumy 30 € a z ktorej súd zistil, že žalovaný po tom, ako vyčerpal celú sumu 30 €, neuhradil ani jedinú platbu a k uvedenej sume sa mesačne napočítaval jednak zmluvný úrok 16,9% ročne (a od 1.4.2013 18,9% ročne) a jednak úrok z omeškania v zákonnej sadzbe. K dátumu zosplatnenia úveru dňom 31.10.2012 činila celková dlžná suma výšku 152,20 €, pozostávajúca zo sumy dlžnej istiny 30 €, kapitalizovaných riadnych úrokov 5,14 €, kapitalizovaných úrokov z omeškania 2,06 € a poplatkov 115 €. Dlžná suma bez poplatkov 115 € tak činí 37,20 €. Zo sumarizácie, uvedenej v spodnej súhrnnej tabuľke danej listiny, vyhotovenej ku dňu 11.4.2014 vyplýva, že žalobca ako záväzok žalovaného eviduje k danému dňu celkovú sumu 66,13 € vo výške istiny 30 €, úrokov 12,9 a na úrokoch z omeškania sumu 23,14 €. b) ohľadom debetného zostatku na účte, žalovaného sumou 149,72 € žalobca predložil výpis z účtu (č.l. 41 - 54) ku ktorému bolo povolené prečerpanie nastavené, ktorý ale súd vyhodnotil ako nespôsobilý dôkaz. Neprehľadnosť, neurčitosť výrazov a neadresnosť súm účtovaných na ťarchu účtu žalovaného nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k predmetu tejto časti uplatneného nároku a žalobca to v žiadnom zo svojich podaní nijako nekonkretizoval.
10. Na základe výzvy súdu zo dňa 16.3.2017, aby žalobca presne konkretizoval žalovanú sumu 149,72 € titulom debetného zostatku na účte, t. j. čo tvorí túto sumu, ako a kedy bol účet žalovaného zrušený a predložili súdu prehľad pohybov na účte žalovaného od jeho založenia až po zrušenie v mesačných (nie
denných) intervaloch, nakoľko výpis z účtu žalovaného, doručený tunajšiemu súdu dňa 10.04.2015 je nečitateľný a nezrozumiteľný (neznáme skratky), žalobca v podaní zo dňa 18.5.2017 (č.l. 79) reagoval v podstate identickým spôsobom ako v podaní zo dňa 7.4.2015. Poukázal na históriu na 1. strane výpisu z účtu č. 1, všeobecné obchodné podmienky banky, povinnosť banky informovať žalovaného o vzniku debetného zostatku na účte a za účelom preukázania týchto tvrdení priložil listinný dôkaz - znova výpis z účtu bez výpovednej hodnoty.
10.1. Poukázal zároveň na objektívnu zodpovednosť dlžníka za stav na bežnom účte, konštatovanú v rozhodnutí NS SR 5Obdo/17/2006, podľa ktorého za debetný zostatok zodpovedá majiteľ účtu, teda žalovaný, a že sa jedná o objektívnu zodpovednosť.
11. Podľa § 215 CSP: (1) Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
12. Podľa § 216 CSP: (1) Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
13. Podľa § 217 CSP: (1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. Podľa ustanovenia § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
15. Žalovaný, ktorému boli listiny (žaloba, prílohy, poučenia..) doručené dňa 15.7.2017, na výzvu súdu nereagoval a k žalobe sa nevyjadril.
16. Po zistení, že sa jedná o spor, ktorého pohľadávka bez príslušenstva neprevyšuje 1000 € a že sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, súd podľa § 297 CSP rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 4.6.2018, o čom visel oznam na úradnej tabuli súdu i na webe súdu od 28.5.2018. Rozhodnutie súd vyhlásil v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP t.j. podľa skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia.
17. Po splnení procesných podmienok súd o žalobe žalobcu na základe jeho tvrdení a predložených listinných podkladov celú vec posúdil a právne uzavrel takto:
18. Podľa § 185 CSP: (1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
19. Nová právna úprava v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v OSP. Podľa novej úpravy súd môže vykonať v zásade iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, keďže je založené výlučne na princípe prejednacom, kontradiktórnosti ako aj koncentračnej zásade. Aj civilný sporový poriadok v sporoch, týkajúcich sa spotrebiteľa, umožňuje súdu, aby vykonal aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol a to všetko v záujme jeho ochrany ako slabšej strany. Vykonávanie dôkazov v spotrebiteľských sporoch má smerovať nielen k posudzovaniu neprijateľných či aj inak neplatných dojednaní obsiahnutých v samotnej zmluve (ak existuje), ale aj zmluvných dokumentoch, na ktorých nárok tvrdený v žalobe, založený. Teda, je povinnosťou súdu posúdiť všetky okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia a všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inej zmluvy s ňou súvisiacej. Uvedené súd posudzuje a aj dôkazy súd vykonáva aj bez návrhu spotrebiteľa, samozrejme iba vždy vtedy, ak je to v jeho prospech. Nie je úlohou súdu usmerňovať žalobcu v tom, čo všetko má vykonať aby ohľadom svojich tvrdení uniesol dôkazné bremeno a bol v spore úspešný; a preto za situácie, ako je táto, že žalobca žalobu postavil iba na tých skutočnostiach a dôkazoch, ako ich doručil súdu, súd vyhodnotil iba tie tvrdenia a tie dôkazy, ktoré žalobca v priebehu konania produkoval.
20. Podľa § 52 ods. (1) Obč. zákonníka (ďalej len OZ) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 OZ: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
22. Ustanovenie § 52 ods. 2, účinne novelizované od 1.4.2015 sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred týmto dátumom, ako aj na nároky z nich vyplývajúce.
23. Dokazovaním, vykonaným v tomto konaní mal súd bez pochybností preukázané, že na základe zmluvy so žalovaným zo dňa 9.8.2011 žalobca žalovanému zriadil a viedol bežný účet. Preukázané bolo aj to, že v ten istý deň k tomuto novozriadenému účtu, na ktorom nebol absolútne žiaden vklad či iné vlastné finančné prostriedky žalovaného, žalobca žalovanému nastavil povolené prečerpanie v sume 30 €, a ktoré žalovaný plne využil (svedčí o tom zápis vo výpise z účtu žalovaného).
24. V uvedeného plynie, že dňa 9.8.2011 vznikli dva záväzkové vzťahy a to 1/ záväzkový vzťah titulom kontokorentu v sume 30 € a 2/ titulom zriadeného účtu v banke, pričom, ako je uvedené vyššie, na obidva sa, aj keby bolo treba použiť predpisy obchodného práva, vzťahujú ustanovenia občianskoprávnych predpisov. Uvedené pdoporuje i § 52 ods. 1, podľa ktorého: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uvedené znenie bolo do Obč. zákonníka s účinnosťou od 1.1.2008 zavedené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z.
24. Ku kontokorentu v sume 30 € žalobca tvrdil, že na základe žiadosti žalovaného zo dňa 9.8.2011 žalovanému doručil Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorým došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečrpaní zmysle Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o prečerpaní. Na základe tejto zmluvy žalobca žalovanému poskytol povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 30 € formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 9.8.2011 s úrokovou sadzbou 16,9% ročne a úrokom z omeškania 9,25% ročne až do dňa zmeny tejto úrokovej sadzby.
25. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Žalobca ako dominus litis na preukázanie vyššie uvedeného tvrdenia predložil Oznámenie žalobcu o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti č. XXXXXXXXXR, z ktorého vyplynulo, že ním žalobca žalovanému oznámil, že na základe jeho žiadosti zo dňa 9.8.2011, v ktorej žiadala o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu, mu banka schválila prečerpanie účtu do výšky úverového limitu 30 € a že sa jedná o druh spotrebiteľského úveru. Bolo mu oznámené, že úver môže čerpať od 9.8.2011, a že účet povoleného prečrpania mu banka oznámi v prvom výpise z účtu (viď odsek 2 Oznámenia).
26. Je pravda, že na druhej strane tohto Oznámenia je podpis žalovaného, nachádzajúci sa v kolonke: „prevzal“. Samotná zmluva o bežnom účte však v čl. II. predpokladá možnosť poskytnutia povoleného prečerpania po tom, ako banka vyhodnotí túto možnosť a až po splnení bankou stanovených podmienok banka s klientom uzavrie osobitnú, písomne uzavretú zmluvu. Žalobca však žiadnu existenciu žiadne osobitnej, písomne uzavretej zmluvy medzi stranami sporu nepreukázal.
27. Podľa § 1 ods. (4) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného dňa 9.8.2011: Na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
28. Podľa § 9 ods. (1) cit. zákona: Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa § 40 ods. (1) OZ: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
30. Podľa § 451 OZ: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Žalobca v danej veci preukázal iba existenciu Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania na základe žiadosti registrovanej pod osobitným číslom, že úroková sadzba je daného dňa 16,9% ročne a úrok z omeškania 9,25% ročne. Z uvedeného plynie, že ide o jednostranný právny úkon žalobcu, označený ako Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, ktoré má vychádzať z predchádzajúcej žiadosti žalovaného o poskytnutie tejto možnosti, avšak ktorá (žiadosť žalovaného) zo strany žalobcu nebola nijako preukázaná. Jednostranný úkon oznámenia je síce opatrený podpisom žalovaného, avšak iba za účelom potvrdenia prevzatia daného Oznámenia, čo nemožno považovať za písomne vyhotovenú zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania s konkrétnymi a zákonom predpokladanými zákonnými podmienkami. Na tomto závere nič nemení ani vsunutie vety do textu Oznámenia, v ktorom sa uvádza, že došlo medzi žalovaným a žalobcom k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní. Samotný podpis žalovaného totiž nepreukazuje jeho súhlas s individuálne dohodnutými podmienkami, ale iba prevzatie oznámenia žalobcu. Z uvedeného má súd za to, že žalobca v tejto časti nepreukázal právny titul na poskytnutie kontokorentu a mohol sa domáhať iba ako bezdôvodného obohatenia.
32. S poukazom na záver, uvedený v bode 31 preto súd titulom kontokorentu priznal žalobcovi istinu na kontokorente v sume 30 € a to spolu s úrokom z omeškania.
33. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa ust. § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008: výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Podľa § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Podľa § 10c cit. nariadenia: ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
38. Záväzkový vzťah vznikol v roku 2011 a teda, pokiaľ žalobca vo výzve zo dňa 4.11.2012 určil žalovanému lehotu plnenia celej pohľadávky (súčasťou ktorej bol aj dlh z kontokorentu) v lehote do 15.11.2012 tak za situácie, že dlh nezaplatil, dňom 16.11.2012 sa ostal do omeškania. V uvedený deň bol úrok z omeškania v sadzbe 8,75% a v tejto sadzbe žalobcovi patrí úrok z omeškania. Ako vyplynulo z podania zo dňa 7.4.2015, v následnom období sa sadzba úroku znižovala tak, ako to žalobca špecifikoval a v tejto sadzbe mu bol aj priznaný.
38.1. Za obdobie od 16.11.2012 do 30.4.2013 činí 8,75% úrok z omeškania zo sumy 30 € sumu 1,19 €, v období od 1.5.2013 do 31.10.2013 v sadzbe 8,5% ročne sumu 1,28 € za obdobie od 1.11.2013 do 11.4.2014 v sadzbe 8,25% sumu 1,06 € t.j. za celé obdobie od 16.11.2012 do 11.4.2014 sumu 3,56 €, čo spolu s istinou 30 € činí 33,56 €, ktorú sumu súd žalobcovi priznal ako celok, a zo sumy 30 € v období od 12.4.2014 až do zaplatenia úrok z omeškania 8,25 % ročne až do zaplatenia.
39. K debetnému zostatku, žalobou uplatnenému sumu 149,72 € súd uvádza, že ohľadom toho žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca ani v žalobe, ale ani v žiadnom následnom písomnom podaní, a to aj napriek písomnej výzve súdu neuviedol, z čoho táto suma pozostáva. Nič nehovoriaci výpis z účtu za použitia cudzojazyčnej a navyše odbornej terminológie nie je dôkazom o tvrdeniach žalobcu, ktorý by preukazoval právnu dôvodnosť ako aj správnosť žalovanej výšky tejto časti žalovanej pohľadávky. Na margo veci súd poukazuje na niektoré zrozumiteľné položky, účastné na sume 149,72 €, zaúčtované na ťarchu účtu a vo výpise zaevidované titulom „poštovné za avízo“ „poplatok za avízo“, „ostatné (informačné SMS)“ ale niektoré také, ktoré nemajú žiadnu identitu. Žalobca neanalyzoval skladbu položiek a ich nacenenie tak, aby bolo zrejmé, z čoho a v akej výške jednotlivé súčasti tvoria jednotne žalovanú sumu 149,72 € a teda, za čo konkrétne žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť.
40. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ohľadom dlhu na debetnom zostatku 149,72 €, ako aj ohľadom zvyšku pohľadávky titulom kontokorentu a úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
41. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Žalobca bol v konaní prevažne neúspešný a prevažne úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.