Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cpr/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobkyne: A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, F., v konaní zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, v konaní zast. advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 9.2.2017, došlou súdu dňa 15.2.2017, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vynesenia rozsudku, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného dohodou zo dňa 29.11.2016 ku dňu 15.12.2016, je neplatné. Uplatnila si aj náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa tvrdila, že u žalovaného bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.4.2016, na dobu určitú, do 30.9.2016, s rozsahom týždennej pracovnej doby 24 hodín. Súčasne bola aj zamestnancom Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s., s dohodnutým úväzkom 16 hodín týždenne. V pondelok dňa 2.5.2016 nastúpila do pracovnej pozície vedúcej Wüstenrot centra v Košiciach. Pracovné zmluvy jej žalovaný dal na podpis dňa 3.5.2016. Po 30.9.2016 sa jej pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú, žalovaný jej o tejto zmene nevystavil žiadne potvrdenie. Po zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú sa ju snažila jej priama nadriadená, krajská riaditeľka A., prinútiť k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. V opačnom prípade jej mala byť prideľovaná iná práca, mimo Košíc a za rozdielnu mzdu. Dňa 29.11.2016 v tiesni, pod nátlakom priamej nadriadenej, podpísala v jej kancelárii na C. X v F. dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 15.12.2016.

3. Žalobkyňa považovala skončenie pracovného pomeru za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, s poukazom na druhú vetu článku 2 Základných zásad Zákonníka práce. Dohoda bola podľa žalovanej uzatvorená v rozpore s § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

4. Žalobkyňa spolu so žalobou nepredložila žiadne listinné dôkazy, ako dôkaz označila iba pracovnú zmluvu zo dňa 28.4.2016.

5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Pre prípad, že súd rozhodne o neplatnosti dohody, navrhol rozhodnúť o zániku pracovného pomeru dňom právoplatnosti rozsudku. Tiež navrhoval zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania.

6. Vo vyjadrení zo dňa 8.1.2018 žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, že A. sa snažila prinútiť žalobkyňu k uzatvoreniu dohody, že mala oznámiť žalobkyni, že ak dohodu neuzavrie, bude jej prideľovaná iná práca, mimo Košíc, za rozdielnu mzdu, teda že žalobkyňa mala uzavrieť dohodu v tiesni a pod nátlakom. Tvrdil, že žalobkyňa si neplnila uspokojivo svoje pracovné úlohy, preto sa rozhodil skončiť so žalovanou pracovný pomer dohodou. Na ponuku ukončiť pracovný pomer žalobkyňa reagovala tak, že súhlasila pod podmienkou vyplatenia odstupného vo výške priemerného platu za 12 mesiacov, neskôr znížila svoju požiadavku na 6 mesiacov. A. pritom oznámila žalobkyni len to, že v prípade pokračovania pracovného pomeru bude potrebné, aby žalobkyňa absolvovala školenia v iných Wüstenrot centrách v Košickom kraji, nakoľko jej pracovný výkon bol neuspokojivý. O zmene náplne práce, ani o zmene mzdy, sa so žalobkyňou A. ani nikto iný za žalovaného, nerozprávali. Následne bola žalovaná v období od 6.10.2016 do 12.12.2016 práceneschopná. Počas trvania pracovnej neschopnosti žalobkyňa kontaktovala pani L. s tým, že súhlasí s uzavretím dohody. Za účelom podpísania dohody o skončení pracovného pomeru sa osobne stretli, na stretnutí bol prítomný aj právnik žalobkyne, E. Po preštudovaní dohody a po porade s pánom V.alobkyňa dohodu dobrovoľne podpísala. Na základe podpísanej dohody bola žalobkyni vyplatená mimoriadna odmena 840,- eur.

7. Žalovaný mal za to, že žiadny jeho zamestnanec nevyvíjal na žalobkyňu akýkoľvek nátlak, nešlo teda o žiadnu vyhrážku, na základe ktorej by bola žalobkyňa objektívne psychicky donútená uzavrieť dohodu vzbudením dôvodného strachu. Žalobkyňa navyše konzultovala dohodu so svojim právnikom.

8. Spolu s vyjadrením žalovaný predložil dôkazy - pracovné zmluvy žalobkyne, poverenie na vedenie Wüstenrot centra Košice, email zo dňa 17.10.2016, dohodu o skončení pracovného pomeru, výplatný lístok za december 2016, e-mail zo dňa 15.12.2016 a pracovnú zmluvu zamestnankyne, ktorá bola poverená vedením centra od 2.1.2017. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol aj výsluch A.

9. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne ktorý naň už nereagoval. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.

10. Na pojednávaní súd, na základe nepopretých a doplnených tvrdení strán, a v súlade s §§ 151 ods. 1 a 181 Civilného sporového poriadku (CSP), konštatoval ako nesporný ten skutkový stav, že (i) žalobkyňa požadovala odstupné, ako podmienku skončenia pracovného pomeru dohodou, (ii) pri podpisovaní dohody boli prítomní žalobkyňa, A. a právnik žalobkyne E., ktorý je advokátom, (iii) spolu so spornou dohodou bola podpisovaná aj dohoda o skončení pracovného pomeru žalobkyne vo Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a.s., (iv) žalobkyňa podpisovala dohodu už s doplneným dňom skončenia pracovného pomeru a výškou odmeny, (v) tieto údaje do dohody dopísala A. a (vi) žalobkyni bola vyplatená odmena vo výške 840,- eur.

11. Sporné tvrdenia strán, t. j. či A. hovorila žalobkyni, že ak nepodpíše dohodu, tak jej bude prideľovaná iná práca, mimo Košíc a za rozdielnu mzdu, resp. či povedala žalobkyni len to, že ak bude pracovný pomer pokračovať, bude musieť absolvovať školenia v iných centrách v Košickom kraji, ako aj to, či bol pracovný výkon žalobkyne uspokojivý alebo nie, súd nepovažoval za skutočnosti dôležité pre rozhodnutie sporu. Bez ohľadu na výsledok dokazovania, nemohli mať tieto skutočnosti vplyv na rozhodnutie. Z toho dôvodu súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov A. a E..

12. Z pracovnej zmluvy ďalej vyplynulo, že ako miesto výkonu práce boli dohodnuté pracoviská žalovaného v Košickom samosprávnom kraji. Podľa poverenia na vedenie Wüstenrot centra Košice 2, ktoré podpísala aj žalobkyňa, mohlo byť poverenie zrušené aj jednostranným písomným rozhodnutím zamestnávateľa. E-mailom zo dňa 17.10.2016 žalobkyňa oznámila A., že ak naďalej pripravuje podklady na dohodu, prosí o ďalšie stretnutie, je k dispozícii a pripravená na riešenie vzniknutej situácie. V dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.11.2016 bolo, okrem iného, uvedené, že žalobkyňa u žalovaného pracuje ako odborný referent pre prevádzku Wüstenrot centra, že strany sa dohodli, že pracovný pomer sa skončí dňa 15.12.2016 dohodou, podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, že žalobkyňa nepožaduje uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru a že žalovaný je povinný vyplatiť žalovanej odmenu 840,- eur v najbližšom výplatnom termíne. E-mailom zo dňa 15.12.2016 žalobkyňa informovala A., že už jej boli doručené odhlášky z NBS, poprosila o doriešenie prenosu telefónneho čísla a zaslanie výplatných pások a zápočtového listu. Poďakovala sa za neočakávanú pracovnú skúsenosť v spoločnosti Wüstenrot a zaželala príjemne strávené prichádzajúce sviatky.

13. Predmetom sporu bola neplatnosť dohody z dôvodu nedostatku slobodnej vôle, resp. pre rozpor s dobrými mravmi. Spornú otázku súd právne posudzoval podľa ustanovení Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka.

14. Pracovný pomer sa mal podľa dohody skončiť dňa 15.12.2016. Žalobkyňa doručila žalobu na súd dňa 15.2.2017, t. j. v dvojmesačnej lehote vyžadovanej podľa § 77 Zákonníka práce. Zachovanie lehoty ani nebolo sporné.

15. Podľa článku 2 Základných zásad Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

16. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podľa ods. 4, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa uvedeného ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť okrem priameho fyzického donútenia aj psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu iba vtedy, keď je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať, keď toto donútenie vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí a keď je adresné (komentáre Občianskeho zákonníka).

18. Vychádzajúc z nesporného skutkového stavu a uvedených zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobkyňa nekonala pod takým psychickým donútením, ktoré by spôsobovalo neplatnosť jej úkonu.

19. Súd neprijal argumentáciu žalobkyne, že hrozba odobrania poverenia na vedenie centra je bezprávnou vyhrážkou. Hrozbu odvolania z riadiacej funkcie nie je možné v pracovných vzťahoch považovať za nedovolené konanie. Vedúci zamestnanci môžu byť takému tlaku pri posudzovaní ich riadiacej práce vystavení.

20. Možnosti odvolania z riadiacej funkcie si žalobkyňa navyše bola vopred vedomá, keďže poverenie prijala s tým, že žalovaný ho môže jednostranne zrušiť s okamžitou účinnosťou. Žalovaný sa teda žalobkyni nevyhrážal žiadnym konaním, ktoré by bolo nedovolené.

21. Žalobkyňa mala podľa súdu možnosť slobodne sa rozhodnúť, či skončí pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu s dohodnutou odmenou alebo bude pokračovať v pracovnom pomere na pozícii odborného referenta, na ktorú mala uzavretú pracovnú zmluvu.

22. Žalobkyňa podľa súdu nekonala ani v časovej tiesni, súdu vôbec nevysvetlila, v akej nepriaznivej situácii sa mala ocitnúť. Naopak, predložené listinné dôkazy svedčili o opaku. Žalobkyňa mala čas na rozmyslenie, o skončení pracovného pomeru sa radila so svojim právnikom, ktorý bol prítomný aj pri podpise dohody. Ak by E., či už ako advokát pri výkone svojho povolania, alebo ako osoba, ktorej žalobkyňa dôverovala, zistil, že vôľa žalobkyne skončiť pracovný pomer nie je slobodná a skutočná, nepochybne by nemohol s podpísaním dohody súhlasiť a takýto úkon žalobkyni odporučiť. Zo žiadneho tvrdenia ani dôkazu nevyplynulo, že by žalobkyňa konala proti odporúčaniu svojho právnika.

23. Pri posudzovaní sporu bolo irelevantné, či sa E. posudzovania a podpisovania dohody o skončení pracovného pomeru zúčastnil v rámci výkonu advokácie alebo len na základe priateľskej podpory žalobkyne. Podstatné bolo, že išlo o osobu právnicky vzdelanú a vysoko kvalifikovanú.

24. Žalobkyňa teda prejavila slobodne vôľu skončiť pracovný pomer dohodou. Dohoda mala jasný a zrozumiteľný obsah. Žalobkyňa nežiadala o uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dôvod nemusel byť v dohode ani uvedený, lebo pracovný pomer sa nekončil podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo pre nadbytočnosť zamestnanca.

25. Dohoda svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom, ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom. Článok 2 základných zásad, na ktorý poukazovala žalobkyňa, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov, nemá priamu súvislosť s dôvodom neplatnosti, na ktorý poukazovala žalobkyňa.

26. Dohoda bola uzavretá písomne, teda v predpísanej forme v zmysle § 60 Zákonníka práce. Žalobkyňa podpísala dohodu s už vyplneným dňom skončenia pracovného pomeru a s výškou odmeny, ktorá bola žalobkyni aj vyplatená.

27. Ani následné správanie žalobkyne po podpísaní dohody (e-mailová komunikácia so žalovaným dňa 15.12.2016) nenasvedčovala tomu, že by vôľa žalobkyne nebola slobodná.

28. Nakoľko v konaní nebol zistený dôvod neplatnosti dohody ani na základe iných predpisov, bola žaloba zamietnutá.

29. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.