Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a spol. s r.o., advokátska kancelária, Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: K. R., Y.. XX.X.XXXX, Y. E. C. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 142,06 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 86,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 18.6.2015 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 22%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 22.8.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 142,06 Eur z titulu ceny za neuhradené služby vo výške 86,81 Eur a náhrady škody vo výške 55,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 30.1.2015 do zaplatenia a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu č. A., v zmysle ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaný podľa neho riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 86,81 Eur, a škoda žalobcovi vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenie HTC One V vo výške 55,25 Eur, a predstavuje rozdiel medzi jeho predajnou cenou a akciovou cenou. Podľa žalobcu škodu mu odporca spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Ďalej uviedol, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, a bez ďalšieho uviedol, že výpočet spôsobenej skutočnej škody je nasledovný: akciová cena 49,- Eur, predajná cena 270,- Eur, uplatnená škoda 55,25 Eur. Úrok z omeškania žalobca uplatnil poukazom na Všeobecné podmienky článok 11, bod 11.14 počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku. Záverom žalobca uviedol, že v prípade ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením vyzval. Žalobu s prílohami sa žalovanému nepodarilo doručiť na adresu označenú žalobcom a ani adresu evidovanú

v registri obyvateľov Slovenskej republiky, a keďže sa súdu napriek šetreniu nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného a na takto zistenú adresu mu žalobu doručiť, súd podľa § 116 ods. 2 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, a podľa § 116 ods. 3 po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručoval v zmysle § 116 ods. 3 na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.

3. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 prejednal bez nariadenia pojednávania.

4. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

5. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

6. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.

7. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením predloženej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, listu žalobcu pre žalovaného označeného ako pokus o pokonávku zo dňa 3.6.2015, faktúrami žalobcu pre žalovaného, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb žalobcu, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 15.9.2012 uzavreli strany sporu písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A., na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. V rovnaký deň uzavreli účastníci k tej zmluve aj dodatok, podľa ktorého žalobca predal žalovanému telekomunikačné zariadenie HTC One V so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 49,- Eur s tým, že žalovaný sa podľa bodu 2.3 zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 86,81 Eur v období 2014/09 - 2014/11. Pokusom o pokonávku zo dňa 20.1.2015 žalobca oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu označenú ako zmluvná pokuta/náhrada škody vo výške 101,29 Eur, a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote do 29.1.2015, na ktorý žalovaný nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

10. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb žalobcu. Podľa článku 5 bod 5.1 písm. b) týchto podmienok má žalobca právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka, ako aj súm, k zaplateniu ktorých v prospech tretích osôb prostredníctvom žalobcu sa žalovaný zaviazal prejavením vôle stanoveným spôsobom.

11. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

12. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že žalobca na základe zmluvy o pripojení umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby za čo má nárok na úhradu ceny za službu, a keďže žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb vo výške 86,81 Eur na základe faktúr žalobcovi v uplatnenom rozsahu nezaplatil a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť na jej úhradu spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom po jej splatnosti odo dňa nasledujúceho po dodatočnej lehote na úhradu uvedenej v pokuse o pokonávku.

20. V časti uplatnenej náhrady škody však súd považoval žalobu za nedôvodnú. Medzi nevyhnutné predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Škodou treba rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie stavu majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, resp. oproti stavu jeho rozmnoženia ak by ku škodnej udalosti nedošlo. Žalobca však žiadne rozhodujúce skutočnosti o vzniku konkrétnej škody a jej výške v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným netvrdil a ani nepreukázal.

21. Žalobca síce tvrdil, že žalovaný porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby 24 mesiacov, uplatnenú škodu však v tejto súvislosti vymedzil iba rozdielom medzi predajnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia. Za škodu však nie je možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu cenu ako je jeho skutočná cena. V prípade ak by totiž žalovaný aj v zmluvnom vzťahu zotrval, nič by to nemenilo na zmluvnej cene telekomunikačného zariadenia, ktorá bola nepodmienená a konečná. Rozdiel medzi žalobcom tvrdenou skutočnou a akciovou cenou tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu neskôr reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu v tejto súvislosti, ak obdŕžal dohodnutú kúpnu cenu, preto nedošlo.

22. V súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu, v porovnaní so situáciou keby v ňom zotrval (žalobca mu ďalej poskytoval služby a žalovaný za to uhrádzal dojednanú cenu), by do úvahy prípadne prichádzala škoda vo forme ušlého zisku, ani túto však nemožno stotožňovať s poskytnutou zľavou na telekomunikačné zariadenie. Ušlý zisk je totiž ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ku ktorému by inak s ohľadom na očakávaný pravidelný beh vecí došlo. V danom prípade sa však cena telekomunikačného zariadenia, ani pri ďalšom trvaní zmluvného vzťahu, už meniť a doplácať nemala. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca vo vzťahu k nároku na zaplatenie škody 55,25 Eur žiadne ďalšie konkrétne skutočnosti (k inému zmenšeniu resp. nerealizovanému rozmnoženiu majetkových hodnôt) netvrdil a nepreukázal, súd takto skutkovo vymedzený nárok v tejto časti zamietol.

23. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Žalobca bol v konaní o svojej žalobe na zaplatenie 142,06 Eur úspešný v časti vo výške 86,81 Eur, čo predstavuje 61% úspešnosť, žalovaný bol v konaní procesne úspešný vo zvyšku, čo predstavuje 39% úspešnosť, takže žalobca má potom podľa pomeru úspechu nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomerného rozdielu vo výške 22%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.