Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-215-1996.pdf
PDF · 73.69 KB
Case nature
Subarea
0Er/215/1996
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Verejné prístavy, a.s., so sídlom Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541, proti povinnému: K O N F O R M, spol. s r.o., so sídlom Malá Jarková č. 18, 945 01 Komárno, IČO: 18 048 901, o vymoženie 426,84 Eur (12.859,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, v Komárne dňa 01.06.2018, sudkyňou JUDr. Erikou Jóbovou, takto
rozhodol:
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd vydal dňa 17.07.1996 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5204*000209 pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, so sídlom Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky (EX 63/1996). Exekučné konanie sa začalo dňa 17.06.1996.
2. Dňa 07.09.2012 bol na tunajší súd doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 59,82 Eur vrátane 20% DPH a žiadal, aby na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený.
3. Tunajší súd uznesením sp. zn. 0Er/215/1996-15 zo dňa 03.06.2015 vydaným vyšším súdnym úradníkom exekúciu vyhlásil za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ju zastavil (I. výrok). O trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva (II. výrok) z dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu a oprávnený túto okolnosť nemohol predvídať ani pri náležitej opatrnosti, ďalej súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, ktorí majú z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesú aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.
4. Proti II. výroku uznesenia tunajšieho sp. zn. 0Er/215/1996-15 zo dňa 03.06.2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie. Napadnuté uznesenie čo do výroku I. nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2015.
5. Vo svojom odvolaní súdny exekútor uviedol, že návrh na zastavenie exekúciu podal na základe zistenia, že povinný bol vymazaný z obchodného registra v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ďalej právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II.278/08 bol prekonaný niekoľkými uzneseniami Najvyššieho súdu SR, ďalej súd neskúmal dôvody výmazu povinného v intenciách Najvyššieho súdu SR vo veci 3M Cdo 10/2011, 3M Cdo 4/2012, 4MCdo 14/2006, 4 MCdo17/2011 a 6 M Cdo 7/2012, a napokon, že súd nepostupoval v zmysle intencií uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veci č. k. 5M Cdo 21/2011, t.j. ak existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto stav alebo situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom
podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia analógie. Právne použitie analógie procesného práva je rozhodujúcou skutočnosťou pre správny postup všeobecných súdov pri rozhodovaní o trovách exekúcie ako došlo k zániku povinného ex offo (výmazom z obchodného registra) aj v exekučných konaniach začatých pred 01.02.2002.
6. K odvolaniu súdneho exekútora sa oprávnený v stanovenej lehote nevyjadril.
7. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
8. Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
9. Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
10. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
11. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
12. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
13. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
14. Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 202 ods. 2 OSP). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Výrok o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní, vydaným podľa Exekučného poriadku. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 58 ods. 6 Exekučného poriadku pritom vyplýva, že vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku sa vypúšťa devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie a to v prípade, ak odvolanie bolo podané po 1. novembri 2013 alebo v prípade, ak doposiaľ o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom nerozhodol sudca, čo bol aj daný prípad. V zmysle § 374 ods. 4 posledná veta OSP, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Vzhľadom k vyššie uvedenému o odvolaní oprávneného proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku, vydaného vyšším súdnym úradníkom, musí meritórne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.
15. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
16. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedená až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.
17. V predmetnej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 17.06.1996. Súd neakceptuje argument súdneho exekútora, t.j. že právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22.10.2008 bol prekonaný uzneseniami Najvyššieho súdu SR, totiž Najvyšší súd SR nemôže „prekonať“ nálezy Ústavného súdu SR svojimi uzneseniami. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie sa preto bude súd naďalej riadiť uvedeným právnym názorom Ústavného súdu SR. Z uvedeného dôvodu o trovách exekúcie nebude rozhodovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002.
18. Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 jednoznačne vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
19. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č. 2823/N vyplýva, že uznesením Krajského súdu Nitra, č. k. 31 CbR 250/2005-15 zo dňa 10.05.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2006, bola zrušená spoločnosť bez likvidácie. Povinný bol následne dňa 03.10.2006 vymazaný z Obchodného registra.
20. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (17.06.1996) ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a že exekúcia bude zastavená. Preto oprávnený na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 Exekučného poriadku nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu (povinnému).
21. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.