Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29CbPv-3-2018.pdf
PDF · 99.72 KB
No categories available
29CbPv/3/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou vo veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 23, 810 11 Bratislava, IČO: 35 832 126, právne zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Asociácia vonkajšej reklamy, Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 30 809 819, o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nekalej súťaže, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2018, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia nekalosúťažného stavu a primeraného zadosťučinenia súčasne žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa ohlasovania odstránenia reklamných stavieb vo vlastníctve žalobcu podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona, ktoré sú riadne označené v zmysle § 86 ods. 4 stavebného zákona, spôsobom, že uvedie že reklamná stavba je neoznačená, a to do meritórneho rozhodnutia vo veci samej.
Žalobu vo veci samej a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tak, že je podnikateľom a účastníkom hospodárskej súťaže v odvetví vonkajšej reklamy. Žalovaný je záujmovým združením právnických osôb, predmetom činnosti ktorého je ochrana a koordinované presadzovanie spoločných záujmov jeho členov v oblasti vonkajšej reklamy. Žalovaný je zároveň evidovaný v registri záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb podľa § 129a stavebného zákona. Členmi žalovaného sú priami konkurenti (súťažitelia) žalobcu v hospodárskej súťaži na trhu vonkajšej reklamy danom predmete, priestore a čase (relevantnom trhu) s tým, že medzi týmito subjektami a žalobcom existujú priame súťažné vzťahy. Žalobcovi ako vlastníkovi označených nosičov vonkajšej reklamy boli v druhej polovici roka 2017 a začiatkom roka 2018 odstránené bez jeho vedomia billboardy v počte 15 ks nachádzajúce sa na území mesta Bratislava, čím mu bola spôsobená škoda, ktorú vyčíslil na sumu 52 000,- Eur. Oprávnené osoby žalovaného pán S. a pán P., odovzdali žalobcovi 7 ks odstránených a nájdených billboardov, pričom prítomná policajná hliadka, prevzatie billboardov zdokumentovala. Z dokumentácie zabezpečenej príslušníkmi PZ vyplýva, že všetky odovzdané billboardy boli riadne označené obchodným menom žalobcu na piatich miestach. Žalobca nahliadnutím do trestného spisu zistil, že niektoré billboardy boli odstránené žalovaným bez akéhokoľvek súhlasu stavebného úradu a niektoré na základe súhlasu príslušného stavebného úradu podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona s tým, že žalovaný v ohlásení odstránenia reklamnej stavby neuviedol, napriek viditeľnému označeniu billboardov obchodným menom žalobcu, za vlastníka billboardu žalobcu a z tohto dôvodu príslušné stavebné úradu nekonali so žalobcom ako účastníkom konania a bez jeho vedomia vydali nezákonný súhlas s odstránením týchto biliboardov. Žalobca tak nemohol v administratívnom konaní preukázať, že odstraňovaná reklamná stavba, nie je reklamnou stavbou v zmysle stavebného zákona (ide o hnuteľnú vec) a na svoju existenciu na danom pozemku nevyžaduje povolenie stavebného úradu. Žalovaný zabezpečil odstránenie billboardov s tým, že napriek viditeľnému označeniu jeho vlastníka
tieto dobrovoľne nevydal žalobcovi. Žalobca ešte v roku 2017 opakovane vyzval žalovaného, aby upustil od svojho konania, ktorým poškodzuje jeho hospodárske záujmy a spôsobuje mu ujmy, a zároveň mu vydal billboardy, ktoré odstránil. Žalovaný na uvedené reagoval tak, že bude biilboardy žalobcu ďalej hromadne odstraňovať, k čomu si zadovážil súhlasy príslušných stavebných úradov, a to bez účasti žalobcu v týchto konaniach. Nečestným konaním žalovaného voči vlastníkovi billboardov (žalobcovi), spočívajúcom v zavádzaní stavebných úradov pri ohlásení odstránenia reklamnej stavby s tým, že táto nemá vlastníka a ide o reklamnú stavbu v zmysle stavebného zákona, a následne ponechaním si odstráneného billboardu, dochádza k ujme žalobcu na majetku, ujme v hospodárskej súťaži a jeho znevýhodneniu oproti ostatným konkurentom, ktorí sú mimo iného členmi žalovaného. Týmto konaním žalovaného prichádza žalobca o tržby, zisk, zákazníkov, dobré meno a o svoj hmotný majetok, ktorý slúži na dosahovanie tržieb a zisku, a to všetko v konečnom dôsledku v prospech konkurenčných súťažiteľov, ktorí sú najmä členmi žalovaného. Pokiaľ by žalovaný postupoval čestne (eticky) tak by vo svojich podaniach voči príslušným stavebným úradom opakovane neuvádzal, že billboardy žalobcu nie sú označené a ich ylastník nie yerejne identifikovateľný. Ak by žalovaný uvádzal správne údaje bolo by možné považovať jeho postup za súladný s právnym poriadkom, inak ide o nekalosúťažné konanie, ktoré poškodzuje oprávnené záujmy žalobcu. Taktiež následné konanie žalovaného, ktorý odmieta vydať billboardy späť žalobcovi ako ich vlastníkovi a znemožňuje mu tieto prenajímať na poskytovanie reklamy je neštandardné a neetické. Žalobca dospel k záveru, že jeho práva boli vyššie uvedeným konaním žalovaného porušené a ďalej sú do budúcnosti ohrozené. Pokračovaním opísaného konania žalovaného dôjde k úplnej likvidácii podnikania žalobcu, keďže žalobca umiestňuje reklamu najmä na billboardoch, ktoré nie sú reklamnými stavbami v zmysle stavebného zákona. Žalovaný podľa vlastných tvrdení bude systémovo pokračovať vo vyššie uvedenom konaní. Pojem konanie v hospodárskej súťaži medzi súťažiteľmi je dané aktívnym konaním žalovaného, ktorý ako záujmové združenie, ktoré presadzuje záujmy svojich členov v oblasti vonkajšej reklamy koná navonok tak, aby zámerne odstránilo nosiče reklamy svojho priameho konkurenta v hospodárskej súťaži takým spôsobom, aby sa žalobca nemohol voči tomuto konaniu brániť a tieto reklamné nosiče si ponechá tak, aby ich nemohol žalobca využívať v súlade so svojím podnikateľským zámerom, a to tým že dosiahne postup stavebného úradu podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona. Konanie žalovaného ako jediného privilegovaného subjektu, ktorý môže pre územie celej Slovenskej republiky iniciovať konanie o odstránenie reklamných stavieb, kedy tento subjekt uvádzaním nepravdivých a neúplných údajov v ohlásení odstránenia reklamnej stavby (zľahčovanie - rozširovame nepravdivých údajov) dosiahne vylúčenie možnosti obrany svojho priameho konkurenta v administratívnom konaní, napĺňa všetky znaky pojmu konania v rozpore s dobrými mravmi súťaže, keďže toto konanie má priamy horizontálny dopad na získanie neoprávnenej výhody v hospodárskej súťaži, ktorá by v prípade dodržania zásady uvádzania pravdivých tvrdení voči orgánom verejnej správy nikdy nebola dosiahnutá . Pri normálnom behu vecí by odstránenie riadne označeného billboardu bez vedomostí vlastníka tohto reklamného nosiča nebolo možné. Takéto konanie žalovaného je podľa žalobcu zneužitím jeho privilegovaného postavenia na úkor iného súťažiteľa a vytvára neférové podmienky v hospodárskej súťaži, a to na úkor subjektu, ktorý nie je združení a nemá z dôvodu nekalého súťažného konania žalovaného možnosť brániť sa v administratívnom konaní. Žalobca má v súčasnosti na území mesta Bratislava a okolitých miest rozmiestnené desiatky billboardov. Pokračovanie nekalosúťažného konania žalovaného je podľa žalobcu spôsobilé v krátkom čase zlikvidovať jeho podnikanie na území hlavného mesta, keďže nebude mať reklamné nosiče, na ktorých by mohol ponúkať umiestnenie vonkajšej reklamy pre zadávateľov, ktorí sa následne obrátia na jeho priamych konkurentov.
Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vysokou pravdepodobnosťou hrozby pokračovania nekalosúťažného konania žalovaného (list žalovaného, že bude hromadne odstraňovať reklamné stavby) a hroziacou likvidáciou podnikania , čím bude žalobcovi spôsobená hmotná a nehmotná ujma, ktorá bude mať neodstrániteľný dopad na jeho podnikanie. Nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa konania je podľa žalobcu spôsobilé vniesť právnu istotu do právnych vzťahoch strán konania a dočasná úprava pomerov strán konania zamedzí vzniku ďalšej ujmy a prispeje k udržaniu doterajšieho stavu.
Žalobca doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia písomným podaním doručeným súdu dňa 11.05.2018, v ktorom uviedol, že ako vlastníkovi nosičov vonkajšej reklamy boli od prvej polovice roka 2017 do aktuálneho dňa odstránené billboardy v počte 32 kusov nachádzajúce sa v katastrálnom území mesta Bratislava a Senec, čím mu bola spôsobená škoda, ktorú predbežne vyčíslil na sumu 115.200,- eur. Ohľadom zmiznutia billboardov podal žalobca trestné oznámenie. Na odstránenie
niektorých billboardov vo vlastníctve žalobcu boli stavebnými úradmi vydané súhlasy na odstránenie billboardov neznámeho vlastníka, podľa žalobcu však v rozpore so zákonom, keď stavebné úrady v zrýchlenom konaní nepreverovali a vydali opatrenia, ktorým sa nemohol žalobca brániť. Všetky reklamné tabule žalobcu sú riadne označené na 4 miestach, o čom musel mať ohlasovateľ vedomosť, napriek tomu podáva ohlásenia na neznámeho vlastníka a billboardy odmieta vydať. Žalovaný na základe súhlasov a aj bez nich okamžite odstraňuje reklamné tabule vo vlastníctve žalobcu, a to aj opakovane, bez vydania ďalšieho rozhodnutia Žalovaný odmieta žalobcovi vydať majetok s odôvodnením, že má povinnosť naložiť s celokovovou konštrukciou, ako so stavebným odpadom, ktorá však argumentácia nemá žiadnu oporu v právnom poriadku, keďže vlastníkom a pôvodcom odpadu je v zmysle § 77 zákona o odpadoch žalobca. Žalobca dôvodil, že konaním žalovaného spočívajúcim v úmyselnom zavádzaní stavebných úradov pri ohlásení odstránenia reklamnej stavby s tým, že táto nemá vlastníka a ide o reklamnú stavbu v zmysle stavebného zákona, a následne ponechaním si odstráneného billboardu, dochádza k ujme na majetku žalobcu, ujme v hospodárskej súťaži a jeho znevýhodneniu oproti ostatným konkurentom, ktorí sú členmi žalovaného. Týmto konaním žalovaného hrozí žalobcovi zánik, ktorý prišiel už o polovicu svojich reklamných plôch.
2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 2 Civilného sporového poriadku na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa § 324 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
Podľa § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušenie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
Podľa § 54 ods. 1 Obchodného zákonníka právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav, môže okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.
3. Súd sa oboznámil s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov spočívajúcich predovšetkým v zápisnici o trestnom oznámení z 21.03.2018, stanovách Asociácie vonkajšej reklamy, protokole o prevzatí z 14.03.2018, ohlásení odstránenia nepovolenej reklamnej stavby z 28.10.2016, rozhodnutí Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 41/2017/1/JAV z 04.01.2017 v spojení s opravou zrejmej nesprávnosti a odpovedi Mestskej časti Bratislava - Ružinov z 09.03.2018 ako aj ostatným obsahom spisu v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
4. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné len za splnenia základných predpokladov a to, ak žalobca tvrdí a osvedčí existenciu právnych vzťahov medzi stranami sporu, tieto právne vzťahy odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, navrhované neodkladné opatrenie je efektívnym prostriedkom na dosiahnutie ochrany, ktorej sa žalobca domáha, ak neodkladné opatrenie nevytvorí medzi stranami nenávratný stav, strana nie je obmedzená neodkladným opatrením spôsobom neprimeraným povahe veci a nakoniec účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 5. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa ohlasovania odstránenia reklamných stavieb vo vlastníctve žalobcu podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona, ktoré sú riadne označené v zmysle § 86 ods. 4 stavebného zákona, spôsobom, že uvedie že reklamná stavba je neoznačená, a to do meritórneho rozhodnutia vo veci samej tvrdiac, že hoci v prípade reklamných nosičov (billboardov) žalobcu nejde o reklamné stavby v zmysle stavebného zákona, ale o hnuteľnú vec a žalovaný musí mať vedomosť o vlastníckom práve žalobcu k billboardov, pretože sú označené jeho obchodným menom, ohlasuje žalovaný na príslušných stavebných úradoch odstránenie reklamnej stavby, ktorej vlastník je neznámy a následne po rozhodnutí stavebného úradu o súhlase s odstránením nepovolenej reklamnej stavby, prípadne aj bez tohto rozhodnutia, odstraňuje billboardy žalobcu a odmieta tieto následne žalobcovi vydať. Žalobca považuje takéto konanie žalovaného za konanie v hospodárskej súťaži, ktoré odporuje dobrým mravom súťaže a je teda zakázané. Postavenie žalobcu a žalovaného ako účastníkov hospodárskej súťaže dovodzuje žalobca zo skutočnosti, že má na území mesta Bratislava a okolitých miest rozmiestnené desiatky billboardov a teda podniká v odvetví vonkajšej reklamy a žalovaný je záujmovým združením presadzujúcim záujmy svojich členov v oblasti vonkajšej reklamy. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že úmyselné zavádzanie stavebných úradov žalovaným pri ohlásení odstránenia reklamnej stavby a následným ponechaním si odstráneného billboardu vzniká na strane žalobcu ujma na majetku, v hospodárskej súťaži, ktorý prichádza o tržby, zisk a zákazníkov, ako aj dobré meno a aj o svoj hmotný majetok, ktorý používa na podnikanie.
6. Po zhodnotení skutkových tvrdení a predložených dôkazov dospel súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca svojim návrhom domáhal.
7. Súd nemusí mať pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nárok za preukázaný. Postačuje, ak bude tvrdený nárok aspoň žalobcom osvedčený, teda keď žalobca súdu
osvedčí tie rozhodujúce skutkové tvrdenia, z ktorých je možné, keďže ide v tomto prípade o nároky žalobcu z nekalosúťažného konania žalovaného, dovodiť naplnenie znakov nekalosúťažného konania. Teda zo strany žalobcu bolo potrebné osvedčiť konanie v hospodárskej súťaži, rozpor konania s dobrými mravmi súťaže a objektívnu spôsobilosť privodiť týmto konaním ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. 8. Súd z návrhu žalobcu a pripojených listinných dôkazov nemal za osvedčené naplnenie základných kritérií, preto aby mohol dospieť k záveru, že v tomto prípade ide vôbec o súťažný vzťah medzi žalobcom a žalovanými a žalobcovi je teda potrebné, za splnenia ostatných podmienok, poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
9. O nekalosúťažné konanie ide , ak sú kumulatívne splnené jeho základné kritéria, teda ide o konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a toto konanie je spôsobilé objektívne privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V tomto prípade nemal súd za osvedčené také konanie žalovaného, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže a teda následne v hospodárskej súťaži spôsobilé objektívne privodiť ujmu žalobcovi. Žalobca tvrdil a osvedčil predmetom činnosti zapísaných v obchodnom registri svoje podnikanie v odvetví vonkajšej reklamy. Z výňatku zo stanov žalovaného vyplýva, že je záujmovým združením organizácií vonkajšej reklamy v SR predmetom činnosti, ktorej je ochrana a koordinované presadzovanie spoločných záujmov jeho členov v oblasti vonkajšej reklamy, pričom cieľom je komplexný rozvoj, kvalita a efektívnosť reklamných činností a prosperita členských organizácií. Žalobca vo svojich tvrdeniach uvádzal, že v prípade jeho billboardov nejde o reklamné stavby v zmysle stavebného zákona a ďalej poskytol súdu tvrdenia a osvedčoval prostredníctvom fotodokumentácie, ktorá tvorila prílohu k žalobe tú skutočnosť, že z billboardov je možné zistiť vlastníctvo žalobcu. Žalobca však žiadnym spôsobom súdu neosvedčil svoje tvrdenie o tom, že v prípade billboardov, ktorých je majiteľom, nejde o reklamnú stavbu, ktorá vyžaduje pre svoje umiestnenie na pozemku stavebné povolenie. Naopak zo žalobcom predloženého rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 41/2017/1/JAV z 04.01.2017 v spojení s opravou zrejmej nesprávnosti a odpovedi Mestskej časti Bratislava - Ružinov z 09.03.2018 vyplýva, že ide o reklamné stavby postavené bez stavebného povolenia alebo oznámenia stavebného úradu. Rovnako súdu žalobca neosvedčil svoje tvrdenie, že jeho billboardy, pri ktorých žalovaný ohlásil stavebnému úradu odstránenie nepovolených reklamných stavieb neznámeho vlastníka, boli označené tak, že z nich nepochybne vyplývalo vlastníctvo žalobcu k nim. Predloženú fotodokumentáciu totiž nie je možné bez ďalšieho stotožniť s billboardami, u ktorých žalovaný ohlasoval stavebnému úradu odstránenie a následne tieto odstraňoval. Potiaľ teda podľa súdu žalobca neosvedčil také konanie žalovaného v hospodárskej súťaži, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže, keď neosvedčil, že žalovaný neohlasoval a neodstraňoval stavby žalobcu postavené bez potrebného stavebného povolenia resp. ohlásenia. Súd poukazuje na skutočnosť, že v súlade so stanovami je predmetom činnosti žalovaného aj ochrana spoločných záujmov jeho členov v oblasti vonkajšej reklamy.
10. Naviac súd konštatuje, že nemôže žalovanému uložiť zákaz realizovať svoje oprávnenia, ktoré mu vyplývajú zo stavebného zákona prípadne ostatných právnych predpisov ohlasovať odstránenie reklamných stavieb , pretože by tak porušil ústavne garantované práva žalovaného na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
11. Podľa súdu nie je v tomto prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia adekvátne zvoleným prostriedkom na ochranu tých žalobcových práv, ktoré v zmysle skutočností uvádzaných v návrhu považuje za ohrozené alebo porušené. Súd nemá v civilnom konaní právomoc skúmať správnosť rozhodnutí stavebného úradu a rozhodnutie stavebného úradu ako správneho orgánu meniť. Takéto oprávnenie vyplýva len súdom poskytujúcim ochranu práv a právom chránených záujmov, ktoré boli dotknuté rozhodnutiami orgánov verejnej moci, konajúcim a rozhodujúcim v rámci správneho súdnictva. Ak by aj rozhodnutie stavebného úradu, ktorým žalobca osvedčoval nekalé konanie žalovaného bolo vydané bez účasti žalobcu, hoci tento mal byť účastníkom takéhoto stavebného konania, môže sa žalobca domáhať nápravy v rámci správneho súdnictva žalobou opomenutého účastníka, pričom správny súd má v konkrétnom prípade skúmať, či sa malo so žalobcom ako s účastníkom administratívneho konania konať, teda či boli pre to v administratívnom konaní splnené podmienky.
Súd poukazuje na obsah označeného rozhodnutia stavebného úradu (rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 41/2017/1/JAV z 04.01.2017 ) ako aj obsah odpovede Mestskej časti Bratislava -Ružinov z 09.03.2018, z ktorých vyplýva, že stavebný úrad posúdil billboardy ako reklamné
stavby, pre ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie alebo ohlásenie, tieto reklamné stavby neboli povolené ani ohlásené, neboli označené obchodným menom, k čomu dospel stavebný úrad po dôkladnom zistení skutkového stavu veci, a preto súhlasil s ich odstránením. Pretože vlastník reklamnej stavby stavebnému úradu nebol známy, bol mu stavebným úradom ustanovený opatrovník, ktorý jeho práva obhajoval. V civilnom konaní môže súd výsledky správneho konania len aprobovať. Teda z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd vyvrátené tvrdenia žalobcu (aspoň vo vzťahu k tým billboardom, ktorých odstránenie bolo povolené predmetným rozhodnutím stavebného úradu) o tom, že v prípade jeho billboardov nejde o reklamné stavby vyžadujúce povolenie alebo ohlásenie, ako aj tvrdenie, že tieto boli označené jeho obchodným menom. Svoje tvrdenia vo vzťahu k ostatným žalobcom popísaným billboardom, ktorých odstránenie malo byť v obdobných stavebných konaniach povolené na základe nepravdivých údajov žalovaného, resp. boli odstránené žalovaným bez povolenia, žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil.
12. Preukázanie opodstatnenosti návrhu osvedčením nároku a nevyhnutnosti intervencie súdu je jedným zo základných pojmových znakov neodkladného opatrenia. Splnenie tohto atribútu je výslovnou povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia, mimo rámca povinností súdu vyzývať ho na osvedčenie tvrdených skutočností, či už listinnými alebo inými dôkaznými prostriedkami, čo súčasná právna úprava explicitne zakotvuje v ods. 2 ust. § 326 CSP. Splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na vyhovenie návrhu žalobcu bez ich preukázania, nemôže byť vyvodzované a nahradzované súdom len z tvrdení žalobcu. Žalobca mal povinnosť osvedčiť listinnými dôkazmi svoje tvrdenia o danosti nároku medzi stranami a potrebe bezodkladne upraviť pomery .
13. Za situácie, keď nie je osvedčený hmotnoprávny predpoklad vydania neodkladného opatrenia a za osvedčenú nie je možné považovať ani existenciu potreby upraviť pomery strán, dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.