Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/282/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24785199, zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom v Bratislave, ul. Svornosti 43, IČO: 47255773, proti žalovanej: L. M., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, XXX XX Q., občan SR, v konaní právne zastúpená JUDr. Rastislavom Stanekom, advokátom so sídlom v Prešove, Mukačevská 19, v konaní o zaplatenie 808,49 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 234,65 EUR z a s t a v u j e .

II. Konanie v časti protižaloby z a s t a v u j e .

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovaná m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 808,49 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 125,34 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovanou dňa 02.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) číslo: 570340810, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.300 EUR, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 pravidelných týždenných splátkach pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 9.10.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 26.11.2014. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) a administratívny poplatok, (taktiež vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1). celkovo vo výške 448,50 EUR. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa 2.10.2013 (pred prijatím §9 ods. 12, 13 zákona č. 129/2010 Z. z.) Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru (o službe Komfort) bola dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident Financial s.r.o. zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výberu splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa (viď článok 1.1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla

náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 669,50 EUR. Sumu za službu sa žalovaná zaviazala splatiť v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, t. j. 9.10.2013, a posledná splátka bola splatná dňa 26.11.2014 - viď článok 1.2 zmluvy o zabezpečení splátok úveru), čo je aj termín konečnej splatnosti tejto zmluvy. S ohľadom na to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru bola samostatnou istinou, je tak nutné z každej jednotlivej splátky odpočítať splátku 11,15 EUR na zmluvu o zabezpečení splátok úveru, lebo táto zmluva je samostatným nárokom (viď uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn.: 9Co/312/2011). Celkovú uhradenú sumu tak bolo nutné rozdeliť, a to tak, že suma 1.609,51 EUR bude započítaná v časti na istinu č. 1 (zo zmluvy o úvere) a z časti na istinu č. 2 (zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Žalobca uviedol, že uhradené na istinu č. 1: (39 * 29,15) EUR + 37,81 = 1174,66 EUR, uhradené na istinu č. 2: 39* 11,15 EUR= 434,85 EUR. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 2.418,00 EUR (istina vo výške 1.300,00 EUR, úrok a administratívny poplatok je vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 448,50 EUR a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 669,50 EUR). Celkovú čiastku 2.418 EUR sa žalovaná zaviazala uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, a to vo výške 40,30 EUR. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila v danom prípade celkovo 1.609,51 EUR a teda uhradila riadne len 39 splátok, pričom na 40. splátku uhradila len 37,81 EUR. Žalobca tak uplatňuje: istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere 125,34 EUR, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 234,65 EUR, náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo výške 448,50 EUR a úrok z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. zo sumy 125,34 EUR od 17.12.2016. Konečná splatnosť úveru tak nastala 60 týždňov po podpísaní zmluvy, t. j.26.11.2014.

3. Žalobca okrem žaloby predložil zmluvu o úvere č. 570340810 zo dňa 02.10.2013, zmluvu o zabezpečení splátok, štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, kópiu platobnej histórie, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, prílohu k postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2017, prežalobnú upomienku zo dňa 25.10.2017, podací hárok predžalobnej upomienky, výpis z OR žalobcu.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky.

5. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že uzavrela s právnym predchodcom žalobcu všetky v žalobe citované zmluvy, že prevzala od žalobcu v hotovosti z titulu poskytnutého úveru sumu 1.300 EUR a že do dnešného dňa žalobcovi splatila úver v sume 1.609,51 EUR. Minimálne mala určite žalovaná povinnosť vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi sumu poskytnutého úveru vo výške 1.300 EUR. Všetky zmluvy, ktoré uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu však nemajú náležitosti aké vyžadovala platná právna úprava v čase ich uzavretia. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 570340810 zo dňa 2.10.2013 bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.300 EUR, ktorý mala splatiť v 60 týždenných po 29,15 EUR s tým, že posledná splátka mala byť vo výške 28,65 EUR. Celková suma, ktorú mala žalovaná uhradiť, tak predstavovala sumu vo výške 1.748,50 EUR, pričom v zmluve je vyjadrená priemerná hodnota RPMN vo výške 46,06 %, ktoré dojednanie považuje žalovaná za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi (poukázala napr. na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/623/2014 zo dňa 21.4.2015). Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 570340810 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretá aj zmluva o zabezpečení splátok úveru ako odplatnou zmluvou, na základe ktorej za úhradu odmeny bude veriteľ poskytovať zákazníkovi službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570340810. V zmysle tejto zmluvy žalovaná ako zákazník sa mala zaviazať uhradiť takúto odmenu vo výške 669,50 EUR, a to v rámci 59 pravidelných splátok vo výške 11,15 EUR a poslednej 60. splátky v sume 11,65 EUR.

6. Celkove teda bola žalovaná povinná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi v súvislosti s poskytnutým úverom sumu 2.418,- EUR, čo predstavuje 186 % z požičanej sumy. Na tomto mieste žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa

8.12.2016. Z dôvodu, že dohoda o výške odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná, nemá žalobca nárok na úhradu tejto odmeny a zaplatené platby sa musia započítať na istinu. Taktiež žalovaná namietala, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 570340810 nie je presne a jednoznačne určený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 2 písm. f) požaduje určenie presného termínu konečnej splátky úveru a teda nepostačuje aby v zmluve bol uvedený iba spôsob, ako možno k nemu dospieť zložitými matematickými výpočtami ( ako je to v tejto zmluve uvedené, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy). V konkrétnom prípade jej úveru táto obligatórna zákonná náležitosť nebola splnená. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná mala za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorých absencia má za následok, že zákon považuje takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. je spotrebiteľsky úver bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) a keď je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná preto navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní prejudiciálne dospel k právnemu záveru, že žalobný nárok žalobcu voči žalovanej sa uplatňuje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré neobsahujú obligatórne náležitosti uvedené v zákone č. 129/2010 Z. z. ( poukazuje na § 9 ods. 2 písm. f/ ), resp. sú v rozpore s dobrými mravmi (nesprávne uvedená RPMN) a teda, že spotrebiteľsky úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570340810 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Provident Financial, s.r.o., Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35805731 ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 2.10.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Taktiež navrhla, aby súd dospel k právnemu záveru, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve o zabezpečení splátok úveru uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu Provident Financial, s.r.o., Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35805731 a žalovanou dňa 2.10.2013 nachádzajúca sa v čl. I bode 1.2. je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Žalovaná uplatnila vzájomný žalobný návrh a žiadala, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 309,51 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 309,51 EUR od 21.6.2016 do zaplatenia, t. j. sumu, ktorú zaplatila naviac. K úhrade poslednej splátky zo strany žalovanej právnemu predchodcovi žalobcu došlo dňa 20.6.2016 a teda od nasledujúceho dňa došlo k prvému dňu omeškania s vrátením tejto sumy žalovanej, preto odo dňa 21.6.2016 si uplatňuje aj úrok z omeškania v zákonnej výške. Žalovaná na základe vyššie uvedeného žiadala súd, aby žalobný návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu a naopak, vzájomnému žalobnému návrhu žalovanej o uložení povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 309,51 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 309,51 EUR od 21.6.2016 do zaplatenia vyhovel v celom rozsahu a priznal jej voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.

7. Vyjadrením doručeným súdu dňa 26. 3. 2018 sa žalobca vo veci vyjadril okrem iného , že zotrval na svojich vyjadreniach vo vzťahu k splneniu všetkých povinných náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ku vzájomnej žalobe a uviedol, že aj keby súd vyhodnotil zmluvy o úvere ako bezúročné a bez poplatkov, súčasný veriteľ uvádza, že naňho nebola postúpená pasíva pohľadávok a teda nie je zodpovedný za dlhy a záväzky vyplývajúce pôvodnému veriteľovi, spoločnosti Provident financial s.r.o. Nie je tak možné, sa prípadného bezdôvodného obohatenia domáhať na súčasnom veriteľovi, ale na spoločnosti Provident ako na pôvodnom veriteľovi, lebo súčasný veriteľ sa nijako neobohatil.

8. Podaním doručeným súdu dňa 24.04.2018 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 234,65 EUR späť, t. j. v časti zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Navrhoval, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 573,84 EUR, úroku z omeškania vo výške 5,05 % z nárokovanej istiny vo výške 125,34 EUR od 21. 4. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

9. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 01.06.2018 zobrala protižalobu späť.

10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci vzal žalobca svoju žalobu voči žalovanej čiastočne späť, a žalovaná zobrala späť protižalobu, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez skúmania postoja žalobcu a žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby, keďže ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 bez právneho významu.

14. Súd postupom podľa § 295 okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, označenými a predloženými žalobcom, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvných podmienok, zmluvou o zabezpečení splátok úveru vrátane zmluvných podmienok, výpisom o prehľade splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky vrátane pripojených poštových podacích hárkov v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 02.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570340810, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.300 EUR za celkový úrok vo výške 22,38 % z istiny, t. j. vo výške 187,20 EUR. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval „poplatok“ vo výške 261,30 EUR. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi celkovú sumu 1.748,50 EUR, a to v 60 týždenných splátkach s tým, že výška každej splátky od prvej po predposlednú je 29,15 EUR a výška poslednej splátky je 28,65 EUR. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. RPMN, t. j. ročná percentuálna miera nákladov, ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 70,38 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 46,06 %. Zmluvné strany dohodli hotovostný režim čerpania úveru.

16. Zmluvou o zabezpečení splátok úveru uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 02.10.2013 sa právny predchodca žalobcu zaviazal počas platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy č. 570340810 v mieste trvalého bydliska žalovanej alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú odmenu vo výške 669,50 EUR, a to v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach okrem poslednej splátky vo výške 11,15 EUR a poslednej splátky vo výške 11,65 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru s tým, že odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky úveru a splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.

17. Žalovaná čerpala úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdila svojím podpisom na zmluve. Podľa žalobcu žalovaná uhradila 1.609,51 EUR.

18. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom zo dňa 10.04.2017, odovzdaným na poštovú prepravu ako doporučený list, dňa 21.04.2017, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom č. EPH009415456, oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

30. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

31. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

33. Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o spotrebiteľských úveroch, v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

35. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

36. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

37. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou, ako spotrebiteľkou, ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže v zmluve je označený menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom.

38. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.300 EUR. Zmluva o úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a súd považuje preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bezpoplatkovú.

39. Súd sa prejudiciálne zaoberal tiež platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaná platila poplatky, ktoré by bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatila, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol právny predchodca žalobcu žalovanej povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy.

40. Samotné uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je možné vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je preto vzájomne závislou zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere, o čom svedčí samotná formulácia „domáceho servisu“ spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik zmluvy, ktorá je predmetom „domáceho servisu“, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový kalendár o úhradách poplatkov za „domáci servis“ spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu.

41. Podľa názoru súdu je nelogické, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, vyžiadal od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty poskytnutého úveru, a to sumu 669,50 EUR, pričom odmena je splatná tiež v 60 pravidelných týždenných splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaná bola preto v skutočnosti povinná zaplatiť žalobcovi týždenne 60 splátok po 40,30 EUR, a celkovo bola právnemu predchodcovi povinná zaplatiť 2.418 EUR. Za výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste, podľa názoru súdu dlžník by nemal platiť, veriteľ si tým iba znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti, navyše veriteľ mal, by jednoznačne preukázať, že túto službu si spotrebiteľ vyložene žiadal a vedel o jej cene. Navyše predloženie vzájomne závislej zmluvy na podpis žalovanej, svedčí skôr o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľke, ktorá viedla k uzavretiu pre ňu nevýhodnej dohody, obsah ktorej nemohla ani ovplyvniť. Ďalej odmena dosahuje skoro 50 % z poskytnutého úveru (istiny úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve zvyšuje o ďalších 669,50 EUR. Výška odmeny je neprimeraná nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím.

42. Súd má za to, že predmetná zmluva o zabezpečení splátok úveru, s poukazom na uvedené, je neplatným právnym úkonom, lebo jej uzavretie žalovanou nebolo prejavom jej slobodnej a vážnej vôle.

43. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol.

44. Žalovaná nerozporovala tvrdenia žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy, ani o poskytnutí peňažných prostriedkov, ani o výške už zaplatenej sumy 1.609,51 EUR a keďže jej bol poskytnutý úver v sume 1.300 EUR, preto jej nevznikla povinnosť už žiadne poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť.

45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanej, ktorá mala plný úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, a to aj z hodnoty sporu v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, nakoľko v procesne zavinil zastavenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.