Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-28-2018.pdf
PDF · 72.52 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/28/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, proti povinnému: N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, X., o vymoženie pohľadávky vo výške 538,20 Eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom Exekútorského úradu F. XX, O., pod sp. zn. Ex 73/2010, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 26. mája 2017, č.k. 3Er/546/2010-12, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 54,17 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 07.06.2010 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorý dňa 23.03.2017 podal podnet na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) konštatoval s poukazom na šetrenie súdneho exekútora, že povinný má majetok nepatrnej hodnoty. Zistil, že povinný bol do roku 2012 samostatne zárobkovo činnou osobou, aktuálne nie je poberateľom nemocenskej, úrazovej, dôchodkovej dávky ani dávky v nezamestnanosti a nie je ani vlastníkom nehnuteľného majetku, nemá zriadený bankový účet. Uviedol, že u povinného nie je ani v budúcnosti predpoklad nadobudnutia majetku a ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2, § 196 a § 200 ods. 1 a 2 EP a § 3, § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a pre nemajetnosť povinného uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,17 eur.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so zastavením exekúcie a s priznaním trov súdnemu exekútorovi. Poukázal na dĺžku trvania exekučného konania, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného po siedmich rokoch vedenia exekučného konania. Predpokladal, že na základe desať ročnej lehoty je možná zmena majetkových pomerov povinného. Trval na tom, aby bola exekúcia naďalej vedená. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Odvolací súd posúdil odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné, nakoľko bolo zo strany súdneho exekútora šetrením v roku 2016 - 2017 zistené, že aktuálne majetkové pomery sa u povinného nezmenili a povinný má majetok nepatrnej hodnoty, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Nie je tak dôvodná námietka oprávneného, že exekučný súd nebral do úvahy dĺžku exekučného konania. Odvolací súd sa v danej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučný súd ex offo zistil nemajetnosť povinného, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. S ohľadom na viazanosť odvolacími námietkami, odvolací súd v závere podotýka, že ak by u povinného v budúcnosti k nadobudnutiu takého majetku, ktorý by umožňoval uspokojenie pohľadávky oprávneného, právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie (pre nemajetnosť), nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nárok na náhradu trov tejto časti konania nevznikol. Na strane povinného a súdneho exekútora žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd ani im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)