Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-54-2021.pdf
PDF · 119.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: R. U., H.. XX. XX. XXXX, R. C. R., S. C. XXXX/XX, o zaplatenie 7.088,87 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.977,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.977,26 Eur od 28. 12. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 40,42 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 7.088,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7.088,87 Eur od 28. 12. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. (ako nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding. a.s.) dňa 18.05.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXX (evidenčné číslo/autorizačný kód), na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku vo výške 8.500,00 Eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 96 mesačných splátkach po 135,49 Eur, až do celkovej sumy pôžičky 13.007,04 Eur. Žalovaný uhradil celkovo 3.522,74 Eur. Žalobca vyzval žalovaného v zmysle ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka dňa 26.10.2018 predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote viac než 30 dní z dôvodu nesplácania úveru v dohodnutých splátkach a upozornil na možnosť zosplatnenia. Nakoľko ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo k úhrade dlžných splátok, žalobca úver zosplatnil dňa 19.12.2018, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.12.2018: „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalovaný doposiaľ dlžné sumy neuhradil. Celkový dlh ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 7.088,87 €, žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu evidovanú v Prehľade splátok a úhrad (v sume 796,66 Eur) si žalobca neuplatňuje. Ku dňu podania návrhu mal žalovaný uhradiť 10.611,61 Eur, uvedenú sumu tvorí súčet splátok do zosplatnenia 4.064,70 Eur a suma po zosplatnení 6.546,91 Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil len sumu 3.522,74 Eur. Rozdiel predstavuje tak vymáhanú sumu. Náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou uplatnené žalobcom sú vo výške 0 Eur (10.611,61 - 3.522,74 = 7.088,87).
3. Podľa § 265 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
4. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
6. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. 17Csp/54/2021-43 zo dňa 02. 09. 2021, voči ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, platobný rozkaz tak súd zrušil v plnom rozsahu uznesením zo dňa 29.09.2021.
7. V podanom odpore zo dňa 26.09.2021 žalovaný uviedol, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmluve je uvedená nesprávna celková čiastka 12.157,44 Eur namiesto správnej čiastky 13.007,04 Eur, bolo potrebné vychádzať z výšky splátky vrátane poistného, keďže poistné nebolo individuálne dojednané. RPMN je uvedená v nesprávnej nižšej výške, opätovne nebolo zohľadnené poistné pri výpočte RPMN. Nie je presne špecifikovaná doba trvania zmluvy, formulácia „do splatenia všetkých záväzkov“ nezodpovedá zákonnému ustanoveniu podľa § 9 ods.2 písm. f zákona o spotrebiteľských úveroch ( poukazuje na rozs. KS Trnava sp. zn. 23Co/130/2017 zo dňa 08.01.2018). Veriteľ hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nebolo preukázané zisťovanie úverovej záťaže spotrebiteľa v príslušnej databáze údajov o spotrebiteľoch, vyžiadanie dodatočných dokladov ohľadne príjmov a výdavkov, okrem dokladu totožnosti, druhého dokladu a výplatných pások, zistené výdavky v sume 0 Eur sú nereálne, na základe čoho považuje žalovaný úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b.), d.) a ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca má tak nárok len na vrátenie nesplatenej istiny, pričom všetky plnenia je potrebné započítať na istinu.
8. Žalobca sa k odporu vyjadril, vo vzťahu k existencii náležitosti podľa §9 ods. písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch poukazuje na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve, v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaný oboznámil, splátky sú splatné v zmysle Zmluvných podmienok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.2 Zmluvných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 96 mesiacov pripadal na dátum 20.05.2024, čo je v zmluve aj výslovne uvedené. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca uvádza, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 96 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaný bol prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámený a tak mal vedomosť o dobe trvania úveru, ako aj o termíne konečnej splatnosti. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného poukazuje na skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé, ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Žalovaný preukázal výšku jeho mesačného príjmu a aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver. Celková suma pôžičky je v zmluve uvedená správne, poistenie nie je obligatórnou súčasťou úveru, ale je fakultatívnym nákladom, ktorý je uplatňovaný na základe požiadavky žalovaného.
Výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver, pričom poistenie nie je úverom. Uvedená skutočnosť je na zmluve vyjadrená slovami, že poistenie nie je povinné. Celková suma pôžičky je tak vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy, poistenie ani nie je obsiahnuté ako možnosť dodatočného nákladu.
9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, najmä zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2016, potvrdenie o zadaní prevodu VÚB banka, informáciou o finančnom sprostredkovaní, zoznamom dokladov k pôžičke, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.10.2018, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2018, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2022, vyjadrením žalovaného na pojednávaní, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 30. 11. 2017, postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému podaním zo dňa 26.01.2022.
12. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 18.05.2016 so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorého poskytol žalovanému úver vo výške 8.500 Eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach s poistením vo výške 135,49 Eur (z toho mesačná splátka poistného 8,85 Eur), v počte splátok 96. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá splatnosť prvej splátky dňa 20.06.2016, termín konečnej splatnosti 20.05.2024, ročná úroková sadzba fixná vo výške 9,90 %, hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov ( RPMN) predstavovala 12,05 %, priemerná RPMN 9,59 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 3.657,44 Eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom bola 12.157,44 Eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26. 10. 2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 406,47 Eur pod následkom predčasnej splatnosti úveru. Podanie bolo žalovanému doručené dňom 19. 11. 2018 (dňom vrátenia nedoručenej zásielky právnemu predchodcovi žalobcu), keď žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Podaním zo dňa 22. 12. 2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom súčasne bol žalovaný vyzvaný na splatenie zostatku úveru vo výške 7.090,65 Eur. Podľa žalobcu žalovaný na zmluvu plnil celkom sumu vo výške 3.522,74 Eur.
13. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
17. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
22. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 28. 12. 2018 bola vo výške 0,00 %.
29. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka Zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
30. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len čiastočne.
33. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
34. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému z titulu úveru sumu 8.500 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa síce nachádza údaj, že celková čiastka k zaplateniu činí 12.157,44 Eur, avšak tento údaj nezodpovedá súčtu 96-tich splátok po 135,49 Eur. Z uvedeného vyplýva, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ pri uvedených podmienkach zaplatiť, je suma 13.007,04 Eur (t. j. 96 x 135,49 Eur), teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Uvedenú súdom vypočítanú celkovú sumu v tejto výške uvádza aj žalobca v žalobnom návrhu, pričom v zmluve je uvedený iný údaj, a to údaj bez zohľadnenia poistenia zahrnutého v splátke. Nakoľko údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je nesprávny, nie je možné považovať tento údaj za v zmluve uvedený. Nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zavádza spotrebiteľa.
35. Pokiaľ ide o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v zmluve sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov činí 12,05 %. Podľa výpočtu vykonaného súdom uvedená ročná percentuálna miera nákladov zodpovedá pri výške poskytnutého úveru 8.500 Eur, počte splátok 96 a mesačnej splátky vo výške 135,49 Eur. Z uvedeného potom vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve vychádza zo splátky vrátane poistenia, je potom nesprávne, ak v celkovej čiastke uvádzanej veriteľom v zmluve poistné nie je započítané ako súčasť splátky.
36. Zmluva tiež neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. I keď v zmluve je uvedená adresa právneho predchodcu žalobcu v jej záhlaví, zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že adresa právneho predchodcu žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. K otázke neuvedenia tzv. reklamačnej a sťažnostnej adresy veriteľa v zmluve je potrebné uviesť, že za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla právneho predchodcu žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jej ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z obchodného registra len umožňujú identifikovať právneho predchodcu žalobcu nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanému. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že by adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade žalobcu pôsobiaceho na území celého Slovenska, zohľadniac tiež, že zmluva bola uzatvorená v Trnave, nie je
zrejmé, na ktorej adrese môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Predmetná zmluva teda obsahovala len formálne označenie poskytovateľa úveru (právneho predchodcu žalobcu) ako zmluvnej strany (v úvodnej časti zmluvy), čo nepredstavuje obsahovú informáciu pre spotrebiteľa, na akej adrese môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (takýto údaj nebol uvedený v žiadnej časti predmetnej zmluvy). Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 jednoznačne odlišuje obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa písm. b), teda obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu a podľa písm. c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať obe uvedené náležitosti. Pokiaľ teda v predmetnej úverovej zmluve je v záhlaví uvedené obchodné meno, sídlo a IČO veriteľa, ide o údaje identifikujúce veriteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
37. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce doba trvania zmluvy. Doba trvania zmluvy musí byť určená presným nezameniteľným údajom. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej doby trvania zmluvy, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Uvedené nenahrádza ani údaj uvedený v štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, resp. údaj uvedený v zmluve ako „do splatenia všetkých záväzkov podľa uvedenej zmluvy“. Uvedené ustanovenie rovnako nespĺňa požiadavku určitosti doby trvania zmluvy.
38. Súd z predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe má tiež za to, že nie je preukázané, že pri poskytnutí úveru konal žalobca, resp. jeho právny predchodca s odbornou starostlivosťou, a že z jeho strany neprišlo k porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľ/právny predchodca žalobcu je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru; žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať úver, žiadnym spôsobom nepreskúmal bonitu žalobcu, zisťoval iba zamestnávateľa, výšku príjmu, pričom neskúmal záväzky dlžníka, nevykonal lustrácie žalobcu v príslušných evidenciách, čím by získal ucelený obraz o sociálno-ekonomickej situácii žalobcu, na základe čoho má súd za to, že žalovaný nepreukázal, že by relevantne posudzoval schopnosti splácať úver žalobcom. Ak boli žalobcom uvedené náklady na bývanie, telefón, Sipo uvedené v sume 0 Eur, nie je zrejmé, z čoho uvedené vyplýva, z akého zdroja žalobca čerpal. Žalobca, resp. jeho právny predchodca tak nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy, čo rovnako spôsobuje v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
39. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), písm. f) a písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva obsahovala nesprávne uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, absentovala adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, doba trvania zmluvy a pretože žalobca hrubo porušil povinnosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. d), § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
40. To znamená, že žalobca (ktorý je v konaní aktívne vecne legitimovaným z dôvodu právneho nástupníctva po pôvodnom dodávateľovi) tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní všetkých plnení zo strany žalovaného. Keďže žalovaný čerpal úver vo výške 8.500 Eur a na tento zaplatil podľa prehľadu splátok a úhrad (stĺpec suma transakcie) celkom sumu 3.522,74 Eur, a to vrátane poistného, ktoré súd považoval za súčasť splátky úveru, súd vo výroku I. tohto rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi iba zvyšnú časť peňažných prostriedkov v sume 4.977,26 Eur ( rozdiel 8.500- 3.522,74) a vo zvyšnej časti žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.
41. Ohľadne poistenia súd uvádza, že v samotnej zmluve o úvere v časti, ktorá bola jediná individuálne dojednaná, sa uvádza len Poistenie schopnosti splácať úver, v zmluve sa uvádza len výška poistného v rámci celkovej splátky úveru- tzv.-náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver (8,85 Eur) za každé poistné obdobie 6,99 % z dojednanej výšky mesačnej splátky podľa zmluvy o úvere. Z aktuálneho stavu úveru je zrejmé, že časť zaplatených splátok započítal žalobca aj na poistné. Zo Zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmá možnosť voľby poistiteľa, nakoľko odkazuje na rámcovú zmluvu uzatvorenú medzi veriteľom a poistiteľom. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na už zaplatené poistné, preto súd všetky zaplatené splátky započítal na istinu. Údaje o poistení boli súčasťou predtlače zmluvy o úvere, tzv. formulárovej zmluvy, spotrebiteľ tak nemal možnosť ani uvedenú časť zmluvy odmietnuť, nakoľko táto nebola uzatvorená samostatne, uvedené tak predstavuje zo strany dodávateľa neprijateľnú obchodnú praktiku, preto nemožno mať za to, že došlo k písomnému uzavretiu poistnej zmluvy. Súd preto z dôvodu neplatnosti poistnej zmluvy zaplatenú čiastku predstavujúcu mesačné poistné započítal na uplatnenú istinu.
42. Čo sa týka úroku z omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 28. 12. 2018, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 19. 12. 2018, pričom žalovanému bolo oznámené zosplatnenie listom dňa 22.12.2018, uvedené žalovaný ani nepopieral, na pojednávaní uviedol, že mu upomienky došli, aj zosplatnenie úveru. Úroky z omeškania žalobca uplatňuje tak od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, t.j. 28.12.2018. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (5 + 0,00). Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 4.977,26 Eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením dňa 28. 12. 2018. Žalobca má tak popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.977,26 Eur od 28. 12. 2018 do zaplatenia.
43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy 4.977,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.977,26 Eur od 28. 12. 2018 do zaplatenia, preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol.
44. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 4.977,26 Eur spolu s úrokom z omeškania. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 70,21 % (t. j. 4.977,26/ 7.088,78/100) a hrubý úspech žalovaného 29,79 % (t. j. 100 % - 70,21 %), teda žalobca mal čistý úspech vo veci v rozsahu 40,42 % (70,21 % - 29,79 %). Súd prevažne úspešnému žalobcovi, ktorý má právo na náhradu trov konania, priznal celkovo voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku III.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.