Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Pc-6-2017.pdf
PDF · 86.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci navrhovateľky - matky dieťaťa: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I. XXX, I., proti mužovi ktorého otcovstvo má byť určené: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. O. X. XXX, V., v konaní o určenie otcovstva k dieťaťu: mal. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že S. Q., nar. XX.XX.XXXX j e otcom maloletej D. E., nar. XX.XX.XXXX, narodenej z matky S. E., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd z v e r u j e maloletú D. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. S. Q. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej D. E. s účinnosťou od 20.03.2015, mesačným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 20.03.2015 do 31.05.2018 v sume 1.042,45 Eur súd p o v o ľ u j e S. Q. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur, zročných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.
V. S. Q., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý zaplatiť znalkyni RNDr. Angelike Vasiľovej, ev.č. 914585, bytom Košice, Denešova 67, znalečné vo výške 373,12 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.04.2017 bol súdu doručený návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd určil, že S. Q. je otcom maloletej D.. Ďalej sa domáhala toho, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a S. Q. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 100 Eur mesačne od narodenia dieťaťa. Podaný návrh odôvodnila tým, že s S. Q. sa zoznámila v lete 2014 a po krátkej známosti otehotnela. S. Q. otcovstvo k maloletej neuznal, o maloletú sa nezaujíma, neprispieva na ňu výživným.
2. S. Q. vo vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mal byť otcom maloletej. Otcovstvo kategoricky odmieta.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, rodným listom maloletej, vyjadrením k návrhu, potvrdeniami ÚPSvR Brezno o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, správou
zo sociálneho zisťovania, výsluchom účastníkov konania, znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutočný stav veci:
4. Maloletá D. E. sa narodila dňa XX.XX.XXXX. V rodnom liste otec nie je uvedený.
5. Podľa správ kolízneho opatrovníka zo sociálneho zisťovania, matka s maloletou obýva časť murovaného rodinného domu, ktorého vlastníkom je starý otec zo strany matky. Majú k dispozícii kuchyňu a jednu izbu. So starostlivosťou o maloletú pomáhajú matke jej rodičia. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú. V starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá býva často chorá, väčšinou ide o prechladnutie alebo zápal hrdla.
6. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že S. Q. je otcom troch maloletých detí, a to S. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. Q., nar. XX.XX.XXXX a M. Q., nar. XX.XX.XXXX.
7. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno súd zistil, že navrhovateľka od narodenia dieťaťa, t.j. od marca 2015 do apríla 2017 poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur mesačne, následne od mája 2017 do decembra 2017 v sume 213,20 Eur mesačne a od januára 2018 v sume 214,70 Eur mesačne. Prídavok na dieťa poberá navrhovateľka od marca 2015, pričom do decembra 2017 jej bol vyplácaný vo výške 23,52 Eur mesačne. Od januára 2018 poberá rodičovský príspevok 23,68 Eur mesačne.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.09.2017, ktorého sa nezúčastnila navrhovateľka; svoju neprítomnosť neospravedlnila. S. Q. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka mu nikdy nepovedala, že je tehotná, nekontaktovala ho. Keby si bol istý, že je otcom, otcovstvo by uznal. Ďalej uviedol, že nie ženatý, ale má družku s ktorou má 3 maloleté deti.
9. Uznesením č.k. 2Pc/6/2017-64 zo dňa 09.10.2017 nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie, za znalca z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA ustanovil RNDr. Angeliku Vasiľovú a určil jej znaleckú úlohu.
10. Dňa XX.XX.XXXX bol súdu predložený znalecký posudok ustanovenej znalkyne č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Znalkyňa v závere konštatovala, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou, je otcovstvo označeného muža S. Q. k maloletej D. E. prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,99 %.
11. Uznesením č.k. 2Pc/6/2017-86 zo dňa 06.02.2018 súd priznal ustanovenej znalkyni znalečné vo výške 373,12 Eur s tým, že o výplate znalečného rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca súd zistil, že S. Q. bol vo výkone trestu odňatia slobody od 31.08.2016 do 20.12.2017, kedy bol prepustený. Odsúdený bol pracovne zaradený, pričom podľa predloženého rozúčtovania za obdobie október 2016 až december 2017 mal čistú priemernú mzdu vo výške 103,30 Eur mesačne. Za uvedené obdobie mu boli z čistej mzdy vykonávané zrážky na výživné a na pohľadávky ZVJS. Po týchto zrážkach mu zostala v priemere suma 65,13 Eur mesačne.
13. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, S. Q. nepoberá žiadne štátne sociálne dávky.
14. Pojednávania konaného dňa 01.06.2018 sa nezúčastnil S. Q.. Svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. V liste zaslanom súdu pred pojednávaním však uviedol, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody býva spolu s rodičmi. Je evidovaný na ÚPSVaR v Revúcej ako uchádzač o zamestnanie. Je však bez finančného príjmu. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Po oboznámení s príjmovými pomermi S. Q. uviedla, že súhlasí aj s minimálnym výživným. Kolízny opatrovník poukazujúc na výsledky znaleckého dokazovania žiadal, aby súd návrhu navrhovateľky vyhovel.
15. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
16. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
17. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a povýšené maloletého.
18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na určenie otcovstva je v plnom rozsahu dôvodný. Dôvodnosť podaného návrhu je v tomto smere preukázaná výsledkami znaleckého dokazovania, ktoré s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou preukázalo vyššie uvedenú skutočnosť. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že určil, že S. Q. je otcom maloletej D.. Pokiaľ ide o zverenie maloletej do starostlivosti jedného z rodičov, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky tak ako to žiadala a ako to navrhoval aj kolízny opatrovník. Iné rozhodnutie v danom prípade neprichádza do úvahy, keď otec dieťaťa maloletú doposiaľ ešte ani len nevidel.
26. Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa výživným v sume 100 Eur mesačne od narodenia. Súd zistil, že matka s maloletou žije v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je starý otec zo strany matky. Matka vyčíslila súdu výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletú, a to výdavok na stravu, hygienické potreby, oblečenie a obuv a iné potreby vo výške 150 Eur mesačne. Tieto výdavky od narodenia maloletej musela znášať matka sama, a to z rodičovského prídavku a prídavku na dieťa. Aktuálne, keďže maloletá dosiahla vek troch rokov, matka už nemá nárok na rodičovský príspevok a poberá len prídavok na dieťa. Napriek matkou vyčísleným výdavkom, ktoré jej vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o maloletú však súd nemohol určiť
výživné tak ako to požadovala matka dieťaťa. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec maloletej bol výkone trestu odňatia slobody, kde síce bol pracovne zaradený, avšak jeho zárobok dosahoval len zanedbateľnú výšku. Nízky príjem otca preto neumožňoval súdu určiť výživné vo vyššej než zákonnej stanovenej minimálnej výške, keď naviac súd musel prihliadnuť k tomu, že otec má ďalšie tri maloleté deti, vo vzťahu ktorým má rovnako vyživovaciu povinnosť. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej od jej narodenia mesačným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Zb. o životnom minime), a to vždy do 15-teho dňa mesiaci vopred k rukám matky. V súčasnosti je otec povinný prispievať na výživu maloletej minimálnym výživným vo výške 27,32 Eur mesačne. Súd zároveň upozorňuje rodičov, že je potrebné sledovať vývoj súm životného minima, od ktorých sa odvíja aj minimálne výživné, nakoľko tieto sumy sa upravujú k 1. júlu každého kalendárneho roka.
27. Vzhľadom k tomu, že k určeniu výživného došlo aj za predchádzajúce obdobie, bolo potrebné rozhodnúť aj o výške nedoplatku na výživnom za obdobie od 20.03.2015 (od narodenia maloletej) do 31.05.2018 (za mesiac predchádzajúci vydaniu rozsudku). Tento nedoplatok súd vyčíslil na sumu 1.042,45 Eur (12 dní v mesiaci marec 2015 vo výške 10,56 Eur [1 deň á 0,88 Eur] plus za mesiace apríl 2015 až máj 2018 vo výške 1.031,89 Eur (33 mesiacov x 27,13 Eur, 5 mesiacov x 27,32 Eur). Súd povolil otcovi nedoplatok na výživnom splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur zročných spolu s bežným výživným počínajúc právoplatnosťou rozsudku a to pod hrozbou straty výhody splátok, tzn. že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
28. V konaní bol súdom ustanovenou znalkyňou RNDr. Angelikou Vasiľovou vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX. Uznesením č.k. 2Pc/6/2017-86 zo dňa 06.02.2018 súd priznal znalkyni znalečné vo výške 373,12 Eur. Nakoľko v konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorej návrhu súd vyhovel, súd povinnosť zaplatiť znalečné s poukazom na Čl. 4 a § 262 Civilného sporového poriadku uložil v konaní neúspešnému otcovi S. Q., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.