Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/4/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: R., V..R..J.. , E.: XX XXX XXX,V. V. Š. X, N., právne zast.: PROSMAN a PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: D., V..R..J.., E.: XX XXX XX, V. V. M. XXXX/X, Q., v konaní o zaplatenie 118,86 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 118,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy: -16,56 eur od 25.7.2012 do zaplatenia, -15,90 eur od 26.9.2012 do zaplatenia, -30,60 eur od 7.11.2012 do zaplatenia, -39,90 eur od 12.12.2012 do zaplatenia, -15,90 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.7.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 118,86 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy: -16,56 eur od 25.7.2012 do zaplatenia, -15,90 eur od 26.9.2012 do zaplatenia, -30,60 eur od 7.11.2012 do zaplatenia, -39,90 eur od 12.12.2012 do zaplatenia, -15,90 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal službu - inzerciu v periodiku, ktoré žalobca vydáva. Inzercia bola uverejnená podľa požiadaviek žalovaného. Objednaná služba tak bola riadne a včas poskytnutá. So zreteľom na uvedené došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu inominátneho kontraktu, pričom cena a rozsah poskytnutej služby bola dohodnutá vopred tak, ako to vyplýva z vystavených a doručených faktúr. Žalobca poskytnuté služby žalovaného fakturoval nasledovne: -faktúra č. 996120556 na sumu 16,56 eur, splatná 24.7.2012, -faktúra č. 996120731 na sumu 15,90 eur, splatná 25.9.2012, -faktúra č. 996120864 na sumu 30,60 eur, splatná 6.11.2012, -faktúra č. 996120981 na sumu 39,90 eur, splatná 11.12.2012, -faktúra č. 996121031 na sumu 15,90 eur, splatná 25.12.2012. Spolu zostáva uhradiť 118,86 eur. Žalobca písomnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu v celkovej výške 118,86 eur spolu s príslušenstvom neuhradil. Na základe uvedeného je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Žalobca má preto právo požadovať úroky z omeškania v zákonnej výške.

2.Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 29.7.2015, ktorý sa žalovanému podarilo doručiť do vlastných rúk prostredníctvom Mestskej polície Poprad kedy zásielku prevzal dňa 18.9.2015.

3. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor dňa 23.9.2015 kde jeho vtedajší právny zástupca uviedol, že žalovaný neuzavrel so žalobcom žiadnu inominátnu zmluvu na základe ktorej by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy od žalovaného. Uvedený záver vyplýva aj z príloh, ktoré žalobca doložil súdu spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu s ktorých rovnako nie je preukázané na základe akého právneho titulu si žalobca uplatňuje uvedené sumy vyúčtované v príslušných faktúrach.

4.K odporu sa písomným podaním 30.10.2015 vyjadril právny zástupca žalobcu v ktorom uviedol, že na základe objednávok žalovaného mu boli poskytnuté služby zverejnenia inzercie následne boli vystavené a doručené žalovanému faktúry ktorými vyúčtovali cenu poskytnutých služieb zverejnenia inzercie. Žalovaný nevykonal úhradu faktúr ani žiadnym spôsobom nevyslovil námietku k fakturácii. K podaniu bola priložená aj časť komunikácie žalovaného so žalobcom z dotknutého obdobia, ktoré preukazuje, že o poskytnutie služieb prejavil záujem a tieto si objednal , keď dodal podklady a súhlasil s ich obsahom inzercie. Pre ozrejmenie žalobca uviedol, že žalovaný žiadal žalobcu o poskytnutie služby zverejnenia inzercie v ústnej forme aj v emailovej forme pričom zároveň bola medzi účastníkmi uzatvorené zmluvy aj v písomnej forme a to zmluva o inzercii č. 991120314 dňa 5.12.2012, zmluva o inzercii č. 991120300 dňa 21.11.2012, zmluva o inzercii č. 991120175 dňa 4.7.2012 a zmluva o inzercii č. 991120227 dňa 5.9.2012. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nepomenovaná zmluva v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosti, že v mnohých iných prípadoch dochádza k uzatváraniu zmlúv o inzercii v ústnej forme na základe telefonickej objednávky najmä v prípadoch ak službu inzercie žalobca už svojim klientom v minulosti poskytol. Súdu boli predložené výtlačky periodík, ktorých je obsiahnutá samotný zverejnený inzerát. Navrhovateľovi bol pred zverejnením inzercie poskytnutý grafický návrh inzerátu pričom bez jeho zaslania by nebolo možné de facto inzerciu zverejniť, nakoľko by žalobca nemal k dispozícii obsah inzerátu. Žalobca nemá najmenší záujem uverejňovať inzercie svojvoľne, nakoľko priestor vo svojich periodikách by mohol poskytnúť iným záujemcom o inzerciu, a inzercia, ktorú v regionálnych novinách žalobca pre žalovaného uverejnil bola riadne objednaná. Podaním doručeným 7.1.2016 žalobca uviedol, že trvá na svojej žalobe, uviedol ešte skutočnosť, že konateľ žalovaného bol v minulosti jeho zamestnancom a preto si je plne vedomý všetkých postupov, ktoré boli u žalobcu uplatňované pri objednaní služieb inzercie najmä tak postup kedy na základe ústnej či telefonickej objednávky klienta bola inzercia zverejnená a k uzatvoreniu zmluvy došlo v ústnej forme, pričom žalobca si so zmluvného vzťah splnil záväzky. Žalovaný mal z poskytnutej služby prospech a preto nárok na zaplatenie je možné subsumovať aj pod prípadné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.

5. Súd vo veci viackrát nariadil pojednávanie na ktoré sa žalovaný nedostavil z dôvodu jeho pracovného pobytu v zahraničí a následne právny zástupca žalovaného vypovedal plnú moc na zastupovanie v spore a ďalej sa vo veci zastupoval žalovaný sám.

6. Na pojednávaní dňa 5.4.2016 konateľ žalovaného uviedol, že pravidelne využíval služby žalobcu, objednával si u nich inzerciu v ich obchodnom zastúpení v redakcii v Poprade, kde pri osobnom stretnutí doniesol grafické podklady a dohodol s nimi inzerciu. Dialo sa tak asi v priebehu spätne dvoch rokov. Nakoľko sa jednalo o inzerciu, ktorá bola časovo obmedzená a nebola aktuálna stále, tak si objednával inzerciu priamo v redakcii u žalobcu v Poprade, kde podklady doručil buď osobne alebo e-mailom. Za inzerciu uhrádzal priamo v hotovosti v redakcii v Poprade. Vystavili mu príjmový pokladničný doklad a on to v hotovosti uhradil. Pri kontrole svojho účtovníctva si overoval, o úhradu akých faktúr žalobca žiada a zistil, že sa jedná o inzerciu, ktorá už ani nebola aktuálna a nebola zverejnená s jeho súhlasom, nakoľko v predmetnom období už predmetnú službu nevykonával. Spoločnosť D., V..R..J.. funguje, avšak v roku 2013 boli prevádzky zrušené. Inzerciu si objednával u žalobcu v rokoch 2011 a 2012, koncom roku 2013 zrušil prevádzky a inzercia nebola pre neho žiaduca. Po nahliadnutí do listinných dôkazov - inzertných novín uviedol, že pokiaľ ide o inzertné noviny č. 27 zo 6.7.2012 M. nie je jeho inzerát, netýka sa jeho podnikateľskej činnosti, nikdy v tomto obore podnikanie nevykonával a nevidí dôvod, aby si objednával takúto inzerciu a ani pre spoločnosť P., ktorá tam je uvedená si inzerciu cez žalovaného neobjednával. Nikdy nefiguroval ani ako sprostredkovateľ, aby si cez jeho firmu objednával inzerciu niekto iný. Pokiaľ ide o zmluvu, ktorá je doložená, a to č. 991120175 tak tvrdil, že na tejto zmluve nie je jeho podpis a pokiaľ aj videl tieto jednotlivé zmluvy dnes na pojednávaní, ani jeden podpis na nich uvedený nie je rovnaký,

hoci je tam uvedený ako odberateľ on. Takéto zmluvy nepodpísal. Ďalšia inzercia v č. 36 zo 7.9.2012 Q.-Z. S. R. V., sa vyjadril, že v minulosti ho prevádzkovala spoločnosť D., V..R..J.., avšak v marci 2013 to prešlo na nového prevádzkovateľa, on už nemal záujem, aby nejaká inzercia bežala pre D., V..R..J... Nie je si vedomý, aby žiadal o uverejnenie tejto inzercie. Pokiaľ ide o inzerciu č. 42 z 19.10.2012 na značkové čistiace prostriedky, mal predajňu s čistiacimi prostriedkami, ale nie je si vedomý toho, aby takúto inzerciu objednal na to konkrétne obdobie, ktoré mu je fakturované. Obdobne č. 47 v novembri 2012, kde je inzercia tak na čistiace prostriedky ako aj na R. V. a taktiež č. 49 zo 7.12.2012, kde je reklama na privátnu fínsku saunu v R. V.. Tieto inzercie boli uverejnené mimo jeho vedomia, teda svojvoľne, nevedel o tom. Pokiaľ ide o listinný dôkaz na č.l. 69 spisu k tomu uvádzal, že je ešte z r. 2011, ide o riadkovú inzerciu, ktorá je bezplatná v týchto regionálnych novinách, kde hľadal pracovníkov do svojej prevádzky. Aký súvis to má s tým, čo je uplatňované v konaní sa nevedel vyjadriť. Obdobne listinný dôkaz na č.l. 70 preukazuje len to, že zasielal alebo mu bolo zasielané cez Úschovňu CZ návrh. Tieto služby využíval alebo zasielal priamo žalobcovi do redakcie v Poprade, keďže si grafické návrhy robil sám. Faktúry, ktoré sú uplatnené voči nemu na zaplatenie neeviduje vo svojom účtovníctve, neboli mu doručené, preto na ne nemohol ani reagovať a o ich existencii sa dozvedel až po doručení žaloby s prílohami a platobným rozkazom. Vtedy si tieto záležitosti kontroloval v účtovníctve. Celá táto žaloba voči nemu je neopodstatnená. Tvrdil, že podpisy na zmluvách o inzercii nie sú jeho, už na prvý pohľad každý a jeden podpis je iný. Tieto zmluvy on neuzatváral. Pohľadávka je vymáhaná na základe neplatných zmlúv, keďže tieto zmluvy on nepodpísal a neobjednal si takúto inzerciu. Inzerciu, ktorú si on objednal hoci zmluvu osobne nepodpísal a podpísal ju s jeho súhlasom či už grafik, alebo pani U. v minulosti vždy žalobcovi uhradil. Ak boli podpísané zmluvy, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú nie je to jeho podpis a nebolo to podpisované s jeho vedomím. Svedeckou výpoveďou chcel preukázať, že boli takéto praktiky spoločnosti žalobcu, že zmluvy boli podpisované aj bez vedomia inzerenta. Pohľadávka voči nemu je neoprávnene uplatnená a žalobu voči nemu žiada zamietnuť.

7.Svedkyňa X. U. na pojednávaní dňa 3.5.2018 uviedla, že konateľa žalovaného pozná, spolupracovala s ním na pobočke v Poprade, kde bola ako vedúca redakcie. So žalovaným nemali žiaden konflikt, bol to bezproblémový pracovník, čestný človek. Následne od nich odišiel a začal sám podnikať. Vrátil sa do redakcie, ale do Spišskej Novej Vsi, kde robil obchodného zástupcu. Okrem nich v redakcii pracoval aj grafik C. N., každú stredu mávali uzávierku vydania. Stávalo sa, že niekedy v stredu večer sa ozval pán Fabián, že má záujem o inzerciu, ktorú následne grafik aj spracoval a aj bola publikovaná v novinách a bola urobená následne aj písomná zmluva, ktorú on prišiel podpísať keď mal čas. V prípade keď nemal čas stalo sa, že písomné vyhotovenie zmluvy s jeho súhlasom podpísala ona, alebo pán N.. Takýto spôsob si dovolili len z toho dôvodu, že sa poznali a vždy poctivo inzerciu zaplatil. Pokiaľ ide o samotnú žalobu k tomu sa vyjadriť nevedela. Podpis v kolónke X. U. za spoločnosť žalobcu je jej podpisom a podpis pri mene Q. D. nevedela či ona podpisovala v minulosti za pána Fabiána, alebo sám pán D. N.o podpísal, alebo pán N.. Nevedela si vysvetliť, že pokiaľ by sa zo strany žalovaného inzercia objednala a vyrobila sa inzercia, prečo ostala neuhradená. Zmluva v písomnom vyhotovení musela byť podpísaná aj klientom, takže v tomto prípade keď objednával inzerciu žalovaný tak podpísaná mala byť ním. Vypovedala, že sa určite na pobočke v Poprade nestalo, že bez vedomia inzerenta mu bol uverejnený inzerát v novinách a potom mu bola vystavená faktúra a žiadané jej zaplatenie. Potvrdila, že pokiaľ išlo o inzerciu pre M. a jednalo sa o ich klienta tak objednávka na inzerciu odchádzala od nich.

8.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne a predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 11.11.2013, podací hárok Slovenskej pošty z 26.11.2013, faktúra č. 996120556 z 10.7.2012, regionálne noviny M. z 6.7.2012, faktúra č. 996120731 z 11.9.2012, regionálne noviny Q. Z. z 7.9.2012, faktúra č. 996120864 z 23.10.2012, regionálne noviny Q. Z. 19.10.2012 a faktúra č. 996120981 z 27.11.2012, regionálne noviny Q. Z. 23.11.2012 na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 10.7.2012 vystavil žalobca žalovanému faktúru 996120556 na sumu 16,56 eur splatnú 24.7.2012 v súvislosti s uverejnením inzerátu v regionálnych novinách č. 27 M. dňa 6.7.2012. Následne dňa 11.9.2012 bola vystavená žalobcom pre žalovaného faktúra 996120731 na sumu 15,90 eur, ktorá bola splatná 25.9.2012 za inzerciu v regionálnych novinách Q.-Z. č. 36 zo dňa 7.9.2012. Dňa 23.10.2012 žalobca vystavil faktúru č. 996120864 na sumu 30,60 eur splatná 6.11.2012 za inzerciu v regionálnych novinách Q.-Z. č. 42 uverejnenú 19.10.2012 dňa 27.11.2012 bola vystavená faktúra 996120981s dátumom splatnosti 11.12.2012 na sumu 39,90 eur za inzerciu v regionálnych novinách Q.-Z. č. 47 vydané 23.11.2012. Dňa 11.12.2012 žalobca vystavil faktúru pre žalovaného 996121031 splatnú

25.1.22012 na sumu 15,90 eur za inzerciu v regionálnych novinách Q.-Z. č. 49 uverejnenú 7.12.2012. Uvedenými faktúrami boli žalovanému fakturované poskytnuté služby -uverejnenie inzercie na základe jeho objednávok. Žalobca doručoval predmetné faktúry žalovanému na adresu sídla spoločnosti. Žalovaný tvrdil, že faktúry k dispozícii nemá a vedomosť o ich existencii mal až po doručení žaloby s prílohami zo súdu. Žalobca v súvislosti s doručením týchto faktúr neobdŕžal od žalovaného žiadne námietky k fakturácii. Žalovaný mal žiadať žalobcu o poskytnutie služby, t. j. o inzerciu v ústnej forme ako aj prostredníctvom emailu pričom následne boli uzatvorené zmluvy o inzercii aj v písomnej forme. Žalobca disponuje zmluvami o inzercii z obdobia od júla 2012, september, november a december 2012, ktoré predložil ako listinný dôkaz aj súdu. Dňa 11.11.2013 je datovaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy adresovaná žalovanému, ktorá bola dňa 26.11.2013 odoslaná na poštovú prepravu. Faktúry zo strany žalovaného uhradené neboli, následne bola podaná 13.7.2015 na súd žaloba o zaplatenie dlžnej sumy 118,86 eur s príslušenstvom.

9.Predmetom konania je zmluva, ktorá svojím obsahom zodpovedá nepomenovaným zmluvám upraveným v § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V dôsledku toho práva a povinnosti účastníkov sú upravené len touto zmluvou. Pokiaľ však ide o vznik samotnej zmluvy a jej platnosť, aplikujú sa ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 269 ods. 5 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

10.Záväzkový (obligačný) právny vzťah Občiansky zákonník definuje ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Ide o legálnu definíciu. Záväzkový právny vzťah je základným inštitútom záväzkového práva. Z toho vychádza tak Občiansky zákonník, ako aj , ktorý obchodné záväzkové vzťahy považuje za jednu z hlavných súčastí predmetu úpravy. Právna úprava obchodných záväzkových vzťahov poskytuje ich účastníkom širokú zmluvnú voľnosť. Hospodársky život reálne nemôže byť viazaný možnosťou použiť len zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku alebo v inom zákone (napr. v zákone o cenných papieroch). Preto zákon v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv umožňuje uzavierať aj zmluvy nepomenované, t.j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom. Predpokladom ich platnosti popri všeobecných náležitostiach vyžadovaných pre platnosť zmlúv je, aby neodporovali obsahu alebo účelu zákona, inak by bola zmluva absolútne neplatná. Nepomenovaná, inominátna zmluva k svojej platnosti nevyžaduje písomnú formu. Záväzok, ktorý vznikol na základe takejto zmluvy je potrebné posúdiť najmä podľa obsahu zmluvy, ktorá je právnym dôvodom vzniku záväzku. Iba v prípade neexistencie dohody účastníkov o určitej otázke sa na vzniknutý záväzok použijú tie zákonné ustanovenia, ktoré upravujú záväzky obsahom im najbližšie.

11.V danom prípade súd mal preukázané že sporové strany uzatvorili platne zmluvy, ktoré nie sú samostatným zmluvným typom podľa Obchodného zákonníka a predmet záväzkov je v zmluvách dostatočne určitý. Žalobca si splnil svoju povinnosť, ktorá mu zo zmlúv vyplývala. Následne vystavil žalovanému faktúry na zaplatenie za poskytnuté služby vo forme uverejnenia inzercie. V lehote splatnosti faktúry zaplatené neboli. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že pravidelne využíval služby žalobcu objednával si na obchodnom zastúpení v redakcii v Poprade inzerciu kedy častokrát osobne doniesol grafické podklady a dohodol inzerciu. Podklady doručil buď osobne, alebo emailom pričom uviedol, že za inzerciu uhrádzal sumu priamo v hotovosti v redakcii v Poprade. Tvrdil, že o inzerciu, ktorej zaplatenie žalobca žiada nemal záujem, nebola pre neho aktuálna a nebola zverejnená s jeho súhlasom. Na druhej strane sám potvrdil, že objednával inzerciu u žalobcu v rokoch 2011 a 2012 a prevádzky zrušil až koncom roku 2013. Žalovaný sa zároveň bránil, že podpisy na zmluvách o inzercii, ktoré boli predložené aj v písomnej forme do súdneho spisu neobsahujú jeho podpis, resp., že podpis, ktorý je

tam uvedený nie je jeho. V súvislosti s obranou žalovaného súd uvádza, že inzercia, ktorá bola vydaná v jednotlivých regionálnych novinách je inzerciou za rok 2012 kedy prevádzkoval v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou prevádzky v prospech ktorých bola inzercia zverejnená. Tieto prevádzky mal zrušiť až v roku 2013. Taktiež výpoveď svedkyne X. U., ktorú navrhol v konaní vypočuť práve žalovaný potvrdila, že aj po odchode konateľa žalovaného, ktorý v minulosti pracoval u nich na pobočke si objednával inzerciu v reklamných novinách a stávalo sa, že pred uzávierkou sa konateľ žalovaného ozval telefonicky, alebo emailom, že má záujem o inzerciu, ktorá bola spracovaná a následne publikovaná v novinách. Jej výpoveď potvrdila, že išlo o bežnú prax a zaužívaný spôsob uzatvárania zmlúv, keď zákon takýto spôsob uzavretia dohody nevylučuje a pre vznik takejto zmluvy nevyžadoval písomnú formu. Svedkyňa potvrdila, že bolo bežnou praxou vo vzťahu k tomuto klientovi, teda žalovanému, že sa až následne vyhotovila písomná zmluva, ktorú prišiel konateľ žalovaného podpísať osobne, prípadne s jeho súhlasom podpísali zmluvu ona, alebo grafik C. N.. Takýto spôsob si dovolili z toho dôvodu, že sa tak so žalovaným dohodli, poznali ho a v minulosti vždy inzerciu poctivo zaplatil. Samotný podpis na zmluvách pri jej mene potvrdila, že sa jedná o jej podpis a pripustila, že v minulosti podpisovala zmluvu za konateľa žalovaného avšak vždy to bolo s jeho súhlasom. Vyjadrila sa, že bez vedomia inzerenta u nich na pobočke nemohol byť inzerát v reklamných novinách uverejnený. Žalovaný napriek tomu popieral, že k uzatvoreniu zmlúv, teda objednávke poskytnutia služieb z jeho strany došlo, avšak tieto svoje tvrdenia v konaní nedokázal riadne preukázať. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť vyššie spomínajú svedkyňu X. U., pričom z jej výpovede nebolo preukázané to čo tvrdil žalovaný a teda aby k zverejneniu inzercie došlo bez vedomia inzerenta. Vyjadrila sa, že si nevie vysvetliť prečo by mala byť predmetná inzercia poskytnutá bez vedomia pána D.. Žalovaný mal z poskytnutej služby prospech čo súviselo s jeho podnikaním.

12.Dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu. Podľa právnej úpravy platnej v minulosti nie je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania (podľa úpravy „strany sporu“). Súd v súlade s § 120 ods. 1 mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie je odrazom princípu materiálnej pravdy , tzn. povinnosť súdu zistiť skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie k skutočnosti. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní odchýlil a do ustanovenia § 185 zaviedol princíp formálnej pravdy čo predstavuje jednu zo najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.

13.Súd hodnotí dôkazy v zmysle § 191 podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Novinkou oproti úprave v OSP je druhý odsek ustanovenia § 191 podľa ktorého vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená ak zákon neustanovuje inak. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené, alebo porušené právo. Žalovaný je povinný za predpokladu, že chce byť úspešný v spore tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že počas sporu neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, žeby táto skutočnosť bolo nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdil ( viď uznesenie NS SR z 24.6.2010 sp.zn.: 5Obo/52/2010.)

14.Súdu boli predložené v kópii zmluvy o inzercii, ktorý návrh zmluvy bol vyhotovený v písomnej forme a predstavuje výsledok dohody uzatvorenej vo forme ústnej. Podľa vyjadrenia žalobcu ide aj o podklad slúžiaci pre evidenciu objednávok/zmlúv u žalobcu. Zmluvy o inzercii boli platne a účinne uzatvorené

v ústnej forme čo bolo preukázané jednak tvrdením samotného žalovaného o tom akým spôsobom uzatváral zmluvy so žalobcom a jednak výpoveďou svedkyne, ktorá takýto spôsob uzatvárania zmlúv potvrdila. Nie je významné tvrdenie žalovaného, že sa dozvedel o faktúrach až pri doručení žaloby. Je nepravdepodobné, aby žalobca faktúry vystavil a nezaslal poštou žalovanému. Taktiež poštou bola zastlaná výzva na úhradu záväzkov, ktorá sa žalobcovi podľa jeho tvrdení nevrátila. Súd tu môže konštatovať len tú skutočnosť, že ani žalovaný v predmetnom spore zásielku, ktoré mu boli v minulosti písomne doručované nepreberal na adrese sídla spoločnosti. Súdu sa podarilo zásielku doručiť až cestou Mestskej polície v Poprade a následne si nepreberá žalovaný zásielky, ktoré sú mu doručované do elektronickej schránky pričom súd mu zároveň doručuje zásielky na adresu, ktorú určil na pojednávaní dňa 5.4.2016 a na emailovú adresu, ktorú uviedol. Žalobca taktiež potvrdil, že uzatváranie zmlúv v ústnej forme patrí medzi obchodné zvyklosti a zaužívané spôsoby uzatvárania zmlúv v tomto segmente činnosti a to nie len medzi žalobcom ako vydavateľom inzertného periodika a záujemcov o inzerciu, ale aj inými podnikateľskými subjektmi SR. Súdu žalobca predložil výtlačky periodík v ktorých bol zverejnený inzerát, ktorý bol na prospech v súvislosti s podnikaním žalovaného jemu samému. Žalobcovi musel byť pred zverejnením inzercie poskytnutý grafický návrh inzerátu aby tak po stránke obsahovej aj formálnej zodpovedal tomu o čo má inzerent záujem. Bez jeho zaslania prípadne doručenia priamo žalovaným do redakcie by žalobca nemal k dispozícii obsah tohto inzerátu a teda poskytnutiu služby. Z písomnej formy zmlúv je zrejmé, že inzercia bola poskytovaná vo všetkých prípadoch so zľavou vo výške 70-75 % z čoho vyplýva, že daný inzerát mal byť uverejnený vo viacerých regionálnych novinách, resp. vo viacerých vydaniach regionálnych novín, pretože práve od počtu inzercie sa odvíjala aj výška zľavy pre daného inzerenta. Pokiaľ žalovaný mal záujem o uverejnenie inzercie v istom období pričom bola dohodnutá cena so zľavou odvíjajúca sa od počtu týchto inzerátov pričom následne žalovaný tvrdil, že o ďalšiu inzerciu už záujem nemal, mal túto skutočnosť oznámiť do redakcie, kde by mu podľa správnosti mala byť doúčtovaná cena súvisiaca s poskytnutou zľavou na ktorú by mu nevznikol nárok, keďže o ďalšiu inzerciu záujem nemal. Takúto okolnosť však žalovaný nepreukázal a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, že v nasledujúcich vydaniach regionálnych novín už nemal záujem o inzerciu a o uvedenej skutočnosti aj informoval redakciu regionálnych novín. Dôležité v tomto prípade je, že k uzatvoreniu zmlúv došlo bez ohľadu na to či následne konateľ žalovaného podpísal písomný formulár zmluvy osobne pokiaľ bolo preukázané, že fungovala medzi ním , vedúcou redakcie v Poprade a grafikom v Poprade zaužívaná prax, že ich poveril na podpísanie písomného formuláru zmluvy. Žalovaný tak ani svedeckou výpoveďou nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a následne nenavrhol a neoznačil iné dôkazy. Sám žalovaný na poslednom pojednávaní uviedol, že ak objednal inzerciu stalo sa, že požiadal o podpis písomného formulára zmluvy či už svedkyňu C. U., L. N.. Žalovaný tak v konaní nepreukázal, že písomné formuláre zmlúv boli podpísané bez jeho vedomia, keď sám uviedol, že takáto prax medzi nimi existovala. Za tohto stavu nemohol súd konštatovať, že v týchto prípadoch bola uverejnená inzercia bez jeho vedomia. A to dokonca ani inzercia v regióne M., pretože pokiaľ išlo o klientov obchodného zastúpenia v Poprade tak sa objednávky prijímali a zmluvy uzatvárali na pobočke v Poprade aj pre iné regióny. Ak žalovaný tvrdil, že neuzavrel zmluvy o inzercie so žalobcom a preto doposiaľ ani nezaplatil za túto inzerciu bolo povinnosťou žalovaného označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti čo však žalovaný neurobil. Naopak žalobca v konaní preukázal, že bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným ohľadne uverejnenej inzercie a, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy zaplatiť za prevedenie inzercie dohodnutú cenu. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 118,86 eur.

Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení novely 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

15.Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).

16.Záväzkový vzťah účastníkov konania vznikol pred 1.2.2013. Výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

17.Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na úroky z omeškania dohodnuté v požadovanej výške, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške 8,75 % zo sumy 118,86 eur a to počnúc dňom deň po splatnosti jednotlivých faktúr ako prvým dňom omeškania so zaplatením tejto sumy, ako si to uplatnil v žalobe.

18.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19.V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.