Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_3Cob-55-2021.pdf
PDF · 144.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/55/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: JOTEK, s. r. o., IČO: 36 495 832, so sídlom Partizánska 46, 085 01 Bardejov, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, IČO: 42 230 080, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: DANEA EAST, s. r. o., IČO: 46 939 911, so sídlom Partizánska 44, 085 01 Bardejov, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom, IČO: 31 310 753, so sídlom Pod papierňou 66, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 1Cb/29/2019-343 z 5. augusta 2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.000,- eur od 16. augusta 2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 3. marca 2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 20.000,- eur spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.000,- eur od 16. augusta 2017 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že so žalovanou 28. júla 2017 uzatvoril zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej žalovanej požičal peňažnú sumu vo výške 20.000,- eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť mu požičanú sumu do 15. augusta 2017. Zmluvné strany sa ďalej dohodli na tom, že mu namiesto úrokov patrí odmena vo výške 300,- eur a že ak sa žalovaná dostane do omeškania so zaplatením dlhu, je povinná uhradiť mu zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia. Žalovaná mu požičanú sumu peňazí nevrátila a nereagovala ani na jeho upomienku z 9. októbra 2017. V konaní sa rozhodol neuplatňovať si odmenu 300,- eur, ktorú mu mala žalovaná uhradiť ako odplatu za požičanie peňazí. 2.2 O návrhu na vydanie platobného rozkazu najskôr rozhodol Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd platobným rozkazom, sp. zn. 9Up/218/2019 z 13. marca 2019, voči ktorému podala žalovaná včas odpor. V odpore žalovaná uviedla, že nárok žalobcu neexistuje a neuznáva ho.
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23. februára 2018 postúpila na žalobcu svoju pohľadávku voči dlžníkovi Z.. Z. N. vo výške 40.726,26 eur za dohodnutú odplatu vo výške 40.726,26 eur a následne jednostranným zápočtom z 31. decembra 2018 si započítala svoju pohľadávku vo výške 40.476,26 eur oproti pohľadávke žalobcu vo výške 20.000,- eur, čím zanikol jej záväzok voči žalobcovi v celom rozsahu. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. 2.3 Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že popiera existenciu pohľadávky žalovanej, keďže síce došlo k jej postúpeniu zo žalovanej na neho, avšak následne mu pôvodný dlžník Ing. Z. N. oznámil, že predmetná pohľadávka neexistuje. Má za to, že žalovaná by mala preukázať existenciu ako aj pôvod postúpenej pohľadávky, čo doposiaľ neurobila. Postúpenie pohľadávky je neplatné, keďže postúpiť možno iba existujúcu, určitú a identifikovateľnú pohľadávku. Taktiež je neplatné aj jednostranné započítanie pohľadávky zo strany žalovanej, keďže túto skutočnosť mu neoznámila aj napriek tomu, že mu to bola povinná oznámiť ako druhej zmluvnej strane. Preto navrhol, aby súd vyzval žalovanú na predloženie dôkazov na preukázanie vzniku a nadobudnutia pohľadávky postúpenej na neho z právneho a daňového hľadiska, aby posúdil jednostranné započítanie pohľadávky žalovanou a žalovanú zaviazal na predloženie doručenky o oznámení jednostranného zápočtu pohľadávok. 2.4 Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu 2. októbra 2019 uviedla, že v čase postúpenia jej pohľadávky voči Z.. Z. N.N. disponovala reálne pohľadávkou, ktorú nadobudla od J. F.N. v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky z 22. februára 2018. Za týmto účelom navrhla výsluch svedka Z.. Z. N.. 2.5 Žalobca vo svojom vyjadrení z 31. augusta 2019 uviedol, že tvrdenia žalovanej nie sú ničím podložené. Naopak on svoje tvrdenia preukázal dôkazmi, a to či už ohľadom vzniku a zániku zmluvného vzťahu so žalovanou alebo ohľadom výšky žalovanej istiny či príslušenstva. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 2.6 Súdu prvej inštancie bolo 11. októbra 2019 doručené podanie žalobcu označené ako „Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.02.2018 - zrušenie“, z obsahu ktorého vyplýva, odstúpenie žalobcu od zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so žalovanou 23. februára 2018. Súčasťou tohto podania bola zmluva o postúpení pohľadávok z 23. februára 2018, oznámenie o postúpení pohľadávok - odpoveď žalobcu z 28. februára 2018 a zmluva o pôžičke z 28. júla 2018 spolu s výpisom z bankového účtu za obdobie 1. júla 2017 do 31. júla 2017. 2.7 Súdu prvej inštancie bolo 17. októbra 2019 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že žalovaná si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o postúpení pohľadávok, napr. nepreukázala, že došlo k reálnej úhrade uvedeného peňažného záväzku, alebo nepreukázala oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky a ani námietky dlžníka voči samotnej pohľadávke. Má za to, že v prípade postúpenia pohľadávky zo strany J. F. na žalovanú, ide o úkony protiprávne a zjavne neplatné aj v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a hlavne ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen pre stanovisko dlžníka o neexistencii pohľadávky, ale aj z dôvodu, že J. F.N. mal pred dátumom údajného podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky z 22. februára 2018 značné záväzky, ktoré vyústili do súdnych a exekučných, resp. aj správnych konaní. Okrem uvedeného voči J. F.N. bolo vedené insolvenčné konanie, ktoré malo byť zastavené pre jeho nepoctivý zámer. Preto navrhuje, aby súd vyžiadal od žalovanej predloženie splnenia povinnosti v zmysle vyššie vytýkaných pochybení žalovanej, ďalej, aby z insolvenčného konania vedeného proti J. F.G.N. bol zabezpečený zoznam majetku, resp. pohľadávok a záväzkov ku dňu podania žaloby, aby bolo zrejmé, či sa tam pohľadávka voči Z.. Z. N., resp. žalovanej nachádza alebo nie. Navrhol vyzvať Z.. Z. N., či eviduje záväzok voči J. F.G.N. vo výške 371.938,18 eur, ako to vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. februára 2018. V ďalšom navrhuje vykonať dokazovanie tak, aby J. F.G.N. predložil podrobnú hlavnú knihu - účet 315 z reálneho roku samotného zaúčtovania a súvahu daného obdobia, kedy bola pohľadávka zaúčtovaná a na základe akej zmluvy a rovnako aj vzájomnú dohodu medzi J. F.G.N. a Z.. Z. N., kde J. F.G.N. oznamuje, že uvedenú pohľadávku preúčtováva na účet 315. 2.8 Súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výzvou z 22. októbra 2019 požiadal Okresný súd Prešov o zaslanie zoznamu majetku, resp. pohľadávok a záväzkov dlžníka J. F.G.N. z konania vedeného pod spisovou značkou 5Ods/7/2018, ďalej vyzval žalovanú na predloženie dôkazov navrhnutých žalobcom vo vyššie uvedenom podaní žalobcu a tiež vyzval Z.. Z. N. na vyjadrenie sa, či eviduje záväzok voči J. F.G.N. vyplývajúci zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. februára 2018 a ak áno, aby uviedol, či obdŕžal informáciu o postúpení tejto pohľadávky na žalovanú a ak nie, aby predložil dôkazy spochybňujúce skutočnosť ohľadom tejto pohľadávky a jej postúpenia. 2.9 Súdu prvej inštancie bolo 6. novembra 2019 doručené podanie Okresného súdu Prešov, ktorým zaslal dôkazy vyžiadané výzvou tunajšieho súdu z 22. októbra 2019. Prílohu tohto podania tvoril zoznam záväzkov a majetku dlžníka J. F.G.N. z 8. marca 2018 a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorú dlžník
vlastnil v posledných troch rokoch z 19. marca 2018. Súdu bolo 21. novembra 2019 doručené podanie Z.. Z. N. z 11. novembra 2019, v ktorom uviedol, že neeviduje záväzok voči J. F.G.N. vo výške 371.938,18 eur. Súdu bolo 25. novembra 2019 doručené podanie žalovanej, v ktorom uviedla, že napriek tvrdeniam Z.. Z. N. o neexistencii pohľadávky vo výške 371.938,18 eur, prehlasuje, že pohľadávky postúpené J. F.Š.G.N. na ňu vo výške 371.938,18 eur a 162.235,34 eur sú reálne a tvrdenia Z.. Z. N. o ich neexistencii sú nepravdivé. Prílohu podania tvorilo oznámenie o postúpení pohľadávky z 22. februára 2018 s podacím lístkom z 23. februára 2018, e-mailová komunikácia žalovanej so žalobcom z 22. novembra 2019 o jednorazovom zápočte pohľadávok a záväzkov číslo IDZAP18038 z 31. decembra 2019 a tento jednostranný zápočet z 31. decembra 2018, ďalej oznámenie J. F.G.N. z 27. októbra 2019 o podozrení zo spáchania trestných činov adresované Okresnej prokuratúre Prešov a odpoveď žalobcu na postúpenie pohľadávky zo 6. marca 2018. 2.10 Súdu prvej inštancie bolo 26. novembra 2019 doručené elektronické podanie žalobcu, obsahom ktorého bola e-mailová komunikácia sporových strán z 25. novembra 2019 ako reakcia na e - mail žalovanej zaslaný žalobcovi 22. novembra 2019 o opakovanom zaslaní jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov číslo IDZAP18038. 2.11 Konateľka žalobcu vo svojej výpovedí na pojednávaní konanom 18. decembra 2019 uviedla, že za ňou prišiel J. F.G.N. z dôvodu, či by mu nepožičala 20.000,- eur, pretože si potrebuje niečo vyplatiť s tým, aby uzatvorili zmluvu, pričom však peniaze má poslať žalovanej, pretože on má exekúcie a peniaze prijať na účet nemôže. Vyhotovenú zmluvu priniesol J. F.G.N., podpísali ju a žalobca previedol peniaze žalovanej. Po tom, čo uplynula lehota na vrátenie tejto pôžičky nastal boj o peniaze, pretože žalovaná sa zdráhala s ich vrátením. Žalobca viackrát kontaktoval J. F.G.N., aby vrátil peniaze, prípadne aby na žalobcu previedol nejakú z nehnuteľností, ktorými disponoval, aby si nejaké peniaze žalobca započítal a zvyšok doplatil. Následne sa žalobca dohodol so žalovanou na uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve a prevode vlastníctva nebytových priestorov, avšak po bližšom oboznámení sa žalobca zistil, že ide o ďalší podvod zo strany žalovanej, keď tieto nehnuteľnosti boli buď zablokované, alebo že žalovaná už nebola vlastníkom týchto nehnuteľností. Čo sa týka jednostranného zápočtu, žiadny jednostranný zápočet nebol žalobcovi zo strany žalovanej doručený, nehovoriac o porušení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Žalobca disponuje iba listom žalovanej z 22. novembra 2019, v ktorom uviedla, že opakovane posiela jednostranný zápočet, pričom nemôže ísť o opakované zasielanie, keď nebolo doručené ani prvotné jednostranné započítanie. Medzi stranami konania nebola podpísaná žiadna dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok. 2.12 Konateľka žalovanej vo svojej výpovedí na rovnakom pojednávaní uviedla, že je nesporné, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o pôžičke na účet žalovanej. Žalovaná chcela pôžičku vrátiť, ale dohoda bola taká, že žalovaná mala pohľadávku voči Z.. Z. N. a z tej sumy 162.235,34 eur bola žalobcovi postúpená suma 40.726,26 eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 23. februára 2018. Sumu 162.235,34 eur postúpil žalovanej J. F.G.N. 22. februára 2018 a následným oznámením tejto skutočnosti Z.. Z. N.. Žalovaná teda neuhradila žalobcovi sumu 20.000,- eur titulom pôžičky, pretože mu bola postúpená pohľadávka vo výške 40.726,26 eur a následne došlo k jednostrannému zápočtu vo výške 20.000,- eur, a to podaním z 31. decembra 2018. Žalovaná však nemá žiaden listinný dôkaz k tomu, kedy a akou formou tento zápočet žalobcovi v uvedený deň, t. j. 31. decembra 2018 zasielala. Čo sa týka zmlúv o postúpení pohľadávok medzi J. F.G.N. a žalovanou, boli dve zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. februára 2018, a to vo výške 162.235,34 eur a vo výške 371.938,18 eur. Tieto pohľadávky má žalovaná zahrnuté v účtovníctve a rovnako aj pohľadávku vo výške 40.726,26 eur, pričom táto suma sa odrátavala zo sumy 162.235,34 eur. V poštovej knihe nie je uvedený záznam o tvrdenom prvom zaslaní započítania pohľadávok žalobcu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či zo strany postupníka bola zaplatená postupcovi odmena, ktorá vyplýva zo zmlúv o postúpení pohľadávok z 22. februára 2018 konateľka žalovanej uviedla, že tieto odmeny zaplatené neboli. Medzi zmluvnými stranami nebola uzatvorená dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok, žalovaná iba jednostranným zápočtom započítala svoju pohľadávku oproti pohľadávke žalobcu. Nevie sa vyjadriť, prečo J. F.G.N. nepriznal v rámci insolvenčného konania niektoré pohľadávky voči Z.. Z. N. a žalovanej. 2.13 Na tomto pojednávaní žalobca navrhol vyžiadať dôkaz od Okresného súdu Banská Bystrica, a to spis sp. zn. 20C/50/2018, z ktorého vyplýva, že žalobkyňou v tamojšom konaní je žalovaná v tomto konaní, pričom vzhľadom na výšku vymáhanej sumy a skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania by mohli byť významné pre konanie vedené tunajším súdom. Súdu bol 20. januára 2020 zapožičaný spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/50/2018, z obsahu ktorého vyplýva, že v konaní ako žalobkyňa vystupuje obchodná spoločnosť DANEA EAST, s. r. o., t. j. žalovaná v tomto konaní a na strane žalovaného vystupuje Z.. Z. N., pričom predmetom konania je zaplatenie sumy 534.173,52 eur. Uvedené konanie bolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 5. septembra 2018 zastavené a žalobkyni
nárok na náhradu trov konania nebol priznaný z dôvodu, že podanú žalobu zobrala v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. septembra 2018. 2.14 Na pojednávaní konanom 2. júna 2020 J. F. (v tom čase ďalší konateľ žalovanej) vo svojom výsluchu popísal podrobnosti ohľadom nadobudnutia pohľadávky, jej postúpením žalovanej, ako aj podrobnosti ohľadom konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/50/2018, v ktorom boli žalované pohľadávky identické ako pohľadávka, ktorá bola postúpená žalobcovi. Ďalej opísal skutočnosti ohľadom pohľadávky vo výške 162.235,34 eur, ktorú vlastnil ako fyzická osoba a pohľadávky vo výške 371.938,18 eur, ktorú vlastnil ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom predmetom postúpenia bola práve pohľadávka vo výške 162.235,34 eur. Tieto pohľadávky vznikli titulom pôžičiek obchodnej spoločnosti E., Y.. N.. K.. z jeho strany ako fyzickej osoby a rovnako z jeho strany ako fyzickej osoby - podnikateľa, a ďalej zo strany obchodnej spoločnosti N..G..Y., Y.. N.. K.. Sveržov. Ďalej uviedol, že 19. januára 2015 bola uzatvorená dohoda, na základe ktorej sa mala stať spoločníkom obchodnej spoločnosti E., Y.. N.. K.. obchodná spoločnosť U., Y.. N.. K.., T. X.. Súčasťou dohody bolo aj odsúhlasenie splátkového kalendára jeho pohľadávok, ktoré boli postúpené Z.. Z. N. 22. decembra 2016. Na základe dohody mala obchodná spoločnosť U., Y.. N.. K.. potom vykonať práce v hodnote 46.348,81 eur v prospech obchodnej spoločnosti E., Y.. N.. K.., ktoré touto obchodnou spoločnosťou neboli zaplatené a rovnako neboli zaplatené ani postúpené pohľadávky Z.. Z. N., ktorému postúpil pohľadávky on. Súčasne v tom čase Z.. Z. N. spochybňoval jeho nárok, resp. nejaké započítanie voči neexistujúcim záväzkom a podobne. 2.15 Súdu prvej inštancie bolo 2. septembra 2020 doručené podanie žalovanej, v ktorom okrem iného uviedla, že pohľadávka vo výške 162.235,34 eur pozostáva zo sumy 120.000,- eur titulom zmluvy o postúpení pohľadávky z 31. mája 2013, zo sumy 1.035,34 eur titulom jej vkladu ako spoločníčky obchodnej spoločnosti E., Y..N..K.. a zo sumy 41.200,- eur titulom zmluvy o pôžičke z 19. januára 2010 tejto obchodnej spoločnosti. J. F.G.N. nadobudol pohľadávku od obchodnej spoločnosti R.G..Y., Y.. N.. K.. Y., a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 31. mája 2013. Nie je známe, z akého titulu táto obchodná spoločnosť (N..G..Y., Y.. N.. K.. Y.) nadobudla predmetnú pohľadávku vo výške 120.000,- eur od obchodnej spoločnosti E., Y.. N.. K.. J. F.G.N. pohľadávku vo výške 162.235,34 eur, postúpil ako fyzická osoba Z.. Z. N., a to zmluvou o postúpení pohľadávok z 25. februára 2015. Tomu postúpil J. F.G.N. aj pohľadávku vo výške 371.938,18 eur, avšak v postavení fyzickej osoby - podnikateľa. Postupca
- J. F.G.N. túto skutočnosť oznámil dlžníkovi obchodnej spoločnosti E., Y.. N.. K.. listom z 22. decembra 2016 a 20. februára 2018 vyzval Z.. Z. N. ako postupníka na úhradu postúpenej pohľadávky. Obchodná spoločnosť E., Y.. N.. K.. 23. januára 2017 uznala ako dlžníčka veriteľovi Z.. Z. N. svoju pohľadávku v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok z 31. mája 2013 vo výške 121.035,34 eur a túto sumu sa zaviazala uhrádzať v splátkach. J. F.N. odovzdal výzvu na zaplatenie postúpenia alebo plnenia majetkom v roku 2017 osobne, na ktorú Z.. Z. N. nereagoval. Výzvu v roku 2018 Z.. Z. N. opäť nesplnil, čím vznikla nová situácia. Zmluvy o postúpení pohľadávok boli neplatné, preto 22. februára 2018 podpísal J. F.N. zmluvu o postúpení pohľadávok s ňou a postúpenie pohľadávky oznámil Z.. Z. N.Á. a obchodnej spoločnosti E., Y.. N.. K... Následne časť z týchto pohľadávok bola postúpená na žalobcu, konkrétne ide o sumu vo výške 40.726,26 eur. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby súd žalobu zamietol. 2.16 Súdu prvej inštancie bolo 3. novembra 2020 doručené stanovisko žalobcu, v ktorom uviedol, že sama žalovaná potvrdila, že mal záujem iba na odkúpení nebytových priestorov, za týmto účelom aj poskytol finančné prostriedky žalovanej a rovnako sama žalovaná priznala zásadnú skutočnosť, že v tom čase a ani teraz nebola legitímna na podpísanie takejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na predaj nehnuteľnosti, čím ho uviedla do omylu. Žalovaná ho okrem uvedeného vtiahla aj do podvodného postupovania pohľadávok, ktorých pravosť nevie hodnoverne preukázať, čím len potvrdila, že finančné prostriedky mu nikdy nechcela vrátiť. Absenciu vierohodnosti postúpenej pohľadávky preukazuje aj vyjadrenie Z.. Z. N. o neexistencii pohľadávky, ako aj postup žalovanej v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/50/2018, kde sa žalovala celá postúpená pohľadávka. Spochybňuje aj vyjadrenie žalovanej z 28. mája 2020, v ktorom poukazuje na množstvo podnikateľských subjektov a predkladá množstvo listinných dôkazov, ktoré nie sú dostatočne špecifikované a zdôvodnené. Preto nie je schopný adekvátne využiť prostriedky procesnej obrany, a preto by súd na argumenty žalovanej nemal prihliadať. 2.17 Svedok Z.. Z. N. na otázky položené žalovanou, a to 1. uzatvorili ste 25. februára 2015 s J. F., bytom Y. XX, zmluvu o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi E., Y.. N.. K.., D. XX, E., na sumu 371.938,18 eur? 2. uzatvorili ste 25. februára 2015 s J. F., bytom Y. XX, zmluvu o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi E., Y.. N.. K.., D. XX, E., na sumu 162.235,34 eur?
3. akým spôsobom a kedy zanikol váš záväzok uhradiť J. F. cenu vo výške 371.938,18 eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. februára 2015? 4. akým spôsobom a kedy zanikol váš záväzok uhradiť J. F. cenu vo výške 162.235,34 eur na základy zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. februára 2015? 5. bolo vám zo stany J. F. oznámené, že došlo zmluvou o postúpení pohľadávky z 22. februára 2018 k postúpeniu pohľadávky voči vašej osobe vo výške 371.938,18 eur na obchodnú spoločnosť DANEA EAST, s. r. o., Partizánska 44, Bardejov? 6. akým spôsobom a kedy zanikol váš záväzok uhradiť obchodnej spoločnosti DANEA EAST, s. r. o. pohľadávku vo výške 371.938,18 eur? 7. bolo vám zo strany J. F. oznámené, že došlo zmluvou o postúpení pohľadávky z 22. februára 2018 k postúpeniu pohľadávky voči vašej osobe vo výške 162.235,34 eur na obchodnú spoločnosť DANEA EAST, s. r. o., Partizánska 44, Bardejov? 8. akým spôsobom a kedy zanikol váš záväzok uhradiť obchodnej spoločnosti DANEA EAST, s. r. o. pohľadávku vo výške 162.235,34 eur? Na prvú a druhú otázku položenú žalovanou svedok odpovedal, že predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvoril. Na tretiu a štvrtú otázku žalovanej svedok odpovedal, že žiadny záväzok voči J.K. F.N. vo výške 371.938,18 eur a 162.235,34 eur nemal, zmluvný vzťah žiadny takýto záväzok ani nestanovuje. Na piatu otázku svedok odpovedal, že pre odstup času si už nepamätá, či takéto oznámenie mu bolo doručené, v každom prípade žiadna takáto pohľadávka nejestvovala a ani nejestvuje, preto ani jej postúpenie nie je možné. Na šiestu otázku svedok odpovedal, že nikdy takýto záväzok neexistoval. Na siedmu otázku svedok odpovedal tak, že pre odstup času si už nepamätá, či takéto oznámenie mu bolo doručené, v každom prípade žiadna takáto pohľadávka nejestvovala ani nejestvuje, preto ani jej postúpenie nie je možné. Na poslednú, ôsmu otázku žalovanej odpovedal, že nikdy takýto záväzok nejestvoval. 2.18 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom 8. júla 2021 uviedol, že v konaní bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke a reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej zo strany žalobcu. Tieto skutočnosti sú teda nepochybné, pričom práve naopak pochybné sú skutočnosti o pohľadávkach žalovanej, ich postúpení a započítaní, na ktoré v rámci procesnej obrany poukazovala žalovaná. Súd by nemal prihliadať na výpoveď J. F.G.N., ktorá je nepreskúmateľná a zmätočná, pričom je tu očividná aj prepojenosť žalovanej, J. F.G.N. a jeho manželky, ktorá je konateľkou žalovanej. Žalovaná namiesto toho, aby si splnila svoj záväzok, sa snažila žalobcu uviesť do omylu, keď s ním uzatvorila zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na nebytové priestory, ktorých ani nebola vlastníčkou. Cieľom žalovanej teda nebolo reálne vrátenie pôžičky poskytnutej žalobcom. Dôkazom toho je aj výpoveď konateľky žalovanej, ktorá nemala akékoľvek informácie o postupovaných pohľadávkach, resp. samotnej platnosti týchto zmlúv. Na záver uviedol, že ani samotný J. F.G.N. v insolvenčnom konaní nepriznal pohľadávky, ktoré údajne nadobudol a následne previedol na žalovanú, čo len potvrdzuje ich neexistenciu, preto navrhol, aby bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené. 2.19 Konateľka žalovanej na tomto pojednávaní uviedla, že pôvod pohľadávok bol v konaní riadne preukázaný, tzn. že obchodná spoločnosť E., Y.. N.. K.. ako dlžníčka za poskytnuté preddavky, platby, pôžičky a iné, pričom spoločnosť tieto eviduje a následne uznáva ich postúpenie na J. F.G.N., resp. ich následné postúpenie na Z.. Z. N.. Z.. Z. N. má teda z titulu získania týchto pohľadávok finančný príjem podľa splátkového kalendára. Snažila sa vysporiadať záväzky medzi žalobcom, žalovanou a Z.. Z. N., preto sa dohodli na vysporiadaní záväzku odpredajom nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve obchodnej spoločnosti U., Y.. N.. K... Z.. Z. N. však zapríčinil úpadok tejto obchodnej spoločnosti, čím zmaril aj možnosť predaja tohto majetku žalobcovi. Aj samotný žalobca dostal stanovisko Z.. Z. N. o tom, že nieže neuznáva a neexistujú tieto pohľadávky, ale že si ich nejakým spôsobom započítal, vysporiadal. Zatiaľ sa však žalovaná nedostala k odpovedi od Z.. Z. N., akým spôsobom k tejto skutočnosti došlo. Podľa jej názoru teda pohľadávka existovala, existuje a je v evidencii. 2.20 Právny zástupca žalovanej na tomto pojednávaní uviedol, že žalovaná neuznáva nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. K zániku pohľadávky žalobcu došlo započítaním pohľadávky žalovanej v sume 40.726,26 eur. Tiež nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že k započítaniu pohľadávok mohlo dôjsť iba dohodou strán sporu. Úkon započítania bol urobený v súlade so zákonom a považuje ho za platný. Vzhľadom k uvedenému navrhol návrh žalobcu zamietnuť. 2.21 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke z 28. júla 2017 vo výške 20.000,- eur s tým, že namiesto úroku mala byť žalovanou žalobcovi vyplatená odmena vo výške 300,- eur, ktorú si však žalobca v konaní neuplatňuje. Následne mala byť medzi žalobcom a žalovanou po tom, čo žalovaná nevrátila dlžnú sumu žalobcovi, uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok z 23. februára 2018, ktorou žalovaná postúpila na žalobcu svoju pohľadávku vo
výške 40.726,26 eur. Ďalším krokom žalovanej malo byť jednostranné započítanie týchto pohľadávok, čím mala byť žalobcova pohľadávka vyrovnaná. Žalovaná mala nadobudnúť pohľadávku, ktorú následne postúpila na žalobcu, od J. F.G.N., ktorý je v súčasnosti konateľom žalovanej. 2.22 Súd prvej inštancie v rámci argumentácie žalovanej a ňou predložených dôkazov dospel k záveru, že už samotné postúpenie pohľadávky J. F.N. na žalovanú sa javí ako neplatné. V zmysle ustanovenia § 524 odsek 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže postúpiť aj bez súhlasu dlžníka svoju pohľadávku. Z dôkazov predložených žalovanou vyplýva, že J. F.Z.G.N. nepostupoval na žalovanú svoju pohľadávku, keď túto predtým platne postúpil na Z.. Z. N.. Súdu nebolo zrejmé, z akých dôvodov malo byť toto postúpenie pohľadávky vo výške 162.235,34 eur medzi J. F.N. ako postupcom a Z.. Z. N. ako postupníkom neplatné, ako to tvrdila žalovaná. Žalovaná súdu nepredložila o tejto skutočnosti žiaden dôkaz, prípadne odstúpenie od predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorého by mohla odvodzovať tento svoj argument. Naopak z dôkazov, ktoré predložila žalovaná, konkrétne z oznámenia Z.. Z. N. z 9. septembra 2019 ako reakcie na oznámenie o postúpení predmetnej pohľadávky na žalovanú vyplýva, že obchodnej spoločnosti E., Y.. N.. K.., ako svojmu dlžníkovi, adresovala oznámenie, v zmysle ktorého nemohlo predmetným konaním J. F.Š.N. dôjsť k zmene veriteľa pohľadávky, teda veriteľom obchodnej spoločnosti E., Y.. N.. K.. je naďalej on, Z.. Z. N.. Obdobnú reakciu zaslal Z.. Z. N. aj žalobcovi po tom, čo žalobca začal s vymáhaním pohľadávky postúpenej mu žalovanou, aby žalobca upustil od vymáhania pohľadávky, pretože táto neexistuje. Tieto skutočnosti boli preukázané aj písomným výsluchom svedka Z.. Z. N., ktorý k veci uviedol, že J. F.N. voči nemu nedisponuje žiadnou pohľadávkou vo výške 162.235,34 eur. Okrem uvedeného otázna sa javí aj skutočnosť ohľadom neplatnosti tejto zmluvy o postúpení pohľadávky na Z.. Z. N., keď zo samotnej zmluvy vyplýva, že Z.. Z. N. zabezpečí úhradu pohľadávky vzájomným započítaním. Ak by teda neplatnosť postúpenia pohľadávky na Z.. Z. N. mala spočívať v tom, že postupník neuhradil odplatu za postúpenú pohľadávku, zo samotnej zmluvy vyplýva, že úhrada mala prebehnúť vzájomným započítaním, teda nie úhradou tejto sumy postupcovi J. F.N.. Súd teda nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že J.G. F.N. postúpil na žalovanú pohľadávky, ktorými by disponoval, keď tieto najskôr postúpil Z.. Z. N.. V tejto súvislosti považoval súd za potrebné uviesť, že v súlade s princípom identity pohľadávky nadobúda postupník všetky práva vyplývajúce z pohľadávky, okrem iného aj individuálne práva vyplývajúce z vedľajších dojednaní vo vzťahu k pohľadávke (čas, miesto a spôsob plnenia, dohodnuté splátky, lehoty, podmienky a pod.). Postupník však z povahy veci nemôže cesiou nadobudnúť žiadne právo, ktorým by pred postúpením nedisponoval postupca. Súd je teda názoru, že keďže sa v konaní preukázalo, že J.N. F.N. nemohol postúpiť uvedenú pohľadávku vo výške 162.235,34 eur na žalovanú, nemohla ani samotná žalovaná previesť pohľadávku a ani jej časť, ktorou nedisponovala, na žalobcu. Pochybnosť ohľadom postupovania uvedenej pohľadávky je umocnená aj tým, že J. F.N. je manželom konateľky žalovanej, pričom v čase začatia súdneho konania nebol konateľom žalovanej, avšak v priebehu konania sa ním s účinnosťou od 8. apríla 2020 stal. 2.23 Pochybnosti ohľadom vlastníctva pohľadávky J. F.N. vo výške 162.235,34 eur vzbudzuje aj zoznam záväzkov a zoznam majetku dlžníka J. F.N. spísaný v rámci insolvenčného konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 5Ods/7/2018, spísaný k 8. marcu 2018 a 19. marcu 2018. Predmetné zoznamy boli spísané v čase, keď už žalovaná nemala disponovať pohľadávkou vo výške 162.235,34 eur, ktorú postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok z 22. februára 2018. Ak by teda J. F.N. predmetnú pohľadávku postúpil žalovanej, disponoval by voči žalovanej pohľadávkou vo výške 162.235,34 eur, keďže v zmysle bodu III. písmeno A/ zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 162.235,34 eur z 22. februára 2018, bola žalovaná povinná uhradiť odmenu za postúpenú pohľadávku vo výške 162.235,34 eur bankovým prevodom na účet J. F.N., najneskôr do 30 dní od dátumu podpísania zmluvy alebo vzájomným zápočtom. Ak by J. F.N. disponoval pohľadávkou vo výške 162.235,34 eur, odplatu za jej postúpenie by musel priznať v zozname majetku dlžníka vo vyššie uvedenom insolvenčnom konaní. Žalovaná takúto pohľadávku v uvedenom zozname neuviedla, čo len potvrdzuje pochybnosti o jej postúpení, resp. platnom postúpení na žalovanú a následne žalovanou na žalobcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. Žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že nadobudla platne pohľadávku vo výške 162.235,34 eur, keď už samotné postúpenie uvedenej pohľadávky na žalovanú je neplatným. V zmysle uvedeného mal súd za to, že argumentáciu žalovanej o postúpení
pohľadávky vo výške 40.726,26 eur na žalobcu nemožno prijať, keďže vyššie uvedenými vykonanými dôkazmi sa tvrdenia žalovanej vyvrátili. 2.24 Pokiaľ ide o jednostranný zápočet pohľadávok zo strany žalovanej, tento v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka ako samostatný hmotnoprávny inštitút občianskeho práva možný je. Na jeho platné aplikovanie však veriteľ a dlžník musia mať vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, ktoré započítaním jednej strany voči druhej zaniknú, ak sa navzájom kryjú. Z vyššie uvedených zistení súdu je však zrejmé, že pohľadávkou disponoval iba žalobca voči žalovanej, nie aj žalovaná voči žalobcovi, preto jednostranný zápočet pohľadávok zo strany žalovanej nebol možný. Okrem toho aj samotné jednostranné započítanie pohľadávok žalovanou sa javí ako pochybné, keď žalovaná v konaní nepreukázala doručenie jednostranného právneho úkonu, ktorým by si započítala tieto vzájomné pohľadávky oproti žalobcovi. V konaní síce žalovaná predložila oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok a záväzkov číslo IDZAP18038 z 31. decembra 2018, nepreukázala však doručenie tohto oznámenia žalobcovi. Žalovaná síce neskôr v konaní predložila opakované oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok z 31. decembra 2018 (žalovaná nesprávne uviedla dátum zápočtu k 31. decembru 2019), naďalej však nepreukázala doručenie tohto oznámenia žalobcovi pred začatím konania. V zmysle vykonaného dokazovania tak mal súd za preukázané, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 20.000,- eur za dohodnutú odplatu 300,- eur, ktorú si však žalobca v konaní neuplatnil. Žalovaná sa následne dostala do omeškania s vrátením predmetnej pôžičky, preto žalobca podaním z 11. októbra 2019 s označením „Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.02.2018 - zrušenie“, z ktorého obsahu vyplýva, že ide o odstúpenie od zmluvy, odstúpil od zmluvy o postúpení pohľadávok z 23. februára 2018. Súd mal za to, že odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok z 23. februára 2018 je bezpredmetné, pretože táto zmluva sa javí ako neplatná podľa § 37 odsek 2 Občianskeho zákonníka, keďže predmet plnenia z tejto zmluvy bol nemožný už v čase jej uzatvorenia. Uvedená skutočnosť však nespôsobuje zmenu ani zánik žalobcovho nároku na vrátenie požičaných peňažných prostriedkov. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania sa súdu podaná žaloba javí ako dôvodná, nárok žalobcu v celku preukázaný ako v časti žalovanej istiny, tak aj v časti uplatneného príslušenstva, keďže argumenty žalovanej o postúpení pohľadávky a následnom jednostrannom započítaní tejto pohľadávky oproti pohľadávke žalobcu boli v konaní vyvrátené. 2.25 Pokiaľ ide o návrh žalovanej na riadny výsluch svedka Z.. Z. N., pretože toho súd vypočul iba písomne podľa § 196 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalovaná ho odôvodnila tým, že je názoru, že takýto výsluch svedka bol neadekvátny, pretože svedok na otázky súdu odpovedal iba stroho. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní 8. júla 2021 uviedol, že osobne nebol presvedčený o zmysluplnosti dôkazu výsluchu svedka písomnou formou, pretože pokiaľ by bol realizovaný výsluch svedka priamo na pojednávaní, či už na tunajšom súdu alebo dožiadanom Okresnom súde Banská Bystrica, tak svedok by musel reagovať na otázky priamo bez prípravy. Súd v tomto poukazuje na pojednávanie z 12. augusta 2020, na ktorom žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla výsluch svedka Z.. Z. N., pričom priamo právny zástupca žalovanej na návrh žalobcu súhlasil s výsluchom tohto svedka v písomnej forme. Súd bol teda názoru, že návrh žalovanej na opätovné vypočutie navrhovaného svedka sa javí byť v rozpore so zásadou hospodárnosti a koncentrácie konania, pričom nie je zrejmé, čo chcela žalovaná predmetným výsluchom preukázať, keď svedok sa už dostatočne vyjadril k otázkam existencie pohľadávky žalovanej vo svojom písomnom podaní z 10. januára 2021. Z uvedených dôvodov preto súd tento návrh žalovanej na vykonanie dôkazného prostriedku zamietol. 2.26 Na základe vykonaných dôkazov považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú. 2.27 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, ods. 9, § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 37 ods. 2, § 48 ods. 1, § 524 ods. 1, § 525 ods. 2, § 527, § 559 ods. 2, § 580, § 657 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky, č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovením § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 2.28 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradku trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadla v nevykonaní ňou navrhovaného výsluchu svedka Z.. Z. N. priamo na pojednávaní, a to aj z toho dôvodu, že písomné odpovede tohto svedka vôbec nepreukázali ňou tvrdenú skutočnosť, že nemá žiaden dlh voči J. F., teda že de facto nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky J. F. voči Z.. Z. N. na ňu zmluvou o postúpení pohľadávky z 25. februára 2015 (pohľadávka vo výške 371.938,18 eur) a zmluvou o postúpení pohľadávky z 25. februára 2015 (pohľadávka vo výške 162.235,34 eur. Naviac súd považoval písomnú výpoveď tohto svedka za dôveryhodnú aj napriek tomu, že mal k dispozícii zmluvy o postúpení pohľadávok, s textami ktorých sa mohol oboznámiť. Mala za to, že jedine priamym výsluchom svedka Z.. Z. N. bolo možné dospieť k zisteniu, že svedok účelovo zavádza súd. Ako nesprávne skutkové zistenie hodnotila záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že nedisponovala žiadnou pohľadávkou voči Z.. Z. N., a teda nemohla platne postúpiť na žalobcu časť vo výške 40.726,26 eur z pohľadávky vo výške 162.235,34 eur. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie poukázala na skutočnosť, že nárok žalobcu voči nej na zaplatenie pôžičky vo výške 20.000,- eur s príslušenstvom zanikol v dôsledku jej jednostranného zápočtu voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku, prípadne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil späť na nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním z 23. septembra 2021, v ktorom uviedol, že odvolacie dôvody v odvolaní žalovanej sú účelové, keďže ani z listinných dôkazov doložených samotnou žalovanou nie je zrejmé, čo by sa malo alebo nemalo preukázať výsluchom ňou navrhovaného svedka Z.. Z. N.. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
10. Pokiaľ žalovaná namieta, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch ňou navrhované svedka Z.. Z. N. priamo na pojednávaní a v takomto postupe súdu prvej inštancie vidí porušenie jej práva na spravodlivý proces, odvolací súd pripomína, že žalovaná nebola počas prvoinštančného konania pasívna, v dôsledku čoho sama veľmi dobre vie, že súd prvej inštancie menovaného svedka na pojednávanie predvolal, on sa ospravedlnil a súd jeho ospravedlnenie akceptoval, ale aj to, že bydlisko svedka je v značenej vzdialenosti od sídla súdu prvej inštancie, jej právny zástupcu s takouto formou výpovede svedka súhlasil a svedkovi boli ňou, resp. jej právnym zástupcom formulované otázky položené. Ak žalovaná predpokladá, že svedok by vo svojej výpovedi na pojednávaní uvádzal iné skutočnosti, ktorými by zároveň boli preukázané ňou tvrdené skutočnosti, toto možno hodnotiť iba ako jej ničím nepodloženú hypotézu. Súčasne odvolací súd dodáva, že svedok odpovedajúci na otázky súdu a strán sporu písomne má takisto ako svedok, ktorý je vypočúvaný na pojednávaní ústne povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.
11. K druhej odvolacej námietke žalovanej odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
12. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaná tvrdí, že bola majiteľkou pohľadávky vo výške 162.235,34 eur voči Z.. Z. N., a to ju oprávňovalo postúpiť časť z tejto pohľadávky vo výške 40.726,26 eur na žalobcu, keďže v prvoinštančnom konaní bolo preukázané, že túto pohľadávku ako celok nemohol ani J. F. postúpiť na žalovanú.
13. Čo sa týka odvolacej námietky žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. Odvolací súd nespochybňuje, že v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka môžu veriteľ a dlžník započítať svoje vzájomné pohľadávky, pokiaľ sa vzájomne kryjú a ich plnenie je rovnakého druhu. Avšak v prejednávanej veci existovala iba jedna pohľadávka, a to pohľadávka žalobcu ako veriteľa proti žalovanej ako dlžníčke, a preto realizácia zápočtu pohľadávok neprichádza do úvahy. Navyše, ak by aj bolo pravdou to, čím argumentovala žalovaná, že mala peňažnú pohľadávku voči žalobcovi, žalovaná v konaní nedokázala preukázať ani doručenie zásielky obsahujúcej jednostranný zápočet žalobcovi, a to by takisto spôsobilo neúspech žalovanej v tomto spore.
15. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 20.000,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
16. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).