Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/76/2018

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: W. s.r.o., H.: XX XXX XXX, sídlom Z. XX, XXX XX W., proti žalovanému: I. T. D., a.s., H.: XX XXX XXX, sídlom K. 1. Q. 5, XXX XX O., o zriadenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu in rem za náhradu, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa XX.XX.XXXX doručil súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha zriadenia zabezpečovacieho opatrenia v prospech žalovaného a jeho právnych nástupcov práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúce v práve stavby, v práve prechodu a prejazdu nákladnými vozidlami ako aj v práve využívania, kladenia, údržby a opravy inžinierskych sietí cez pozemok vedený R. úradom v Q., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, a to v rozsahu XXXXmX stanovenom geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným autorizovaným geodetom a kartografom H.. W. Hitkom za odplatu v sume X€/mX/kalendárny rok. Ďalej sa domáhal zaplatenia sumy XX.XXX€ titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému.

2. Vzhľadom k tomu, že žalobca nezaplatil v lehote do 10 dní súdny poplatok za žalobu v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy XX.XXX€, súd uznesením č.k. XX C XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XX.XXX€ zastavil.

3. Žalobca dňa XX.XX.XXXX doručil súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 a nasl. D. sporového poriadku. Predmetný návrh odôvodnil tým, že sa na základe vyznačenej plomby v katastri nehnuteľností dozvedel, že žalovaný na základe scudzovacej zmluvy prevádza nehnuteľnosti v jeho vlastníctve nachádzajúce sa v katastrálnom území W. na liste vlastníctva č. XXXX, ktorej vklad má povolený pod č. V-XXXX/XXXX. Predmetom prevodu má byť prevod všetkých nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX. Predmetom prevodu sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Žalobca poukázal na to, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške XX.XXX €, ktorá je predmetom tejto žaloby. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa aktuálne zbavuje všetkého hnuteľného a aj nehnuteľného majetku za výrazne nižšiu sumu, ako je ich trhová hodnota. Žalobca tvrdí, že uzatvorením odporovateľnej zmluvy došlo k jeho ukráteniu. Poukázal na odporovateľnosť právneho úkonu. Žalobca tvrdil, že konanie žalovaného v súčasnosti preukázateľne zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu a je evidentné, že žalovaný svojím konaním spôsobuje alebo plánuje spôsobiť žalobcovi ujmu a je obava, že exekúcia žalobcovej pohľadávky bude ohrozená. Uviedol, že osvedčenie reálnosti nároku žalobcu, t.j. vznik bezdôvodného obohatenia a právo na domáhanie sa odporovateľnosti právneho úkonu jednoznačne vyplýva z písomných dôkazov, ktoré žalobca predložil alebo na ktoré poukázal. Žalobca žiadal, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľný majetok žalovaného v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške XX.XXX€, a to k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXXX špecifikovaným v petite zabezpečovacieho opatrenia.

4. G. dňa XX.XX.XXXX nahliadol do súdneho spisu a následne dňa XX.XX.XXXX doručil súdu vyjadrenie k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný sa voči zabezpečovaciemu opatreniu bránil tým, že sa nezbavuje všetkého nehnuteľného majetku, ale uzatvoril s treťou osobou iba jednu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pričom nejde o odporovateľný právny úkon, keďže nehnuteľnosti nie sú prevádzané za výrazne nižšiu cenu. Poukázal na to, že v prípade priznania pohľadávky vo výške XX.XXX€ žalobcovi, táto by bola jednoznačne od žalovaného vymožiteľná a poukázal na to, že predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava, že bude exekúcia ohrozená. Žalovaný argumentoval tým, že je právnickou osobou založenou v roku XXXX, ktorá si XX rokov riadne plní svoje záväzky. Podľa súvahy žalobcu disponoval žalovaný ku dňu XX.XX.XXXX majetkom v hodnote XX.XXX.XXX€ a z toho iba hodnota pozemkov bola vo výške X.XXX.XXX€ a stavieb XX.XXX.XXX€. Podľa žalovaného je absurdné tvrdenie žalobcu, že existuje obava, že by exekúcia na sumu XX.XXX€ mohla byť ohrozená predajom nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX. T., že okrem nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území W. neprevádza vlastnícke právo k žiadnej inej svojej nehnuteľnosti. Žiadna z nehnuteľností žalovaného nie je zaťažená záložným právom ani inou právnou povinnosťou v prospech tretej osoby. Žalovaný predložil súdu listy vlastníctva č. XXXX,XXXX a uviedol, že iba hodnota týchto nehnuteľností prevyšuje XXX-násobne pohľadávku žalobcu. Ďalej na dokreslenie celej situácie uviedol, že dlhodobo jednal so žalobcom o uzatvorení kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. K dohode medzi spornými stranami nedošlo, preto sa žalovaný rozhodol predať nehnuteľnosti tretej osobe.

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie O. - W. mesto mal súd preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom stavby - budovy o výmere XXXmX nachádzajúcej sa v O. - W. meste. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. mesto mal súd preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom budovy Z. I. s výmerou zastavaných plôch XXXXmX,XXXXmX,XmX a XXXmX. Z účtovnej závierky k XX.XX.XXXX žalovaného súd zistil, že žalovaný mal výsledok hospodárenia za rok XXXX vo výške XX XXX XXX€ a za rok XXXX vo výške XX.XXX€.

6. Podľa § 343 ods. 1 Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 343 ods. 2 Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa § 343 ods. 3 Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 1 Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

17. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

18. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu a s priloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné splnenie podmienky osvedčenia ohrozenia exekúcie, a to buď budúcej alebo prebiehajúcej. Súd má za to, že predmetný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia nebol žalobcom dostatočne osvedčený. Žalobca iba poukazoval na úmysel žalovaného previesť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania na inú tretiu osobu, pričom súdu zamlčal celkové majetkové pomery žalovaného, ktoré je možno zistiť zo zverejnených účtovných uzávierok, ako aj prešetrením vlastníctva v katastri nehnuteľností. V danom prípade mal súd z vyjadrenia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, z predložených listinných dôkazov, ako aj z verejne dostupných zdrojov o finančnom hospodárení obchodných spoločností preukázané, že žalovaný mal v roku XXXX zisk vo výške XX XXX XXX€ a v predchádzajúcom roku XXXX vo výške XX.XXX€. Žalovaný okrem nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiada zriadiť záložné právo, vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, a to v katastrálnom území O. - W. mesto číslo LV XXXX a XXXX bez zápisu tiarch na listoch vlastníctva. H. o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v najlukratívnejšej oblasti W. republiky O. - W. meste, pričom jednou z nehnuteľností je hotel v centre Bratislavy. Je teda jednoznačné, že hodnota týchto nehnuteľností vlastnených žalovaným má vysokú trhovú hodnotu. Žalobca teda súdu jednoznačne neosvedčil, že by vymoženie jeho doposiaľ súdom nepriznanej pohľadávky bolo v prípade exekučného konania reálne ohrozené, keďže žalovaný disponuje nehnuteľným majetkom v značnej hodnote a jeho hospodárenie je taktiež priaznivé so ziskom mnohonásobne prevyšujúcim uplatňovanú pohľadávku žalobcu vo výške XX.XXX€. Žalobca nijak nepreukázal, že by sa žalovaný zbavoval aj ostatného nehnuteľného majetku, ktorý je v jeho vlastníctve, prípadne, že by predával nehnuteľnosti, ku ktorým žalovaný žiada zriadiť zabezpečovacie

opatrenie za nižšiu cenu, ako je cena trhová. Žalobcom tvrdenú obavu súd považuje skôr za nepodložené dohady, ako za osvedčené skutočnosti. Takéto dohady nemôžu byť potom podkladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navyše súd uvádza, že žalobca súdu nijak neosvedčil (aspoň v základných skutočnostiach), že by hodnota nehnuteľností, na ktorých žiadal záložné právo zriadiť, bola primeraná vzhľadom na trhovú hodnotu tvrdenej pohľadávky. Žalobca súdu ani netvrdil, že by mal žalovaný aj ďalších veriteľov, že by jeho finančná situácia bola nepriaznivá a hrozila by nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný zbavuje svojho nehnuteľného majetku pod jeho trhovú hodnotu z dôvodu existencie žalobcovej pohľadávky, súd nepovažuje ani za hodnoverné a uveriteľné, keďže majetok a zisky žalobcu mnohonásobne prevyšujú výšku tvrdenej pohľadávky žalobcu.

19. Ďalej súd musí poznamenať, že uznesením č.k. XX C XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo konanie o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške XX.XXX€ zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, a teda aktuálne sa žalobca ani priznania peňažného plnenia, ku ktorému by bolo potrebné zabezpečiť jeho budúcu exekúciu formou zabezpečovacieho opatrenia, nedomáha. Predmetom súdneho konania je zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu a nie nárok na peňažné plnenie, ku ktorému by bolo potrebné zabezpečenie formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Ustanovenie § 343 ods. 1 jednoznačne ustanovuje, že nariadiť zabezpečovacie opatrenie možno iba na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom však konanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky bolo v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku zastavené.

20. Súd teda dospel k záveru, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené v danej veci predpoklady, a preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Predovšetkým žalobca hodnoverne nepreukázal, že by existovala obava, že prípadná exekúcia žalovaného bude ohrozená a navyše konanie vo veci zaplatenia žalobcom tvrdenej pohľadávky bolo súdom zastavené.

21. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Keďže toto uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, súd o náhrade trov spojených so zabezpečovacím opatrením nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).