Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/42/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XX/X-XX, L. K., štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Romanom Madom, advokátom so sídlom Gagarinova 32, Nová Dubnica, proti žalovanej B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XX, G., štátnej občianke SR, zastúpenej JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom Bratislavská 354/32, Dubnica nad Váhom, o vrátenie daru takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vrátenia nehnuteľností, a to X-izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. poschodí obytného domu súp. č. XX, vo vchode č. X na ul. G. D. v L. K., postaveného na pozemku parcela reg. C, parc. č. X., podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XX v podiele XX/XXXX-ín, obe zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre k. ú. Nová K. a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela reg. C, parc. č. X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.268 m2 v podiele XX/XXXX-ín zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre k. ú. L. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 20.04.2011 daroval predmetné nehnuteľnosti, kde vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej bol povolený dňa 09.05.2011. So žalovanou a ich spoločnou dcérou, mal. B., žili v spoločnej domácnosti v predmetnom byte do júna 2016, kedy sa žalovaná odsťahovala. Od tohto času sa žalovaná začala voči nemu správať nevhodne, zavrhnutiahodne, a to tak, že ho psychicky vydierala, urážala, nazvala ho starým psychopatom, s ktorým nechce žiť, z čoho sa cítil veľmi ponížený. Poznamenal, že je pre neho neprijateľné, aby pred ich dcérou vystupoval voči žalovanej akýmkoľvek spôsobom nevhodne, a tak vždy ustupoval tomuto nátlaku, urážkam a nereagoval na nevhodné správanie žalovanej. Opakované nevhodné a protiprávne správanie žalovanej voči nemu bol nútený oznámiť OO PZ v K. Polícia ho vyrozumela v tom zmysle, že predmetnú vec predložili Okresnému úradu P., pracovisko K. nad E. k ďalšiemu prejednaniu z podozrenia spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Dodal, že žalovanú listom podaným na pošte dňa 17.03.2017 na vrátenie daru, avšak žalovaná nereagovala. Listom zo dňa 27.06.2017 vyzval žalovanú na vrátenie daru aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom bolo navrhnuté osobné stretnutie, ktoré sa po dohovore so žalovanou uskutočnilo dňa 28.07.2017. Žalovaná vtedy nadiktovala do úradného záznamu, že je ochotná dotknuté nehnuteľnosti vrátiť za predpokladu, že jej vyplatí sumu 19.000 eur. Zápis na záver rokovania odmietla podpísať s odôvodnením, že jej právna zástupkyňa je v súčasnosti na dovolenke. Žalobca ďalej uviedol, že uvedeným konaním a správaním žalovaná naplnila skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, keď sa voči darcovi správa tak, že došlo k hrubému

porušeniu dobrých mravov, jej správanie je urážlivé nielen k darcovi ale aj k blízkej osobe a opustila spoločnú domácnosť. Preto mu vzniklo právo na vrátenie daru. Nesúhlasil, že ním uplatnený nárok je premlčaný, nakoľko Centrum právnej pomoci skúmalo nielen jeho majetkové pomery, ale zaoberalo sa aj otázkou úspešnosti sporu v spojení uplynutia času na uplatnenie nároku, či právo nezaniklo uplynutím času, resp. či sa právo premlčalo. Právne autority Centra po preštudovaní listinných dôkazov zaujali právny názor, že právo na uplatnenie nezaniklo, lehota začala plynúť výzvou žalobcu zo dňa 13.03.2017, ktorý deň stanovili za deň na začatie plynutia premlčacej doby, kedy žalovaná prekročila pomyselnú čiaru hrubého porušovania dobrých mravov. Poprel, že mal mať intímny vzťah s inou ženou. Všetky tieto tvrdenia považuje za účelové, s úmyslom poškodiť jeho dobré meno. Nikdy sa k žalovanej ani k jej matke nesprával neúctivo, nenadával im, neútočil ani na žalovanú ani na jej matku a nevyvolával konflikty. Ako invalidný dôchodca bol lekármi viackrát upozorňovaný, že akékoľvek rozrušenie nemusí jeho srdce vydržať. Vždy mal na mysli len dobro maloletej a preto kontaktoval ÚPSVaR, aby za jeho asistencie došlo k uzavretiu dohody o styku s maloletou, nakoľko mu bolo zo strany žalovanej vo výkone rodičovských práv bránené. Potvrdil, že si kúpil motorové vozidlo, ale jeho kúpna cena bola 9.500 eur. V neposlednom rade žalobca dodal, že týraný bol on a dieťa. Žalovaná sa trištvrte roka o dieťa nestarala a ešte na neho posielala políciu.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a túto žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že žalobca vo svojom vyjadrení v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 30P/115/2016 sám uviedol, že údajné dlhodobé nezhody v ich partnerskom spolužití mali trvať viac ako 10 rokov, t. j. od roku 2006, pričom najviac to pocítil posledné 4 roky, t. j. od roku 2012. Výzvu na vrátenie daru jej však zaslal až dňa 17.03.2017, kde ju mal vyzvať na vrátenie daru. Táto zásielka jej však nebola doručená. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že údajné dlhodobé nezhody najviac pocítil v roku 2012, považuje uplatnený nárok za premlčaný. Nárok žalobcu na vrátenie daru zanikol uplynutím premlčacej doby, keď v zmysle judikatúry premlčacia doba na uplatnenie nároku na vrátenie daru začína plynúť od okamihu, kedy správanie obdarovaného naplnilo znaky uvedené v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka. Potvrdila, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.04.2011 jej žalobca daroval predmetné nehnuteľnosti. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu a požíva právnu ochranu tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Žalobca na ňu previedol nehnuteľnosti slobodne a vážne. Spoločnú známosť so žalobcom nadviazali v roku 2003. Bola do neho veľmi zaľúbená. Hoci bol medzi nimi značný vekový rozdiel, jej to nevadilo a súhlasila, aby mali spolu dieťa. Ich vzťah brala vážne a chcela, aby vytvorili skutočnú rodinu. Vždy sa snažila, aby viedli pekný život. Chodila do práce a tolerovala, že žalobca bol niekoľko rokov nezamestnaný a potom bol invalidný dôchodca. Financovala ich spoločný život. Vždy verila, že ju ľúbi tak, ako ona jeho. V 7. mesiaci tehotenstva prišla na to, že žalobca nadviazal známosť s inou ženou. Vtedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Keďže bola v očakávaní narodenia dieťaťa, žalobcu ju presvedčil, aby mu všetko odpustila. Vrátila sa do spoločnej domácnosti, avšak postupom času zistila, že žalobca vzťah s inou ženou neukončil. Ďalšie spolunažívanie bolo sprevádzané nedôverou. Prekážala jej aj jeho povaha, keď všetky spory riešil hneď hádkou a nadávkami. Robil si z nej slúžku a názor si presadzoval násilím. Dodala, že spoločnú domácnosť opustila v 56/2016 z dôvodu, že ďalšie spolužitie so žalobcom sa pre ňu stalo neznesiteľným. Žalobca sa k nej správal zle. Nadával jej, urážal jej rodinu a ubližoval jej po psychickej stránke. Odišla aj s dcérou bývať k matke. Aj tam žalobca chodil, nadával jej a domáhal sa stretávania s maloletou. Keďže mala za to, že chce byť s maloletou, umožnila mu to. Následne sa z jeho strany spustil útok na ňu a jej rodinu. Začal ju obviňovať, vymýšľal si, že požíva alkoholické nápoje. Žalovaná ďalej uviedla, že hoci predmetný byt vlastní, býva v ňom žalobca. Od ich rozchodu jej žalobca bránil v stretávaní s dcérou. Celú vec riešila prostredníctvom ÚPSVaR ako aj podaním viacerých trestných oznámení, čím sa bránila, aby jej žalobca nezabraňoval vo výkone jej rodičovských práv. Aj v čase, keď dcéra bola so mnou a mali svoj program, chodil ich žalobca kontrolovať. V nočnú hodinu volal a písal SMS správy, aby sa údajne informoval na dcéru. Toto správanie v dcére vždy vyvolalo nepokoj. Nerešpektoval dohodu o stretávaní sa s maloletou uzavretú na ÚPSVaR a v styku jej bránil. Všetky konflikty medzi nimi vyvolal sám žalobca. Žalovaná ďalej uviedla, že v roku 2011 ju žalobca presvedčil, aby si zobrala úver vo výške 20.000 eur, z ktorého si následne zakúpil osobné motorové vozidlo za 15.000 eur. Ostatné peniaze investovala do rekonštrukcie predmetného bytu. Úver spláca výlučne ona sama. Poznamenala, že v súlade s rozhodovacou praxou súdov naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru je potrebné preukázať také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho obsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Vrátenie daru je jednostranný právny úkon, ktorého forma nie je zákonom stanovená. K jeho platnosti je treba,

aby darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe považuje za nepravdivé a vykonštruované. Pri rozhodovaní súd skúma, či konkrétne správanie obdarovaného bolo porušením dosahujúcim značnú intenzitu alebo išlo o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. V každom prípade sa však negatívne správanie obdarovaného musí prejavovať objektívne, t. j., že by to tak pociťoval každý na mieste darcu. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú však zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Má za to, že nenaplnila svojim správaním skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a svojim správaním sa nedopustila žiadneho a už vôbec nie hrubého porušenia dobrých mravov a nedošlo k zániku vzťahu založeného darovacou zmluvou. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/100/2016. Zdôraznila, že žalobca sa stále snaží o kontakt s maloletou, aj keď ju má v starostlivosti ona.. Pred tým, ako súd upravil rodičovské práva k maloletej, maloletú aj týždeň nevidela. Keď pre ňu prišla do škôlky a učiteľky jej povedali, že si ju zobral žalobca, volala políciu. Žalobca sa previezol autom okolo, zakýval jej a takto ju chcel dostať do bytu. Keď má dcéru u seba a je s ňou na ihrisku napr. 3 hodiny, žalobca celý čas stojí za stromom. Každú chvíľu maloletej telefonuje, že je prinesie koláčik, alebo že jej príde dať len pusu. Žalobca maloletej nahovoril, že žalovaná od nej odišla, lebo pila veľa vína.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. J. a C.. P. C. a oboznámením darovacej zmluvy zo dňa 20.04.2011, LV č. XXXX a č. XXXX, vyrozumenia OO PZ K.o dňa 06.04.2017, výzvy na vrátenie daru, zo dňa 03.02.2017, potvrdenie OO PZ W. zo dňa 04.12.2016, oznámenia M. úradu W. zo dňa 21.02.2018, správy OO PZ K. nad E. o výsledku objasňovania zo dňa 17.02.2017, správy OO PZ W. o výsledku objasňovania zo dňa 18.12.2016, správy Okresného úradu P. zo dňa 14.03.2018 a zo dňa 15.03.2018, opatrenia Okresného úradu P. zo dňa 09.01.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Darovacou zmluvou zo dňa 20.04.2011 žalobca daroval žalovanej do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. L. K., a to byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parcela reg. C, parc. č. X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XX/XXXX. Súčasne žalovanej daroval aj podiel na pozemku parcela reg. C, parc. č. 1, zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX mX vo veľkosti XX/XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. L. K..

5. Z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom vyplýva, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to bytu č. XX na 1. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XX postaveného na parcele reg. C, parc. č. X je žalovaná. Podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu predstavuje XX/XXXX. Z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom vyplýva, že podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcela reg. C, parc. č. 1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.268 m2 je žalovaná.

6. Z vyrozumenia OO PZ K. nad E. zo dňa 06.04.2017 vyplýva, že príslušný orgán oznámil žalobcovi, že jeho oznámenie o spáchaní priestupku zo dňa 22.02.2017, ktorého sa dopustila žalovaná, predložil Okresnému úradu P., pracovisko K. nad E. k ďalšiemu prejednaniu. Zo správy Okresného úradu P., pracovisko K. nad E. zo dňa 21.02.2018 vyplýva, že predmetná priestupková vec bola odložená, nakoľko nebola naplnená žiadna skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu

7. Výzvou na vrátenie daru vyzval žalobca žalovanú na vrátenie nehnuteľností, ktoré jej daroval na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.04.2011, a to z dôvodu, že žalovaná voči nemu hrubo porušuje dobré mravy, t. j., že žalovaná nemá a nikdy nemala záujem o vytváranie zdravého spoločného rodinného prostredia, čo robí tým, že mu bráni starať sa o ich dieťa. Bezdôvodne na neho volá políciu pred škôlku ich dcéry, čím ju stresuje a psychicky ubližuje. Verejne ho napádala a tým ohrozovala jeho povesť. Výzva bola na poštovú prepravu podaná dňa 17.03.2017.

8. Z potvrdenia OO PZ K. E. zo dňa 03.02.2017 vyplýva, že žalovaná vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Zo správy OO PZ Dubnica nad E. o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 17.02.2017 vyplýva, že oznámenie podala žalovaná proti žalobcovi, nakoľko tento jej mal opakovane robiť schválnosti a urážať ju tým, že pred známymi hovoril, že je feťáčka a alkoholička, že je

jebnutá. Opakovane jej mal posielať SMS správy s urážlivým obsahom, čo žalobca nepriznal. Vec bola postúpená Okresnému úradu P., pracovisko K.ad E. k ďalšiemu prejednaniu. Zo správy Okresného úradu Trenčín, pracovisko K. nad E. zo dňa 15.03.2018 vyplýva, že predmetná vec bola odložená, nakoľko žalobca svojim konaním nenaplnil žiadnu skutkovú podstatu priestupku.

9. Z potvrdenia OO PZ W. zo dňa 04.12.2016 vyplýva, že žalovaná vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Zo správy OO PZ W. o výsledku objasňovania zo dňa 18.12.2016 vyplýva, že oznámenie podala žalovaná proti žalobcovi, nakoľko tento nedodržiava dohody týkajúce sa starostlivosti o mal. dcéru, žalovanú neustále kontroluje, pred kolegyňami povedal, že je alkoholička. V rámci objasňovania priestupku žalobca uviedol, že už asi 2 roky sa obaja so žalovanou vzájomne častujú vulgárnymi výrazmi. Vec bola postúpená Okresnému úradu P., pracovisko Ilava k ďalšiemu prejednaniu. Zo správy Okresného úradu P., pracovisko W. zo dňa 14.03.2018 vyplýva, že predmetná vec bola odložená, nakoľko žalobca svojim konaním nenaplnil žiadnu skutkovú podstatu priestupku.

10. Z výpovede svedka C. J. vyplynulo, že podľa jeho názoru vzťah žalovanej a žalobcu nikdy nebol dobrý, lebo od samého začiatku medzi nimi vznikali konflikty, ktoré väčšinou vyvolával žalobca. Žalovaná sa zo začiatku nijak nebránila. Až keď opustila spoločnú domácnosť, začala sa proti žalobcovi brániť. Osobne nikdy nebol svedkom, že by žalobca nadával žalovanej a nevidel ani, že by žalovaná nadávala žalobcovi. Nevidel, že by žalobca na žalovanú fyzicky zaútočil, alebo že by útočila žalovaná na žalobcu. Väčšinou viem o zlom správaní žalobcu voči žalovanej z rozprávania žalovanej. O nevere žalobcu len počul. Žalovaná nebola sama sebou v dôsledku nátlaku žalobcu. Prevažne bývala nervózna.

11. Z výpovede svedkyne C. vyplynulo že strany sporu pozná z výkonu funkcie kolízneho opatrovníka mal. B.. Prvýkrát prišla s nimi do kontaktu v 7/2016. Rodičia mali medzi sebou komunikačné problémy. Každý mal iný názor na výchovu dieťaťa, ale aj na život. Nepamätala si, či medzi rodičmi dochádzalo k nejakému verbálnemu napádania. Osobne nebola svedkom žiadneho nevhodného správania sa medzi žalobcom a žalovanou, či už išlo o nejaké napádanie alebo vulgarizmy.

12. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej vrátenia daru. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, zákon umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia daru, avšak len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Týmito sú existencia platnej darovacej zmluvy a správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli darovaciu zmluvu dňa 20.04.2011, ktorou žalobca daroval žalovanej do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. L. K., a to byt č. XX na 1. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parcela reg. C, parc. č. X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XX/ XXXX. Súčasne žalovanej daroval aj podiel na pozemku parcela reg. C, parc. č. 1, zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX mX vo veľkosti XX/XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. L. K.. Súd predmetnú zmluvu preskúmal a dospel k záveru, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon pre takýto typ zmluvy predpisuje, a teda táto je platná. Následne sa súd zaoberal splnením ďalšieho predpokladu, a to správaním žalovanej voči žalobcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré možno podľa žalobcu kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Občiansky zákonník ani iný právny predpis pojem dobré mravy nedefinuje. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho nevďačnosť. Ide však o také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno objektívne kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné. Takisto môže ísť aj o neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá vyplýva buď z právnych noriem alebo zmluvného vzťahu. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený

podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. V danom prípade žalobca videl hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou v tom, že ho psychicky vydierala, urážala ho a nemala záujem na vytvorení zdravého rodinného života pre ich dcéru tým, že mu bráni starať sa o dieťa. Žalobca však v konaní psychické vydieranie žalovanou a ani jej snahy o bránenie v starostlivosti o dieťa nijak nepreukázal. Takéto správanie žalovanej nepotvrdila ani svedkyňa C., ktorá len konštatovala komunikačné problémy rodičov (žalobcu a žalovanej) ohľadne výchovy mal. dieťaťa, a nevyplynulo ani z iných žalobcom predložených dôkazov. Žalovaná sa proti tvrdeniam žalobcu bránila tým, že práve je to žalobca, ktorý sa voči nej správa nevhodne. Je evidentné, že vzťahy medzi stranami sú vyhrotené, pričom táto skutočnosť nebola ani sporná a vyplynula aj z množstva oznámení o spáchaní priestupku, ktoré proti sebe strany podávali. Strany si robia navzájom schválnosti a navzájom sa častujú vulgarizmami, t. j. sa urážajú, čo vyplynulo zo správy OO PZ Ilava o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 18.12.2016, kde sám žalobca uviedol, že so žalovanou sa posledné dva roky obaja navzájom takýmto spôsobom urážajú. Za takéhoto stavu, keď aj žalobca sám prispieva rovnakým správaním k vyhroteniu vzťahov medzi ním a žalovanou a sám provokuje žalovanú k správaniu nesúcemu znaky rozporu s dobrými mravmi, nemožno správanie žalovanej považovať za hrubo rozporné s dobrými mravmi, v dôsledku čoho sa žalobca nemôže domáhať vrátenia daru. Pokiaľ žalobca mal za to, že žalovaná sa správa hrubo v rozpore s dobrými mravmi voči ich spoločnej dcére (členovi jeho rodiny), súd konštatuje, že ani takéto správanie žalovanej, podobne ako tvrdené psychické vydieranie, nebolo v konaní preukázané. Rozdielnosť názorov na výchovu dieťaťa a neschopnosť komunikácie rodičov ohľadne výchovy bezpochyby môže nepriaznivo pôsobiť na priaznivý psychický vývoj dieťaťa, avšak v žiadnom prípade nenapĺňa zákonný predpoklad hrubého rozporu s dobrými mravmi zakladajúceho nárok na vrátenie daru. Navyše, nejde o správanie sa voči maloletej, ale o správanie medzi rodičmi. S poukazom na uvedené za nesplnenia zákonom predpísaných podmienok pre vrátenie daru súd žalobu v celkom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Keďže súd nezistil správanie hrubo porušujúce dobré mravy na strane žalovanej, nezaoberal sa ani vznesenou námietkou premlčania, nakoľko pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci práve okamih hrubého porušenia dobrých mravov, ktorý v danom prípade absentuje. Pre úspešné uplatnenie žaloby o vrátenie daru je nevyhnutnou podmienkou výzva darcu na vrátenie daru. V súdenej veci bolo sporné, či výzva žalobcu na vrátenie daru, ktorá bola podaná na poštovú prepravu dňa 17.03.2017, bola žalovanej riadne doručená, nakoľko žalovaná jej doručenie popierala. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobca riadne doručenie výzvy žalovanej nepreukázal, avšak túto možno považovať za doručenú žalovanej dňa 02.10.2017, kedy žalovaná prevzala žalobu, pričom súčasťou listín doručovaných spolu so žalobou bola aj výzva žalobcu na vrátenie daru. Preto možno konštatovať, že výzva na vrátenie daru bola žalovanej riadne doručená. Avšak s ohľadom na zistenie, že v konaní nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej, je doručenie výzvy na vrátenie daru nepodstatné. Len pre úplnosť súd ešte dodáva, že ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností, darca sa musí domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušným orgánom do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, ale je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona.

14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. V danom prípade mala vo veci plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.