Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-16-2018.pdf
PDF · 122.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu C. N., O.. XX.XX.XXXX, Z. P., F. XXX/X, Š. D.R. F., v zast. Mgr. Stanislava Tichá, advokátka so sídlom Považská Bystrica, Zakvášov 1519/55 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v zast. JUDr. Andrea Cviková, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 486,00 Eur s prísl., takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 486,00 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.01.2017 až do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 22.02.2018 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 486,00 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.01.2017 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník a spotrebiteľ žiadal žalovaného ako veriteľa dodávateľa spotrebiteľského úveru. Žalovaný mu predložil na podpis formulár s názvom „Žiadosť o poskytnutie úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200057439“, ktorý vyplnil finančný agent žalovaného a žalobca ho dňa 26.03.2013 podpísal s nasledovnými podmienkami úveru: poskytnutá čiastka 840 Eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 45,01 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 890,42 Eur, predpokladaná RPNM za úver 70,02%, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPNM za úver 48,52%, poskytnutá čiastka revolvingu 442,90 Eur. Žalovaný následne schválil žalobcovi revolvingový úver so sumou 840 Eur s RPMN za úver vo výške 65,38 %, t.j. odlišnej od žiadosti uvedenej RPMN 70,02 %. Súčasťou Žiadosti/Zmluvy bol aj bod 8, ktorý obsahoval dohodu o poskytnutí služby, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť za túto službu odplatu vo výške 120,58 Eur splatnú v deň uzavretia dohody. Podľa žalobcu v úverovej zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, výška splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o splatnosti jednotlivých splátok zahŕňajúci prvú a poslednú splátku, údaj o presnej výške úveru, pretože žalovaný žalobcovi vyplatil len sumu 719,42 Eur, čo odôvodnil tým, že ku dňu poskytnutia úveru podľa úverovej zmluvy bol splatný poplatok za poskytnutie služby podľa bodu 8 žiadosti/zmluvy vo výške 120,58 Eur, ktorý si žalovaný započítal oproti úveru žalobcu. Takáto dohoda je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je reálne dodané, resp. nemusí byť nikdy dodané a ktoré slúži v skutočnosti len záujmom odporcu ako dodávateľa. Týmto žalovaný zastieral skutočnosť, že nikdy nemal záujem poskytnúť úver v dohodnutej výške, ale snažil sa nájsť zmluvne nedovolené prostriedky k tomu, aby mohol účtovať žalobcovi skryté poplatky za poskytnutie úveru. Takisto aj dohoda súhlas so započítaním
obsiahnutých v bode 10 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko odporujú ratio legis inštitútu úveru tým, že žalovaný poskytuje žalobcovi nižší úver ako bolo dojednané. V Žiadosti/zmluve je nesúlad ohľadne výšky RPMN, nakoľko údaj o výške RPMN úveru uvedených v bode 5 žiadosti/zmluvy 70,02 %, ktorá v návrhu na uzavretie zmluvy nie je v súlade s údajom o výške RPMN úveru uvedený v akceptácii k návrhu v bode 6 zmluvy/žiadosti o výške 65,38 %. Podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 44 ods. 1, 2, OZ je uvedené ustanovenie úverovej zmluvy v časti RPMN neplatné. Nakoľko prijatie návrhu na uzavretie úverovej zmluvy žalobcom urobené úkony žalovaného vyplnením v bode 6 žiadosti o poskytnutie úveru obsahoval zmenu v údaji o výške RPMN. Zo strany žalobcu však nebol urobený žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplývalo, že RPMN akceptoval. Z uvedeného vyplýva, že RPMN je iná v jeho návrhu ako v jeho akceptácii. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná, podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bez výhradne. Je preto potrebné aplikovať § 44 ods. 2 OZ, podľa ktorého prijatie, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Navyše neprimeraná výška odplaty úrokovej sadzby za poskytnutie úveru vo výške 70,02 % podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ustanovení § 53 ods. 6 OZ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy vychádzajúc zo skutočnosti, že súdy za podstatné prevýšenie odplaty v zmysle uvedeného považujú aj prevýšenie o viac ako 20 %. Podľa priemernej úrokovej štatistiky zverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska predstavovali úroky slovenských bánk z nových obchodov v roku 2013 pre úvery s dobou splatnosti od jedného do piatich rokov 11,16 % p.a. V skutočnosti je navyše nesprávny výpočet RPMN v bode 5 aj 6 zmluvy, nakoľko nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, pretože takúto sumu možno považovať za úver, pričom táto by výrazne prevyšovala RPMN uvedenú v bode 5 a 6 a predstavovala by v skutočnosti 92,93 %. Z uvedených dôvod je tiež spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca zaplatil z vyplateného úveru vo výške 719,42 Eur sumu vo výške 1 205,42 Eur, čím zaplatil sumu vyššiu, než bola suma poskytnutého úveru bez poplatkov 719,42 Eur pričom rozdiel predstavuje sumu 486 Eur. V danom prípade došlo k plneniu zo strany žalobcu bez právneho dôvodu, resp. neplatného právneho úkonu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po poslednej platbe, ktorú uhradil žalovaný do 26.01.2017. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný minimálne od januára 2016 predkladá spotrebiteľom na podpis formulárové zmluvy, kde je RPNM uvedená presne, nie ako predpokladaná a teda žalovaný nemá problém určiť RPNM úveru na základe jemu dostupných údajov o úvere a preto ani v minulosti nemohol mať problém uviesť tento údaj do zmluvy žalobcu. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil súdu písomné dôkazné prostriedky: výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka č. 22160/B, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200057439, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200057439. kartu klienta k č. zmluvy 8200057439, kalkulačka RPMN - finančné kalkulačky, priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v EUR rezidentom eurozóny, Vzor zmluvy žalovaného z januára 2016.
2. Súd vo veci vydal dňa 26.02.2018 platobný rozkaz.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že podstatné zložky pre úverovú zmluvu vyplývajú z § 493 Obchodného zákonníka, kde sa vyžadujú poskytnutie peňažných prostriedkov do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, čo z bodu 5 a 6 pokiaľ ide o výšku úveru 840 Eur so splatnosťou 42 mesiacov pri mesačnej splátke 45,01 Eur vyplýva. Preto tvrdenia žalobcu o neuzavretí zmluvy v písomnej forme nie sú dôvodné. Návrh na uzavretie zmluvy a rovnako prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa nachádzajú na tej istej listine. Rozdiel medzi uvedenými časťami je údaj o RPMN, ktorý sa však objektívne dohodnúť nedá, pričom táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z právnej úpravy a zo súdnej praxe. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, pri jeho uzavretí sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase a to prvý dátum čerpania úveru. Ak teda takýto údaj sa nedá dohodnúť, vychádza sa z § 44 ods. 2 OZ. Pokiaľ ide o absentujúce náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úverov, termín konečnej splatnosti úveru, samotná zmluva je tvorená nielen v listine označenej ako Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere o revolvingovom type, ale aj zmluvnými dojednania, ktoré v zmysle čl. 13 sú neoddeliteľnými súčasťami zmluvy ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ. Z ustanovenia čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa
posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia čl. 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní je zmluva uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok v ustanovení touto zmluvou o revolvingovom úvere. Deň splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. V zmysle čl. 7 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Takto vychádzajúc z počtu splátok a splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie je požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil pojem dátum. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný súdny dvor uviedol, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Preto podľa názoru žalovaného postačuje uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov. Prípadný záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedeným termínom konečnej splatnosti odporuje smernici 2008/48/ES. Súdny dvor vo veci C-42/15 konštatoval, že článok 23 Smernice 200/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát v svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil rozsahu svojho záväzku v zmysle zmluvy. Závery súdneho dvora potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z. z. schváleného 12.10.2017, ktorým bolo v § 9 ods. 2 písm. d) vypúšťané slovo „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dôvodom bolo zosúladenie zákona so smernicou 2008/48/ES. Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. podľa uznesenia NS SR z 22.02.2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017: nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzajú sa pojmy výška alebo počet, či termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 01.05.2018 sa legislatívnym vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné a potrebné preklenúť len podľa doterajšej právnej úpravy eurokonformným výkladom. Jazykový doslovný výklad právnej normy podávanej žalobcom odporuje systematickému výkladu. Podľa systematického výkladu spočíva v tom aký význam má obsah určité ustanovenia, či pri zohľadnení zákonných ustanovení v súvislosti s § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. treba zohľadniť § 9 ods. 5 podľa jeho znenia spotrebiteľ má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok a členenie splátky. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísané splátky, potom žalovaný nevidí žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky spotrebiteľskej zmluvy je aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátok na čas istiny a úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termíny splatnosti, či počet splátok, potom zákonná úprava spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by nemala žiadny význam keďže by už bola súčasťou každej zmluvy. Z pohľadu jazykového výkladu je potom potrebné aplikovať taký výklad, ktorý nepožaduje členenie splátok. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o neuvedení presného údaju o výške úveru. Suma úveru vo výške 840 Eur bola v prospech žalobcu poskytnutá tak, že časť tejto sumy bola súčasťou vzájomného vyporiadania kompenzácie pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu žalobcu. Dohoda o poskytnutí služby je podľa žalovaného osobitne podpisovaná, dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby. Uvedené potvrdzuje individuálne rozlíšenie dohody od ostatného obsahu. Dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 OZ. S tvrdení žalobcu nie je zrejmé, ani zistiteľné o aké nútenie by malo ísť a či takéto konanie je pripočítateľné žalovanému. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o výške odplaty nakoľko táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobca porovnáva štatistické údaje iného poskytovateľa úverov za diametrálne odlišných podmienok schválenia, bonity, zabezpečenia za stavu, keď zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Výška odplaty za úver poskytnutá na základe spotrebiteľskej zmluvy s poradovými číslami bola uzatvorená v zmysle § 53
ods. 6 OZ, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytovanie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytovaných peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom a nie iba položku ročnú úrokovú sadzbu úveru, logicky to vyplýva z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovaných úverov bankových a nebankových môže byť úroková sadzba výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu rôznymi poplatkami za vyhotovovanie výpis a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnuté finančné prostriedky, uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda vyslovene určené, že pri porovnaní sa má zobrať nie len hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzkov, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenie § 53 ods. 6 OZ. V porovnaní s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne, banka si svoj zisk zúčtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a podobne, čiže úrok nebol pre ňu jediným výnosom za požičiavanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník spotrebiteľského vzťahu platiť. Za podstatné prevýšenie sa pri tom považuje také, ktoré je viac ako 25 %. Priemerná výška odplaty bola 48,52 % a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená, čo žalovaný poukazuje na súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2013. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ide o úhrady realizované pred 21.02.2015, t.j. v období troch rokov spätne od momentu podania žaloby. Žalovaný predložil v rámci prostriedkov procesnej obrany: prehľad platieb ku Zmluve o úvere č. 8200057439, príklad k výpočtu RPMN k Zmluve č. 8200057439, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2013.
4. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné čiastkové skutkové zistenia. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka č. 22160/B súd zistil, že žalovaný je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu a poskytovanie spotrebiteľských úverov. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200057439 súd zistil, že žalovaný podľa bodu 5 údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR s poznámkou „vyplňte“ žiadal ako dlžník spoločnosť žalobcu ako veriteľa o poskytnutie čiastky úveru 840 Eur so splatnosťou úveru 42 počet splátok, 26. deň v mesiaci. Mesačná splátka vrátane úrokov mala byť vo výške 45,01 Eur. Dlžník sa zaväzoval zaplatiť 1 890,42 Eur pri predpokladanej RPMN za úver 70,02 Eur. Ročná úroková sadzba úveru 72,02 % pri priemernej RPMN za úver 48,52 %. Poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 442,90 Eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške 1 080,24 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je v sume 63,32 %. Ročná úroková sadzba revolvingu mala byť 76,21 %. Z údaji o schválenom revolvingovom úvere v EUR bod 6 s poznámkou „nevypĺňajte“ mala byť poskytnutá čiastka úveru 840 Eur, splatnosť úveru, počet splátok 42, deň v mesiaci 26. Mesačná splátka vrátane úrokov 45,01 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť úver + úroky za celú dobu čerpania úveru 1 890,42 Eur. RPMN za úver 65,38 %. Ročná úroková sadzba úveru 70,02 %. Priemerná RPMN za úver je vo výške 48,52 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 442,90 Eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu 1 080,24 Eur. Predpokladá RPMN po poskytnutí revolvingu v percentách 60,51 %. Ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania v percentách 5,5 %. Žalobca podpísal zmluvu dňa 20.06.2013. Žalovaný podpísal zmluvu dňa 01.07.2013 v Bratislave. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200057439 vyplývajú údaje zo strany žalovaného o schválenom úvere pre žalobcu, kde schválená výška úveru predstavuje 840 Eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 45,01 Eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 26.08.2013, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 26.01.2017, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 26, celková výška úveru 840 Eur, RPMN úveru 65,38 %, priemerná hodnota RPMN 48,52 %, schválená výška revolvingu 505,54 Eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 505,54 Eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 60,51 Eur, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžní zaplatiť pri každom revolvingu 1 080,24 Eur, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy 01.07.2013. Z karty klienta súd zistil, že žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu vo výške 1 205,42 Eur. Z výsluchu svedkyne Viery Cibuľovej, manželky žalobcu súd zistil, že žalobca je jej bývalý manžel, pričom sú
rozvedení, avšak žijú v spoločnej domácnosti. V minulosti mali zlé vzťahy, teraz ako je manžel chorý majú lepšie vzťahy. Svedkyňa uviedla, že bod 5 žiadosti/zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru vyplnila zástupkyňa žalobcu pani Tóthová, pričom prítomný bol aj finančný agent Arpád Tóth (poznámka viazaný finančný agent podľa žiadosti/zmluvy). Bod 6 nebol vyplňovaný pani Tóthovou. Zmluva nebola doručená žalobcovi v deň keď sa podpisovala, ale musel si po ňu zájsť dodatočne k pani Tóthovej dodatočne. Žalobcovi žalovaný poskytol sumu vo výške 719,42 Eur (nesporné skutkové tvrdenie žalobcu).
5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“): Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) účinný k 01.07.2013: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
7. Podľa § 43a ods. 1 OZ: Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
8. Podľa § 43c ods. 1 OZ: Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
9. Podľa § 44 ods. 2 OZ: Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 100 ods. 1 OZ: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ: (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
13. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 457 OZ: Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 853 ods. 1 OZ: Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný k 01.07.2013 (ďalej len „ZSU“): Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a), b): Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba je dôvodná. Z konania vyplynulo, že žalovaný predložil žalobcovi formulárovú Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200057439, nakoľko sa jedná o zmluvu vyhotovenú na predtlačenom formulári používanú vo viacerých prípadoch, ktorej si obsah spotrebiteľ nemôže meniť a údaje sa do nej vpisujú žalobcom a žalovaným. Z povahy žalovaného ako podnikateľského subjektu poskytujúceho úvery a žalobcu ako fyzickej osoby nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania vyplýva, že uvedená zmluva pokiaľ by bola uzatvorená platne, bola by spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že formulárová žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere v bode 5 označená slovom „vyplňte“ v nadväznosti na skutočnosť zistenú z výsluchu svedkyne Viery Cibuľovej ako aj vedomosť súdu z viacerých konaní žalovaného mal zistené že táto žiadosť/zmluva bola vyplnená len po bod 5 ku dňu podpisu žiadosti zo strany žalovaného t. j. 20.06.2013 vykonanú v Lučenci. Z tejto zistenej skutočnosti ako aj z podpisu žalovaného zo dňa 01.07.2013 v Bratislave vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že údaje v bode 6 vyplňoval žalobca v Bratislave dňa 01.07.2013. Z uvedeného teda vyplýva, že návrh na uzavretie zmluvy, ktorý bol vyplnený žalobcom prostredníctvom viazaného finančného agenta Arpáda Tótha, resp. pani Tóthovou a podpísaný žalobcom v porovnaní s prijatím návrhu zo strany žalovaného má rozdielnu hodnotu RPMN, t.j. 70,02 % v porovnaní so 65,38 %. V zmysle § 44 ods. 2 OZ tak ide o prijatie návrhu, ktorý obsahuje zmeny a je odmietnutím návrhu, čím má súd za to, že nedošlo k uzavretiu zmluvy. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že bola postačujúci len dohoda o výške úveru a úroky, (keďže v prípade uzavretia zmluvy by sa jednalo o spotrebiteľský úver v súlade s § 1 ods. 2 ZSU) v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) ZSU musí v momente jej uzatvorenia obsahovať RPNM. Pokiaľ teda žalovaný zvolil spôsob uzatvárania zmluvy tak, že dodatočne akceptoval návrh žalobcu avšak so zmenou v hodnote RPNM, došlo k prijatiu návrhu so zmenou, ktorá nebola dodatočne písomne akceptovaná žalobcom a takáto zmluva nebola uzavretá a teda nevznikla. Keďže zmluva nebola uzatvorená a žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky len v skutočnej výške 719,42 Eur, nakoľko si teda z pôvodne poskytovanej čiastky 840 Eur sťahoval poplatok 120,58 Eur za poskytnutie služby podľa bodu 8 žiadosti/zmluvy, žalovaný mal tak nárok len na vrátanie sumy 719,42 Eur a to v súlade s § 457 OZ, keď analogicky v súlade s § 853 ods. 1 OZ ako v prípade bezdôvodného obohatenia, keď v prípade účastníkov zmluvy, ktorá nevznikla, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže žalobca zaplatil žalovanému sumu vyššiu, t.j. 1205,42 Eur došlo u žalovaného v zmysle § 451 ods. 2 OZ k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu (keďže súd mal za to, že uvedená úverová zmluva nevznikla). Takto bol žalovaný povinný vydať žalobcovi sumu vo výške 486 Eur. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, tu sa súd stotožnil s argumentmi žalobcu, že pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 rokov je teda rozhodujúci deň kedy sa oprávnený skutočne dozvie
o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. V zmysle § 107 ods. 1 OZ je tento rozhodujúci subjektívny moment kedy sa dozvedel o okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre uplatnenie tohto práva v súlade s tvrdením žalobcu vo svojom vyjadrení po konzultácii správnou zástupkyňou žalobcu dňa 30.05.2017 čo zodpovedá aj dátumu prijatia plnomocenstva žalobcu voči právnej zástupkyni žalovaného. Súd taktiež mal za to, že v danom prípade je dôvodné aplikovať objektívnu premlčaciu dobu 10 ročnú v súlade s § 107 ods. 2 OZ, nakoľko súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný opakovane poskytoval spotrebiteľský úver, pri ktorých dojednané úroky pokiaľ by zmluva bola platná, t.j. v danom prípade úroková sadzba vo výške 70,02 % ročne je preukázateľne v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, nakoľko úroková sadzba za rok 2013 pri spotrebiteľských a ostatných úveroch od 1 do 5 rokov bola vo výške 11,16 %. Takto stanovená výška úrokovej sadzby vo výške 70 % tak predstavuje 627,42 % navýšenie sadzby úroku, čo súd považuje za rozporné s dobrými mravmi (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011. Vzhľadom na uvedené opakované konanie žalobcu s poukazom na úroky v rozpore s dobrými mravy dlhodobo aj vzhľadom na rozhodnutie napr. Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/72/2014 vo veci žalovaného, s ktorými sa tunajší súd stotožňuje, súd úžernícku výšku úrokov v požadovaných spotrebiteľských zmluvách, o ktorých žalovaný musel vedieť a dlhodobo ignoroval, preto je nutné považovať konanie žalovaného za vedomé a úmyselné konania smerujúce k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor spotrebiteľov a žalobcu. Preto súd posudzoval uvedenú námietku ako nedôvodnú. Súd tak aplikujúc v rámci spotrebiteľského práva sa nestotožnil s námietkami žalovaného a žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o príslušenstvo nároku súd aplikoval § 517 ods. 2 OZ v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. a priznal úrok z omeškania vo výške 5% (nakoľko sadzba ECB bola k uvedenému dátumu bola 0% + 5% bodov) ročne od 26.01.2017 t. j. deň nasledujúci po vzniku bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu zaplatením poslednej splátky zo strany žalobcu dňa 25.01.2017.
22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, súd priznal žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.