Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/270/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Miroslav Majerník, v spore veci žalobcu: H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, V., právne zastúpený JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Zámocká 26, Bratislava, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 680,- EUR s prísl.

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 680,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré bude povinná zaplatiť žalovaná. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 680,- EUR a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 24.10.2011 podpísal so žalovanou formulárovú Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 700,- EUR. Uvedenú pôžičku žalobca splácal v mesačných splátkach najprv vo výške 100,- EUR mesačne, neskôr v sume 50,- EUR mesačne a poslednú splátku v sume 15,- EUR, čím splatil svoj dlh vo výške 1.380,- EUR. Žalovaná prostredníctvom svojich zamestnancov zaslala písomnú výzvu zo dňa s pripojenými poštovými poukážkami na úhradu dlžnej sumy vo výške cca 1.060,- EUR. Zároveň spoločnosť CD Consulting s.r.o. zaslala žalobcovi listom zo dňa 07.04.2017 výzvu na úhradu dlžnej sumy z titulu totožnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, kde bol nedoplatok vyčíslený na sumu vo výške 1.276,47 EUR. Uvedený vzťah žalobca považuje za záväzkovo-právny vzťah spotrebiteľského charakteru, kde má žalobca slabšie postavenie a nemohol podstatne ovplyvniť obsah zmluvy. Na takýto úver je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. účinný v čase uzavretia tejto zmluvy. V čase podpisovania úverovej zmluvy žalobca nerozumel zložitým finančným obligačným vzťahom a zmluvné podmienky akceptoval. Text úverovej zmluvy je písaný drobnými písmenami a je ťažko čitateľný. Žalobca uvedenú pôžičku splatil najmenej vo výške 1.380,- EUR oproti poskytnutému úveru vo výške 700,- EUR. S poukazom na aktuálnu prax je podľa žalobcu zrejmé, že predmetná zmluva vykazuje závažné vady, a to vrátane jej podstatných náležitostí obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Plošné používanie takejto zmluvy, ako štandardnej typovej, evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mala žalovaná už vopred pripravenú a vpisovala do nej len konkrétne údaje týkajúce sa osobných údajov žalobcu, ktoré údaje však obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť a ani neovplyvnili. Žalobca má za to, že zmluva o úvere zo dňa 21.10.2011 bola uzavretá v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v súlade s § 11ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z., a preto žalovaná spoločnosť už nemá právny nárok na vymáhanie ďalšej dlžnej sumy, ale práve naopak, žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej spoločnosti, pretože finančné prostriedky prijaté žalovaným nad rámec poskytnutého úveru boli prijaté

bez právneho dôvodu. Na základe skutočnosti, že žalovaná spoločnosť poskytla žalobcovi úver vo výške 700,- EUR a žalobca vyplatil žalovanej sumu 1.380,- EUR, žiada žalobca vydať sumu 680,- EUR titulom bezdôvodného obohatenia.

2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá namietala miestnu nepríslušnosť poukazujúc na ustanovenia § 13, a 41 CSP. Podľa jej názoru žalobca nepreukázal postavenie spotrebiteľa a toto mu nemožno ani priznať. Takiež namietala, že existuje neodstrániteľná prekážka už rozhodnutej veci „res iudicata“, nakoľko o platnosti jednotlivých časti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bolo rozhodnuté dňa 16.01.2014 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý rozsudkom sp. zn. SR 079 82/13, ktorým priznal žalovanej ako veriteľovi nárok voči žalobcovi ako dlžníkovi. K tejto námietke poukázala na judikatúru slovenských a českých súdov a judikatúru Európskeho súdneho dvora. K posúdeniu zmluvy o úvere žalovaná uviedla, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože žalobca v predmetnej zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, ktoré prehlásenie žalobca vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je na prednej strany zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené é hneď vedľa podpisu dlžníka. Žalovaný poukazuje, že disponuje vlastnoručne podpísaním prehlásením dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel povolania, a teda dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. Žalovaná považuje tvrdenia žalobcu o tom, že pred uzavretím zmluvy nebol dostatočne informovaný o význame jednotlivých ustanovení a o tom aký budú mať pre neho (dožadujúc sa postavenia spotrebiteľa) jednotlivé časti Zmluvy význam, za bezpredmetné. Obzvlášť ak to bol práve žalobca kto inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe, tým že dobrovoľne vyznačil účel použitia finančných prostriedkov. Skutočnosť, že žalobca dodatočne došiel k záveru, že je pre neho Zmluva subjektívne nevýhodná nemôže byť na ujmu žalovanej, ktorá konala v dobrej viere, že žalobca má úmysel použiť finančné prostriedky na účel povolania. Žalovaná sa v žiadnom prípade nestotožňuje a rázne odmieta tvrdenia, že účelovo obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov využívaním formálneho účelu zmluvy. Žalovaná toho času poskytovala klientom aj Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom k uvedenému sa nestotožňujeme s tvrdením súdu o obchádzaní zákona. Žalobca svojím prejavom vôle ovplyvňuje obsah zmluvy prostredníctvom informácii dôležitých pre neho a jeho záväzok ako výška úveru, o ktorú si sám v žiadosti o úver požiadal, poplatok, ktorý sa vypočítava v závislosti od úveru, dobu splatnosti, ktorú si spotrebiteľ určí, v koľkých splátkach úver chce splatiť, dátum splatnosti splátky a v neposlednom rade aj účel na základe ktorého použije finančné prostriedky, pričom mal možnosť slobodnej voľby uzavrieť so žalovaným zmluvu o úvere alebo zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca si zobral predmetný úver na účel povolania, peňažné prostriedky si prevzal a nemal proti tomu žiadne námietky. Zmluva o úvere plní funkciu návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh môže obsahovať dodatky, výhrady či iné zmeny, ako ich ale dlžník navrhne. Vzhľadom k tomu považujeme tvrdenie o obchádzaní zákona za nedôvodné. Navyše dňa 24.10.2011 bol podpísaný aj dodatok k zmluve č. XXXXXXXXX, v ktorom bolo uvedené nasledovné: „Dole podpísaný H. O. vyhlasujem, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 700,00 EUR použijem na nákup komunikačných zariadení za účelom výkonu povolania. Žalobca sa vo svojom vyjadrení dožaduje toho, aby Zmluva bola posudzovaná z hľadiska objektívneho posúdenia postavenia zmluvných strán (t. j. žalobcu v postavení dlžníka a žalovanej v postavení veriteľa). Žalobca dobrovoľne uvádzal skutočnosti týkajúce sa účelu, na ktorý sa peňažné prostriedky majú použiť. Je teda bezpredmetné skúmať, či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nepomenovaná zmluva podľa Obchodného zákonníka si vyžaduje dostatočné vymedzenie subjektov, teda zmluvných strán, ktoré uzatvorili zmluvu a vymedzenie predmetu zmluvy. Každopádne si nevyžaduje náležitosti, ktoré uvádza žalobca vo svojich tvrdeniach. Ak strany si zvolia, že zmluvu uzatvoria ako nepomenovanú, náležitosti by sa mali teda posudzovať podľa tých, ktoré si vyžaduje najbližšie ním podobná zmluva, v tomto prípade Zmluva o úvere, ktorá je upravená v rámci Obchodného zákonníka § 497 a nasl. Ani tam nie sú uvedené náležitosti ako uvádzanie RPMN atď. Z daného dôvodu nie je možné zmluvu považovať za bez poplatku a bezúročnú. V čase uzavretia Zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, a nie žalovaná. Žalobca teda musí

preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je, samozrejme, nižšia. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaná. Naviac je možné prevýšenie takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Žalobcove tvrdenia nemajú nijakú oporu v zákone ani v dôkazoch, nakoľko žalobca len žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom neuviedol žiadny relevantný dôvod, dôkazný prostriedok zmluvu o úvere ako aj celkovú sumu, ktorú v skutočnosti uhradil. Žalovaná má za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná nakoľko žalobca svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Nepreukázal ani zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ale len vo svojom vyjadrení konštatuje, že bola uzatvorená zmluva avšak žiadnu zmluvu nepredložil, a teda akékoľvek jeho tvrdenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok sú nedôvodné pretože chýba samotná zmluva o úvere, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť žalobcove tvrdenia týkajúce sa rozporu zmluvy so zákonom. Žalovaná poukazuje na ustanovenia § 149 a násl. CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a koncentrácia konania. Žalovaná má za to, že nie je naplnená podmienka ustanovenia § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalovaný poukazuje na zákonnú zásadu koncentrácie konania a žiada aby súd žalobu ako nedôvodnú a nedostatočnú zamietol.

3. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.12.2017, pričom naďalej zotrval na svojom žalobnom návrhu. Žalobcovi nebolo zrejmé, z akého dôvodu žalovaná spochybňuje spotrebiteľský charakter zmluvy, pretože nie je pravdou, že finančné prostriedky poskytnuté z titulu vyššie uvedeného úveru boli poskytnuté za účelom zamestnania, tak ako to uvádza žalovaná, a teda, že v takomto prípade je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Žalobca v čase podpisovania zmluvy nemal možnosť výberu, a teda musel podpísať všetky tlačivá, ktoré mu boli predložené pri podpisovaní samotnej zmluvy, ako aj dodatkov, pričom žalovaná, ako veriteľ, prostredníctvom tretej osoby - splnomocneného zástupcu spoločnosti - by ani nemala dojednávať žiadne dodatky k zmluve, ktoré sám aj podpisuje, t.j. sprostredkovane uzavierať vzájomné závislé zmluvy, ktoré súvisia so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomne závislej zmluvy (dodatku), ktorý žalobca musel podpísať, pretože poskytnutie úveru bolo podmienené podpisom aj tohto dodatku. Žalobcovi ani nebolo objasnené, z akého dôvodu sa musí uviesť nejaký konkrétny účel využitia poskytnutej pôžičky, a zo strany splnomocneného zástupcu žalovaného (pána Hodermaského) mu bolo oznámené, že ide len o formálnu záležitosť, a preto súhlasil s tým, aby sa tam uviedlo, že poskytnuté finančné prostriedky použije na nákup komunikačných zariadení za účelom výkonu povolania. Ide len o formálnu záležitosť, pretože nie je konkrétne uvedené o aký nákup by malo ísť a či konkrétne komunikačné zariadenie malo slúžiť výlučne na výkon povolania. Žalobca, t.j. dlžník v čase keď mu bola poskytnutá pôžička (24.10.2011) ani nemal živnostenské oprávnenie, pretože svoju živnosť ukončil dňa 20.4.2009, čo potvrdil predložením výpisu zo živnostenského registra. Zmluva o úvere je na vopred pripravenom predtlačenom formulári, kde sa len dopisovali údaje o dlžníkovi, pričom jednoznačne sú dopísané údaje dlžníka, ako fyzickej osoby, pretože sa tam uvádza rodné číslo dlžníka a číslo OP, a nie údaj IČO, pokiaľ by mala byť subjektom dlžníka právnická osoba. Žalobca nesúhlasí ani s argumentáciou žalovaného ohľadom námietky miestnej nepríslušnosti, pretože daný spor je spotrebiteľského charakteru a je daná osobitná miestna príslušnosť podľa § 19 písm. d/ CSP.

4. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 12.01.2018 vyjadrila žalovaná, pričom sa stotožnila so svojím vyjadrením k žalobe zo dňa 27.11.2017. Žalovaná predložila posúdenie Národnej banky Slovenska, ktorá pri zmluve o úvere dospela k záveru, že ju nemožno podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov. Žalovaná má preto za to, že analogicky možno predmetné stanovisko NBS aplikovať aj na tento prípad zmluvy o úvere. V prípade osoby žalobcu má žalovaná zároveň za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 . Pokiaľ sa žalobca snaží tvrdiť, že ,,musel“ podpísať všetky tlačivá, ktoré mu boli predložené pri podpisovaní samotnej zmluvy, a nemal možnosť výberu, možno to považovať len za účelové vyjadrenia, ktoré nie je možné akceptovať. Žalobca navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku.

Žalovaná je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Pokiaľ by aj došlo k bezdôvodného obohateniu zo strany žalovanej, jeho vydanie podlieha 2 - ročnej subjektívnej premlčacej lehote.

5. Podaním zo dňa 16.03.2018 žalobca reagoval na podanie žalovanej, pričom uviedol, že zo zmluvy samej je zrejmé, že táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaná pri uzavretí zmluvy konala v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobca bol spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba (v tom čase ani nemal živnostenské oprávnenie a na zmluve nie je uvedené žiadne IČO podnikateľa). V danom prípade, tak ako aj pre ostatné spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Zmluva o úvere v predmetnej veci bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi a to neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, absencie adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Plošné používanie takejto zmluvy ako štandardnej typovej, evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná (§7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluva nemá náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia týkajúce sa nesplácania spotrebiteľského úveru, splatenia úveru pred lehotou splatnosti, spôsobu započítania splátky na istinu a úroky, spôsoby zániku záväzku, práva na odstúpenie zmluvy a iné sú súčasťou zmluvných dojednaní, no nie sú integrálnou súčasťou zmluvy. V predmetnej zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba úveru. Dohoda o výške úrokov resp. poplatkov musí byť v súlade s ust. § 39 zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov, poplatkov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška poplatkov (680,- EUR oproti poskytnutému úveru vo výške 700,-EUR) podstatne prevyšuje primeranú mieru, teda ide o neplatný právny úkon. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom zmluvy. Pri dojednávaní úrokov a poplatkov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok a poplatky bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné prihliadať na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch a poplatkoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedná preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky a poplatky. Predmetná zmluva tiež nemá náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Povinnou náležitosťou spotrebiteľských zmlúv je adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, čo zmluva neobsahuje. Tvrdenie žalovanej, že predmetnej zmluve v zmysle jej „Dodatku ku zmluve“ nie je možné priznať status spotrebiteľa, je účelové, a tak ako to žalobca uviedol vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.12.2017 získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomne závislej zmluvy (dodatku), ktorý žalobca musel podpísať, pretože poskytnutie úveru bolo podmienené podpisom aj tohto účelového dodatku. K predloženému stanovisku Národnej banky Slovenska žalobca uvádza, že táto nemá kompetenciu rozhodnúť o tom, či je zmluva spotrebiteľská alebo nie, pretože takúto kompetenciu má iba vecne a miestne príslušný súd, a preto je toto stanovisko pre daný právny prípad právne irelevantné. K námietke 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca uvádza, že v prípadoch spotrebiteľských zmlúv je podľa platnej súdnej praxe súdov SR 10-ročná premlčacia lehota.

6. Na uvedené reagovala žalovaná dňa 16.04.2018 s tým názorom, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov. Na preukázanie úmyslu žalovanej získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovanej pri

uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné, v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaná v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedela alebo aspoň bola uzrozumená s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaná so žalobcom uzatvorila zmluvu o úvere, pričom veriteľ sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté úroky. Žalovaná skutočne požadovala za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa žalovaná v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberala a na ktorú mala oprávnenie, nakoľko žalovaná mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť, avšak, nedokazuje úmysel žalovanej získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaná v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohla mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie.

8. Podľa § 180 súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej.

9. Na pojednávaní konanom dňa 01.06.2018 žalobca v plnom rozsahu trval na podanej žalobe a vyjadreniach následne doručených súdu. Mal za to, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo žalovanej strany, a to vo výške 680,- EUR. Poukázal na skutočnosť, že v podľa výpisu zo živnostenského registra v čase podpisu zmluvy nebol v evidencii podnikateľov. Súdu predložil aj históriu platieb.

10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

11. Dňa 24.10.2011 uzavreli účastníci žalobcu a žalovaná na formulárovom tlačive nazvanom Zmluvu o úvere č. zmluvy XXXXXXXXX, pričom po identifikačných údajoch veriteľa (žalovanej) a dlžníka (žalobcu) je uevedené, že veriteľ je oprávenný poskytnúť dlžníkovi úver v sume 700,- EU a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 680,- EUR, t.j. celkovo zaplatí čiastku 1.380,- EUR v 12 mesačných splátkach v hodnote 115,- EUR počnúc dňom 03.12.2011. Zároveň dlžník mal prehlásiť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, čo bolo zaškrtnuté spomedzi koloniek zamestnanie povolanie podnikanie iný účel. Podľa dodatku k zmluve o úvere uzavretej rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere mal poskytnuté finančné prostriedky dlžník použiť na nákup komunikačných zariadení za účelom výkonu povolania.

12. Žalobca podľa ním predloženej histórie platieb doposiaľ uhradil sumu najmenej vo výške 1380,- EUR.

13. Súd vec právne posúdil nasledovne:

14. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1,2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

16. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/07 Z. z. zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy účastníkov sporu, Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na základe predloženej zmluvy o úvere zo dňa 24.10.2011 č. XXXXXXXXX žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 700,- EUR, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť veriteľovi-žalovanej, zvýšený „o príslušný poplatok“ v hodnote 680,- EUR. Celkovo mal teda vrátiť čiastku 1380,- EUR. Záväzok mal žalobca uhradiť v 12 mesačných splátkach v hodnote

115,- EUR počnúc dňom 03.12.2011. Ako účel poskytnutia finančných prostriedkov je krížikom v zmluve zaznačená tá časť, ktorá uvádza, že dlžníkovi sú finančné prostriedky poskytnuté na výkon povolania.

24. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.01.2014, sp. zn. SR 07982/13SU bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 662,19 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z uvedenej sumy od 14.07.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % od 19.08.2013 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 217,24 EUR. Rozsudok bol vydaný na základe návrhu žalovanej zo dňa 01.09.2013 vychádzajúceho zo zmluvy o úvere č. 705500450 a blankozmenky vystavenej dňa 24.10.2011. Z dôvodu, že si žalobca ako dlžník riadne neplnil svoj záväzok zo zmluvy o úvere, tento sa mal stať splatným v celom rozsahu 14.07.2013. Blankozmenku vyplnila žalovaná dňa 12.08.2013 na sumu 662,19 EUR s dátumom úročenie dňa 14.07.2013. Rozhodcovský rozsudok mal byť vydaný na základe rozhodcovskej doložky, podľa znenia ktorej sa všetky spory vzniknuté zo zmluvy ako aj z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu, budú riešiť pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovský súd neposudzoval hlavný kauzálny vzťah - zmluvu o úvere, podľa zák. č. 129/10 Z.z. o spotrebiteľských úveroch majúc za to, že finančné prostriedky boli poskytnuté dlžníkovi - žalobkyni na účely povolania.

25. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku žalovaný podal návrh exekútorovi JUDr. Krutému na začatie exekúcie, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn. EX 40500/2014. Okresný súdu Rožňava uznesením zo dňa 24.02.2015, č.k. 12Er/1145/2014 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uviedol, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Oprávnený mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupoval v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, čí označenie zmluvy, ako zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka nie je prekážkou v aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje postavenie. Charakter vzdania sa ochrany spotrebiteľa má aj označenie, že povinný zobral úver na výkon povolania. Strohé označenie kolónky na výkon povolania krížikom súd nepovažoval za podmienku vylučujúcu zmluvu z režimu spotrebiteľských zmlúv. Z predmetnej zmluvy je evidentné, že táto bola uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Uvedený záver súd potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých oprávnený vystupuje. Súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovský súd si založil svoju príslušnosť na rozhodovanie vo veci na základe podania žaloby oprávneným na rozhodcovský súd a na základe Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 24.10.2011, teda deň podpisu úverovej zmluvy. Uviedol, že praktickým dôsledkom uzavretej rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskému úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vybraný rozhodcovský súd pritom vôbec neaplikoval špecifickú úpravu spotrebiteľských vzťahov. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Uviedol, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pre spotrebiteľské zmluvy bola explicitne vyjadrená v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) od 01. 01. 2008. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Spôsobuje tým značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a je v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 absolútne neplatná. Súd uzavrel, že rozhodcovská zmluva na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, rozhodnutie ktoré bolo takýmto súdom vydané, nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom. Na základe vyššie uvedeného, keďže bolo zistené, že v exekučnom konaní chýba spôsobilý exekučný titul, súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Uvedené rozhodnutie Okresného súdu Rožňava bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.02.2016 č. k. 17CoE/59/2016-42, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Následne Okresný súd Rožňava uznesením zo dňa 03.06.2016, sp. zn. 12Er/1145/2014 exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2016.

26. V konaní je nesporné, že žalovaná v prípade zmluvy o úvere vystupovala ako podnikateľský subjekt v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti, ktorou bola poskytovanie finančných prostriedkov iným osobám. Žalobca finančné prostriedky potreboval pre svoje súkromné potreby, teda bol v pozícii súkromnej fyzickej osoby - spotrebiteľa. Zmluva je vyhotovená na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa doplňovali len identifikačné údaje dlžníka a výška poskytnutej finančnej čiastky. Aj keď v predloženej zmluve o úvere je zaznamenané, že finančná čiastka mala byť poskytnutá žalovanej na výkon povolania, je to v rozpore s údajmi uvádzanými žalobcom. Zohľadňujúc postavenie žalobcu, berúc na zreteľ, že takýto spôsob vyznačenie účelového použitia finančných prostriedkov na vopred predtlačenom formulári bolo výlučne len v záujme žalovanej, nie v záujme žalobcu, súd vzal za preukázané, že vyznačenie tohto údaja bolo len účelovým a nekalým konaním žalovanej. Táto okolnosť napokon v konaní nebola ani predmetom obrany žalovanej. Dokresľuje to však celkový charakter konania žalovanej voči žalobcovi - spotrebiteľovi.

27. Vzhľadom na postavenie zmluvných strán, zmluva o úvere uzavretá medzi sporovými stranami sa v zmysle ust. § 52 Obč. zák. považuje za zmluvu spotrebiteľskú. Súčasne sa predmetná zmluva spravuje ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za ktorú zmluvu sa považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. V zmluve je formulovaná povinnosť žalobcu vrátiť dlžnú sumu „zvýšenú o príslušný poplatok“. Právna úprava týkajúca sa zmlúv, ktorých predmetom je poskytovanie finančných prostriedkov (zmluva o pôžičke, o úvere, o účte) nepozná a nepoužíva pojem „príslušný poplatok“, ale veriteľovi priznáva po splnení zákonných podmienok nárok na úroky, odplatu, poplatky spojené s poskytnutím úveru, či vedením účtu, ktoré však musia byť v zmluve špecifikované. Z obsahu zmluvy je však zrejmé iba to, že oproti poskytnutým finančným prostriedkom v sume 700,- EUR, má žalobkyňa vrátiť 1380,- EUR v dvanástich mesačných splátkach po 115,- EUR. Suma, ktorú mala žalobca vrátiť predstavuje navýšenie o 97,14 % oproti sume poskytnutej. Je nepochybné, že zmluva uzavretá so žalovanou neobsahuje žiadne údaje o RPMN, ani o úrokovej sadzbe, z ktorých dôvodov by v prípade platnosti takejto zmluvy, žalovanému ako veriteľovi patrilo len právo na vrátenie tej sumy, ktorú reálne žalobkyni poskytol.

29. Avšak súd vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutí exekučného súdu a vyjadrení žalobcu nevyhodnotil uvedenú zmluvu ako platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s absenciou náležitostí podľa § 9 zák.č 129/2010 Z.z, ale ako zmluvu neplatnú pre rozpor so zákon i dobrými mravmi.

30. Zo zmluvy o úvere žalobcovi vyplýva povinnosť vrátiť požičanú finančnú čiastku 700,- eur navýšenú o 97,14 %, čo žalovaná označila ako „príslušný poplatok“. Uvedené finančné navýšenie požičanej finančnej čiastky predstavuje ničím neodôvodnené obohacovanie sa na úkor žalobcu v porovnaní s úrokovými mierami na finančnom trhu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov bankovými a nebankovými spoločnosťami, ktoré sa v období októbra 2010 pohybovali na úrovni maximálne 12,86%, pri jednoročných pôžičkách ako to bolo v prípade žalobkyne, to bolo len 6,88 % ( www.nbs.sk). Zmluva ďalej uvádza nepravdivý údaj o účele poskytnutia finančných prostriedkov - výkon povolania žalobcu, vysporiadanie finančných záväzkov zo zmluvy, sankcie, rozhodcovská doložka ako aj oprávnenie veriteľa - žalovaného na vyplnenie blankozmenky podľa vlastnej úvahy o tom, čo mu žalobca dlhuje, boli upravené v neprehľadnom texte všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré ani neboli súčasťou zmluvy, čo je zjavným vybočením z pravidiel morálky, poctivého obchodného styku, konaním zneužívajúcim finančnú odkázanosť žalobcu, jej finančnú negramotnosť, neznalosť finančného prostredia. Obchodné podmienky majú slúžiť na účelnú úpravu práv a povinností zmluvných strán tak, aby každú jednotlivú povinnosť či oprávnenie zo zmluvného vzťahu vyplývajúce, nebolo nutné uvádzať detailne už v texte základnej zmluvy. Pokiaľ ide o spotrebiteľa, obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k dohodám technického charakteru resp. majú mať vysvetľujúci charakter, ich účelom nemôže byť skrytá úprava tých zmluvných podmienok, ktoré sú významné pre jeho právne postavenie.

Tým nielen že nedošlo k individuálnej dohode o tejto časti zmluvných podmienok, ktoré sú zjavne v neprospech spotrebiteľa-žalobcu (rozhodcovská doložka, blankozmenka, sankcie, ďalšie náklady), ale rozsah zneužitia práv veriteľa, ktorého cieľom bola len snaha, čo najviac sa obohatiť na úkor slabšieho účastníka vzťahu, ktorý nie je schopný sa vzniknutej situácii brániť, činí tento právny úkon neplatným pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi ( § 39 Obč. zák. v spojení s ust. § 4 ods. 8 zák.č. 250/07 Z.z.). Tento záver potvrdzuje aj fakt, že oproti požičanej sume 700,- EUR, už žalovaná získal formou platieb z dôchodku žalobcu minimálne 680,- EUR.

31. Výška bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu zodpovedá rozsahu plnenia, ktoré žalobca uhradil nad rámec skutočne poskytnutých finančných prostriedkov podľa zmluvy. Žalobca potvrdil, že od žalovaného prevzala 700,- EUR, pričom výška doposiaľ uhradenej sumy od žalobcu z titulu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX vyplynula z ním predložených platobných poukazov o úhrade. Žalovaná je tak povinná žalobcovi vrátiť sumu 680,- EUR.

32. Nepochybne je tiež možné súhlasiť so žalobcom, že žalovaný ako dodávateľ bezdôvodné obohatenie získal úmyselne, teda na plnenie záväzku z bezdôvodného obohatenia sa uplatňuje ust. § 107 Obč. zák., podľa ktorého sa právo na plnenie vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 10 rokov, odo dňa, keď k nemu došlo. Žalovaná totiž pri uzatváraní formulárových zmlúv so svojimi spotrebiteľmi mal postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní zásad čestnosti, dobromyseľnosti tak, aby nespôsobil neplatnosť zmluvy pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Žalovaná však celkom vedome konala proti uvedeným právnym princípom a zásadám, keďže práve a výlučne ona bola tou, kto podmienky v zmluve stanovoval a predkladal spotrebiteľom, a teda aj žalobkyni na podpis. Žalovaný celkom vedome a úmyselne na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie získal, keď svojím konaním obchádzal zákonné pravidlá tak, čo do náležitosti zmlúv, ako aj do zásad konania v súlade s ochranou dobromyseľnosti, čestnosti, poctivého konania.

33. V súlade s ustanovením § 41 súd na námietku žalovanej pri prvom procesnom úkone skúmal miestnu príslušnosť, pričom vzhľadom k tomu, že táto nebola dôvodná súd na ňu neprihliadol a k tejto uvádza, že príslušnosť na konanie sa posudzovala vzhľadom na charakter postavenia zmluvných strán. Predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné aplikovať ustanovenia o osobitnej miestnej príslušnosti § 19 písm. d/, podľa ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

34. Pokiaľ išlo o námietky žalovaného týkajúce sa prekážok konania z dôvodu existencie prekážky konania „veci už rozhodnutej“, súd vychádzal zo záverov exekučného konania. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcom predložený ako exekučný titul v zmysle ust.§ 41 ods. 1 Exekučného por. a podliehal podľa ust. § 44 Exekučného por. preskúmavaniu exekučného súdu. Ako už bolo uvedené, Okresný súd Rožňava ako exekučný súd v konaní sp.zn. 12Er/1145/2014 právoplatne rozhodol, že k vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, z ktorých dôvodov, bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom bez toho, aby mal k tomu založenú právomoc na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky, je ničotným aktom nemajúcim právne účinky vo vzťahu medzi osobou oprávnenou a povinnou z toho rozhodnutia (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 133/12). Medzi sporovými stranami, teda neexistuje rozhodnutie žiadneho orgánu do právomoci ktorého patrilo rozhodovanie o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, a ktorým by boli zmluvné strany viazané. Neexistuje tak žiadne rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku tohoto konania vo veci samej. Naopak prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. § 230 predstavujú rozhodnutia vydané v exekučnom konaní sp.zn. 12Er/1145/14, kde bola s konečnou platnosťou posúdená otázka neplatnosti rozhodcovskej doložky ku zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, znamenajúca tak nulitnosť rozsudku Rozhodcovského súdu zo dňa 16.01.2014 sp. zn. SR 07982/13.

35. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 355 ods.1, § 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 .