Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-287-2007.pdf
PDF · 98.43 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/287/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: J.. Ž. B., N..XX.XX.XXXX, C. A. F. XXX/X, XXX XX Ž. - A., štátny občan SR proti žalovanému: L. W. B. A., B. B. Q. XX, XXX XX Ž., o určenie, že do dedičstva patrí podiel v Urbárskom pozemkovom spoločenstve A., takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovaný má právo na náhradu trov v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom osobne podaným Okresnému súdu Žilina dňa 13.04.2007 sa žalobca domáhal určenia, že do dedičstva patrí podiel v Urbárskom pozemkovom spoločenstve A.. 2. Svoj žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že na Okresnom súde Žilina bolo vedené konanie pod sp. zn. 23C 86/02, v ktorom sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatenia pôvodne sumy vo výške 3.206,- Sk titulom nevyplatenia výnosov z hospodárenia v lesoch, ktorých je spoluvlastníkom aj s pánom F. B.. Návrh bol odôvodnený tým, že právny predchodca vtedajších žalobcov nebohý Q. B. bol podielnikom urbariátu ako vyplynulo aj zo zoznamu podielnikov zo dňa 01.11.1958. Okresný súd vydal vo veci samej dňa 16.01.2002 platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, čím došlo k jeho zrušeniu v celom rozsahu. Vo svojom odpore uviedol, že návrh žalobcov sa zakladá na zavádzajúcich údajoch, a to Q. B., na ktorého sa žalobcovia odvolávali, bol ich starý otec a žil s nimi v spoločnej domácnosti v A. Č..F.. X. Podľa zoznamu bývalých urbárnikov z r. 1934 mal 8 hlasov. Neskôr predal „4 štvrtky“, čím počet jeho hlasov klesol na 7,5. Tento počet hlasov bol prenesený aj do zoznamu z r. 1958. Po jeho smrti zostalo 6 dedičov, čo musí byť žalobcom známe. Z toho vyplýva, že na ich otca, ktorý sa tiež menoval Q. B. dedil len po svojom otcovi, pripadla 1/6 hlasov nebohého. Nakoľko otec žalobcov Q. B. dedil len po svojom otcovi, v žiadnom prípade nemohol mať 7,5 hlasov. Pri obnove urbáru sa z dedičov po starom otcovi prihlásili len traja (otec žalobcov už nežil), tak sa hlasy starého otca rozdelili medzi nich. Jedným z dedičov bola matka žalobcov V. B., rod. Ď.. Žalobcovia dedili hlasy až po matke. Počet hlasov, resp. podiel žalobcov v urbáre po smrti ich matky neurčovalo Urbárske pozemkové spoločenstvo A., ale Okresný úrad Žilina rozhodnutím č. XXXX/XXXXX/OÚ-Y.- T. J. zo dňa 12.07.2000. Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 29.10.2003 zamietol návrh žalobcov, pričom okrem iného v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že sa žalobcovia mali najskôr podaným návrhom obrátiť na súd so žiadosťou o určenie veľkosti vlastníckeho podielu a až následne žiadať po rozhodnutí súdu doplatenie výnosov z hospodárenia v lesoch. Súčasne súd uviedol, že návrh žalobcov bol podaný predčasne a žalovaný nemôže vyplácať žalobcom väčšie výnosy, nakoľko by to bolo v rozpore s platným právnym stavom. V zozname k hlasovaniu oprávnených spolumajiteľov bývalých urbárnikov z obce A. z roku 1934 sa pod položkou 143 nachádza zápis urbárnika Q. C. s počtom hlasov 10. Dedičské konanie po neb. Q. B. - C. bolo vedené pod č. F., pričom podiel v Urbárskom pozemkovom spoločenstve nebol v tomto dedičskom konaní prejednaný. Q. B. - C. zomrel dňa 15.06.1945, ako dedič po ňom prichádza do úvahy aj otec Ž. Q. B. zapísaný v čl. II bod 3 výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania vo veci F.. V tomto dokumente je otec žalobcu identifikovaný ako manžel V., T.. Ď., v tom čase 42 - ročný strojný robotník, A. Č.. XXX. V zozname podielnikov - doterajších užívateľov zrušeného útvaru urbárnickeho podľa zák. č. 2/58 Zb. SNR zo dňa 01.11.1958 je pod položkou 87 vedený podielnik Q. B. s veľkosťou podielu 7,5. V dedičskom konaní vedenom po neb. Q. B., nar.XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, č.k. F. ani v dodatočnom prejednaní dedičstva v konaní F. nebol prejednaný uvedený podiel. Žalobca poukázal na naliehavý právny záujem podľa § 80 OSP. Žalovaný na základe písomnej korešpondencie so žalobcom žiadal o predloženie dokladu o dedičstve, a to naposledy listom zo dňa 15.11.2006. V tomto liste sa ďalej uvádza, že na základe osobného rozhovoru prednesie výbor žalovaného požiadavku žalobcu na najbližšom valnom zhromaždení žalovaného. Podstatu veci vidí žalobca v tom, že výbor Urbárskeho spoločenstva v A. zo zištných pohnútok niektorých členov výboru zatajil relevantné zoznamy urbárnikov, napr. z rokov 1949 a 1958 a k priznaniu podielov použil staršie zoznamy z roku 1935 a 1934. Tým niektorí získali možnosť podieľať sa na hlasoch, na ktoré v novších zoznamoch nárok nemali. Relevantné zoznamy zatajil pred členstvom Urbárskeho spoločenstva v A., ale aj pred úradníkmi Pozemkového úradu v Ž., ktorí sa podieľali na reštitučných konaniach. V zozname podieľnikov - užívateľov z r. 1958 pod položkou 7 je meno B. Q. Č.. F.. X s počtom hlasov 7,5. Bol to otec žalobcu. Žalobca po vykonanom dokazovaní navrhol, aby súd určil, že do dedičstva po neb. Q. B., N..XX.XX.XXXX, D. F. XX.XX.XXXX, patrí 7,5 podielov v Urbárskom pozemkovom spoločenstve A., zapísanom v registri pozemkových spoločenstiev pod č. XXX/XXXX - X So a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.07.2007 uviedol, že bývalý predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva, N.. J.. M. Ď., zdôvodnil J.. Ž. B. rozdelenie hlasov po Q. B. M. L. A.. V rozhodnutiach OÚ bolo rozhodnuté v rámci reštitučných nárokov, čo bolo potvrdené aj rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXC XX/XX-XX. V rozhodnutí OÚ - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. XXXX/XXXXX/OÚ-Y.-T. J. zo dňa 12.07.2000, týkajúce sa pasienkového urbáru je stanovený podiel pre J.. Ž. B. XX/XXXXX. J.. Ž. B. nepredložil doklady o prededení podielov v lesnom urbariáte, o ktoré ho žalovaný listom zo dňa 30.06.2006 požiadal. Nakoľko tieto podiely neprešli do vlastníctva JRD, ale rozhodnutím Rady ONV v Žiline - odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. W.-XXXX/XX-XXX/X/les zo dňa 16.10.1958 prešli do obhospodarovania Krajskej správy lesov, bolo potrebné tieto nehnuteľnosti predediť. Žalovaný eviduje len pôvodného vlastníka - Q. B. (starého otca). Ak žalobca predloží dedičské rozhodnutie, môže byť pojatý ako vlastník v lesnom urbariáte. V zozname podielnikov - užívateľov z roku 1958 sa pod položkou 7 meno B. Q. Č..F.. X nenachádza (ako uvádza v návrhu žalobca), ale je vedené pod položkou XX.
4. Súd vo veci nariadil a dňa 01.06.2018 vykonal pojednávanie za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu a žalovaného. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe a vo vyjadrení k žalobe.
5. Súd na základe vykonaného dokazovania vyjadreniami strán sporu a prednesmi ich splnomocnených zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä Osvedčením o dedičstve sp. zn. F. XXXX/XX-XX, F. XXX/XX zo dňa 17.01.2000, Zoznamom podielnikov - doterajších užívateľov zrušeného útvaru urbárnickeho podľa zák. č. 2/58 Zb. SNR zo dňa 01.11.1958, rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 23C 86/02-69 zo dňa 29.10.2003, rozhodnutím OÚ - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. XXXX/XXXXX/OÚ-Y.-T. J. zo dňa 12.07.2000 a zo dňa 20.04.2000, rozhodnutím Rady ONV v Žiline č. W.-XXXX/XX-XXX/X/les zo dňa 16.10.1958, zoznamom k hlasovaniu oprávnených spolumajiteľov bývalých urbárnikov z obce A., Výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania D č. 1705/1943, Uznesenia OS Žilina č. F. XXXX/XXXX zo dňa 13.03.1948 zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. F. XXXX/XX-XX, F. XXX/XX zo dňa 17.01.2000 mal okresný súd za preukázané, že v dedičskej veci po Q. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, notár ako poverený súdny komisár vydal rozhodnutie, ktorým bola schválená dedičská dohoda o vyporiadaní novoobjaveného dedičstva, pričom ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti poručiteľa, resp. ich právni nástupcovia: - F. B., N..XX.XX.XXXX, P. B., N..XX.XX.XXXX, J.. Ž. B., N..XX.XX.XXXX, M. B., N..XX.XX.XXXX, N.. Y. W., T.. B., D. XXXX a jej právnymi nástupcami sú: - V. W., N..XX.XX.XXXX P. Y. B., T.. W., N..XX.XX.XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.02.2000.
7. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať najmä, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle § 137 písm. c) CSP sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom práva, o ktoré v konaní ide.
9. V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. V danej veci určenia predmetu dedičstva prvotné bolo posúdenie vecnej legitimácie označených strán sporu.
10. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva, spôsobilý dedič.
11. Podľa § 77 ods. 1, 2 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
12. Z ustanovenia § 77 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetky strany sporu, ktoré vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých strán sporu, ktoré vystupujú na jednej strane
13. Podľa § 78 ods. 1, 2 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1
14. Z ustanovenia § 78 ods. 1 CSP vyplýva, že o nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. V takomto prípade sa konania musia zúčastniť všetci spoločne, a to či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného. 15. Súd je toho názoru, že vo veci určenia, že do dedičstva po N.. Q. B., N..XX.XX.XXXX, D. F. XX.XX.XXXX, patrí 7,5 podielov v Urbárskom pozemkovom spoločenstve A., zapísanom v registri pozemkových spoločenstiev pod č. XXX/XXXX - X So je v samej podstate určením vlastníckeho práva, keďže ide o žalobu, že do dedičstva po poručiteľovi patrí majetok, resp., že ku dňu smrti bol poručiteľ vlastníkom majetku - podielov v Urbárskom pozemkovom spoločenstve A.. Vyriešenie tejto otázky dotýka sa spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Predmetné konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak sporná otázka, t.j. či hnuteľná vec patrí do dedičstva je vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov dedičského konania, a preto v konaní pred súdom treba podľa povahy veci považovať týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1, 2 CSP. O nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1, 2 CSP ide všade tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku vzťahuje na všetky strany (spoločníkov), teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide nedeliteľnej povahy, zároveň tu ide o nútené spoločenstvo. V takýchto prípadoch je treba vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný rozsudok. Z vyššie citovaného výkladu vyplýva, že sa jedná o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní náleží tzv. vecná legitimácia, ktorá zakladá hmotnoprávnu zodpovednosť, či na strane žalobcov alebo žalovaných.
16. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné (§ 228 CSP, § 193 CSP.) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne, jeho právnym nástupcom. Ak poručiteľ zanechal viac dedičov (ako je to v danom prípade), a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktorej ide v civilnom sporovom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané, teda i za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstve prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 77 ods. 1, 2, § 78 CSP. V tejto súvislosti poukazuje okresný súd na Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 15/2007 zo dňa 22.02.2008, sp. zn. 2Cdo 45/2008 zo dňa 31.03.2009, sp. zn. 1 Cdo 183/2009 zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 3Cdo 222/2010 zo 14.3.2011, ako aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 260/2011-13 zo dňa 09.06.2011. Podľa názoru okresného súdu v danej prejednávanej veci od tejto doterajšej súdnej praxe nebol dôvod sa odchýliť.
17. Riadne označenie strán sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou podmienkou podanej žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, a preto súd v prejednávanej veci sa prvotne zaoberal tým, či okruh strán sporu na strane dedičov poručiteľa je úplný a správny. Aktívnu legitimáciu žalobcu, ako syna poručiteľa, mal súd nesporne zistenú a preukázanú, avšak zo zákona prichádzajú do úvahy aj ďalšie deti poručiteľa (F. B.Z., N..XX.XX.XXXX, P. B., N..XX.XX.XXXX, M. B., N..XX.XX.XXXX, N.. Y. W., T.. B., D. XXXX a jej právni nástupcovia: - V. W., N..XX.XX.XXXX P. Y. B., T.. W., N..XX.XX.XXXX), ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z dedičského rozhodnutia v dedičskej veci po poručiteľovi F. XXXX/XX-XX, F. XXX/XX zo dňa 17.01.2000. 18. Súd dospel k záveru, že v danom prípade stranami sporu o určenie predmetu dedičstva mali byť aj títo ostatní dedičia (deti poručiteľa), ktorí však v danom prípade neboli stranami sporu.
19. Uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolila a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúci sa v neúspechu jeho žalobného návrhu. Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa preto musí vzťahovať na všetkých dedičov a keďže neboli ostatní dedičia poručiteľa (deti poručiteľa) v žalobe označení, a to ani následne po predbežnom právnom posúdení veci, kedy súd konštatoval nesplnenie vecnej legitimácie, preto súd z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie (neúplný okruh strán sporu) návrh zamietol a v tejto súvislosti súd nepovažoval za potrebné, aby súčasne takúto žalobu preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa k ostatným písomným, či ústnym prednesom strán sporu.
20. Súd je tiež toho názoru, že otázka vecnej legitimácie strán sporu, ktorá má hmotnoprávny charakter, vylučuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 160 CSP) a procesný postup odstraňovania vád podania. Súd tak, žalobcu nepoučoval o riadnom (konkrétnom) označení strán sporu.
21. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobkyne zamietol.
22. Pre nedostatok vecnej legitimácie okresný súd nevykonával dokazovanie ani vo vzťahu k veci samej.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.