Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Timbeum SE, európska spoločnosť, so sídlom Majerská 3D, 821 07 Bratislava, IČO: 46 732 373, zast. Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava proti žalovanému SEDALUX, a.s., so sídlom Tabakova 1, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 44 100 302, zast. advokátkou JUDr. Andreou Balážikovou PhD., so sídlom advokátskej kancelárie Kármana 22/A, 984 01 Lučenec, pracovisko Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 1.854,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu žiar nad Hronom č.k. 22Cb/7/2017-107 zo dňa 8. decembra 2017 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu žiar nad Hronom č.k. 22Cb/7/2017-107 zo dňa 8. decembra 2017 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.854,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 679,- Eur odo dňa 03.01.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.135,80 Eur odo dňa 26.12.2013 do zaplatenia. Zároveň mu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dodal žalovanému ním objednaný tovar, kúpnu cenu ktorého vyfakturoval faktúrou č. 11300576 zo dňa 11.12.2013 na sumu 1.135,80 Eur so splatnosťou 25.12.2013, č. 11300588 vystavenú dňa 19.12.2013 na 297,- Eur a č. 11300589 na sumu 382,- Eur so splatnosťou do 02.01.2014, ktoré sumy žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil, a to napriek predžalobnej výzve zo strany žalobcu, za ktorú si žalobca uplatnil sumu 40,-Eur ako paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013.

3. Žalovaný v priebehu prvostupňového konania nenamietal tú skutočnosť, že by nebol od žalobcu prevzal tovar, zaplatenia ceny ktorého sa v prejednávanej veci domáha. Vzhľadom k tomu, že šlo o preglejku, ktorá bola určená na výrobu sedacích súprav, ktoré žalovaný vyrobil a dodal tretím osobám, pričom tieto sedacie súpravy zákazníci u žalovaného reklamovali z dôvodu, že sa preglejka, ktorá bola súčasťou kostry sedacích súprav polámala, uplatnil si žalovaný vo vzťahu k žalobcovi reklamáciou nároky z vád tovaru a voči nároku žalobcu vzniesol kompenzačnú námietku v rámci obrany titulom zľavy z ceny a náhrady škody. Žalobca a žalovaný sa podľa tvrdenia žalovaného dohodli, že vyššie uvedené faktúry nebudú žalovaným uhradené a že časť žalobcom dodaného tovaru, preglejok, ktoré žalovaný nespotreboval, vráti žalobcovi, čo aj urobil. Ako kompenzáciu za škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s

vadným plnením žalobcu vyrobením a dodaním nových sedacích súprav svojim klientom, ktorým vybavil ich reklamácie, dojednal žalovaný so žalobcom zľavu z dodávok ďalšieho tovaru, ktorá však žalobcom poskytnutá nebola.

4. Škoda vznikla žalovanému z dôvodu vadnej preglejky tým, že vadné sedacie súpravy musel opraviť, na čo navrhol vykonať dôkaz výsluchom Q. U., ktorá ako pracovníčka žalovaného kontaktovala O.. D. Q. - za žalobcu a žiadala o zaslanie dobropisov k uvedeným faktúram. Žalovaný bol toho názoru, že reklamácia zo strany žalobcu bola uznaná, čo preukazoval e-mailovou komunikáciou zodpovedných osôb, ktoré konali za neho a za žalobcu, avšak nebola vysporiadaná, preto si v konaní v rámci obrany uplatnil nárok zo žalobcom poskytnutého vadného plnenia. Z predloženej e-mailovej komunikácii vyplýval zoznam zákazníkov reklamujúcich u neho dodaný tovar, a to sedacie súpravy a z komunikácie medzi p. U. a p. Q., ako aj p. P. vyplýval spôsob vybavenia reklamácie.

5. Žalovaný navrhol tiež vykonať výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného E. W., O.. T. W., na ktorom neskôr netrval a p. P. a žiadal predložiť účtovnú dokumentáciu žalobcu.

6. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní jednoznačne nepreukázal, že ním reklamovaný tovar je totožný s tovarom dodaným na základe faktúr, zaplatenie ktorých je predmetom sporu, keďže žalobca dodával žalovanému v tom čase tovar na základe viacerých objednávok a nepreukázal ani dohodu o poskytnutí zľavy z nasledujúcich faktúr, ktoré žalobca vystavoval v prospech žalovaného, zostalo v konaní sporné, či tovar, ktorý bol vadný bol ten, ktorý bol dodaný na základe dodacích listov k faktúram, zaplatenie ktorých je predmetom sporu. Súd však mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o nároku na základe dodaného vadného tovaru žalobcom žalovanému takým spôsobom, že žalovanému budú poskytnuté zľavy z následne dodaného tovaru, pričom žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že časť z takto fakturovaného tovaru bola žalobcovi vrátená, keďže neuviedol v akom rozsahu bol tovar vrátený, v akej časti si uplatňuje svoj nárok z vád voči žalobcovi a ani to, že si takýto nárok na zaplatenie z vád tovaru u žalobcu riadne uplatnil. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 12.05.2015 medzi p. Q. a p. U. vyplýva, že kompenzácia bola dohodnutá tak, že z dôvodu reklamácie tovaru bude následne dodávaný tovar žalovanému so zľavou, avšak spôsob uplatnenej reklamácie, hodnota reklamovaného tovaru a ani uplatnenie nároku z vád z predložených e-mailových komunikácií nevyplýva. Naopak, o nárokoch z vád strany komunikovali až v e-mailoch z mája 2015, t.j. viac ako rok po splatnosti faktúr, zaplatenie ktorých je predmetom sporu.

7. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na postup žalovaného, ktorý mal vychádzať z § 437 Obch. zák. a pokiaľ žalovaný neuplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpil od zmluvy, bol žalobca povinný odstrániť vady tovaru podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru. Z e-mailovej komunikácie však vyplýva, že strany sa dohodli na uplatnení zľavy z následných dodávok tovaru žalobcom žalovanému, preto žalovaný nemohol požadovať v súdnom konaní nárok na zľavu z kúpnej ceny, keďže tento nárok z vád tovaru žiadnym spôsobom u žalobcu neuplatnil, a to ani ako prostriedok procesnej obrany a ani ako vzájomný návrh.

8. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny je dôvodný, preto mu priznal žalovanú sumu, výška ktorej vyplýva z predložených faktúr spolu a paušálnou náhradou vo výške 40,- Eur vrátane úroku z omeškania, výška ktorého bola uplatnená v súlade s § 1 ods.1 Nariadenia vlády č. 21/2013, keďže bol žalovaný v omeškaní nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré nezaplatil.

9. Súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhované dôkazy s poukazom na § 153 a na sudcovskú koncentráciu, ktorá z neho vyplýva. Navrhované listinné dôkazy na identifikáciu vadného tovaru mal žalovaný predložiť už pred pojednávaním alebo priamo na pojednávaní, keďže žalobca túto skutočnosť namietal už v jeho vyjadrení zo dňa 26.09.2017, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 09.10.2017. Účasť žalovaným navrhovaných svedkov mala právna zástupkyňa zabezpečiť na nariadenom pojednávaní, preto takto uplatnené prostriedky procesnej obrany posúdil súd ako uplatnené neskoro. Navyše by žalovaný týmito dôkazmi preukázal len tie skutočnosti, ktoré už boli tvrdené v jeho písomnom vyjadrení a na pojednávaní a ktoré vyplývajú z e-mailovej komunikácie. Dokazovanie výsluchom svedkyne p. U. a p. W. spochybnil právny zástupca žalobcu, keďže ide o spriaznené osoby žalovaného, preto aj z tohto dôvodu súd na prostriedky procesnej obrany žalovaného neprihliadol. Navyše by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a dokazovania.

10. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že nie je možné súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zostalo v konaní sporné, či tovar, ktorý bol vadný bol práve ten, ktorý bol dodaný na základe dodacích listov a vyfakturovaný faktúrami, zaplatenie ktorých je predmetom sporu, pretože špecifikácia vadného tovaru vyplýva z e-mailovej komunikácie žalovaného 2/2015, 5/2015, 3/2014, pričom iný tovar žalobcom žalovanému v tomto období dodaný nebol. Z tejto komunikácie preto vyplýva, že vadný a žalovaným reklamovaný tovar bol práve ten, ktorý bol obsiahnutý vo faktúrach z 11.12. a 19.12.2013, ktorý žalovaný odobral v decembri 2013 a o vadách ktorého bol žalobca riadne oboznámený a tieto reklamácie akceptoval. 11. Nesúhlasil ani s tým odôvodnením rozhodnutia súdu, že žalovaný si uplatnil reklamáciou nároky vád, ktoré nepreukázal, keďže vady reklamovaného tovaru vyplývajú priamo z každej jednej predloženej e- mailovej komunikácie, ako aj spôsob jej vybavenia, pričom je z nej zrejmé, že so späťvzatím tovaru a súhlasom na poskytnutie odškodnenia vady žalobcom dodaného tovaru žalobca súhlasil a tieto vady tovaru uznal.

12. Za zmätočné považoval žalovaný rozhodnutie súdu aj z toho dôvodu, že na jednej strane konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že tovar bol vadný a že si uplatnil reklamáciu nároky z vád a na strane druhej bod 15 odôvodnenia mal za to, že bolo preukázané to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o nároku na základe dodaného vadného tovaru žalobcom žalovanému. Je nepochybné, že žalovaný si nároky z vád uplatnil a že si ich uplatnil včas, čo potvrdzuje mail z 3/2014 od D. P., zamestnanca žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalovaný tovar odobral v novembri a decembri 2013 a že žalobca riešil reklamáciu v marci 2014 a v období marec - september posielal e-maily so sumami, ako aj z e-mailu 2/2015 od D. R., tiež zamestnanca žalobcu, z ktorého vyplýva, že časť dodávky bola žalobcovi vrátená. Z e-mailu 2/2015 od p. U., zamestnankyne žalovaného vyplýva, že žalobcovi oznámila čísla faktúr, ktorých sa reklamácia týkala a ktoré sú totožné s číslami faktúr, zaplatenia kúpnej ceny ktorých sa žalobca v konaní domáha. Žalovaný preto navrhol výsluch p. W., ktorá by potvrdila, že faktúry nemali byť žalovaným zaplatené, pretože časť nespotrebovanej preglejky, ktorá bola nimi vyfakturovaná, bola žalobcovi aj fyzicky vrátená a tá časť, ktorá bola vadná, mala byť v rámci uplatnených nárokov z vád kompenzovaná zľavami z následných kúpnych cien, ktoré mal žalobca fakturovať žalovanému, čo sa však nestalo. Výsluchom p. U. mienil žalovaný preukázať svoje tvrdenie, že žalovaný navrhol dobropisovanie vystavených faktúr a táto svedkyňa sa mala vyjadriť k uplatneniu nárokov z vád, ich času uplatnenia a špecifikáciu vadného tovaru, pričom žalovaný zdôraznil, že žalobca vrátenie tovaru žalovaným fakturovaných vyššie uvedenými faktúrami nikdy nerozporoval.

13. Keďže žalovaný vrátil žalobcovi všetok vadný tovar z faktúr, ktorých úhrada je predmetom sporu, okrem toho tovaru, ktorý bol použitý na výrobu sedačiek a tento bol následne u žalovaného reklamovaný, pričom u žalovaného boli uplatnené reklamácie spotrebiteľov pre polámanie preglejok, preto už nebolo takto polámaný tovar možné žalobcovi vrátiť, ale si uplatniť len právo na náhradu škody tak, ako to špecifikoval vo svojich podaniach, čo bol dôvod, pre ktorý žiadal vystavenie dobropisov a nie vrátenie kúpnej ceny, keďže ju neuhradil, považoval nárok na zaplatenie kúpnej ceny žalobcom dodaných preglejok za neodôvodnený. Vrátenie tovaru v podstate subsumuje v sebe odstúpenie od kúpnej zmluvy a dožadovanie sa vystavenia dobropisu žalobcom, pretože došlo zo strany žalobcu k podstatnému porušeniu zmluvy a tovar, ktorý mu žalovaný vrátil, žalobca akceptoval.

14. Ak by bol súd toho názoru, že nedošlo k úplnému, ale len čiastočnému odstúpeniu od zmluvy v časti vráteného tovaru, mohol by sa žalobca z titulu zmluvného plnenia domáhať len sumy za tovar, ktorý mu vrátený nebol, pričom dôkazné bremeno na preukázanie výšky tejto sumy zaťažuje žalobcu, a nie žalovaného. Napriek tomu zotrval žalovaný na svojom tvrdení, že vrátením tovaru a uplatnením si požiadavky na vystavenie dobropisu s poukazom na vzniknutú škodu v časti nevráteného tovaru odstúpil platne od celej zmluvy.

15. Nesúhlasil ani s tým záverom prvostupňového súdu, že žalovaný neuviedol, v akom rozsahu bol tovar vrátený a v akej časti si uplatňuje svoj nárok voči žalobcovi, pretože to vyplýva z vykonaného dokazovania, keďže si nároky z vád uplatnil v celom rozsahu voči dodávke tovaru vyúčtovaného faktúrami, zaplatenie ktorých je predmetom sporu, keď žiadal ich dobropisovanie z dôvodu vadného plnenia žalobcom, ktoré bolo v každej faktúre podrobne špecifikované ohľadom tovaru, ktorého sa faktúry týkali. Prijatie tovaru žalobcom zakladá preto vznik bezdôvodného obohatenia u žalobcu.

Žalovaný preto nemá povinnosť zaplatiť minimálne tú časť kúpnej ceny, ktorá sa týka tovaru vráteného ním žalobcovi.

16. Zdôraznil tiež, že e-mailová komunikácia, ktorou disponuje je síce z obdobia mája 2015, avšak žalovaný viackrát uviedol, že táto prebiehala aj pred týmto obdobím, čo potvrdzuje e-mail p. P., ktorý v ňom uviedol, že ohľadom tovaru odobratého v mesiaci november a december 2013 začal riešiť reklamáciu až v marci 2014 a v období marec až september posielal e-maily so sumami, čo by mohol p. P. svojim výsluchom potvrdiť, a teda nároky z vád riešil žalovaný bezprostredne potom, ako sa o vadách dozvedel.

17. Vyslovil tiež právny názor, že ak mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa strany dohodli na uplatnení zľavy z následných dodávok tovaru a na druhej strane uvádza, že žalovaný nepreukázal, že došlo k uplatneniu nárokov z vád, je odôvodnenie jeho rozhodnutia rozporuplné a zmätočné a nevychádza ani z vykonaného dokazovania. Otázka zľavy sa týka škody, ktorá bola žalovanému spôsobená z titulu dodania vadných tovarov, a teda s uplatnením nárokov z vád nemá nič spoločné, keďže ide o samostatné právo uplatniteľné žalovaným, čomu nasvedčuje e-mailová komunikácia 3/2014 od D. P., odpor žalovaného a aj jeho vyjadrenie zo dňa 07.12.2017. Žalobca nepoprel vrátenie tovaru, preto podľa názoru žalovaného došlo ohľadom neho k zrušeniu zmluvy, preto žalovaný ani nemal dôvod uplatňovať vzájomný návrh, keďže zľavy sa týkali náhrady škody.

18. Zdôraznil, že účasť navrhovaných svedkov navrhol už v odpore proti platobnému rozkazu a na začiatku pojednávania dňa 08.12.2017, kde predložil vyjadrenie obsahujúce takýto návrh na vykonanie výsluchov svedkov a na ňom zotrval aj v priebehu celého konania, pričom súd neurčil žalovanému lehotu na vyjadrenie, teda navrhnutie dôkazov s poukazom na § 167 ods.4 CSP, pričom samotnému právnemu zástupcovi sa zabezpečiť svedkov nepodarilo. Až po vyjadrení žalobcu na pojednávaní a bezprostredne po postupe súdu podľa § 181 CSP, keď tento uviedol, ktoré skutkové tvrdenia má za sporné a ktoré za nesporné, mohol žalovaný v súvislosti s týmito úkonmi navrhnúť aj výsluch svedka P., ktorého účasť zabezpečiť, keďže ide o zamestnanca žalobcu, nevedel, preto neprihliadnutie súdu prvej inštancie na prostriedky procesnej obrany žalovaného len z dôvodu, že neboli predložené včas a že by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a dokazovania je v rozpore so základnými princípmi špecifikovanými v čl. 2 ods.1 a čl. 8 CSP, ako aj s postupom súdu, kedy by tento mal, pokiaľ by nevedela zabezpečiť svedka strana sporu, zabezpečiť účasť sám.

19. Neobstojí preto ani argumentácia súdu odročením pojednávania, prípadne potrebou ďalšieho dokazovania, a to s poukazom na § 197 a § 167 ods.4 CSP, kedy súd žalovanému žiadnu lehotu na vykonanie dôkazu neurčil. Žalovaný bol toho názoru, že vo vzťahu k nepripusteniu listinných dôkazov ním tvrdené skutočnosti vyplývali aj priamo z predložených listinných dôkazov. Zo strany súdu však nevykonaním ním navrhovaných dôkazov došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.

20. K odvolaniu žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené súdom prvej inštancie, sa žalobca nevyjadril.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny ním dodaného tovaru, ktorý si u neho objednal žalovaný a ktorý bol žalovanému riadne dodaný. Žalobca preukazoval nárok na zaplatenie kúpnej ceny faktúrou č. 11300588 vystavenou dňa 19.12.2013 s dátumom splatnosti 02.01.2014 s uvedením objednávky OBJ1300418 a dodacieho listu V1300597. Z faktúry vyplýva, že ňou žalobca fakturoval tovar, ktorý dodal žalovanému pod označením DTD 2800x2070x16 mm s katalógovým označením DT160DTBU207 v počte 15 ks za sumu 297,- Eur vrátane DPH. K tejto faktúre priložil žalobca dodací list DVL1300597 zo dňa 19.12.2013 s totožnými údajmi ako boli uvedené na faktúre a s rovnakou kúpnou cenou dodaného tovar 297,- Eur s DPH,

na ktorom je uvedená pečiatka žalobcu s nečitateľným podpisom. V spodnej časti dodacieho listu je nečitateľný podpis, z ktorého nie je zrejmé, komu patrí.

23. Z faktúry č. 11300589 vystavenej v ten istý deň s dátumom splatnosti 02.01.2014 na sumu 382,- Eur s DPH vyplýva, že ňou žalobca fakturuje dodanie tovaru označeného DTD 2800x2070x16 mm v počte 15 ks v sume 316,72 Eur s DPH a dopravu Zvolen autom ŠPZ W. XXX T. na trase 136 km v sume 65,28 Eur s DPH. Vo faktúre je uvedená objednávka pod č. OBJ1300419 a dodací list DVL1300598. Aj k tejto faktúre predložil žalobca dodací list DVL13005978 z 19.12.2013 na sumu 382,- Eur s DPH. Vyplýva z neho, že dodacím listom bol dodaný tovar v hodnote 316,72 Eur s DPH spolu s dopravou v sume 65,28 Eur.

24. Faktúrou č. 11300576 zo dňa 11.12.2013 s dátumom splatnosti 25.12.2013 fakturoval žalobca žalovanému kúpnu cenu tovaru označeného vo faktúre ako PD Br C/C 1525x1525x15 mm v počte 35 ks, tovar označený ako PD BK D/D 2500x1250x10 mm v počte 10 ks a tovar PRG VODO BK D/D v počte 10 ks za sumu 1.135,80 Eur vrátane DPH. K tejto faktúre predložil žalobca dodací list č. DVL1300585 na sumu 1.135,80 Eur zo dňa 11.12.2013. Vo faktúre je uvedená objednávka č. OBJ1300411 a DVL1300585.

25. Keďže žalobcom dodaný tovar, a to preglejka, ktorá bola určená na výrobu kostry sedacích súprav začal po zapracovaní a vyrobení vykazovať vady, ktoré sa prejavili tým, že sa kostry sedacích súprav, ktoré vyrábal žalovaný na zákazku a do ktorých použil preglejku dodanú žalobcom začali prepadať a lámať, zaevidoval žalovaný niekoľko reklamácií na sedacie súpravy. Na základe reklamácií spotrebiteľov informoval žalovaný žalobcu o vzniknutej situácii a uplatnil si nároky z vád dodaného tovaru. Medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté, že vyššie uvedené tri faktúry nebudú žalovaným uhradené a že časť nespotrebovanej preglejky žalobcovi žalovaný vráti a ako kompenzáciu za škodu, ktorá žalovanému vznikla, dojednali zmluvné strany zľavu z budúcich dodávok tovaru, pričom žalobca neskôr žalovanému žiadne zľavy podľa tvrdenia žalovaného neposkytol.

26. Škoda, ktorá žalovanému v príčinnej súvislosti s vadným tovarom dodaným žalobcom vznikla spočívala v nákladoch žalovaného na novú preglejku a v nákladoch spojených s dopravou/prepravou vadných sedačiek do výrobných priestorov žalovaného, ako aj nákladov spojených s opravou sedacích súprav, a to výmenou kože a látky za novú, výmenou molitanov, opravou kostry sedacej súpravy a novým očalúnením sedacej súpravy po oprave kostry. Na tieto skutočnosti navrhol žalovaný výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného E. W. a O.. T. W., predložil vyčíslenie nákladov spojených s opravou sedacích súprav, e-mailovú komunikáciu zo dňa 04.02.2015 medzi O.. Q., O.. R., H.. a p. U. a navrhol aj výsluch Q. U., O.. Q. a p. P..

27. Poukázal na tú skutočnosť, že dňa 07.05.2015 Q. U. ako pracovníčka žalovaného kontaktovala e- mailom O.. D. Q. a žiadala o zaslanie dobropisov k uvedeným faktúram za vadnú preglejku, pričom zástupca žalobcu O.. D. Q. informoval žalovaného dňa 12.05.2015, že preveruje stav, pričom z e- mailovej reklamácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalobca reklamáciu žalovaného uznal, avšak nevysporiadal, keďže žiadne zľavy žalovanému tak, ako sľúbil, neposkytol. V e-maily založenom na čl. 41 sú uvedené 4 reklamácie od klientov, ktorým sa prepadli kostry na sedacích častiach sedačiek s vyčíslením nákladov na opravu a dopravu, pričom v každom prípade bola vymenená preglejka, ktorú musel žalovaný kúpiť novú. Uviedol, že materiál v tej cene, ktorú vyčíslil žalovaný, započítaný nebol. Vysvetlil tiež, čo spadalo pod opravu, a to dovoz/odvoz v cene cca 190,-Eur, čalúnenie, výmena kože a látky za novú, molitany, prerobenie kostry, nové začalúnenie a kompenzácia pre zákazníka vo forme vankúšov, taburetky, čistiacich sád a podobne.

28. Z e- mailu pracovníčky žalovaného p. U. zo dňa 07.05.2015 (čl. 44) vyplýva, že už vo februári telefonicky kontaktovala p.Q., aby poslal dobropisy k faktúram za vadnú preglejku a uviedla aj čísla faktúr, ktorých sa vadný tovar týkal, avšak žalobca p. U. už nekontaktoval.

29. Z e-mailu O.. D. R., H.. ako obchodného zástupcu žalobcu zo dňa 04.02.2015 adresovaného p. Q. vyplýva, že časť dodávky žalovaný vrátil. Dohoda bola taká, že miesto peňazí bude žalobca znižovať cenu pri ďalšom nákupe o nejaké percentá, až kým sa táto suma zľavy nebude rovnať hodnote reklamácie. Uviedol, že p. P. to robil tak, že im povedal cenu pre maloobchod a tú znížili napr. o cca 5% a takto sa postupne kompenzovala cena za reklamáciu.

30. Na čl. 51 je založená e-mailová správa od p. U. ohľadom predžalobnej výzvy na zaplatenie, z ktorej vyplýva, že zasiela e-mailovú komunikáciu s p. Q., z ktorej vyplýva, že reklamácia faktúr bola uznaná, avšak nebola vysporiadaná, pretože pôvodne avizované zľavy poskytnuté neboli, a preto vzájomný zápočet s reklamáciou nebol zrealizovaný. Uviedla tiež, že žiada žalobcu o vystavenie dobropisov k neuhradeným faktúram v plnej výške a že škoda, ktorá žalovanému vznikla bola vyššia, ako hodnota neuhradených faktúr, ktorú žalovaný neriešil, pretože sa dohodli na zmieri v celkovej výške neuhradených faktúr.

31. Súčasťou spisového materiálu je aj e-mail zo dňa 12.05.2015 (čl. 43) ako reakcia Jozefa Q. a Q. U., v ktorom D. P., pracovník žalobcu píše p. Q. o tom, že žalovaný bol dlžný žalobcovi sumu okolo 1.500,- Eur za dve faktúry, že žalovaný reklamoval tovar a chcel náhradu škody, pričom bolo dohodnuté, že im žalobca dá zľavu z tovaru a o túto sumu sa bude ich dlh odpisovať, pričom výšku súm uviedol na preskenované papiere ručne a zľava mala činiť 10 až 12%. Jednalo sa o tovar, ktorý žalovaný odobral, keď p. P. odišiel z firmy november-december 2013, pričom reklamáciu začal riešiť až v marci 2014 a v období marec-september posielal e-maily so sumami. V e-maily je údaj o tom, že zrejme k takémuto postupu došlo na základe dohody a následne mal byť žalovanému dodávaný tovar so zľavami, ktoré mali slúžiť ako kompenzácia. Koľko tovaru s takýmito zľavami bolo už žalovanému dodaného a aký je vlastne dlh, žalobca nevedel uviesť. Na predžalobnú výzvu na zaplatenie faktúr reagovala p. U. za žalovaného e-mailom adresovaným p. Q., z ktorého vyplýva, že úhrada faktúr bola stopnutá, pretože v tom čase začali žalovanému chodiť reklamácie z dôvodu zlomenia a prasknutia skeletov sedačiek, preto bol aj nejaký materiál vrátený. Kompenzáciu formou zníženia ceny za dodaný materiál nebola pracovníčka žalovaného schopná vypočítať, pretože na faktúrach a ani na dokladoch hotovostných platieb nie sú vyznačené zľavy sumy, a to ani v percentách, pričom pracovníčka žalovaného uviedla, že si žalovaný myslel, že to bude dobropisované.

32. Žalobca v konaní uviedol, že zo žalovaným priložených dôkazov jednoznačne nevyplýva, či reklamovaný tovar je totožný s tovarom dodaným na základe žalovaných a neuhradených faktúr, keďže žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by tento vzťah k reklamovanému tovaru preukazoval. Žalobca v danom období dodával žalovanému tovar na základe viacerých objednávok a nie je zrejmé, či reklamovaný tovar je totožný s tovarom uvedeným na žalovaných faktúrach. Z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalobca namiesto dobropisovania bude poskytovať žalovanému zľavy z faktúr, pričom ďalší tovar bol žalovanému zo strany žalobcu dodávaný za nákupné ceny, t.j. s nulovou maržou, preto je vylúčené dobropisovanie žalovaných faktúr a žalovaný je povinný tieto zaplatiť. Ani prípadne uplatnenie vád z dodaného tovaru neoprávňuje ešte žalovaného neuhradiť faktúry, ak nie je zrejmé, v akom rozsahu si tento nárok voči žalobcovi mieni uplatňovať.

33. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný nepreukázal, aké množstvo tovaru bolo vadné, aké množstvo tovaru bolo vrátené, aké množstvo tovaru nemohlo byť vrátené z dôvodu jeho poškodenia, a teda v akom rozsahu bola reklamácia žalovaného uplatnená. Nepreukázal ani tú skutočnosť, že reklamovaný tovar je ten tovar, ktorý bol dodaný na základe faktúr, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha a ktoré len uvádza v mailovej komunikácii, ktorá prebiehala so značným časovým odstupom od namietanej reklamácii. Nie je možné posúdiť, či k poškodeniu sedačiek nedošlo aj z iného dôvodu, napr. poddimenzovania kostry sedačiek a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a vadným plnením zo strany žalobcu.

34. Žalobca tiež tvrdil, že ak by aj reklamáciu považoval za uplatnenú v celom rozsahu, podľa jeho tvrdenia došlo k poskytnutiu zliav z nasledujúcich faktúr, a to bez ohľadu na to, či na ďalších faktúrach bola výška zľavy napísaná alebo nie, pričom žalovaný ani nepreukázal, že by takúto zľavu mu žalobca nebol poskytol.

35. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 08.12.2017 uviedol, že má za to, že tovar nebol vrátený celý, ale len nejaká časť, pričom nie je zrejmé, v akom rozsahu bol tovar vrátený a v akom nie.

36. Žalovaný v konaní uviedol dve reklamácie od p. H. a p. R. a k nim náklady, ktoré vynaložil na nákup nového materiálu. Žalovaný navrhol vykonať na preukázanie svojich tvrdení ohľadom reklamácie vadne dodanej preglejky od žalobcu a následných reklamácií od spotrebiteľov, ktoré sa týkali žalovaným vyrobených sedačiek práve z dodávok vyfakturovaných faktúrami, zaplatenie ktorých je predmetom

sporu vypočuť svedkov, a to účtovníčku žalovaného p. U., štatutárnych zástupcov žalovaného p. W., ktorá komunikovala s p. U. ohľadom reklamácií a ich uskutočnenia, ako aj výsledkov dojednania so žalobcom a výsluch p. P., ktorý bol pracovníkom žalobcu, ktorý reklamácie primárne riešil.

37. Podľa § 153 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

38. Podľa ods. 2 cit. ust. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

39. Podľa § 409 ods. 1 zák. č. 513/1991 zb. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.) sa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

40. Podľa § 437 ods. 1 Obch. zák., ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

41. Podľa ods. 2 cit. ust. dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.

42. Podľa ods. 3 cit. ust. k kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

43. Podľa § 441 ods.1 Obch. zák. upujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.

44. Podľa ods. 2 cit. ust. účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.

45. Podľa ods. 3 cit. ust. ustanovenie odseku 2 však neplatí, a) ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo

b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.

46. Podľa ods. 4 cit. ust. ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.

47. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a aj keď vec neposúdil celkom právne správne, keď dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, a nie k porušeniu nepodstatnému, čo by malo za predpokladu splnenia všetkých zákonných náležitostí vplyv na spôsob uplatnenia nárokov kupujúceho z vadného plnenia. Takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie, pretože žalovaný na svoje tvrdenia o nároku na zľavu z ceny vadného tovaru a na náhradu škody dôkazné bremeno nezvládol.

48. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria predovšetkým e-mailová komunikácia medzi žalovaným a žalobcom z februára 2015 a nasledujúcich mesiacov vyplýva len to, že žalovaný prevzal od žalobcu v decembri 2013 ním dodaný tovar - preglejku, ktorú použil na výrobu sedacích súprav ako ich kostru, ktoré následne dodal svojim zákazníkom, pričom títo podľa tvrdenia žalovaného, ktoré tvrdenie však vierohodne nepreukázal, vadnosť sedacích súprav práve z dôvodu polámania kostry sedačiek vyhotovených z preglejky u žalovaného reklamovali a následne žalovaný reklamoval takto zistenú vadu preglejky u žalobcu. Z listinných dôkazov, ktoré v konaní predložil nevyplýva, kedy presne u neho zákazníci reklamovali polámané kostry sedačiek a ani to, kedy presne reklamoval žalovaný u žalobcu vadnú akosť ním dodanej preglejky, z ktorej boli kostry reklamovaných sedačiek vyrobené. Nepreukázal ani to, že zákazníkmi reklamované sedačky boli vyrobené práve z preglejky dodanej mu 11. A 19. 12. 2013, kúpnu cenu ktorej žalobcovi nezaplatil. Z listinných dôkazov predložených žalovaným nie je zrejmé ani to, aké právo zo zodpovednosti za vady si voči žalobcovi vlastne uplatnil.

49. Nároky kupujúceho sú rôzne podľa toho, či dodaním vadného tovaru bola zmluva porušená podstatným alebo nepodstatným spôsobom. Kedy ide o nároky z vád pri podstatnom porušení zmluvy vadným tovarom upravuje § 436 Obch. zák. a kedy ide o podstatné porušenie zmluvnej povinnosti vyplýva z § 345 ods.2 Obch. zák. Voľbu medzi možnosťami, ktoré vyplývajú z uvedeného ustanovenia má kupujúci, pokiaľ sú vady neopraviteľné, je jeho voľba obmedzená. Podmienkou je, že voľbu vykoná hneď, teda tak, aby ju uviedol v oznámení vád - v reklamácii, ktorú je povinný urobiť v lehote stanovenej v § 428 Obch. zák. alebo bez prieťahov po tomto oznámení. Ak túto podmienku nesplní, obmedzujú sa jeho práva zo zodpovednosti za vady na práva, ktoré vznikajú pri nepodstatnom porušení zmluvy.

50. Keďže zo súdom vykonaného dokazovania nevyplynulo, kedy žalovaný ako kupujúci voľbu svojho nároku zo zodpovednosti za vady žalobcu voči nemu uplatnil, mal by podľa § 436 ods.3 Obch. zák. nároky z vád tovaru len ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

51. Nároky pri nepodstatnom porušení zmluvy vadným tovarom upravuje § 437 Obch. zák. tak, že má kupujúci buď právo žiadať odstránenie vád opravou alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Voľbu má kupujúci uskutočniť a oznámiť predávajúcemu čo najskôr a ak tak neurobí, nastupujú určité oprávnenia predávajúceho. Predávajúci má povinnosť odstrániť vady opravou alebo dodaním náhradného tovaru. Nemôže však odstrániť vady, ak už kupujúci uplatnil nárok na primeranú zľavu, resp. v ďalšom priebehu by odstúpil od zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy je však oprávnený len pri splnení ďalšej podmienky, a to že na úmysel odstúpiť od zmluvy predávajúceho dopredu upozornil buď pri stanovení primeranej lehoty na odstránenie vád alebo v lehote pred odstúpením od zmluvy. Aj v prípade, že vady predstavujú len nepodstatné porušenie zmluvy, má kupujúci okrem práva zo zodpovednosti za vady aj právo na náhradu škody, ak mu v dôsledku vadného plnenia vznikla.

52. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nežiadal od žalobcu odstránenie vád tovaru a nestanovil predávajúcemu ani lehotu, dokedy mu má nárok na zľavu z kúpnej ceny ním dodaného tovaru, ale ani jej výšku, zaplatiť.

53. Z vyjadrení žalovaného v konaní vyplýva, že okrem toho, že si uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny, výšku ktorej žiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani nepreukázal, tvrdil aj to, že predávajúcemu časť ním dodaného tovaru, cenu ktorého si v konaní uplatnil, vrátil, pričom rovnako nešpecifikoval rozsah vráteného tovaru a ani vrátenie tovaru žiadnym spôsobom nepreukázal. Zároveň nešpecifikoval, či za takto vrátený tovar žiadal náhradné plnenie alebo či žiadal znížiť kúpnu cenu.

54. Nárok na zľavu z kúpnej ceny je pritom upravený v § 439 Obch. zák. a zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúca doba, v ktorej sa malo riadne plnenie uskutočniť. Právo na zľavu v primeranej výške predstavuje pritom pohľadávku kupujúceho voči predávajúcemu a pokiaľ nezaplatil kúpnu cenu skôr, môže si započítať vzájomné pohľadávky a odpočítať požadovanú primeranú zľavu, t.j. zľavu primeranú vo výške odsúhlasenej medzi stranami, primerane aplikujúc § 439 ods.1 Obch. zák. z platenej kúpnej ceny. Právo započítať si zľavu, resp. odpočítať ju z platenej ceny a teda uspokojiť svoje právo zo zodpovednosti za vady jednostranným úkonom je obmedzené tak, aby predávajúcemu nebolo znemožnené vzniesť námietku, ak vada nebola včas oznámená tak, ako je to upravené v § 428 a § 435 Obch. zák. Ide o zľavu, na ktorú vzniklo právo, aj keď táto nemusí byť v každom prípade požadovaná.

55. Právo nezaplatiť príslušnú časť kúpnej ceny v rozsahu do úvahy prichádzajúcej zľavy v prípade, že nebolo zvolené uspokojenie práva zo zodpovednosti za vady poskytnutím primeranej zľavy, typicky tomu býva v prípadoch, kedy je vada odstránená opravou, je zvláštnym právom zadržať určitú časť kúpnej ceny. Ako náhle bude právo zo zodpovednosti za vady uspokojené riadnym vykonaním opravy tovaru, prípadne iným spôsobom, odpadne dôvod pre zadržanie zodpovedajúcej peňažnej čiastky a kupujúci musí zadržanú čiastku kúpnej ceny zaplatiť.

56. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná, pretože žalovaný v konaní nepreukázal, akú výšku primeranej zľavy od predávajúceho žiadal a ani že tak urobil v rámci svojich práv zo zodpovednosti za vady tovaru dodaného žalobcom.

57. Z e-mailovej komunikácie strán sporu vyplýva len to, že strany riešili zľavu pre žalovaného, nie však z dodanej preglejky, ktorá mala byť vadná, ale až z následných dodávok tovaru žalobcom žalovanému. Sám žalobca však ani presne nevedel, ktorých dodávok sa mala týkať a nepotvrdil ani to, že v akej výške ju mieni žalovanému poskytnúť. Bol to len žalovaný, ktorý uvádzal práve faktúry, zaplatenie ktorých je predmetom sporu a žiadal vystaviť dobropis na ne, čo však žalobca neakceptoval.

58. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že si žalovaný nárok na zľavu z ceny uplatnil skôr ako ako kompenzáciu za náhradu nákladov, ktoré ako tvrdil, avšak nepreukázal, musel vynaložiť pri oprave, resp. pri výrobe úplne nových sedačiek, ktoré v rámci reklamácií spotrebiteľov týmto dodal.

59. Odvolací súd je toho právneho názoru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že spotrebitelia reklamácie sedačiek u neho reálne uplatnili, kedy sa tak presne stalo, že tieto vybavil dodaním nového bezvadného tovaru a že mu v súvislosti s výrobou nových sedačiek v dôsledku vadného plnenia žalobcom vznikla škodal. Aj keď do spisu predložil ním vyhotovené interné doklady o nákladoch, ktoré vyčíslil pri dvoch reklamáciách, tieto sú len internými listinami žalovaného, z ktorých nevyplýva, že by boli nové sedačky v rámci reklamácií zákazníkom ako nové plnenie aj dodané a že ich títo prevzali. Žalovaný nepreukázal ani to, že by žalobca, ktorý v konaní tvrdil, že žalovanému dodával ďalší tovar za kúpne ceny znížené o maržu, bol tak skutočne robil, čo by sa dalo zistiť porovnaním cien dohodnutých medzi žalobcom a žalovaným a fakturovaných mu v roku 2013 a následne v rokoch 2014 a 2015, keďže až v roku 2015, takmer po roku začal žalovaný e-mailami riešiť vadnú dodávku tovaru od žalobcu, ktorú uskutočnil ešte v decembri 2013 a nároky z nej.

60. Odvolaciemu súdu nie je tak zrejmé, akú výšku zľavy a za aký rozsah vadného plnenia si žalovaný uplatnil u žalobcu a nie je zrejmé ani to, akú výšku nároku na náhradu škody, ktorá podľa tvrdenia žalovaného vzišla z vady, si u neho uplatnil, a teda či je to len náhrada nákladov vynaložených podľa jeho tvrdenia na výrobu nových sedačiek z titulu zodpovednosti za vady alebo aj nejaká iná škoda, ako ani to, že táto vznikla v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalobcu práve v decembri 2013.

61. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný nemôže požadovať náhradu v rozsahu, v akom mohol dosiahnuť uspokojenie právnej zodpovednosti za vady zo žiadneho iného právneho titulu, ani z titulu náhrady škody a ani z titulu bezdôvodného obohatenia. Mal by však nárok na náhradu ďalšej škody, ak by preukzal, že vznikla z vadného plnenia, čo by však neplatilo, ak by mu žalobca poskytol primeranú zľavu, ktorá by úplne vysporiadala nedostatok vlastností tovaru, na ktoré sa vzťahuje.

62. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé ani to, či vrátením časti tovaru bez bližšej špecifikácie žalovaný od zmluvy v tejto časti odstúpil, čo je možné iba za predpokladu, že vady tovaru včas oznámil predávajúcemu alebo či sa na vrátení tovaru s predávajúcim dohodol tak, že mu tento poskytne zaň náhradné plnenie.

63. Faktom je, že ak nemôže kupujúci vrátiť tovar v stave, v ktorom ho obdržal, od zmluvy nemôže platne odstúpiť a účinky odstúpenia nevzniknú. Z § 441 ods.3 Obch. zák. však vyplýva, že obmedzenie práva odstúpiť od zmluvy neplatí, ak kupujúci časť tovaru predal skôr, než jeho vadnosť zistil alebo ak ide o prípad, kedy sa vada prejaví až v priebehu spracovania tovaru a kupujúci predtým riadne tovar prehliadol so zachovaním odbornej starostlivosti, avšak šlo o skrytú vadu, prípadne keď kupujúci časť tovaru spotreboval. V takom prípade je povinný nepredaný a nespotrebovaný tovar vrátiť, rovnako ako aj čiastočne upravený tovar, a to v stave, v akom je, pričom náhradu za nevrátený tovar je povinný

predávajúcemu zaplatiť len pokiaľ mal z použitia prospech, a to do jeho výšky (cenu predaného tovaru po odpočítaní zľavy, ktorú sám musel ďalšiemu kupujúcemu poskytnúť, cenu spracovaného materiálu, pokiaľ výrobok z tohto materiálu nebol v dôsledku vady materiálu nepoužiteľný, cenu spotrebovaného tovaru a pod.).

64. Len z listinných dôkazov - e-mailových správ a interných dokladov žalovaného o vynaložení nákladov na výrobu nových sedačiek pre tých klientov, ktorí vadnosť sedačiek u neho reklamovali nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že by bol ním tvrdený nárok preukázaný. Tvrdenie žalovaného o tom, že má nárok na náhradu škody bez toho, aby boli preukázané základné zákonné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ale aj bez bližšieho určenia jej výšky, ktorú by bolo možné započítať voči pohľadávke žalobcu na kúpnu cenu preukázateľne dodaného tovaru žalovanému samo o sebe nestačí. Odvolací súd je tak toho právneho názoru, že žalovaný dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o vadnosti preglejky dodanej mu v decembri 2013, o rozsahu vadného plnenia, ale ani o nároku na náhradu škody vo forme nákladov na výrobu nových sedačiek za účelom vybavenia reklamácii zákazníkov nezvládol.

65. Tvrdenia žalovaného o vadnosti tovaru a o reklamácii s oznámením vád, ktorú mal zaslať žalobcovi by nebolo možné preukázať ani výsluchom konateľa žalovaného a jeho účtovníčky, keďže sa jedná o osoby, ktorých výpoveď by mohla byť len zhodného obsahu, čo by napriek uvedenému na vyvrátenie tvrdení žalobcu, že od žalovaného žiadnu konkrétnu reklamáciu na dodávku z decembra 2013 neobdržal, ako ani na preukázanie tvrdení žalovaného, že časť nepoužitého tovaru, cena ktorého je predmetom sporu žalobcovi vrátil, nestačilo. Týmito dôkazmi by nemohli byť preukázané iné než len tie skutočnosti, ktoré už boli žalovaným tvrdené v písomnom vyjadrení a na pojednávaní a ktoré vyplývajú z e-mailovej komunikácie.

66. Iná by bola situácia, keby mal žalovaný k dispozícii listinné dôkazy o reklamáciách najmä od jeho spotrebiteľov, u ktorých sa ako u prvých mala vada žalobcom dodaného tovaru prejaviť a o spôsobe ich vybavenia, ako aj reklamácie vo vzťahu k žalobcovi s uplatnenými nárokmi, ktoré len samotný výsluch konateľa a účtovníčky žalovaného nemôže vierohodne nahradiť, ak ich žalobca popiera. Navyše tieto dôkazy mal žalovaný navrhnúť už v odpore, najneskôr potom, ako mu bolo zo strany súdu doručené dňa 09.10.2017 prvé vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.09.2017 a ak na výsluchu ním uvádzaných osôb trval, mal ich účasť sám, bez ingerencie súdu na pojednávaní zabezpečiť. Inak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a dokazovania. Návrhy na vykonanie dôkazov mohol predložiť žalovaný už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V prejednávanej veci sa totiž nejedná o situáciu, že by šlo len o reakciu žalovaného na skutočnosti, o ktorých by nebol vedel a ktoré nemohol predvídať. Nešlo o dokazovanie ani takých skutočností, ktoré vyšli najavo až po tom, ako mal povinnosť tieto označiť a predložiť na ne dôkazy.

67. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť za ním prevzatý tovar podľa § 409 Obch. zák. kúpnu cenu vrátane úroku z omeškania za jej oneskorenú úhradu s poukazom na § 369 Obch. zák. je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 potvrdil.

68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, v nadväznosti na § 262 ods.1 a § 255 ods.1 tak, že ho priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný voči žalovanému, ktorý úspešný nebol. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods.2 v rozhodnutí, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

69. Záverom odvolací súd uvádza, že na späťvzatie žaloby doručenej odvolaciemu súdu po rozhodnutí súdu prvej inštancie je možné aplikovať § 370 len vtedy, ak bolo späťvzatie žaloby doručené odvolaciemu súdu pred rozhodnutím o odvolaní. Ak však došlo k späťvzatiu žaloby po rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní a po vyhlásení rozhodnutia odvolacím súdom, nie je možné o tomto procesnom úkone späťvzatia žaloby už rozhodovať, pretože je odvolací súd rozhodnutím, ktoré už vyhlásil podľa § 354, § 217 a § 219 ods. 4 viazaný. (Soudní judikatúra 116/2000)

70. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .