Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-21-2018.pdf
PDF · 79.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/21/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX U., o vymoženie sumy 1.494,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/650/2015-27 zo dňa 19.01.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v II. a III. výroku z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v I. výroku zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Výrokom v bode II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s odkazom na § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku s tým, že o výške trov exekúcie rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Výrokom v bode III. súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, a to s odkazom na ustanovenie § 256 CSP. Súd konštatoval, že poverením zo dňa 06.05.2015 č. 5406061108 poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany - Rozhodnutia č. 700-1511970213-GC04/13 zo dňa 28.10.2013 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1.494,87 eura a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie. Dňa 07.11.2017 povinný doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok a podnet na zastavenie exekúcie z toho istého dôvodu podal dňa 13.11.2017 aj súdny exekútor, pričom uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31OdK/108/2017-29 zo dňa 13.10.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Súd ustanovil správcu JUDr. Petra Bojdu so sídlom Topoľčianska 61, Nitra, zn.: S1828. Na základe toho súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) predmetné exekučné konanie zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušiť. Poukázal na ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ktoré určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 06.05.2015, pričom konkurz na majetok povinného bol vyhlásený
dňa 21.10.2017. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je vyhlásenie konkurzu, pričom trovy exekúcie si mal súdny exekútor uplatniť v konkurznom konaní ako svoju pohľadávku (uznesenie Ústavného súdu SR, III.ÚS 432/08-6 zo dňa 16.12.2008).
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnuté uznesenie vo výroku II. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok uznesenia v bode I. nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd vychádzal z právnej úpravy, podľa ktorej bol naposledy Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný, a to zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.03.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 1.494,87 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 700-1511970213-GC04/13 zo dňa 28.10.2013, právoplatné a vykonateľné dňom 16.11.2013. Súd prvej inštancie dňa 06.05.2015 pod č. 5406061108 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Následne povinný aj súdny exekútor podali podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:
5. Podľa § 9a ods. 1,4 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
9. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v nadväznosti na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, bolo potrebné rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie s tým, že trovy exekúcie znáša oprávnený a následne na návrh exekútora mal súd rozhodnúť o výške týchto trov.
10. Vo všeobecnosti trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Základom pre určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. K trovám oprávneného patria hotové výdavky oprávneného, jeho zástupcu, ušlý zárobok oprávneného a jeho zákonných zástupcov, odmena za zastupovanie, ak oprávneného zastupuje advokát, a preddavok na trovy exekúcie, ak sa nevymáha nárok na výživné. Tie isté druhy trov (okrem preddavku na odmenu exekútora a jeho hotové výdavky) platí aj povinný. Podľa zákona majú nárok na náhradu trov exekúcie oprávnený, exekútor a za splnenia hypotézy uvedenej v § 203 Exekučného poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok exekútora nemožno považovať za nárok na náhradu trov, pretože nárok na náhradu predovšetkým predpokladá zaplatenie určitých trov a až potom môže, ale nemusí vzniknúť nárok na ich náhradu. Exekútor nikomu vopred neplatí svoju odmenu, naopak, má právo žiadať primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Z toho vyplýva, že u exekútora právne nemôže ísť o náhradu trov exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v
dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. O náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Aj keď dôjde k zastaveniu exekúcie, súd zváži, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku do zastavenia exekúcie. Keď oprávnený sčasti zavinil zastavenie exekúcie, možno mu uložiť náhradu len tých trov, ktoré sú kryté čiastočným procesným zavinením. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie aj v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O výške trov exekúcie rozhodne bez zbytočného odkladu na návrh exekútora exekučný súd. Vyhlásením konkurzu na majetok povinného sa exekúcia zastavuje ex lege (§ 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V prípade zastavenia exekučného konania ex lege v zmysle § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku).
11. Odvolací súd v tejto veci konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a zároveň nesprávne právne vec posúdil, keďže pri rozhodnutí o zastavení exekúcie nerozhodol aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Aplikácia ustanovení Civilného sporového poriadku sa uplatní v exekučných konaniach len tam, kde to povaha veci nevylučuje. Napriek tomu, že sa do Exekučného poriadku dostali ustanovenia o tom, že sa na exekučné konania úprava všeobecného procesného predpisu uplatní, ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku tým nemôže byť dotknuté, pretože špeciálna dikcia tohto ustanovenia uplatnenie ustanovení všeobecného procesného predpisu priamo vylučuje. Pri aplikácii ustanovení Civilného sporového poriadku na exekučné konania musí exekučný súd vždy rešpektovať vzájomný vzťah týchto dvoch procesných predpisov. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku špeciálnym predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť, zvlášť, ak ide o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné predpisy. V prípade trov konania nepochybne ide o oblasť právnej úpravy, ktorá je upravená oboma predpismi. Exekučný poriadok upravuje uvedenú oblasť odlišne a ustanovenia týkajúce sa daného nároku upravuje priamo. Vzhľadom na to nie je namieste v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho aplikoval súd prvej inštancie. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, čo s ohľadom na ustanovenie § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nebolo nutné, avšak nerozhodol o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v časti trov exekúcie v rozpore s ustanovením § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie nanovo rozhodne tak, ako uvedené vyššie.
12. Súd prvej inštancie rozhodol III. výrokom tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania s odkazom na ustanovenia Civilného sporového poriadku. Tým nezohľadnil ustanovenia Exekučného poriadku o trovách exekúcie a ani o označení účastníkov konania, pretože v exekučnom konaní nejde o „strany sporu“. Súd prvej inštancie okrem uvedeného musí zohľadňovať pri rozhodovaní o trovách exekučného konania (II. a III. výrok napadnutého uznesenia) primárne ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak sa v rozhodnutí v exekučnom konaní rozhoduje o trovách konania, sú vždy účastníkmi exekučného konania minimálne tri subjekty (traja účastníci), a to oprávnený, povinný a súdny exekútor. Ak teda súd prvej inštancie rozhodol III. výrokom tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal a zároveň II. výrokom tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, ide o rozhodnutie za zmätočné a vnútorne rozporné. S ohľadom na to odvolací súd zrušil aj III. výrok napadnutého uznesenia, pretože od rozhodnutia odvolacieho súdu o napadnutom II. výroku závisí aj III. výrok, ktorý oprávnený osobitne nenapadol. Uvedený výrok navyše ani nie je riadne odôvodnený, pretože súd poukázal len na ustanovenie § 256 CSP, ktorý však upravuje priznanie trov tej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila; tento výrok je z tohto dôvodu nepreskúmateľný.
13. S ohľadom na uvedené napadnuté uznesenie vo výroku II. a III. odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, v ktorom súd opätovne rozhodne o trovách exekúcie v zmysle vyššie uvedeného, pričom je viazaný názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).