Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_7Er-254-2013.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/254/2013
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. XX v konaní o vymoženie 308,50 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kruppom pod č. EX 375/2013 z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Michal Kruppa, Exekútorský úrad Michalovce so sídlom Štefana Kukuru 12, 071 01 Michalovce trovy exekúcie vo výške 67,03 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 06.06.2013 adresovaného súdnemu exekútorovi sa dňa 07.06.2013 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Výkaz nedoplatkov vydaný oprávneným číslo 1350035813 zo dňa 15.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2013. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 308,50 eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 10,00 eur a trov exekúcie.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa poverením číslo 5710 *031157 zo dňa 02.07.2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
3. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaním úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného (lustrácie v peňažných ústavoch, zisťovanie nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, pohľadávok) exekútor zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Keďže súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie čo do nemajetnosti povinného skonštatoval, že majetok povinného v súčasnosti nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal jednak zo zistení súdneho exekútora, ako aj z výsledkov vlastného dokazovania existencie dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd zisťoval majetkové pomery povinného z jemu dostupných lustrácií. Lustráciou v katastri nehnuteľností súd zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Povinný nie je poberateľom dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Šetrením u Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže sa súdu nepodarilo zistiť evidovanie povinného vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody v príslušných ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, kde by mohol byť zaradený na pracovnú činnosť a poberať pracovnú odmenu. V rámci lustrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv povinný nevystupuje v pozícii záložného veriteľa tak, aby speňažením zálohu mohol získať finančné prostriedky podliehajúce exekúcii.
9. Súd sa stotožnil s názorom súdneho exekútora, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko obsah spisu súdneho exekútora preukazuje, že skutočnosti oznámené súdnym exekútorom o nemajetnosti povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú pravdivé. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2013. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2013 je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Ak teda mal súd preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.
10. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
13. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 ods. 2 EP.
14. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len „vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 207,36 eur s tým, že suma 33,19 eur predstavuje odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, suma 9,96 eur odmenu v zmysle § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky, suma 27,20 eur náhradu hotových výdavkov titulom
poštovného, suma 115,08 eur náhradu hotových výdavkov titulom cestovného a straty času a suma 8,63 eur predstavuje DPH z účtovanej odmeny bez hotových výdavkov.
15. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.
- upovedomenia o začatí exekúcie - povinný 4x 6,80 €
- oprávnený 1,70 €
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - OR PZ 1,70 €
- príkaz na začatie exekúcie - VÚB, a.s. 1,70 €
- Tatra banka, a.s. 1,70 €
- Komerční banka, a.s. 1,70 €
- UniCredit Bank Slovakia a.s. 1,70 €
- ČSOB, a.s. 1,70 €
- Prima banka Slovensko, a.s. 1,70 €
- Slovenská sporiteľňa, a.s. 1,70 €
- OTP Banka Slovensko, a.s. 1,70 €
- Poštová banka, a.s. 1,70 €
- Ľudová banka a.s. 1,70 € Spolu 27,20 €
3/ DPH z priznanej odmeny vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z.z.) zo sumy 33,19 eur t.j. 6,64 eur.
16. Súdnemu exekútorovi okrem nároku na odmenu, ktorú súd priznal v minimálnej výške 33,19 eur vznikol podľa § 22 vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 27,20 eur bez DPH. Súd poukazuje na to, že preukázaním vynaloženia hotových výdavkov na poštovné je predloženie rozpisu, kedy, komu a čo bolo posielané so špecifikovaním ceny zásielky, ako aj predloženie dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t. j. najčastejšie pripojených doručeniek. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za doručenie 16 zásielok súdneho exekútora spojených s exekúciou.
17. Podľa § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 cit. vyhlášky súdny exekútor žiadal odmenu aj za tieto úkony: - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur; - doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur; - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur; teda paušálnu odmenu vo výške 9,96 eur. Nakoľko takto vyúčtovaná odmena je nižšia ako odmena v najnižšej zákonnej výške v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena vo výške 33,19 eur. Súdny exekútor si pri odmene nesprávne účtoval jednak minimálnu výšku odmeny 33,19 eur a zároveň aj odmenu vo výške 9,96 eur za vyššie uvedené úkony. Nakoľko by v danom prípade došlo k duplicitnému odmeňovaniu, keďže vykonané úkony sú zahrnuté pod minimálnu výšku odmeny, teda exekútor má nárok buď na odmenu vo výške súčtu jednotlivo vyúčtovaných úkonov alebo na minimálnu odmenu, súd priznal súdnemu exekútorovi len odmenu v najnižšej zákonnej výške, t.j. 33,19 eur.
18. Pokiaľ ide o náhradu cestovného v zmysle predloženého vyúčtovania súdneho exekútora zo spisu súdneho exekútora vyplýva vyúčtovanie cestovných výdavkov vo výške 57,54 eur a náhradu za stratu času vo výške 6,65 eur za cestu vykonanú dňa 31.5.2014 a cestovné vo výške 57,54 eur a náhrada za stratu času za cestu vo výške 6,65 eur vykonanú dňa 20.06.2015. Súdu nie je známy účel ani jednej z ciest vykonaných súdnym exekútorom a zo spisového materiálu nevyplýva ani aké zisťovanie súdny exekútor vykonal, čo zistil, či bol pri úkone účastný osobne, dokonca ani skutočnosť akým motorovým vozidlom bola cesta vykonaná. Až vo vyúčtovaní trov exekúcie predloženom súdu bola uvedená značka motorového vozidla a údaje o spotrebe, cena pohonných látok, účel cesty atď. Súdny exekútor súdu nepredložil kópiu osvedčenia o evidencii motorového vozidla a ani doklad o kúpe pohonných látok. Súd zároveň poukazuje na to, že súdny exekútor uviedol vo vyúčtovaní cestovného pri oboch vykonaných cestách rovnakú cenu benzínu, pričom cesty boli vykonané s takmer ročným odstupom. Súd pritom
konštatuje, že aj z priemerných cien pohonných látok v SR zistených Štatistickým úradom SR vyplýva, že ceny benzínu boli vo vyššie uvedených termínoch rozdielne. Vzhľadom na uvedené súd nemal preukázanú jednak účelnosť vykonaných ciest, ako ani nemal preukázané doklady potrebné na priznanie tohto nároku, preto cestovné exekútorovi nepriznal. Naviac je potrebné uviesť, že ak by súdny exekútor skutočne uskutočnil dve cesty za povinným z Michaloviec do okresu Stará Ľubovňa, teda prešiel cca 300 km len kvôli jednému exekučnému konaniu, vymáhajúc sumy väčšinou v tzv. drobných exekúciách (t.j. do 2 000 eur, ako tomu bolo aj v tomto konaní), takúto cestu súd nemôže považovať za účelnú, keďže súdny exekútor má v súčasnosti mnohé iné možnosti na zabezpečenie či už doručenia zásielok alebo zisťovanie majetkových pomerov povinného. Z úradnej činnosti súdu je pritom známe, že súdny exekútor vykonáva množstvo exekúcií voči povinným s miestom bydliska v okrese Stará Ľubovňa, teda je vysoko nepravdepodobné (aj vzhľadom na skutočnosť, že prvotné náklady na cestu znáša najprv samotný exekútor), aby súdny exekútor takto nehospodárne míňal svoje prostriedky a čas. Z iných spisov súdneho exekútor súd pritom zistil, že súdny exekútor si účtoval cestu v rovnaký deň u viacerých povinných samostatne v plnej výške, aj keď mu náklady s cestovným a stratou času vznikli iba raz, čo len potvrdzuje názor súd v predchádzajúcej vete. Poukazujúc na vyššie uvedené súd nepriznal ani náhradu za stratu času v súvislosti s vykonanou cestou.
19. Keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH, ktorú exekútor požadoval z odmeny, teda DPH z priznanej odmeny 33,19 eur predstavuje 6,64 Eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 67,03 eur (33,19 eur + 27,20 eur + 6,64 eur).
20. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pretože oprávnený v exekučnom konaní nebol úspešný a povinnému nevznikol nárok na náhradu trov konania, súd ich povinnému nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uznesenia možno podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)