Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-28-2018.pdf
PDF · 79.02 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/28/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Ing. Ludvik Oravec - L + L, R.V.C., s miestom podnikania Nábrežie. 4. apríla 1833/7, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 287 680, o vymoženie sumy 753,80 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená Exekútorským úradom JUDr. Ivana Vargu, so sídlom A. XX, XXX XX G., pod sp. zn. EX 560/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Er/995/2010-10 zo dňa 23. júna 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Er/995/2010-10 zo dňa 23. júna 2017 potvrdzuje.
Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods. ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil exekúciu (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi trovy exekúcie vo výške 52,60 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia exekučný súd uviedol, že exekučné konanie sa začalo podaním návrhu u súdneho exekútora zo dňa 22.11.2010 pod sp. zn. EX 560/2010 na vymoženie pohľadávky vo výške 753,80 Eur priznanej exekučným titulom - rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 1910041305-GC04/05 zo dňa 14.06.2005. Poverenie na vykonanie exekúcie súd exekútorovi vydal pod č. 5505 024233* zo dňa 09.12.2010. Dňa 18.08.2016 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný v súčasnosti nevlastní ani nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, ani nie je žiadny predpoklad, žeby v budúcnosti mohol takýto majetok vlastniť, na základe čoho žiadal exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastaviť. 3. Exekučný súd vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatoval splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie, keď mal preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval príjem a majetok povinného s následným záverom o nemajetnosti povinného. Z vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že povinný nie je poberateľom dôchodkových ani úrazových dávok, dávky v nezamestnanosti a nepoberá ani nemocenské dávky, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a na zriadenom bankovom účte nemá žiadny zostatok. 4. O trovách exekúcie rozhodol exekučný súd podľa § 200 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku - keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, uložil súd oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy. Pri ustálení výšky týchto trov aplikoval ustanovenia § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov ako aj § 196 Exekučného poriadku a priznal exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 52,60 Eur.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. 6. Odvolateľ nesúhlasil so zastavením exekúcie a vytýkal súdu, že pri prieskume dôvodov zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Exekučný súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného po 6 rokoch a 9 mesiacoch vedenia exekučného konania. Podľa odvolateľa je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10-ročnej lehoty, stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu a preto v budúcnosti je predpoklad, že by pohľadávka mohla byť uspokojená niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie.
7. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Odvolacie námietky oprávneného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné z nasledovných dôvodov:
11. Primárne krajský súd poukazuje na znenie ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, z ktorého vyplýva, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučný súd vo svojom rozhodnutí podrobne vecne uviedol, z čoho vychádzal pri konštatovaní existencie podmienok pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Relevantné poklady nachádzajúce sa v spise preukazujú výsledok a záver šetrenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Povinný príjem nemá, nevlastní hnuteľný, nehnuteľný majetok, následne tak bola preukázaná dôvodnosť návrhu exekútora na zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14. Pokiaľ oprávnený vo svojom opravnom prostriedku namietal, že nie je vylúčené, aby povinný v horizonte 10 rokov sa mohol zamestnať, pracovať, prípadne nadobudnúť majetok, tieto odvolacie argumenty sú všeobecné a hypotetické, ktoré navyše nespochybňujú záver exekútora vychádzajúci z vykonaného šetrenia o majetkových a príjmových pomeroch povinného. V podanom odvolaní odvolateľ neuviedol, že by mal konkrétnu vedomosť, resp. že by disponoval konkrétnymi informáciami o tom, že by povinný mal byť poberateľom či už dôchodku, alebo príjmu z činnosti, resp., že by bol vlastníkom postihnuteľného konkrétneho hnuteľného/nehnuteľného majetku.
15. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním nenapadnutý, ale od výroku o zastavení exekúcie závislý výrok o trovách exekúcie. Okresný súd v danom prípade náležite rozhodol o tom, že oprávnenému uložil zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie, a to z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. 16. S prihliadnutím na uvedené, krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné a zároveň nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu ako správne p o t v r d i l .
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnému) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že povinnému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016. Z tohto dôvodu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.
18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).