Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Cpr/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci žalobcu: I.. N. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX/X, Y. proti žalovanej: B.A.T. Security s.r.o., so sídlom Považská 1706/35, Trenčín, IČO: 45 402 019, právne zastúpená LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 867 209, korešp. adresa Mierové nám. 37, Trenčín, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o konkrétnej sume ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014, sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 19.12.2014 a náhrady mzdy. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.12.2014 s ním žalovaná skončila okamžite pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom ako dôvod uviedla, že závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že na nočnej službe zo dňa 06.12.2014 na 07.12.2014 medzi 03.00 hod. až 05.00 hod. opustil priestory vrátnice aj keď vedel, že druhý člen SBS nemá školenie EPS a nesmie zostať na vrátnici sám a zároveň neurobil počas nočnej služby dennú štatistiku evidencie osobnej návštevy externých zamestnancov, vozidiel na nakládku a vykládku, čím nerešpektoval príkaz nadriadeného - veliteľa objektu. Žalobca uviedol, že uvedená výpoveď je neoprávnená a neplatná, nakoľko skutky, ktoré sa mu kladú za vinu a ktoré boli dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nestali, a príčina je vymyslená.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za platné, oprávnené a dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v ňom zrozumiteľne a jasne vymedzený, pričom jeho zámena s iným dôvodom je vylúčená. Poukázala na to, že vykonáva pre obchodnú spoločnosť ZKW Slovakia s.r.o. ochranu jej sídla a výrobných priestorov s trojzmennou prevádzkou, pričom adresa výrobných priestorov menovanej spoločnosti bola zároveň miestom výkonu práce žalobcu, ktorý bol zaradený na pracovnej pozícii strážnik. Pred uzavretím pracovnej zmluvy bol žalobca oboznámený okrem iného aj so smernicami, ktoré sa pri výkone svojej práce zaviazal dodržiavať. Podľa smernice pre zamestnancov bezpečnostnej služby poverených výkonom fyzickej ochrany objektu ZKW Slovakia s.r.o., s ktorou bol žalobca oboznámený, čo potvrdil podpisom na nej, sa závažným porušením pracovnej disciplíny okrem iného rozumie aj opustenie vrátnice v prípade, že druhý člen SBS nemá absolvované školenie z EPS ako aj nerešpektovanie príkazov zamestnávateľa - nadriadeného.

3. Tunajší súd vo veci vyhlásil dňa 24.05.2016 rozsudok, ktorým žalobu zamietol, z dôvodu, že vykonaným dokazovaním, vrátane svedeckých výpovedí mal za preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany, žalobcu, ktoré bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. V dôsledku podaného odvolania žalobcu proti uvedenému rozsudku, bola vec dňa 01.07.2016 predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre (súd druhej inštancie), ktorý uznesením č.k. 5CoPr/5/2016-120 zo dňa 07.06.2017 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd druhej inštancie vo svojom rozhodnutí okrem iného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti a procesným pochybeniam v priebehu konania, čím podľa súdu druhej inštancie došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým podľa názoru súdu druhej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, že podľa názoru súdu druhej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, podľa názoru súdu druhej inštancie, bol napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Zároveň súd druhej inštancie poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v prvom rade nevyporiadal s tým, aké bolo podľa pracovnej zmluvy pracovisko žalobcu. Pokiaľ je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru skutočnosť, že žalobca opustil svoje pracovisko (v čase keď nemohol), potom sa mal súd prvej inštancie zaoberať tým, či v pracovnej zmluve bolo jeho pracovisko stanovené jednoznačne ako vrátnica alebo ako celý objekt prevádzky kde vykonával kontrolu. Taktiež sa súd prvej inštancie nezaoberal obsahom náplne práce žalobcu. Pre posúdenie či z jeho strany došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, je podľa súdu druhej inštancie potrebné posúdiť v konaní uvádzané smernice aj vo vzájomnej súvislosti s náplňou práce žalobcu.

4. Podľa názoru súdu druhej inštancie (vysloveného v zrušujúcom uznesení) pozornosti súdu prvej inštancie ušla skutočnosť, že v Knihe priebehu služieb je presne uvedený zápis, že žalobca dňa 06.10.2014 opustil vrátnicu v čase od 1,37 hodiny do 1,39 hodiny. V okamžitom skončení pracovného pomeru je však uvedený iný čas. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie (podľa názoru súdu druhej inštancie) vôbec nevyporiadal a taktiež ušlo pozornosti súdu prvej inštancie, že počas víkendov nikto zo zamestnancov nerobil zápisy v Knihe evidencie vozidiel - návštev, takéto zápisy v nej absentujú. Napriek tomu žalovaný žalobcovi vytýkal i túto skutočnosť, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

5. Súd prvej inštancie, po zrušení vyššie špecifikovaného rozsudku zo dňa 24.05.2016, doplnil dokazovanie výsluchom strán, opätovným výsluchom svedkov K. C. a G. I., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

5.1. Dňa 07.03.2014 uzavrela žalovaná ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 09.03.2014 a miestom výkonu práce Topoľčany - Krušovce (č.l. 9). Podľa bodu 4. táto pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú so skúšobnou lehotou 3 mesiace. Podľa bodu 5. pracovnej zmluvy, pri nástupe do práce bol zamestnanec riadne oboznámený s pracovným poriadkom a smernicami pre výkon služby ako aj s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri výkone svojej práce dodržiavať. Podľa bodu 6. pracovnej zmluvy, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy, v určenom pracovnom čase a bezpodmienečne dodržiavať pracovné podmienky určené v pracovnej zmluve podľa náplne práce a smerniciach pre výkon služby. Podľa bodu 7. pracovnej zmluvy, sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny okrem iného považuje aj svojvoľné opustenie pracoviska.

5.2. Podľa článku 4, písmeno h), n) Smernice žalovanej pre zamestnancov bezpečnostnej služby poverených výkonom fyzickej ochrany objektu spoločnosti ZKW Slovakia s.r.o., zamestnanec bezpečnostnej služby vykonávajúci strážnu službu v objekte odberateľa je povinný (č.l. 27 rub), (h) obsluhovať zabudované technické prostriedky určené na zabezpečenie ochrany objektu a vykonať zákrok pri signalizácii narušenia podľa príslušných smerníc, (n) riadiť sa smernicami pre výkon strážnej služby spracovanými pre jednotlivé hliadkové úseky, obchôdzkové trasy alebo stanovištia výkonu služby a ich dodatkami.

5.3. V zmysle vyššie citovanej Smernice, závažným porušením pracovnej disciplíny je okrem iného opustenie vrátnice v prípade, že druhý člen SBS nemá absolvované školenie EPS (č.l. 38). Podľa pripojeného podpisu, s touto smernicou bol žalobca oboznámený dňa 04.12.2014 (č.l 38 rub). Originál predmetnej smernice je založený v súdnom spise na č.l. 67 (prílohová obálka).

5.4. Písomným podaním zo dňa 19.12.2014, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru

- § 68 ods. 1, písm. b) (č.l. 3), žalovaná okamžite skončila pracovný pomer so žalobcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v tom, že na nočnej službe zo 06.12.2014 na 07.12.2014 medzi 03.00 hod. až 05.00 hod. opustil priestory vrátnice, aj keď vedel, že druhý člen SBS nemá školenie EPS a nesmie zostať na vrátnici sám a takisto počas nočnej služby neurobil dennú štatistiku evidencie osobnej návštevy externých zamestnancov, vozidiel na nakládku a vykládku, čím nerešpektoval príkaz nadriadeného, veliteľa objektu. Žalovaná zároveň v tomto podaní uviedla, že platná smernica pre zamestnancov bezpečnostnej služby poverených výkonom fyzickej ochrany objektu ZKW Slovakia s.r.o. účinná od 01.12.2014 považuje tieto skutky za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto nie je možné žalobcu ďalej v pracovnom pomere zamestnávať a jeho pracovný pomer končí doručením tohto písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedené okamžité skončenie bolo žalobcovi doručené dňa 19.12.2014, čo potvrdil svojím podpisom.

5.5. Žalovaná súdu predložila aj písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.06.2014 adresované žalobcovi, ktorým ho upozornila na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré sa dotýka nerešpektovania príkazov nadriadených, zvlášť smernice pre zamestnancov bezpečnostnej služby poverených výkonom fyzickej ochrany objektu spoločnosti ZKW Slovakia s.r.o.

- č.l. 5, ods. f) : vykonávať službu v hliadkovom úseku, na obchôdzkovej trase, alebo na strážnom stanovišti, venovať plnú pozornosť výkonu strážnej služby a okoliu objektu, vykonať vnútorné a vonkajšie obchôdzky objektu podľa spracovaných variant obchôdzok, sledovať osoby pohybujúce sa v okolí objektu, najmä ich podozrivé správanie na nočnej zmene. V tomto písomnom upozornení žalovaná konštatovala, že žalobca na obchôdzkovej trase nevenuje plnú pozornosť výkonu strážnej služby a okoliu objektu, jeho obchádzka trvá podstatne kratšie ako u kolegov, cca 8 minút. Zároveň v tomto upozornení žalovaná uvádza, že dňa 13.06.2014 nastúpil žalobca oneskorene do služby, čo znamená, že si neprebral inventár stanovišťa a príslušnú dokumentáciu od kolegu, ktorý končil službu. Zároveň sa v tomto upozornení uvádza poznámka písaná rukou: odmietol prevziať, ďalej je pripojená pečiatka žalovanej ako aj podpis jej konateľky a zároveň je rukou zapísané: prítomné osoby: K. C., G., G. V., a pripojené sú rukou písané nečitateľné podpisy.

5.6. Z knihy priebehu služieb č. 4 za obdobie od 23.06.2014 - 21.11.2014, sa v rámci zápisu zo dňa 06.07.2014, 7:00 - 19:00 službukonajúci D.M. G., N. G., uvádza zápis: v čase o 18:40 hod. som osobne odovzdal písomné upozornenie zo dňa 20.06.2014 osobne N. G. a pripojený je nečitateľný podpis. Vypočutý svedok K. C. potvrdil, že uvedený zápis vykonal aj podpísal on.

5.7. Z výsluchu svedka K. C. vyplýva, že od 05/2013 t.j. aj v relevantnom čase, bol zamestnaný u žalovanej ako vedúci objektu; pracovný pomer už ukončil. Svedok uviedol, že pracovný pomer so žalobcom bol skončený v decembri a porušení z jeho strany bolo viacej. Stalo sa, že žalobca odišiel z vrátnice na recepciu a na vrátnici nechal samého kolegu, ktorý nebol zaškolený z EPS. Svedok uviedol, že na kamerovom systéme videl, že žalobca napríklad prišiel na recepciu, zobral si letáky ZKW, potom išiel do kávomatu, nechal tam toho kolegu samého na 4 - 5 minút, čo bolo v pracovný deň v špičke, keď tam chodilo veľké množstvo vozidiel. Takéto závady od kolegu I. dostal nahlásené viackrát, aj ohľadom toho, že žalobca v noci počas služieb chodieval do auta. Žalobcovi preto dohováral a tieto nedostatky aj zapisoval do knihy. Všetci zamestnanci podpísali, že nemôžu opustiť vrátnicu, pokiaľ druhý kolega nemá školenie z EPS. V decembri už bola taká situácia, že svedok mal problém vôbec zostaviť služby, lebo so žalobcom nechceli ostatní slúžiť - báli sa, že bude nejaký problém. Menovaný svedok po nahliadnutí do knihy priebehu služieb č. 4, k zápisu zo dňa 06.07.2014 potvrdil, že daný zápis vykonal on, je to aj jeho podpis a potvrdil ním, že odovzdal žalobcovi písomné upozornenie. Toto upozornenie chcela predtým žalobcovi odovzdať konateľka žalovanej, avšak žalobca si ho prvýkrát od nej neprevzal, následne mu ho doručil svedok a žalobca si toto upozornenie aj prevzal; svedkami čoho bolo viacero osôb. U žalovanej boli tam smernice - bola smernica, ktorá sa záhadne stratila a potom sa vyhotovila nová, ktorá sa dávala zamestnancom podpisovať -priamo na poslednej strane tej smernice. So smernicami boli všetci zamestnanci oboznamovaní hneď po nástupe do zamestnania, každý hneď ako nastúpil sa mal oboznámiť so smernicou a určite s tou smernicou musel byť oboznámený aj žalovaný, tak ako každý zamestnanec. Pokiaľ ide o službu zo 06.12. na 07.12.2014, svedok uviedol, že s odstupom času si už konkrétnosti nepamätá, ale zistené porušenia boli z jeho strany hlásené konateľke, pričom všetci si to pozerali a ukazovali aj na kamerovom systéme, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Konateľke tieto zistenia oznamoval telefonicky, konateľka potom prišla aj s jej zástupcom, ukázal im to na kamere,

čo zistil a čo bolo proti smernici. Svedok zároveň uviedol, že pri tvrdení, že žalobca opustil priestory vrátnice, vychádzal svedok z údajov z kamerového systému - z toho čo tam videl. Vo vzťahu k záznamu v knihe priebehu služieb zapísanému dňa 07.12.2014, ohľadom použitia el. kľúča žalobcom, svedok uviedol, že už si detailne nepamätá, ako prišiel na toto zistenie - či mu to hovoril S. Mozola, alebo sa to dozvedel inak. El. kľúč je kľúč od všetkých dverí v objekte. Problém bol v tom, že tento kľúč sa mohol používať len v prípade núdze, len na asistenciu niekoho zo zamestnancov, ak si napr. zabuchli dvere a pod. Pokiaľ si ho niekto zobral, resp. ho použil, tak to mal zapísať do zošitu kedy, kde, a načo ho použil. Svedok zároveň uviedol, že počas výkonu služby sa vypĺňali kniha priebehu služieb, a to podľa plánu služieb, ktorý som robil on, kniha príchodu a odchodu áut + tlačivá pre ZKW, kde boli rovnaké zápisy, kniha o narušení EPS. Pokiaľ počas nejakej služby nedošlo k externej návšteve, tak sa nič nezapisovalo.

5.8. Svedok G. I., ktorý je aj naďalej zamestnancom žalovanej , uviedol, že v tom čase (obdobie okamžitého skončenia predmetného pracovného pomeru žalobcu) bol vo firme nový, väčšinu služieb mal práve so žalobcom a vie, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo porušenie pracovnej disciplíny. Vie to aj z vlastnej skúsenosti, nakoľko žalobca pravidelne opúšťal vrátnicu, hoci vedel, že on (svedok) nemal absolvované školenie EPS. Žalobca odchádzal napríklad do kávomatu čo bola minúta tam, minúta naspäť, pričom EPS je treba obslúžiť do l minúty, na čo svedok nebol preškolený. Viackrát žalobca chodieval aj do auta na parkovisko, čo trvalo viac ako minútu. Bol svedkom toho, ako so žalobcom veliteľ objektu p. C. riešil tieto veci, vravel mu, že si nepraje, aby opúšťal vrátnicu, lebo svedok nemá absolvované to školenie. Stávalo sa to však aj naďalej, vlastne do konca. Bol podpisovaný aj nejaký dodatok, že počas služby svedka nikto nesmie opustiť vrátnicu, lebo nemá absolvované to školenie. Svedok zároveň uviedol, že tieto porušenia oznamoval ústne veliteľovi objektu p. C. pravidelne, takmer po každej službe so žalobcom. Počas výkonu služby sa vypĺňali kniha služieb, evidencia priebehu služby, pre ZKW sme viedli evidenciu vozidiel, čo sa týka ich počtu, pre nich viedli ďalšiu knihu evidencie príchodu a odchodu vozidiel, kde sa zapisovali mená šoférov a ŠPZ a čo idú robiť (vykladať, nakladať), kniha EPS, ďalšie tlačivá pre ZKW kde sa zapisovali šoféri sami, napísali ŠPZ, čo idú robiť plus podpisovali poučenie bezpečnosti. Pokiaľ ide o službu zo 06.12.2014 na 07.12.2014 spočiatku prebiehala normálne, vypísala sa kniha o priebehu služby, do 22:00 hod., chodili vozidlá, potom sa brána až do 6:00 hod. zatvorila a mali vykonávať len obchádzkovú činnosť, ktorú mal vlastne vykonávať on, keďže v tom čase nemal absolvované školenie EPS. Viackrát sa však počas tejto služby stalo, že žalobca opustil vrátnicu, časovo to svedok bližšie určiť nevedel, bolo to viackrát počas služby, nebolo to na dlhé obdobie, vždy na nejaké 3 minúty, išiel buď do auta pre notebook, alebo na recepciu alebo do kávomatu. Svedok sám mu to však nevyčítal, on (žalobca) bol veliteľ zmeny a mal vedieť, čo robí. Nepamätá sa, že by mu žalobca počas tejto nočnej služby dal pokyn, aby vyplnil nejakú evidenciu. Potom hneď ráno to oznámil pánovi Petríkovi, že žalobca počas tejto nočnej služby viackrát opustil spomínaným spôsobom vrátnicu a toto oznámenie vykonal v neprítomnosti žalobcu, na čo mu p. Petrík povedal, že mu to už avizovalo viacero kolegov a že to musí konzultovať s pani konateľkou. Pán Petrík potom svedkovi hneď v ten deň 07.12.2014 ukazoval na kamerovom systéme (svedok to videl osobne), že žalobca bol na recepcii, aj na kávu. To, že išiel do auta tam vidieť nebolo, tam ešte kamera umiestnená nebola. Svedok zároveň potvrdil, že hovoril p. Petríkovi, že žalobca použil el. kľúč, pretože na starú recepciu, kde išiel pre kávu, tak tam sa dostal s tým čipom.

5.9. Žalobca trval na tom, že počas nočnej zmeny z 06. na 07.12.2014 sa nič závažné nestalo, neopustil objekt vrátnice a na obchôdzky chodil len p. I., ktorý nemal absolvované školenie EPS. Pre zamestnávateľa počas služieb vypĺňal záznam o príchode a odchode vozidiel z objektu, vypĺňalo sa rukou a nepodpisovalo sa, ďalej sa evidovali návštevy v knihe návštev, do ktorej sa podpisoval návštevník, ktorý tam išiel a tento zápis sa mal vždy o polnoci zrátať. Zápis 6 ľudí, ktorý mu je vyčítaný sa robil o polnoci a kázal ho urobiť p. I.. Ráno, keď išiel kontrolovať tieto knihy resp. zápisy, tam už bol prítomný K. C., ktorý si to pozeral a už to tam bolo napísané červeným perom, pričom keď to on (žalobca) chcel skontrolovať, C. mu povedal, že to už zapísal, že nech nechá tak. Žalobca zároveň trval na tom, že pri podpise pracovnej zmluvy nebol oboznámený so žiadnymi smernicami ZKW a so smernicou, ktorá je založená v spise bol oboznámený až 04.12.2014, o čom svedčí aj jeho podpis (č.l. 38 rub). Žalobca zároveň potvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru (č.l. 3) mu bolo doručované v deň výplaty 19.12.2014 a vtedy si ho aj prevzal. Najskôr sa pomýlil, písal 29.12. a potom to opravil na 19.12. Zápis resp. poznámka „podpísané zamestnancom dodatočne“ tam už bol uvedený, keď on tento dokument podpisoval. K tomuto vyjadreniu žalovaná uviedla, že žalobca si to najskôr odmietol prevziať a následne si to rozmyslel a prevzal si to v ten istý deň.

K žalovanou predloženému písomnému upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny (č.l. 24) žalobca uviedol, že ho nikdy nedostal, nebolo mu nikdy doručované a o jeho obsahu sa dozvedel až keď mu fotokópia tohto upozornenia bola doručená zo strany súdu.

5.10. Konateľka žalovanej uviedla, že aj v čase podpisu pracovnej zmluvy žalobcu, boli zamestnanci oboznamovaní so smernicou, ktorá tam bola priložená a mali si ju prečítať, bola to ich povinnosť sa s ňou oboznámiť, avšak v tom čase sa ešte to oboznamovanie so smernicou nepodpisovalo. Jednalo sa však stále o tú istú smernicu (ako je na č.l. 25). Konateľka žalovanej zároveň uviedla, že toto skončenie pracovného pomeru vzišlo zo strany ostatných zamestnancov, ktorí sa na žalobcu stále sťažovali. Pri vymedzení času, kedy mal žalobca opustiť vrátnicu v noci zo 06.12.2014 na 07.12.2014 ako je uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru, vychádzala z informácií, ktoré jej dal veliteľ objektu K. C..

5.11. Z prehľadného pracovného kalendára (č.l. 138 ) vyplýva, že predmetná nočná služba zo 06.12.2014 na 07.12.2014, kedy mal (podľa obsahu okamžitého skončenia PP) žalobca opustiť vrátnicu a nevykonať štatistiku evidencie osobnej návštevy, externých zamestnancov, vozidiel na nakládku a vykládku) bola noc zo soboty na nedeľu. K nevykonaniu dennej štatistiky (vytýkanej v okamžitom skončení pracovného pomeru) konateľka žalovanej uviedla, že v knihe priebehu služieb, malo byť zapísané koľko bolo návštev, koľko bolo externých zamestnancov, koľko vozidiel na nákladu a vykládku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že počas víkendovej noci chodili do areálu len vozidlá na nakládku a vykládku, ktoré zapísané boli. Avšak počas nočnej víkendovej služby tam určite žiadna osobná návšteva byť nemohla, nakoľko administratíva počas víkendu nepracovala. Pokiaľ počas víkendovej nočnej služby neboli žiadne osobné návštevy, čo ani nebývali, keďže počas víkendov v noci v kanceláriách nikto nepracoval a do skladu nikto nechodieval, tak sa nevykonávali žiadne zápisy ohľadom takýchto návštev, keďže nebolo čo zapisovať. Jediné čo sa zapisovalo počas víkendovej nočnej služby bola nakládka a vykládka nákladných vozidiel, ktorá kniha však za rozhodné obdobie zo strany žalovanej nebola predložená. Vo vzťahu k uvedenému vyjadreniu žalobcu konateľka žalovanej pripustila, že je možné, že cez víkendové nočné služby sa nerobila štatistika návštev, lebo tam nebol pohyb ľudí.

6. Podľa § 47 ods. 1, písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z. v znení platnom do 31.12.2014 (ďalej len ), zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

6.1. Podľa § 68 ods. 1, písm. b), Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

6.2. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

6.3. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom dostatočne určite skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

7. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. V zmysle § 68 ods. 1 Zákonníka práce, však k riadnemu vymedzeniu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné, aby obsahovalo údaje o tom, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru, ani kedy tento dôvod vznikol. Zároveň skutočnosti, ktoré boli dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, keďže pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné iba vtedy, ak sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer zrušený.

8. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, sa musia uplatniť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká (§ 36 ods. 1). Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. 1 písm. b/ a § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

9. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobcom tvrdené skutočnosti vykonávaným dokazovaním preukázané neboli.

10. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná so žalobcom okamžite skončila pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, za ktoré považovala konanie žalobcu spočívajúce v tom, že počas nočnej služby zo dňa 06.12.2014 na 07.12.2014 medzi 03.00 hod. až 05.00 hod. opustil priestory vrátnice, aj keď vedel, že druhý člen SBS nemá školenie EPS a nesmie zostať na vrátnici sám a zároveň že počas nočnej služby neurobil dennú štatistku evidencie osobnej návštevy, externých zamestnancov, vozidiel na nakládku a vykládku, čím nerešpektoval príkaz nadriadeného veliteľa objektu.

11. V uvedenom okamžitom skončení pracovného pomeru je dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne skutkovo vymedzený a jeho zámena s iným dôvodom možná nie je, a dôvod spočíval v opustení priestorov vrátnice žalobcom, aj keď vedel, že druhý člen strážnej služby nemá absolvované školenie z EPS a nevykonanie dennej štatistiky evidencie osobnej návštevy, externých zamestnancov, vozidiel na nakládku a vykládku, čim nerešpektoval príkaz nadriadeného, veliteľa objektu. Dokazovaním zároveň bolo preukázané, že uvedené písomné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovené a žalobcovi doručené dňa 19.12.2014 t.j. v lehote určenej podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce.

12. S poukazom na dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako boli vymedzené žalovanou písomne dňa 19.12.2014 (č.l. 3) súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané porušenie povinností žalobcu spočívajúce v nevykonaní dennej štatistiky evidencie osobnej návštevy, externých zamestnancov. Z vyjadrenia oboch strán sporu, ako aj predložených kníh priebehu služieb vyplýva, že ani počas iných víkendových nočných služieb takéto zápisy robené neboli, čo potom potvrdzuje vyjadrenie žalobcu, že počas víkendových nocí tam nechodievali žiadne osobné návštevy. Vo vzťahu k nevykonaniu evidencie vozidiel na nakládku a vykládku resp. vjazdu vozidiel z noci z 06.12.2014 na 07.12.2014 neboli predložené záznamy z relevantného obdobia, ktoré by túto skutočnosť preukazovali, pričom žalobca trval na tom, že uvedená evidencia vykonaná bola. V tejto časti tak žalovaná neuniesla dôkazné bremeno jej tvrdení o nesplnení tejto povinnosti žalobcom, a preto tento dôvod (vytýkaný v okamžitom skončení pracovného pomeru) súd nemal za preukázaný.

13. Pokiaľ ide o ďalší z dôvodov okamžitého skočenia pracovného pomeru, spočívajúci v tom že počas nočnej zmeny z 06.12.2014 na 07.12.2014 žalobca medzi 03:00 hod, až 05.00 hod. opustil priestory vrátnice, aj keď vedel, že druhý člen SBS nemá školenie EPS, súd druhej inštancie vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že v Knihe priebehu služieb je presne uvedený zápis, že žalobca dňa 06.10.2014 opustil vrátnicu v čase od 1,37 hodiny do 1,39 hodiny a v okamžitom skončení pracovného pomeru je však uvedený iný čas. V tejto súvislosti si súd prvej inštancie však dovoľuje dať do pozornosti skutočnosť, že súdom druhej inštancie vytýkaná nezrovnalosť v čase, kedy mal žalobca opustiť vrátnicu vo vzťahu k údaju zapísanému v knihe služieb sa týka zápisu z 06.10.2014 a v okamžitom skončení pracovného pomeru sa uvádza dátum zo 06.12.2014 na 07.12.2014. Súd prvej inštancie preto žiadnu nezrovnalosť v tejto časti nenachádza, a opustenie vrátnice žalobcom počas nočnej služby z 06.12.2014 na 07.12.2014 má súd prvej inštancie tak naďalej preukázané zo svedeckých výpovedí svedkov C. Z. I..

14. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že nočnú službu zo 06.12.2014 na 07.12.2014 vykonával žalobca so G. I., ktorý v tom čase nemal absolvované školenie EPS. Z predloženej písomnej smernice, s ktorou bol žalobca preukázateľne oboznámený dňa 04.12.2014 vyplýva, že zamestnanci žalobcu mali zakázané opustiť priestory vrátnice v prípade, že druhý člen SBS nemá absolvované školenie z EPS a že porušenie tejto povinnosti zamestnávateľ považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k tejto povinnosti žalovaná poukázala na to, že v predmetnom prípade ide o bezpečnostnú službu, ktorá sa spravuje osobitným zákonom, ktorý predpokladá bezúhonnosť a spoľahlivosť osôb, ktoré vykonávajú činnosť pracovníka bezpečnostnej služby, a ktorá predpokladá vyššiu mieru disciplíny obzvlášť pri zabezpečovaní objektov uvedeného charakteru ako je ZKW. Skutočnosť, že žalovaný v relevantnom čase, ako je uvedený v okamžitom skončení PP opustil priestory vrátnice, potvrdili obidvaja vypočutí svedkovia, kde svedok Mozola, ktorý v tom čase slúžil so žalobcom o tejto skutočnosti informoval veliteľa objektu, a tento potom následne informoval konateľku žalovaného. Podľa nej bolo hrubým porušením pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, nechať na vrátnici človeka o ktorom mal vedomosť, že v prípade škodovej udalosti (havárie), nie je schopný obslúžiť požiarny systém, čo znamenalo vystavenie ľudí, zamestnancov ZKW značnému riziku, ako aj samotného majetku uvedenej spoločnosti a v prípade ak by k takejto udalosti došlo, tak by to pre žalobcu malo aj trestnoprávnu relevanciu z hľadiska všeobecného ohrozenia.

15. Vzhľadom na súdom druhej inštancie vytýkaný nedostatok spočívajúci v neozrejmení toho, čo sa považovalo za pracovisko žalobcu, obe strany zhodne uviedli, že za pracovisko žalobcu považovali celý strážený objekt spoločnosti ZKW. Uvedené však podľa názoru súdu prvej inštancie nemá vplyv na žalovanou uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže zo smernice, s ktorou bola žalobca preukázateľne oboznámený, ako aj z vyjadrenia svedkov vyplýva, že zamestnanci boli oboznámení s tým, že na vrátnici nemôže ostať sám člen strážnej služby, ktorý nemá absolvované školenie EPS, a že nedodržanie tohto pokynu zamestnávateľa sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie nespochybňuje záver o tom, že podľa pracovnej zmluvy treba za pracovisko žalobcu považovať celý strážený objekt, avšak pokiaľ je, či už ústnym nariadením zamestnávateľa alebo v jeho písomnom internom akte podrobnejšie precizované, kedy a za akých okolností nemohol žalobca opustiť priestory vrátnice (a to vtedy, ak druhý člen strážnej služby nemal absolvované konkrétne školenie) je súd toho názoru, že žalobca bol povinný tento interný pokyn resp. akt zamestnávateľa dodržiavať. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe zamestnávateľ môže vydávať interné normy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetný EPS, je potrebné obslúžiť do jednej minúty, a práve z uvedeného dôvodu bolo nariadené, že na vrátnici nesmie zostať sám ten člen strážnej služby, ktorý na ovládanie tohto systému ešte nemá absolvované školenie. V tejto súvislosti je význam uvedeného nariadenia zamestnávateľa významný aj s poukazom na to, že v prípade stráženého objektu - závodu ZKW, sa jedná o objekt s veľkým počtom zamestnancov (viac ako 1000) a so značnými majetkovými hodnotami (č.l. 39).

16. S vyššie spomínanou smernicou bola žalobca preukázateľne oboznámený najneskôr dňa 04.12.2014. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 11, písm. b/ a spočíva v plnení pracovných povinností ustanovených právnymi predpismi (najmä § 81 a § 82 , pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca).

17. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že predmetná smernica je podľa neho neplatná, nakoľko neobsahuje dátum jej platnosti resp. účinnosti súd poukazuje na to, že v zmysle článku 9. uvedenej smernice,

je táto záväzná pre všetkých zamestnancov bezpečnostnej služby. Z uvedeného teda vyplýva, že každý zamestnanec bol povinný sa ňou riadiť od jeho nástupu do zamestnania k žalovanej ako zamestnávateľke, a pokiaľ by aj bola smernica vydaná neskôr, ako vznikol pracovný pomer konkrétneho zamestnanca, bol tento povinný sa ňou riadiť od času, kedy s ňou bol oboznámený. Je logické, že ak zamestnávateľ oboznamuje (dokonca oproti podpisu) svojich zamestnancov s nejakým interným predpisom /smernicou, je to z dôvodu že očakáva jej plnenie a dodržiavanie.

18. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcu súd prihliadol aj k tomu, že ohľadom povinnosti neopúšťať priestory vrátnice, pokiaľ druhý člen SBS nemá absolvované školenie EPS boli zamestnanci žalovanej, vrátane žalobcu poučení opakovane, nakoľko sa jedná o elektronický protipožiarny systém, ktorý musel byť obslúžený do jednej minúty, a to aj s poukazom na charakter výrobných priestorov, ktoré boli predmetom ochrany zo strany zamestnancov žalovanej a tým aj rozsahu hroziacej škody. Zároveň porušenie tejto povinnosti bolo ako závažné porušenie pracovnej disciplíny výslovne definované aj v predmetnej smernici, ako internom predpise žalovanej, ktorý predpis bol žalobca povinný dodržiavať, a to aj v zmysle ustanovení pracovnej zmluvy. Aj keď súd, pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom internom predpise hodnotí určité konanie zamestnanca, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré platil tento zákaz opúšťať vrátnicu (ak druhý člen SBS nemal absolvované školenie z EPS) a časový úsek do ktorého bolo potrebné tento systém obslúžiť, sú dospel k záveru, že sa jedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prihliadol aj na vyjadrenie konateľky žalovanej ako aj vypočutých svedkov, ohľadom hodnotenia žalobcu ako zamestnanca, z ktorých vyplýva, že s jeho prácou žalovaná nebolo spokojná, podľa jej vyjadrenia bol viackrát ústne napomínaný ňou ako aj vedúcim objektu p. Petríkom, podľa vyjadrenia ktorého už ku koncu mal dokonca problémy zostaviť plán služieb, nakoľko so žalobcom nechcel nikto slúžiť.

19. Súd mal teda z vykonaného dokazovanie za preukázaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v opustení priestorov vrátnice žalobcom počas nočnej zmeny z 06.12.2014 na 07.12.2014, hoci žalobca vedel o tom, že druhý člen strážnej služby (Stanislav Mozola) nemal v tom čase absolvované školenie EPS. Uvedené konanie žalobcu je potvrdené svedeckými výpoveďami svedkov K. C. V. G. I., ako sú uvedené vyššie, pričom obaja potvrdili, že uvedené konanie žalobcu videli priamo aj na kamerovom zázname z uvedenej noci. Konateľka žalovanej zároveň opakovane uviedla, že pri vymedzení času opustenia vrátnice žalobcom počas uvedenej nočnej zmeny vychádzala z oznámenia vedúceho objektu p.- svedka C.. Uvedené konanie žalobcu vymedzené aj v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 19.12.2014, je s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával to aj s poukazom na § 81 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je vo vzťahoch zamestnávateľa a zamestnanca nevyhnutná vzájomná dôvera a spoľahlivosť zamestnanca. V tejto súvislosti je potom bez významu časový údaj opustenia vrátnice počas nočnej zmeny z 06.10.2014 na 07.10.2014, na ktorý poukazoval vo svojom zrušujúcom uznesení súd druhej inštancie.

20. Hoci vykonaným dokazovaním, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, nebol preukázaný ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v nevykonaní dennej štatistiky, ako je to vytýkané v okamžitom skončení zo dňa 19.12.2014, podľa ustálenej súdnej praxe, je postačujúce preukázanie čo i len jedného z uvedených dôvodov okamžitého skočenia pracovného pomeru, ktorý predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tento záver, a prípadne i preukázanie ďalšieho (ďalších) uvádzaných dôvodov totiž okrem iného nepredstavuje a nepripúšťa dodatočnú zmenu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru (rozsudok Krajského súdu v Bratislave 3CoPr/5/2015 z 27.04.2017).

21. Z vykonaného dokazovania ďalej súd vyvodzuje záver, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo so samotným žalobcom vopred prerokované, čo vyplýva, aj z výpovede konateľky žalovanej, ktorá uviedla, že pred jeho doručením žalobcovi mu túto skutočnosť neoznamovali, nakoľko sa báli, aby niečo nevyviedol. Uvedená skutočnosť (neprerokovanie so žalobcom), však v zmysle Zákonníka práce nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

22. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania zabezpečením záznamu z kamerového systému z noci zo 06.12.2014 na 07.12.2017 súd uvádza že tento návrh zamietol

uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 29.03.2018 (v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia súdu druhej inštancie), nakoľko z vyjadrenia žalovanej, podporeného písomným vyjadrením spoločnosti ZKW bolo preukázané, že uvedeným záznamom ani jeden z uvedených subjektov už nedisponuje. Súd preto, z dôvodu objektívnej nemožnosti vykonania tohto dôkazu zamietol tento návrh na doplnenie dokazovania.

23. Pokiaľ ide o ďalšie žalobcom navrhované dôkazy, a to predloženie knihy vjazdu a výjazdu vozidiel z noci z 06.12.2014 na 07.12.2014 ako aj inšpekčnej knihy dozoru z uvedeného dátumu, súd tomuto návrhu vyhovel tým, že v odročujúcom uznesení z pojednávania dňa 29.03.2018 uložil žalovanej uvedené knihy predložiť na ďalšom súdnom pojednávaní t.j. dňa 10.05.2018. Na pojednávaní dňa 10.05.2018 však konateľka žalovanej uvedené knihy nepredložila, čo odôvodnila tým, že nimi nedisponujú, zrejme ich stratili pri sťahovaní. Pokiaľ teda následne tieto dôkazy neboli vykonané, bolo to opätovne z dôvodu objektívnej nemožnosti ich vykonania. V tejto súvislosti súd súčasne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2Cdo 242/2013 zo dňa 31.07.2017, v ktorom dovolací súd konštatoval, že o tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz, nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanej, ktorá bola v spore úspešná, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.