Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6Er/44/2004

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, Bajkalská 28, 817 62 Bratislava proti povinnému: I. N., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX A. o vymoženie 1.006,94 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského úradu Borovianska cesta 17, 960 01 Zvolen pod číslom EX 489/2004, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského úradu Borovianska cesta 17, 960 01 Zvolen náhradu trov exekúcie vo výške 42,48 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Tunajší súd na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, poverením č.k. 6Er/44/2004 - 7 zo dňa 02.03.2004 číslo 5406*011970 poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany č.k. 8Rob/356/2003 zo dňa 08.07.2003 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1.006,94 eur s príslušenstvom a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie.

2. Súdny exekútor predložil dňa 16.05.2018 súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

3. Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi(zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného.

4. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný

v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

5. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

6. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie, nedoručeniu návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS432/2011, IV. ÚS 436/2011).

7. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS252/04).

8. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012)

14. Dôvodom na zastavenie exekúcie je i tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/44/2004, spisom súdneho exekútora Ex 489/2004 mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, povinný je osoba, ktorá bola prihlásená na trvalý pobyt v meste A. , nemá vedený účet v banke, nepoberá dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti, a ani nemocenské dávky, nie je vlastníkom hnuteľných ani nehnuteľných vecí, je voči nemu vedené 4 exekučné konania a preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti

21. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

22. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

23. Podľa § 15 ods. 1) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

24. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie pozostávajúce z časovej odmeny § 14 ods. l písm. a), úkonovej odmeny podľa § 14 ods. l písm. b) a podľa § 15 ods. l a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky MS SR Č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008.

25. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení do 30.4.2008 nepriznal súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi ním uplatnenú časovú odmenu podľa § 14 ods. l písm. a) Vyhlášky za 2 hodiny á 6,64 Eur.

26. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním navrhovanú odmenu vo výške 13,28 EUR s príslušnou DPH v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z., za ďalšie požadované úkony spracovanie žiadosti o udelenie poverenia Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Podľa názoru súdu možno súdnemu exekútorovi priznať odmenu len za úkon vykonávaný v rámci exekúcie, a tá začína až získaním poverenia na vykonanie exekúcie. Taktiež mu nepriznal hodinovú odmenu za spracovanie vyúčtovanie, nakoľko mal za to, že uvedené úkony sú administratívnym úkonom a tie sú podľa. § 25 Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. zahrnuté v odmene exekútora. Uvedené činnosti exekútora nemožno považovať za výkon exekučnej činnosti účelne vynaložený na exekúciu, teda za úkony, ktoré boli urobené s cieľom vykonávania núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (exekučnej činnosti - § 2 ods. 1 EP), t.j. smerujúce k vymoženiu dlžnej sumy v prospech oprávneného.

27. Úkony exekútora ako zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, zaevidovanie poverenia, rozposlanie a zaevidovanie upovedomenia o začatí exekúcie, zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie, vrátenie poverenia, archivácia nie sú v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 2Cdo/48/2008 zo dňa 28.10.2008 úkonmi samotnej exekučnej činnosti, to znamená, že nesmerovali bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a nie je ich možné preto osobitne odmeňovať.

28. Podľa § 14 ods. 2 a § 15 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za 8 úkony á 3,32 eur účelne vynaložených na vykonanie exekúcie t.j, 1x získanie poverenia, 1x doručenie upovedomenie o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 1x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 1x každé zisťovanie účtu povinného, 2x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, t.j. 8 x á 3,32 eur, spolu v sume 26,56 eur.

29. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

30. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov (poštovného) v ním uplatňovanej výške. Z pripojeného exekučného spisu č. EX 489/2004 mal súd preukázané, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty v roku 2004 1x doporučenú zásielku do vlastných rúk, v roku 2009 1x doporučenú zásielku do vlastných rúk, v roku 2013 1x doporučenú zásielku do vlastných rúk, v roku 2018 1x doporučenú zásielku do vlastných rúk. Keďže exekútor nezdokladoval výšku poštovného, súd pri priznávaní poštovného pri doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk vychádzal z tzv. poštového poriadku platnom v uvedenom období teda v roku 2004 cena poštovné za doporučenú zásielku do vlastných rúk bola 1,33 eur, v roku 2009 cena poštovné za doporučenú zásielku do vlastných rúk bola 1,50 eur, v roku 2013 cena poštovné za doporučenú zásielku do vlastných rúk bola 1,70 eur, v roku 2018 bola cena doporučenej zásielky do vlastných rúk vo výške 2,15 eur - zaslanie spisu. Iné poštovné výdavky nemal súd preukázané. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise. Taktiež súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za elektronickú lustráciu bánk vo výške 1,40 eur (2x 0,70 eur) a za elektronickú lustráciu ODI vo výške 0,40 eur (2x 0,20 eur).

31. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za položku označenú ako poštovné trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, nakoľko v zmysle ust. § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) patrí súdnemu exekútorovi náhrada hotových výdavkov iba za tie výdavky, ktoré súdny exekútor už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, avšak takúto náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi nemožno priznať za hotové výdavky, ktoré vzniknú až v budúcnosti. Súdny exekútor má nárok len na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku počas výkonu exekúcie.

32. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov

exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.

33. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 42,48 eur. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017), vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP účinného do 31.03.2017) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. K zastaveniu exekúcie (exekučného konania) v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017 znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

34. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 42,48 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 26,56 EUR náhrady hotových výdavkov vo výške 8,48 EUR a 20 % DPH zo sumy 35,40 eur vo výške 7,08 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného

35. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

36. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 tak, že oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného nezavinila. Keďže oprávnený ani povinný nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodované nebude.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.