Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, IČ: 043 55 211, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému Q. B., nar. XX. XX. XXXX, prihlásený k trvalému pobytu Mesto J. Z., o zaplatenie 50,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50,- eur a úroky z omeškania: 5,05 % ročne zo sumy 350,- eur od 07. 04. 2015 do 28. 01. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 300,- eur od 29. 01. 2016 do 26. 02. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 250,- eur od 27. 02. 2016 do 27. 04. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 200,- eur od 28. 04. 2016 do 31. 05. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 150,- eur od 01. 06. 2016 do 01. 08. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 02. 08. 2016 do 26. 08. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 50,- eur od 27. 08. 2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou), doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 16. 02. 2018, žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku 50, eur spolu s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 350,- eur od 07. 04. 2015 do 28. 01. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 300,- eur od 29. 01. 2016 do 26. 02. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 250,- eur od 27. 02. 2016 do 27. 04. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 200,- eur od 28. 04. 2016 do 31. 05. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 150,- eur od 01. 06. 2016 do 01. 08. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 02. 08. 2016 do 26. 08. 2016, 5,05 % ročne zo sumy 50,- eur od 27. 08. 2016 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom v Brne, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE a obchodnú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom v Bratislave, prišlo k zlúčeniu nástupníckej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 462146 zo dňa 02. 03. 2015 (ďalej len „Zmluva o úvere“), uzavretej podľa zákona 121/2010 Z. z., veriteľ poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 450,- eur a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Celkové náklady, spojené s úverom, boli tvorené výlučne odplatou vo výške 100,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil riadne

a včas svoj záväzok, úver sa stal splatným dňom 30. 03. 2015. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok, zasielaných formou SMS správ, alebo mailom. Na upomienky nereagoval, zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť 12,- eur za tieto upomienky. Dňa 20. 09. 2017 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu. Žalovaný uhradil ku dňu podania návrhu sumu 50,- eur dňa 28. 01. 2016, sumu 50,- eur dňa 26. 02. 2016, sumu 60,- eur dňa 27. 04. 2016, sumu 50,- eur dňa 31. 05. 2016, sumu 50,- eur dňa 01. 08. 2016, sumu 50,- eur dňa 26. 08. 2016, spolu 300,- eur.

3. Žaloba s prílohami, všeobecné poučenie spotrebiteľa podľa § 292 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uznesenie zo dňa 19. 03. 2018, č. k. 6Csp/10/2018, ktorým žalovaný bol vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní k žalobe vyjadril, boli doručené žalovanému dňa 06. 04. 2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca odvodzoval nárok, uplatnený v tomto konaní, zo Zmluvy o úvere, ktorú, ako veriteľ, uzatvorila spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 852 435, so žalovaným, ako spotrebiteľom. Z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že obchodná spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenila od 31. 03. 2015 právnu formu na akciovú spoločnosť, v dôsledku čoho od 31. 03. 2015 sa zmenilo jej obchodné meno na MINIHOTOVOSŤ, a. s. Podľa údajov obchodného registra, vedeného Okresným súdom Bratislava I, spoločnosť s obchodným menom MINIHOTOVOSŤ, a. s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 852 435, bola dňom 15. 11. 2016 vymazaná z obchodného registra, ako zanikajúca spoločnosť, v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a. s., Politických vězňů 1272/21, Praha, IČ: 043 55 211, ako nástupníckou spoločnosťou, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE. Tým mal súd preukázané, že žalobca je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., s ktorou žalovaný uzatvoril dňa 02. 03. 2015 Zmluvu o úvere.

5. Vzhľadom na označenie žalovaného v Zmluve o úvere, jedná sa o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu, bez príslušenstva, neprevyšuje 1 000,-eur, súd v zmysle § 297 písm. b) rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom dňa 31. 05. 2018 o 08.30 hod. V súlade s ustanovením § 219 ods. 3 miesto a čas verejného rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 22. 05. 2018.

6. Listinnými dôkazmi, označenými žalobcom (žalovaný žiadne dôkazy vo veci nenavrhol vykonať) bolo zistené, že dňa 02. 03. 2015 mala byť medzi právnym predchodcom žalobcu (MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave) a žalovaným, ako spotrebiteľom, uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 350,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť požičané finančné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, 100,- eur, t. j. celkom 450,- eur, do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Celkové náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, boli tvorené výlučne odplatou vo výške 100,- eur. Spotrebiteľ zobral na vedomie výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca, uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (VPPÚ) a je vo výške 2430,96 %. Zároveň spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN je 11,31 % s tým, že pre uvedený typ úveru nebola zverejnená priemerná výška RPMN. Z tejto listiny takisto vyplýva, že veriteľ so spotrebiteľom konali elektronickou formou, ale Zmluva neobsahuje údaj o tom, že spotrebiteľ ju podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Žalobca predložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, platné od 11. 02. 2015, kde v bode 18, okrem iného, je uvedené, že veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty i paušálnu náhradu, spojenú s upomienkou, vo výške 3,- eurá za každú upomienku. Veriteľ je tiež oprávnený požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu za omeškanie so splátkou úveru, a to vo výške 0,15 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Na výzvu súdu žalobca predložil výpis z účtu z ktorého vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá suma 350,- eur dňa 02. 03. 2015.

7. Z odôvodnenia žaloby, ako aj z predložených listín vyplýva, že predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená dňa 02. 03. 2015. Potom právne vzťahy strán sporu sa spravujú zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 03. 2015 (ďalej len „ZSÚ“) a ustanoveniami Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“).

8. Podľa § 52 ods. 1, 2 Obč. zák. v znení účinnom do 31. 03. 2015, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Obč. zák. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZSÚ, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

11. Podľa § 2 písm. c), d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

12. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

14. Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

15. Podľa § 40 ods. 1, 3, 4 Obč. zák. (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. (4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, ale zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože žalovaný mal poskytnuté finančné prostriedky splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/ ZSÚ). Podľa § 2 písm. c) ZSÚ právny predchodca žalobcu mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytoval úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi. Aj na takéto zmluvné vzťahy sa však v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 ZSÚ použijú ustanovenia ZSÚ, vrátane ustanovenia § 9 ods. 1 a § 11.

17. Podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je dodržanie písomnej formy. Zmluva mala byť uzatvorená elektronickými prostriedkami, pričom v zmysle § 40 ods. 4 Obč. zák. písomná forma by bola zachovaná iba vtedy, ak by dokument bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, alebo zaručenou elektronickou pečaťou, čo však žalobca nepreukázal. Pokiaľ preto na základe Zmluvy o úvere veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 350,- eur, v súlade s ust. § 11 ods. 1, písm. a) ZSÚ sa jedná o úver bezúročný a bez poplatkov. Potom veriteľ voči žalovanému má nárok iba na vrátenie skutočne požičanej sumy. Žalobca tvrdil, že žalovaný splatil z poskytnutého úveru 350,- eur, postupnými splátkami po 50,- eur, spolu sumu 300,- eur. Nakoľko žalovaný uvedené tvrdenie žalobcu nepoprel, v súlade s ustanovením § 151 súd považoval za nesporné, že žalovaný z poskytnutého úveru 350,- eur splatil 300,- eur, a preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi rozdiel, t. j. 50,- eur.

18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania z plnením peňažného dlhu.

21. Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky 350,- eur dňa 02. 03. 2015, takže pri určenej 28 dňovej lehote splatnosti sa suma 350,- eur stala splatnou dňom 30. 03. 2015. Pokiaľ dlžník v tejto lehote úver nesplatil, dňom 01. 04. 2015 sa dostal do omeškania. K tomuto dňu bola A. D. O. určená základná úroková sadzba 0,05 % a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, žalobcovi vznikol nárok domáhať sa voči žalovanému priznania úrokov z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 01. 04. 2015. Žalobca však žiadal priznať úroky z omeškania až od 07. 04. 2015 a nakoľko súd je v zmysle § 216 ods. 1 viazaný žalobným návrhom, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 07. 04. 2015 do zaplatenia. 22. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, žalovaný úver splácal v splátkach po 50,- eur, splatených dňa 28. 01. 2016, dňa 26. 0. 2016, dňa 27. 04. 2016, dňa 31. 05. 2016, dňa 01. 08. 2016 a dňa 26. 08. 2016. Uvedené platby súd započítal s dlžnou istinou a následne zaviazal žalovaného zaplatiť úroky z omeškania tak, ako sú tieto uvedené vo výroku rozsudku.

23. Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák . (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24. Žalobca uplatňoval voči žalovanému zmluvnú pokutu z dôvodu, že požičanú sumu nesplatil v dohodnutej lehote splatnosti. Ako zmluvnú pokutu uplatnil poplatok za náhradu nákladov, spojených so štyrmi upomienkami (zaslanými SMS-kami, e-mailom, alebo písomne, pričom žalobca formu zaslania upomienok nekonkretizoval), po 3,- eurá. Nárok na zmluvnú pokutu žalobca odvodzoval z VPPÚ. Z ustanovenia § 54 ods. 2 Obč. zák. však vyplýva, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, čo žalobca v predmetnej veci nepreukázal. Okrem toho obsah VPPÚ vypracoval veriteľ a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, takže sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné

ustanovenie (§ 53 ods. 2 Obč. zák.). Akékoľvek sankcie vo VPPÚ sú potom neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v spotrebiteľských zmluvách neplatná (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Navyše, žalobca ani nepreukázal zaslanie akýchkoľvek upomienok, na základe ktorých si uplatňoval túto zmluvnú pokutu. V časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur, preto súd žalobu zamietol.

25. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

26. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi priznanú istinu 50,- eur, spolu s úrokmi z omeškania konkretizovanými vo výroku rozsudku, v zákonnej lehote 3 dní, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.

27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Žalobca si uplatnil v tomto konaní pohľadávku 62,- eur (zostatok úveru 50,- eur a zmluvnú pokutu 12,- eur) s príslušenstvom. Priznaním istiny 50,- eur bolo návrhu vyhovené v rozsahu 77 %. Po započítaní úspechu žalovaného v rozsahu 23 %, súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.