Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: W. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie 901,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/40/2017-44 zo dňa 27.11.2017, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 39, § 52 a nasl., § 103, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z., § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 16.06.2013 uzavreli CETELEM SLOVENSKO, a. s. (právny predchodca žalobcu) ako dodávateľ so žalovaným ako so spotrebiteľom na formulárovom tlačive zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, z ktorej vyplýva, že predmetná zmluva bola uzavretá v pobočke predajcu NAJ za účelom financovia tovaru televízoru (LCD, LED, Plazma). Právny predchodca žalobcu vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 44,50 %, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v júni 2013 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úverov od 1 - 5 rokov 11,08 %. Je evidentné, že sa jedná o štvornásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je podľa súdu prvej inštancie potrebné považovať za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno v danom prípade prihliadať k tomu, že by čiastočne bol iba preto právny úkon neplatný. Rozpor s dobrými mravmi v dôsledku úžerného úroku spôsobuje absolútnu neplatnosť celej dohody o úroku. Je to sankcia za to, že žalobca ako dodávateľ do zmluvného vzťahu zakomponoval zjavne úžerný a neprimerane vysoký úrok. Keďže teda je tento úver úžerný a v rozpore s dobrými mravmi, zmluva je neplatná a prichádza do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v rozdiele medzi poskytnutou sumou 828,- eura a zaplatenou sumou 89,96 eura, čo predstavuje 738,04 eura. Keďže od prijatia bezdôvodného obohatenia, teda od uzavretia zmluvy a prijatia predmetnej pôžičky 16.06.2013 do podania žaloby 09.02.2017 uplynula ako dvojročná subjektívna premlčacia lehota, tak aj trojročná objektívna premlčacia lehota, súd prvej inštancie prihliadol k premlčaniu tohto nároku a žalobu zamietol. Pokiaľ by súd aj

považoval zmluvu za platnú, posudzoval by premlčanie dlhu s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka, a keďže ostatná splátka bola uhradená 15.09.2013, a ďalšia splatná 15.10.2013 už uhradená nebola, od tejto doby aj začala plynúť trojročná premlčacia lehota zvyšného splatného dlhu, ktorá v danom prípade by uplynula 16.10.2016, teda tiež pred samotným uplatnením tohto nároku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa žalobcu dohodnutie úrokov nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy, ktorej absencia by spôsobila jej neplatnosť. Preto v prípade, ak súd považoval dohodu zmluvných strán o úrokoch za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi, mohol za neplatnú označiť len túto časť zmluvy, čo však nemá za následok neplatnosť celej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že pokiaľ mal súd za to, že dohoda o úrokoch je neprimeraná, nemusel na predmetné zmluvné ustanovenie prihliadať a predmetný nárok mohol posúdiť ako bezúročný. S ohľadom na ust. § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je podľa žalobcu zrejmé, že pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je nedodržanie všetkých náležitostí, prípadne nedodržanie písomnej formy zmluvy sankcionované jej neplatnost'ou, ale len bezúročnosťou a „bezpoplatkovosťou" úveru. Vzhľadom na uvedené nemožno uplatnený nárok posudzovať ako nárok z titulu vzniku bezdôvodného obohatenia. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca si uplatnil trovy konania.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že keďže poskytnutý úver je úžerný a v rozpore s dobrými mravmi, zmluva je neplatná a prichádza do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v rozdiele medzi poskytnutou sumou 828,- eura a zaplatenou sumou 89,96 eura, čo predstavuje 738,04 eura. Nemožno v danom prípade prihliadať k tomu, že by čiastočne bol iba preto právny úkon neplatný. Rozpor s dobrými mravmi v dôsledku úžerného úroku spôsobuje absolútnu neplatnosť celej dohody o úroku. Je to sankcia za to, že žalobca ako dodávateľ do zmluvného vzťahu zakomponoval zjavne úžerný a neprimerane vysoký úrok. Odvolateľ namietal, že pokiaľ súd považoval dohodu zmluvných strán o úrokoch za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi, mohol za neplatnú označiť len túto časť zmluvy, čo však nemá za následok neplatnosť celej zmluvy. Nárok žalobcu mohol posúdiť ako bezúročný.

9. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje a nepovažuje ho za vecne správne a dôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zdôvodnil, prečo je vyššie uvedenú zmluvu potrebné považovať za neplatnú. S dôvodmi, ktoré uviedol súd prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Zmluva o úvere, v ktorej je dojednaný neprimerane vysoký úrok, ktorý možno považovať za úžerný, je bez akýchkoľvek pochybností v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a v demokratickej spoločnosti nemôže ako celok obstáť.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. V kontexte uvedeného, je teda zrejmé, že záver súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi v dôsledku úžerného úroku spôsobuje absolútnu neplatnosť celej dohody o úroku, čo je sankcia za to, že žalobca ako dodávateľ do zmluvného vzťahu zakomponoval zjavne úžerný a neprimerane vysoký úrok, je správny a plne súladný s literou zákona.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

13. Uvedené ustanovenie, ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

15. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 44,50 % viac ako 4 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 11,08 % uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné prijať záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú ex offo súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka).

17. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok (porov. právne veci NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09 z 31.7.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012, NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co 67/2012 z 24.10.2012.

18. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

19. Odvolací súd poukazuje na záväzok členských štátov k lojalite k aktom Súdneho dvora Európskej únie (čl. 4 Zmluvy o Európskej únii).

20. Súdny dvor v rozsudku C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) rozhodol: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami, či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.“

21. Sporné úroky odvolací súd podrobil súdnej kontrole neprijateľnosti a ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ES je treba považovať za ustanovenie rovnocenné vnútroštátnym kogentným ustanoveniam právneho poriadku (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 168/05 Mostaza Claro, C-618/10 Banco Espanol).

22. Odvolací súd z vlastnej činnosti (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 3Co 67/2008), ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj stránka MS SR, v časti: Komisia na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách) poukazuje na poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Ak žalovaný má problémy splatiť istinu úveru, len ťažko si možno predstaviť, že zvládne splatenie aj príslušenstva pohľadávky v násobkoch úveru. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a žalobca to vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami, pravdepodobne bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver, za podmienok vopred stanovených žalovanému, ktoré, až na výšku úveru, žalovaný nemohol nijako ovplyvniť.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené už nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyporiadavať sa s ostatnými námietkami žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že ani judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Žalobcom uvádzané ostatné odvolacie námietky totiž nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

24. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daným v ust. § 220 ods. 2 a vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s osvojením si jeho dôvodov, ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 dos. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a na druhej strane úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd stranám sporu trovy odvolacieho konania nepriznal.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .