Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/4/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: F.. I. I., bytom Z. 3, J., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory Nitra, so sídlom Piesková 32, Nitra IČO: 00 151 866, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12Cpr/2/2016-114 zo dňa 19. apríla 2017 proti výroku o trovách konania, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti trov konania právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a tým, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci vo veci mal plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, náhradu trov konania si proti neúspešnej strane neuplatnil.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal proti výroku o trovách konania včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, žiadajúc zmenu napadnutého rozsudku a priznanie náhrady trov konania v plnej výške. Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že podľa ustanovení rozhodovanie o náhrade trov konania pozostáva z dvoch fáz, a to rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ktoré je súčasťou rozhodnutia vo veci samej a po nadobudnutí jeho právoplatnosti o výške nároku na náhradu trov konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v časti náhrady trov konania je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v tejto časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátiť v časti náhrady trov konania tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. Rozsudok v zamietajúcej časti pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru určenia podľa § 46 ods. 1 písm. b) a § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta hlavný radca oddelenia nehnuteľností Centra podpory Nitra ku dňu

01.04.2015. Vo veci samej súd prvej inštancie žalobu zamietol a v tejto časti je rozsudok právoplatný. Stranou sporu, ktorá mala plný úspech je teda žalovaný.

6. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 262 ods. 2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Ak sa účastník nezriekne nároku na náhradu trov konania, súd je povinný o trovách rozhodovať, i keď nárok na ich náhradu nie je výslovne uplatnený. Z tej okolnosti, že v návrhu na začatie konania niet o nároku na náhradu trov konania zmienky, nemožno vyvodzovať, že sa účastník tohto nároku zriekol. ( viď 1 Cz 35/1979).

11. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ( viď III ÚS 144/2010).

12. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 (porovnaj napr. II. ÚS 31/04).

13. Súd prvej inštancie bol povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

15. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s tým, prečo bolo dôvodom nepriznania náhrady trov konania neuplatnenie nároku žalovaným a aký bol jeho myšlienkový postup pri prijatí tohto právneho záveru. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výrok o trovách konania musí byť súčasťou rozhodnutia, a to aj vtedy, ak sa v konaní úspešná strana svojím výslovným prejavom, nevzbudzujúcim pochybnosti, nároku na náhradu trov konania vzdá. V takom prípade súd rozhodne, že strana nemá nárok na náhradu trov konania a v odôvodnení uvedie tento dôvod. Pokiaľ naopak zostane strana pri uplatnení nároku na náhradu trov nečinná, bez ďalšieho nie je možné ustáliť, že sa nároku na náhradu trov vzdáva. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, a preto má v zásade nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, ktorý ale žalovanému náhradu trov konania nepriznal dôvodiac tým, že si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Zo spisu nevyplýva, že by si žalovaný uplatňoval nárok na náhradu trov konania a to vrátane vyjadrenia na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Zápisnica neobsahuje údaje o tom, či súd prvej inštancie vyzval strany sporu na vyjadrenie k náhrade trov konania pred skončením dokazovania, preto i keď žalovaný náhradu trov konania nežiadal, ale pritom výslovne neuviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, t. j. výslovne uviedol, že sa vzdáva práva na náhradu trov konania, nie je možné hodnotiť tak, že si náhradu trov konania neuplatnil.

17. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , odstrániť vytýkané nedostatky, a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .