Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-356-2017.pdf
PDF · 67.33 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/356/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča, člena senátu JUDr. Jána Bzdúška a členky senátu JUDr. Martiny Balegovej v exekučnej veci oprávneného: M - GUM a.s. - v likvidácii, so sídlom Streženická cesta 45, Púchov, IČO: 00 152 820, (zanikol dobrovoľným výmazom z obchodného registra po ukončení likvidácie dňom 01. 04. 2010) proti povinnému: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. - M., XXX XX E., o vymoženie sumy 34,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky proti III. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k.4Er/1565/2000-13 zo dňa 18. 5. 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Ďalším výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a tretím výrokom súdnej exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2002, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, §196, §197, §200 ods. 1 prvá a druhá veta, § 203 Exekučného poriadku, § 18 ods. 1, § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 64, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Annu Martišíkovú vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany - platobný rozkaz č. k. Ro 2650/96 zo dňa 22.07.1997 pre vymoženie sumy 34,85 eura s príslušenstvom. Z výpisu z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že dňom 01.04.2010 bol oprávnený vymazaný z obchodného registra. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil, nakoľko nepochybne zistil, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Uviedol, že oprávnený v tejto veci zanikol, ale bez právneho nástupcu. Súd prvej inštancie vzhľadom na to exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 a § 235 ods. 2 EP v znení neskorších predpisov. Oprávnený zanikol z dôvodu dobrovoľného výmazu z obchodného registra ukončením likvidácie. Dôvodil tým, že práva a povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov zánikom (úmrtím) povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu, ktorý vstupuje do práv a povinností povinného. Veritelia môžu od právneho nástupcu povinného žiadať uspokojenie svojich pohľadávok. Rovnako nezanikajú ani práva (a povinnosti) oprávneného vyplývajúce z exekučných vzťahov, ak oprávnený zanikne (alebo zomrie), ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu, ktorý vstupuje do práv a povinností oprávneného. Ak však oprávnený alebo povinný nemajú právneho nástupcu, na ktorého prešli ich práva a povinnosti, v exekúcii nemožno pokračovať, nakoľko niet subjektu, v prospech ktorého, resp. proti ktorému, by sa mala exekúcia vykonávať. V závere súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený v tejto veci zanikol, čím stratil procesnú subjektivitu, pričom jeho práva a povinnosti neprešli na právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať v prospech oprávneného ani v prospech jeho právneho nástupcu a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že nepriznal
súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie a uviedol, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v časti III. výroku v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka. Uviedla, že v exekučnom konaní jej trovy vznikli vo výške 56,85 eura, a tieto si uplatnila. Uviedla, že nevie aké ustanovenie EP porušila, keď práve tým argumentoval súd prvej inštancie nepriznanie náhrady trov súdnej exekútorke. Súdna exekútorka žiadala odvolaniu vyhovieť a zaviazať povinného na úhradu trov exekúcie vo výške 56,85 eura podľa špecifikácie, ktorú priložila.
3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky voči uzneseniu súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietnuť, nakoľko bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10. 7. 2000 požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 34,85 eura spolu s príslušenstvom. Za exekučný titul označil platobný rozkaz č. k. Ro 2650/96 zo dňa 22.07.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 08. 1997. Súdny exekútor doručil dňa 10. 7. 2000 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej súd prvej inštancie dňa 14. 7. 2000 vydal poverenie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je prípustné odvolanie len v prípade, ak ho zákon pripúšťa. Exekučný poriadok v prípade rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie odvolanie nepripúšťa. Odvolací súd preto odmietol odvolanie súdnej exekútorky z dôvodu, že smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.