Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/33/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: D. A., nar. XX.XX.Y., bytom L. XXX/XX, XXX XX O. F., zastúpený procesnou opatrovníčkou: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX/XX, XXX XX O. F., právne zastúpený právnym zástupcom: Mgr. Katarína Milanská, advokátka, advokátska kancelária so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. augusta 2017, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. augusta 2017 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. marca 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške náhrady trov konania, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. marca 2017 zamietla žiadosť žalobcu o uznanie invalidity z mladosti s poukazom na § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“). V odôvodnení konštatovala, že na základe tejto žiadosti bolo trvanie invalidity u žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Zvolen opätovne preskúmané, a to so záverom, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP s tým, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru je 75 %. Nakoľko pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stále viac ako 70 %, ako pri predchádzajúcom posúdení, invalidný dôchodok, ktorý bol žalobcovi priznaný, mu naďalej patrí v nezmenenej sume, pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 1 ZoSP.

2. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním. V odvolaní namietal záver posudkového lekára, že nebol invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na účely § 33 ods. 2 tohto zákona . Uvádzal, že už v rannom detstve, počas obdobia povinnej školskej dochádzky sa u neho začali prejavovať závažné zdravotné problémy. Dospelo to k tomu, že nebol schopný zložiť maturitné skúšky v riadnom termíne a z predmetu slovenský jazyk maturoval v septembri 2002. Pre chorobu nebol schopný študovať na žiadnej vysokej škole a jeho ochorenie mu neumožňuje vykonávať ani zárobkovú činnosť. Je pravidelne psychiatricky sledovaný pre diagnózu paranoidná schizofrénia. Keďže od začiatku liečby nebol schopný pracovať ani študovať, bol evidovaný na úrade práce, a to až do uznania invalidity. Niekoľkokrát bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v NSP Zvolen a v Psychiatrickej nemocnici A..

3. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen dňa 11.5.2017, ktorý zotrval na svojich záveroch a predložil vec ústrediu. Posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu 22.7.2017.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. augusta 2017 zmenil prvostupňové rozhodnutie takto: „Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 29 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb. zamietam žiadosť pána D. A. o invalidný dôchodok“.

5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na závery posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 22. júla 2017, z ktorého vyplynulo, že prvé psychiatrické vyšetrenie žalobcu podľa predloženej dokumentácie bolo vykonané dňa 1. marca 2002 pre problémy so sebadôverou, s fyzickou vyčerpanosťou a úbytkom hmotnosti. Vo veku 17 a pol roka účastník konania študoval na gymnáziu s výborným prospechom. Jeho stav bol uzavretý ako anankastická, psychastenická osobnosť (hlavné rysy sú neistota, puntičkárstvo a nutkavosť) s odporučením bežnej sedácie farmakoterapiou. V popredí bolo negatívne sebaprežívanie, depresívne témy a disforické rozlady, emočná labilita, anxieta, vyhýbavé správanie, maladaptibilita, insomnia, anorexia, pesimistické náplne myslenia, osobnosť vo vývoji, psychastenická, pedantérska, senzitívna. V tom období psychotické ochorenie nebolo diagnostikované a známky akútneho psychotického ochorenia z okruhu schizofrénie boli zistené až psychologickým vyšetrením dňa 1. októbra 2002, v nasledujúcom období potvrdené aj klinickými nálezmi. Pri komplexnej liečbe bolo ochorenie zhodnotené dňa 10. augusta 2006 odborným lekárom pri pretrvávajúcich postprocesuálnych zmenách s odporúčaním zahájenia konania vo veci invalidity. Tento záver bol rešpektovaný a invalidita účastníka konania s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % bola stanovená uvedeným dátumom. Žalovaný konštatoval, že požadovaná invalidita z mladosti by mohla byť uznaná, vzhľadom na dátum narodenia žalobcu, ak by bola splnená podmienka, že zostávajúci pracovný potenciál pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, dosahuje stupeň invalidity, a to pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Preto v odvolacom konaní nebolo možné uznať invaliditu z mladosti.

6. V odvolacom konaní boli zohľadnené lekárske správy zo psychiatrického vyšetrenia F.. V. O. zo dňa 1. marca 2002, zo dňa 1. júna 2016 a zo dňa 17. júla 2017, ďalej zo psychologického vyšetrenia zo dňa 1. októbra 2002 psychológa X.. M. U.. Žalobca bol vyšetrený aj samotným posudkovým lekárom. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu bolo zistené, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú duševné choroby a poruchy správania, paranoidná schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, ťažké formy, ktoré posudkový lekár zaradil do kapitoly V, položky 2 písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP. Podľa posudku rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 %.

7. Žalovaný konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že ani posudkový lekári sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne v odvolacom konaní nezistili vznik invalidity žalobcu podľa § 29 ods. 3 písm. a), b) zákona o sociálnom zabezpečení na účely § 33 ods. 2 tohto zákona a zhodne vyslovili, že účastník konania je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to 75 % od 10.8.2006.

8. Podľa žalovaného sa posudkoví lekári vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré žalobca predložil. Ich posudky sú zhodné, bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nie je rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom.

9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

10. Žalobca v žalobe zopakoval odvolacie námietky, na ktorých zotrval. Opätovne poukázal na odborné lekárske vyšetrenia u F.. V. O. a X.. M. U.. Namietal, že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu neštudoval na žiadnej vysokej škole a jeho ochorenie mu neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhoval podľa § 190 SSP zamietnuť. Zopakoval skutkové a právne dôvody, pre ktoré Sociálna poisťovňa neuznala uplatnený nárok žalobcu.

12. Žalovaný reagujúc na žalobné námietky zdôraznil, že žiadosti žalobcu uznať „invaliditu z mladosti“ nie je možné vyhovieť, nakoľko požadovaná invalidita by mu mohla byť uznaná len v prípade, ak by bola splnená podmienka, že zostávajúci pracovný potenciál pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, dosahuje stupeň invalidity, a to pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Posudkový lekár sociálneho poistenia však dospel k záveru že žalobca nebol invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 100/1988 Zb. na účely § 33 ods. 2 tohto zákona.

13. Žalobcovi bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX XXXX. zo dňa 26. júna 2008 priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení od 10. augusta 2006 v sume 5.308 Sk mesačne, zodpovedajúci miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

14. Žalovaný zotrval na tom, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré žalobca predložil v predmetnej veci. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený z lekárskych správ predložených ku dňu posúdenia jeho zdravotného stavu.

15. Žalobca v replike uviedol, že jeho psychické problémy sa začali prejavovať už počas štúdia v 8. ročníku na základnej škole. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že na gymnáziu študoval s výborným prospechom, čo podľa neho nezodpovedá skutočnosti. Je pravdou, že na štúdium gymnázia nastúpil vo veku 13 rokov, vo veku 15 rokov už bol tretiak, avšak vtedy sa nečakane prejavili problémy so štúdiom. V prvých dvoch ročníkoch sa mu darilo dosahovať výborný prospech vo všetkých predmetoch, dokonca v 1. ročníku obsadil 2. miesto v celoslovenskej matematickej súťaži MATMIX. V 2. ročníku sa stal jej víťazom, v dôsledku čoho bol vyhlásený za najlepšieho študenta gymnázia. V 3. ročníku už nezvládol veľkú písomnú prácu zo slovenského jazyka. Súťažami bol natoľko preťažený, že sníval o tom, že dostane infarkt, iba v tom videl úľavu od tej záťaže.

16. V 4. ročníku sa priebeh jeho ochorenia a aj študijné výsledky rapídne zhoršovali. Nedokázal sa pripravovať na hodiny a písomky. Bežne dostával štvorky a päťky, čo ho nesmierne zarmucovalo. Nevedel pochopiť, v čom je chyba. V 4. ročníku nebol prvýkrát vyznamenaný. Na stužkovej prežíval obrovský stres. Najväčšie ťažkosti sa u neho prejavili počas maturitných skúšok. Celé letné prázdniny sa pripravoval na maturitu zo slovenčiny. Vďaka enormnému úsiliu sa mu podarilo zmaturovať na jednotku, avšak bol veľmi vyčerpaný. Ambulantný lekár F.. V. O. nebadal pokroky v liečbe, nariadil opakované psychologické vyšetrenie u X.. M. U., na ktorom dňa 1. októbra 2002 mu bolo diagnostikované akútne psychotické ochorenie, ktoré preukázalo riziko skratového konania zameraného voči sebe alebo okoliu.

17. Žalovaný nepodal ďalšie vyjadrenie na repliku žalobcu, ktorá mu bola doručená.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 20Sa/33/2017-43 zo dňa 13. apríla 2008 v zmysle § 201 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP") ustanovil žalobcovi procesného opatrovníka v osobe F. A., matky žalobcu.

19. Centrum právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom, rozhodnutím č. sp.: KaZH/4302/2018, č. RZ: 41589/2018 zo dňa 28. marca 2018 v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej pomoci, priznalo žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci a na zastupovanie bola určená advokátka F.. A. F..

20. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP.

21. Právna zástupkyňa žalobcu navrhovala zrušiť rozhodnutia Sociálnej poisťovne vydané v oboch stupňoch, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a boli vydané na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Namietala, že Sociálna poisťovňa sa zaoberala len zdravotným stavom žalobcu v neskoršom období, teda absentuje monitorovanie jeho zdravotného stavu v relevantnom období, v období trvania povinnej školskej dochádzky, do veku 16 rokov. Z postupu a záverov Sociálnej poisťovne vyplýva, že bolo zisťované len to, čo viedlo k vylúčeniu dôvodnosti podanej žiadosti o uznanie invalidity z mladosti. Sociálna poisťovňa má pritom povinnosť náležite zistiť skutočný stav veci s poukazom na § 195, § 196 ZoSP. Poukázala na to, že žalobca v roku 1992 utrpel úraz, otras mozgu. V súvislosti s týmto úrazom mal vážny zápal mozgových blán s postraumatickými zmenami na mozgu. U žalobcu pretrvávali ťažkosti a bol sledovaný neurológmi. Spúšťacím mechanizmom súčasného ochorenia môže byť práve tento úraz, resp. aj iné skutočnosti, ktorými sa však žalovaný vôbec nezaoberal. Okrem posudkov, nebolo vykonané iné dokazovanie, a to prípadnými svedeckými výpoveďami a pod. Navrhla, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na otázku, či možno vylúčiť vplyv traumatického úrazu v roku 1992 na ochorenie, či toto neviedlo k vzniku invalidity. Bolo by vhodné posúdiť funkčné zmeny mozgu v dôsledku tohto úrazu v období pred rokom 2002. Tvrdila, že u žalobcu sa prejavovalo ochorenie už pred ukončením povinnej školskej dochádzky, vo veku pred dosiahnutím veku 16 rokov, pričom nie je významné poukazovanie žalovaného len na vysvedčenia a výborné študijné výsledky, ktoré nespochybňujú, že boli dobré, avšak rozhodujúcim je to, či žalobca už trpel psychickým ochorením, pričom aj napriek tomu mohol dosahovať takéto výsledky. Má za to, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci.

22. Procesná opatrovníčka žalobcu, F. A., na pojednávaní uviedla, že po príchode z Ukrajiny na Slovensko, syn bol samotár, bál sa, nemal kamarátov. Našiel si jedného kamaráta, ktorý však zomrel, keď mal žalobca asi 12 a pol roka, pričom túto situáciu ťažko niesol. Napriek tomu mal výborné schopnosti učiť sa. Na gymnáziu dosahoval výborné výsledky, avšak stále sa učil. Postupne začal vymeškávať hodiny a v 3. ročníku už mal aj prvú dvojku zo slovenského jazyka. V 4. ročníku ich volali do školy, že mal zlé správanie. Poslali ich na vyšetrenie ku psychológovi a zároveň sa začal liečiť aj u psychiatra F.. V. O.. Po úraze hlavy, ktorý utrpel v roku 1992, syn mal časté bolesti hlavy. V súčasnosti navštevuje syn ambulanciu psychiatra F.. O. každé 2 týždne, kde mu je podávaná injekcia, pričom psychiater stále navrhuje jeho hospitalizáciu.

23. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomne podanom stanovisku žalovaného k žalobe a navrhovala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznila, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ani v odvolacom konaní nedospeli k záveru, že by žalobca spĺňal podmienku pre uznanie invalidity z mladosti. K takémuto záveru dospeli na základe vyhodnotenia všetkých lekárskych nálezov a správ, ktoré mali k dispozícii. Posudkový lekár považoval za dôležitý záver odborného lekára, ktorým bolo ochorenie zhodnotené dňa 10. augusta 2006 s odporúčaním tohto lekára zahájiť konanie vo veci invalidity. Invalidita bola uznaná od tohto dňa. Posudkový lekár v podstate nemal iné podklady, ktoré by odôvodnili vznik invalidity skôr, resp. invaliditu z mladosti, navyše žalobca sa dobre učil a neboli zaznamenané prejavy ochorenia skôr. Invalidita z mladosti sa v zásade priznáva u detí chorých od narodenia. Nesúhlasila so znaleckým dokazovaním, pretože posudkový záver posudkových lekárov nie je spochybnený. Z ich záverov vyplýva, že žalobca nespĺňa podmienku invalidity v zmysle § 29 ods. 3 písm. a), b) zákona o sociálnom zabezpečení. Žalobca sa nemohol stať invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádzka.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

29. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, s posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktoré boli vypracované pre účely tohto administratívneho konania a po zohľadnení vyjadrení účastníkov konania, dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP, zároveň aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.

30. Podľa § 70 ods. 1 ZoSP; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

31. Podľa § 259 ods. 1 ZoSP; V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

32. Podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.; občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.

33. Podľa § 29 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.; občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

34. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb.; občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

35. Správny súd dospel k záveru že žaloba bola podaná dôvodne. Aj podľa názoru súdu Sociálna poisťovňa nevykonala dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Zároveň rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, nebolo dostatočným spôsobom odôvodnené. Ak žalobca uplatnil nárok na priznanie invalidity z mladosti, bolo úlohou Sociálnej poisťovne dať presvedčivú odpoveď, prečo tento nárok nie je možné priznať, a to nielen z hľadiska medicínskeho. Sociálna poisťovňa oprela svoje rozhodnutia výlučne na posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Žalobca pritom už v odvolaní namietal, že ochorenie sa u neho prejavovalo už v období povinnej školskej dochádzky. Žalovaný ohľadom tohto tvrdenia, na jeho overenie, nevykonal žiadne dokazovanie. Zákon o sociálnom poistení, v spojení so zákonom o sociálnom zabezpečení, na aplikáciu ktorého za určitých okolností odkazuje zákon o sociálnom poistení, upravuje podmienky, za ktorých je možné priznať invaliditu z mladosti. Úlohou Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodovala o žiadosti o

priznanie invalidity z mladosti, bolo zamerať sa na zabezpečenie potrebných podkladov k rozhodovaniu, na vykonanie takého dokazovania, z výsledkov ktorého by vyplynula jednoznačná odpoveď či žalobca spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre priznanie tohto nároku. Nejedná sa pritom len o medicínsku otázku.

36. Niet pochýb o tom, že posudkoví lekári sú tými, ktorí vydávajú posudky pre účely rozhodovania Sociálnej poisťovne, spĺňajú odborné predpoklady, avšak pokiaľ vzniká rozpor medzi ich závermi a odbornými lekárskymi nálezmi, správami, je potrebné tento rozpor odstrániť, a to aj v prípade, ak samotný žiadateľ invalidného dôchodku nepredloží znalecký posudok, ktorý by na vyššej úrovni vyvracal odborné medicínske závery vyplývajúce z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pretože od žiadateľov invalidného dôchodku častokrát nemožno spravodlivo požadovať zabezpečenie takéhoto dôkazu vzhľadom na ich nepriaznivú finančnú situáciu. Zákon o sociálnom poistení umožňuje pre riadne zistenie skutočného stavu veci, z ktorého musí vychádzať Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní, nariaďovať aj znalecké dokazovanie (§ 196 ods. 1, ods. 3, ods. 6, ods. 7 ZoSP). Znalecké dokazovanie však prichádza do úvahy až po odstránení rozporov v skutkových okolnostiach, inými druhmi dokazovania, napr. svedeckými výpoveďami, listinami a pod.

37. Podľa § 195 ods. 1 ZoSP; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

38. Podľa § 195 ods. 2 ZoSP; podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

39. Podľa § 195 ods. 3 ZoSP; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

40. Podľa § 196 ods. 1 ZoSP; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

41. Podľa § 196 ods. 3 ZoSP; organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

42. Podľa § 196 ods. 6 ZoSP; Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

43. Podľa § 196 ods. 7 ZoSP; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

44. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že znalecké dokazovanie je namieste najmä vtedy, ak od vykonaného dôkazu závisí zistenie splnenia podmienok na priznanie nároku na invalidný dôchodok. V danom prípade je právne významné, správne stanoviť dátum vzniku invalidity, overiť tvrdenia žalobcu podložené odbornými lekárskymi nálezmi ohľadom posúdenia podmienok vzniku invalidity z mladosti. Požiadavka doplnenia dokazovania je namieste ak účastník namieta objektívnosť posudkových lekárov. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo 21/2005 vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne môže byť aj skutočnosť, ak jej rozhodnutiu nepredchádzalo riadne znalecké dokazovanie alebo posúdenie vykonané nezávislým znaleckým subjektom. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR totiž samotná skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, bez vykonania ďalšieho dokazovania rozhodla na základe posudku o zdravotnom stave vypracovaného posudkovým lekárom, ktorý je s ňou v zmluvnom vzťahu, môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti a nezaujatosti jej rozhodnutia.

45. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby správny súd nariadil v súdnom konaní znalecké dokazovanie, správny súd k tomu uvádza, že ustanovenie § 204 SSP síce umožňuje aj správnemu súdu, aby sám nariadil znalecké dokazovanie za účelom prípadného doplnenia skutkového stavu veci, avšak súd sa stotožňuje s názorom uvedenom v Komentári k Správnemu súdnemu poriadku, B., G., V., G. a kol., Nakladatelství C.H.BECK, 2018, str. 1056, že z hypotézy ustanovenia § 204 „ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva“ je zrejmé, že správny súd by nemal preberať na seba vykonávanie dokazovania namiesto orgánu verejnej správy, najmä ak aj v dávkových veciach sociálneho poistenia bolo zavedené dvojinštančné administratívne konanie, čím sa vytvára dostatočný priestor na náležité zistenie skutočného stavu veci samotným orgánom verejnej správy. Aj u sociálnych žalôb v zásade platí, že správny súd nie je skutkovým súdom a preto dokazovanie by mal vykonávať len výnimočne. Navyše, podľa názoru správneho súdu nie je ani vhodné, účelné, aby súd nariaďoval v dotknutej veci znalecké dokazovanie, pretože od prípadných znaleckých záverov by záviselo ďalšie právne posúdenie uplatneného nároku na uznanie invalidity z mladosti, pričom súd sám nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť Sociálnej poisťovne (žalobca by mohol byť ukrátený o určitý stupeň rozhodovania pred príslušným orgánom verejnej správy).

46. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa vykoná dokazovanie za účelom posúdenia, či zdravotný stav žalobcu nemôže viesť k záveru o vzniku invalidity z mladosti, a to vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie, jeho vývoj, čo sú rýdzo odborné otázky medicínske; a to bez ohľadu na to, aké dosahoval výsledky v škole. Určenie dátumu vzniku invalidity v lekárskych posudkoch posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne nevyznieva presvedčivo, ak z postupu posudkových lekárov vyplýva, že predchádzajúce obdobie (obdobie do skončenia povinnej školskej dochádzky) nehodnotili.

47. Správny súd poznamenáva, že nie je vylúčené, že po doplnenom dokazovaní bude záver Sociálnej poisťovne rovnaký, avšak za daného stavu ho považuje súd za prijatý predčasne, bez náležitého zistenia skutočného stavu veci potrebného pre správne právne posúdenie veci, navyše za nedostatočne odôvodnený, a to nielen vo vzťahu k medicínskej otázke.

48. Sociálna poisťovňa sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými rozhodujúcimi, ako aj spornými a žalobcom namietanými skutočnosťami. Vydá rozhodnutie, ktoré bude spĺňať náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 ZoSP, najmä v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľným (preskúmateľným) spôsobom uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

49. Aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech celkom. Lehotu na zaplatenie náhrady trov konania súd určil v súlade s § 175 ods. 3 SSP tak, že trovy budú zaplatené v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP). V súlade s § 176 ods. 1 SSP, súd uvedie v tomto uznesení (okrem výšky trov konania) aj prijímateľa náhrady trov konania priznaných žalobcovi, a to podľa aktuálneho stavu pri rozhodovaní.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).