Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-349-2016.pdf
PDF · 184.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/349/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: COOPEX Soft, spol. s r.o., so sídlom Plzenská 2, Prešov, IČO : 31 663 451, zastúpený : Advokátska kancelária AS Legal s.r.o., so sídlom Hlučínska 1, Bratislava, IČO: 36 857 688 proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava, zastúpený : Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava IČO: 35 886 625 o zaplatenie 2.705.169.- € s príslušenstvom, na odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/169/2011 - 715 zo dňa 20. apríla 2016, proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/169/2011-773 zo dňa 24. júna 2016 a proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016 zmeňuje tak, že žalobu zamieta. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016 potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.705.169,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 17. 09. 2011 až do zaplatenia a zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 126.124,46 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku 1.1. Vychádzal z tvrdenia, že žalobca od 11.12.1992 poskytoval pre žalovaného služby v oblasti hospodárskej mobilizácie, najmä plnil povinnosti zodpovedajúce úlohe systémového integrátora Jednotného systému hospodárskej mobilizácie (ďalej len "JISHM) prostredníctvom programových prostriedkov ATON a AMION. Žalobca bol za účelom výkonu predmetných činností opakovane rozhodnutiami žalovaného určený za subjekt hospodárskej mobilizácie v roku 1999, 2003 a 2006. V dôsledku nepretržitého výkonu služieb pre žalovaného jednalo sa u žalobcu o kľúčovú podnikateľskú činnosť a z tejto činnosti mu plynul hlavný zdroj príjmov vo výške 90-95% všetkých príjmov, jeho zamestnanci boli špecializovaní na vývoj programových prostriedkov JISHM. Žalovaný sa v roku 2007 rozhodol pre zmenu doterajších programových prostriedkov JISHM ATON a AMION a vybraným spoločnostiam činným v oblasti informačných technológií zaslal výzvu na predloženie ponuky na predmet obstarania "Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie" zo dňa 12.10.2007 a to v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalovaný obdržal tri ponuky vo svojom výberovom konaní a to : od spoločnosti VUJE, a.s. so sídlom Okružná 15, Trnava, spoločné podanie Asseco Slovakia, a.s., so sídlom Trenčianska 56/A, Bratislava a od spoločnosti T-SOFT, spol. s r.o., so sídlom Novohradská 14, Praha. Víťazom výberového konania sa stala spoločnosť Asseco Slovakia, a.s. a T-Soft, spol. s r.o.,
pričom spoločnosť VUJE, a.s. nesplnila požadované podmienky. So spoločnosťou Asseco Slovakia, a.s. začal žalovaný správne konanie, na základe ktorého by mala táto spoločnosť byť určenou za subjekt hospodárskej mobilizácie, ktorý bude plniť úlohy systémového integrátora. Toto správne konanie však bolo zo strany žalovaného bez uvedenia dôvodu zastavené a výberová komisia žalovaného ako víťaza určila spoločnosť VUJE, a.s.. 1.1.1. Nezákonný úradný postup žalovaného žalobca odôvodnil ďalej tým, že žalovaný za ďalší subjekt hospodárskej mobilizácie určil spoločnosť VUJE, a.s. za účelom plnenia úloh systémového integrátora v rozpore s § 4 ods. 2 vyhl. MH SR č. 119/2003 Z. z., keďže v čase vydania rozhodnutia č. XX/XXXX- XXXX-X zo dňa 28.03.2008 bol za systémového integrátora JISHM už určený žalobca (rozhodnutím č. 1135/2006-2230-8 zo dňa 14.08.2006). Podľa názoru žalobcu z predmetného ustanovenia § 4 ods. 2 cit. vyhlášky za systémového integrátora môže byť v určitom čase určený len jeden subjekt. Žalobca poukázal na prijatú novú právnu úpravu, a to vyhlášku MH SR č. 86/2010 Z. z. ktorou sa zrušila vyhl. č. XXX/XXXX Z. z. a podľa ktorej žalovaný môže za systémového integrátora určiť viaceré subjekty. Pluralitu systémových integrátorov pripúšťa aj § 39 ods. 8 nového zákona č. 179/2011 o hospodárskej mobilizácii. Žalobca poukázal na to, že tieto zmeny v právnych predpisoch boli vykonané až po nezákonnom vydaní rozhodnutia č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.03.2008. 1.1.2. Žalobca považoval za nesprávny úradný postup žalovaného aj to, keď nevymedzil zákonný rámec obstarávania nového programového prostriedku JISHM a rozhodol o nakladaní s peňažnými prostriedkami v rozpore so zákonom (zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite). 1.1.3. V konaní žalobca vyčíslil ušlý zisk, ktorý predstavuje zisk žalobcu , ktorý by bolo možné očakávať pri bežnom, pravidelnom chode udalostí v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti - nesprávnemu úradnému postupu zo strany žalovaného, prihliadnuc k plneniam poskytovaným žalovaným v prospech žalobcu v minulosti, ako i plneniam poskytovaným v prospech spoločnosti VUJE, a.s. za obdobie od 28.03.2008 do apríla 2011. Výšku ušlého zisku súdu žalobca preukazoval znaleckým posudkom č. 86/2011. 1.2. Žalovaný uviedol, že v priebehu roka 2007 obdržal žalovaný niekoľko podnetov, v ktorých sa poukazovalo na to, že programové prostriedky ATON a AMION, spravované žalobcom sú vzhľadom na vývoj v informačných technológiách zastaralé a ktoré nezodpovedajú súčasným požiadavkám subjektov hospodárskej mobilizácie. Na základe týchto požiadaviek bol ministrovi hospodárstva predložený "Návrh na nové riešenie JISHM v rezorte hospodárstva". Základnou požiadavkou na nový aplikačný program JISHM bolo uľahčiť a zrýchliť spracovanie analytických informácií a umožniť kvalifikované rýchle rozhodovanie s on-line pripojením na ďalšie systémy verejnej správy. Výber dodávateľa bol realizovaný listom č. XXX/XXXX-XXXX zo dňa 14.08.2007 s označením "Výzva na predloženie ponuky na predmet obstarania JISHM", ktorým bolo oslovených 6 možných uchádzačov. Medzi oslovenými bol aj žalobca. Dňa 19.10.2007 doručil žalovanému žalobca listy č. XXXX-XXX/PMo a č. XXXX-XXX/PMo a list právneho zástupcu žalobcu , ako odpoveď na predloženie ponuky. Obsahom však nebola ponuka na riešenie JISHM. Dňa 05.11.2007 boli doručené žalovanému podklady do výberu od spoločností : VUJE, a.s. , spoločné podanie Asseco Slovakia, a.s. a T-Soft, spol. s r.o. a od žalobcu , ktorý uviedol, že má záujem zúčastniť sa procesu výberu dodávateľa, avšak pre nejasnosti, ktoré neboli vysvetlené nepredkladá ponuku. Komisia zhodnotila všetky prijaté ponuky a dospela k záveru, že žalobca nepredložil také podklady na riešenie nového aplikačného systému JISHM, preto komisia nemohla ministrovi hospodárstva navrhnúť žalobcu ako budúceho dodávateľa nového aplikačného systému. Pri realizácii dodávky nového systému JISHM nebol použitý postup podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní s poukazom na § 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona, nakoľko na zákon o verejnom obstarávaní možno použiť výnimku a to v konkrétnom prípade, ak sa "na zákazku.......... musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia, ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov Slovenskej republiky". Nakoľko JISHM je preukázateľne organickou súčasťou ochrany základných záujmov SR bola pri realizácii dodávky nového JISHM uplatnená výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní. Zvolený postup bol podmienený celkovou svetovou hrozbou teroristických útokov, extrémnymi klimatickými zmenami (povodne) a nie je zanedbateľné aj zlyhanie ľudského faktora. Keďže do pôsobnosti MH SR patria najdôležitejšie objekty osobitnej dôležitosti v SR (jadrové elektrárne, Slovnaft, Transpetrol, teplárenské a chemické podniky) je nevyhnutné, aby tieto objekty boli náležite chránené, pričom práve ochrana uvedených objektov je v tomto ponímaní pokladaná za ochranu základných záujmov SR. Usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie nie je pre žalovaného právne záväzné. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s postupom žalovaného pri výbere dodávateľa JISHM, mohol podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie. Žalobca sa však výberového konania nezúčastnil, hoci mal dlhoročné skúsenosti v oblasti zabezpečovania JISHM. Pričom požiadavky žalovaného na nový systém JISHM boli štandardné
a primerané dobe. Programové prostriedky od žalobcu boli zastaralé a nezodpovedali súčasným požiadavkám subjektov hospodárskej mobilizácie. Žalovaný preto vo vzťahu k žalobcovi absolútne odmieta nesprávny úradný postup. 1.2.1. Rovnako absolútne žalovaný odmietol nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení predpisov o hospodárení s verejnými prostriedkami vo vzťahu k žalobcovi. V dňoch od 02.11.2010 do 20.12.2010 Úrad vlády SR síce pri vykonanej kontrole u žalovaného konštatoval porušenie finančnej disciplíny zo strany žalovaného, tým, že boli uhradené aj práce a služby nad rámec zmluvy JISHM uzavretej s VUJE, a.s., avšak uvedené porušenie sa nijakým spôsobom nedotýka žalovaného. 1.2.3. Pokiaľ žalobca napádal ďalší nesprávny úradný postup žalovaného pri vydaní rozhodnutia č. XX/XXXX-XXXX-X zo dňa 28.03.2008, ktorým bola spoločnosť VUJE, a.s. Trnava určená za subjekt hospodárskej mobilizácie, nie je možné si zamieňať nesprávny úradný postup s vydaním nezákonného rozhodnutia. Žalovaný má za to, že žalobca nenapadol toto rozhodnutie odvolaním, teda nemohol podať ani žalobu pre preskúmanie zákonnosti. Rozhodnutie č. XX/XXXX-XXXX-X zo dňa 28.03.2008 nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť, preto je platné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na podnet na podanie protestu, ktorý dal žalobca na Generálnu prokuratúru SR, pričom tento podnet bol Generálnou prokuratúrou SR odložený. S poukazom na § 4 ods. 2 vyhl. č. 119/2003 Z. z. žalovaný uviedol, že Ministerstvo hospodárstva SR si môže podľa tohto ustanovenia určiť viac systémových integrátorov JISHM a môže si vybrať aj viac programov. Pri výklade tohto ustanovenia žalovaný poukázal na Legislatívne pravidlá vlády SR a keďže rozhodnutím bol žalobca určený za systémového integrátora JISHM ako vlastník licencií programových prostriedkov ATON a AMION, objem výdavkov hradených zo štátneho rozpočtu bol každoročne upresňovaný na základe zmlúv s Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej len " MH SR"), ktoré sa aktualizovali, spoločnosť VUJE, a.s. je systémovým integrátorom pre nový špecifický aplikačný program JISHM. Zmeny v právnych predpisoch v oblasti mobilizácie neboli v žiadnom prípade účelovo vyvolané vo vzťahu k žalovanému. Zákon o hospodárskej mobilizácii sa začal novelizovať v roku 2010/2011 na základe zistenia nedostatočnej právnej úpravy prepojenia práce obvodných úradov, obcí a ďalších subjektov hospodárskej mobilizácie Snahou bolo, aby sa tiež v právnom predpise prioritne nestanovila podmienka o aké konkrétne programové prostriedky má ísť z hľadiska konkretizovania programu alebo systémového integrátora. Obdobne pri novelizácii vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. (vyhl. č. XX/XXXX Z. z., ktorá bola neskôr nahradená vyhl. č.XXX/XXXX s účinnosťou od 15.11.2011 Z.z.) bola snaha zovšeobecniť terminológiu v oblasti udržiavania JISHM , najmä sa uvádzali presné názvy programov neskôr sa upravili formulácie, ktoré riešili systémového integrátora vo vzťahu k špecifickému aplikačnému programu. 1.2.4. K uplatnenej náhrade škody a ušlého zisku vo výške 2.705.269 € žalovaný uviedol, že od roku 1992 do roku 2008 bol žalobca síce jediným subjektom hospodárskej mobilizácie, ktorý vykonával služby zodpovedajúce úlohe systémového integrátora, vyvíjal a udržiaval programové prostriedky, ale to nevylučovalo právo ministra hospodárstva SR ako gestora hospodárskej mobilizácie určiť aj ďalšieho systémového integrátora. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v dôsledku dlhotrvajúceho a nepretržitého výkonu služieb pre žalovaného bol žalobca úzko spätý s vykonávaním činností v oblasti hospodárskej mobilizácie a že sa jednalo o jeho kľúčovú podnikateľskú činnosť a práve z tejto činnosti mu plynul hlavný zdroj príjmov vo výške asi 90-95% všetkých príjmov. Podľa názoru žalovaného oblasť hospodárskej mobilizácie nie je podnikateľskou činnosťou v zmysle Obchodného zákonníka a nezakladá teda nárok na vytváranie zisku, nejedná sa teda o kľúčovú podnikateľskú činnosť žalobcu . Navyše žalobca mal možnosť predložiť ponuku na zabezpečenie JISHM, avšak dňa 05.11.2007 nepredložil žiadnu ponuku, neprejavil záujem o dodávku nového systému JISHM a tak nemohla mu vzniknúť ani žiadna škoda. 1.2.5. Žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný aj v dôsledku absencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 1.3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 50C/169/2011-584 zo dňa 27. marca 2013 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.705.169,- € spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 17.09.2011 až do zaplatenia a súčasne ho zaviazal na úhradu trov právneho zastúpenia vo výške 98.096,71€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď dospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri výbere nového dodávateľa JISHM a to porušením jeho povinnosti postupovať podľa zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, konkrétne použitím výnimky § 1 ods. 2 písm. b) zákona. Odvolací súd uznesením č. k. 9Co/379/2015 - 689 zo dňa 30. 2015 rozsudok súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou konajúceho súdu je dôsledne skúmať podmienky pre priznanie náhrady škody, t. j. zistiť ktorý konkrétny úkon, resp. ktorá konkrétna činnosť žalovaného bola v rozpore s objektívnym právom a bola spôsobilá založiť nesprávnosť úradného postupu, v bezprostrednej príčinnej súvislosti so vznikom škody ktorá mala vzniknúť žalobcovi, s prihliadnutím na fakt, že žalobca nepodal ponuku do výberového konania na JISHM, t. j. vyhodnotiť, či
by škodlivý následok nastal bez ohľadu na túto skutočnosť, ako aj vysporiadať sa s názorom prokurátora Generálnej prokuratúry SR v oznámení VI/1 Gd 485/08-10 zo dňa 1.6.2009. Vytkol súdu prvej inštancie, že konajúci súd taktiež nevykonal test conditio sene qua non (Uznesenie NS SR 6Cdo/103/2011 zo dňa 30.4.2013), postupom ktorým odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, keď nedal vo svojom rozhodnutí odpoveď na otázku, že ak sa žalobca nezúčastnil výberového konania, nezaslal podklady na riešenie nového aplikačného programu JISHM, nie je zrejmé, či sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady škody. 1.4. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 4 ods. 1 zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii účinného do 31.08.2009 ; § 2 ods. 1 a 3; § 3 ods. 1; § 4 ods. 4; vyhlášky č. 119/2003 Z.z. účinnej do 31.03.2010 ; § 33, § 44 zákona č. 179/2011 Z.z. ; § 3 ods. 1; § 4 ods. 1 písm. c); § 5 ods. 1, 2, 3; § 9 ods. 1 a 2; § 15 ods. 1; §16 ods. 1 ; § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, rešpektujúc závery odvolacieho súdu vo veci opätovne rozhodol, tak, že nárok žalobcu je dôvodný. Konštatoval, že zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len "ZVO") nadobudol účinnosť dňom 01.02.2006 a týmto zákonom bol zrušený z.č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) ZVO účinný od 01.02.2006 tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné, ak sa pri jej plnení musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov Slovenskej republiky. Žalovaný v konaní nepreukázal, že v čase, keď použil výnimku zo ZVO bol predmet zákazky zaradený do stupňa Prísne tajné alebo tajné. Uvedenú skutočnosť nepotvrdili ani svedkovia A.. E. R., A.. Ľ. V. a A.. E. R. vypočutí súdom a uvedenú skutočnosť nepotvrdzuje ani rozhodnutie ministra MH SR č. 59/2007 č. 48/2008, keď v zozname utajovaných skutočností v pôsobnosti MH SR pre danú oblasť neboli uvedené utajované skutočnosti označené ako Prísne tajné alebo Tajné. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) ZVO účinného v čase od 01.02.2006 do 30.06.2008, t.j. v čase, keď došlo k postupu žalovaného s použitím výnimky zo ZVO, uviedol, že dotknuté ustanovenie ZVO nepripúšťa taký výklad, že zákon o verejnom obstarávaní nie je potrebné aplikovať aj v prípade, že si to vyžaduje osobitne ochrana základných záujmov SR. Medzi jednotlivými alternatívami vyjadrenými v predmetnom ustanovení zákona o verejnom obstarávaní sa nachádza spojka "alebo". Súd je toho názoru, že vždy musí byť splnená podmienka, že sa jedná o zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné a k tomu musí byť splnená jedna z ďalších podmienok, a to buď použitie bezpečnostných opatrení na základe zákona alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo potreba ochrany základných záujmov Slovenskej republiky. Slovné spojenia "ak sa pri jej plnení musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia" a "ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov Slovenskej republiky" jednoznačne nadväzujú na slovné spojenie " na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné" a len ich kumuláciou je možné dospieť k zrozumiteľnému, zmysluplnému a odôvodniteľnému interpretačnému záveru. Základom výkladu právnej normy nie je výklad gramatický, ale sémantický, teda podľa zmyslu použitého výrazu a pokiaľ sémantický výklad je jednoznačný, nie je súd oprávnený vykladať normy inak, než ju vyjadril zákonodarca (IV. ÚS 156/2012-17). Ak by bolo cieľom zákonodarcu formulovať viacero samostatných podmienok nevyžadujúcich kumulatívne naplnenie, predmetné ustanovenie by formuloval odlišne. Súd pritom vychádza s postulátu existencie rozvážneho a dôsledného zákonodarcu, ktorý svojim konaním sleduje rozumný a spravodlivý cieľ. Súd je povinný vykladať jednoznačný normatívny text v zmysle jeho znenia, v opačnom prípade sa jedná o prejav arbitrárnosti (I. ÚS 338/06-21). Žalovaný v konaní predložil ďalšie listiny, ktorými preukazoval rôzny výklad sporného ustanovenia, keď poukázal aj na metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie č. 1564-200/2006 zo dňa 15.12.2006 predložené žalobcom a metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie č. 37-5000/2012 zo dňa 03.02.2012 a č. 95-5000/2012 zo dňa 16.02.2012 k predmetnému zákonu predložené žalovaným. Súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. a naplnením zásady iura novit curia nie je viazaný interpretáciou Úradom pre verejné obstarávanie. Skúmaním jednotlivých štádií výberového konania (zaslanie Výzvy na predloženie ponuky na predmet obstarania "Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie" zo dňa 12.10.2007 šiestim rôznym subjektom, vytvorenie komisie na hodnotenie jednotlivých ponúk, výber nového dodávateľa JISHM) súd zistil, že žalovaný neprijal žiadne bezpečnostné opatrenia vo vzťahu k predmetu zákazky a jej špecifikácii či spôsobu oslovenia potencionálnych dodávateľov. Pokiaľ ide o právny názor Generálnej prokuratúry SR uvedený v oznámení Generálnej prokuratúry SR, VI/1 Gd 485/08-11 zo dňa 1.6.2009 s poukazom na ust. § 135 O.s.p. konajúci súd nie je viazaný právnymi závermi uvedenými v oznámení prokurátora. Súd určil, že nesprávny úradný postup je postup žalovaného v rozpore s ust. § 1 ods. 2 písm. b) ZVO t. j. neaplikovanie predmetného zákona na výber
nového dodávateľa JISHM za podmienok určených v ZVO, keďže žalovaný je štátnym orgánom a verejným obstarávateľom. 1.5. Použitím výnimky z aplikácie ZVO v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany žalovaného, nakoľko tento nepostupoval v zmysle platných právnych predpisov. Konkrétne, nesprávny úradný postup žalovaného spočíva v neaplikovaní ZVO na výber nového dodávateľa jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie. Žalobca bol na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR č. 1135/2006-2230-8 zo dňa 14.8.2006 (a predtým rozhodnutia č. 412/1999-1040 zo dňa 24.2.1999, rozhodnutia č. 6/2003/KM zo dňa 12.3.2003) určený ako jediný systémový integrátor JISHM. Je nepochybné, že žalovaný ako verejný obstarávateľ v zmysle ZVO bol oprávnený v zmysle zákona o hospodárskej mobilizácii určiť viacero systémových integrátorov JISHM, k čomu ho viedli požiadavky na vytvorenie nového systému JISHM postaveného na centralizovanom princípe. Žalovaný bol však viazaný ust. § 33 zákona č. 179/2011 Z. z., podľa ktorého na obstarávanie majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie vzťahuje zákon o verejnom obstarávaní a bol teda je povinný postupovať podľa tohto zákona. 1.6. Výška škody bola žalobcom stanovená znaleckým posudkom č. 86/2011 znaleckou organizáciou z príslušného odboru, a to Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. so sídlom Česká 15, Bratislava 831 03. Znaleckým posudkom je určená výška ušlého zisku žalobcu z dôvodu nerealizovania prác súvisiacich s plnením úloh vyplývajúcich z opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s rozhodnutím žalovaného, ktorej vznik je v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Opakujúce sa príjmy z predmetných činností bolo možné na strane žalobcu pri bežnom chode udalostí očakávať, nakoľko bol jediným subjektom vykonávajúcim udržiavanie, aktualizáciu a servis JISHM, avšak v dôsledku škodovej udalosti, ktorá zasiahla do priebehu deja vedúceho k zisku žalobcu, teda v dôsledku nesprávneho úradného postupu spočívajúcom vo výbere nového dodávateľa bez uskutočnenia verejného obstarávania v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, tieto príjmy žalobca nedosiahol. K príčinnej súvislosti uviedol, že pri nemožnosti získania stopercentného dôkazu je potrebné sa uspokojiť s takými dôkazmi, ktoré sú dostatočné na to, aby sudca v rámci aplikačnej rozhodovacej činnosti nadobudol presvedčenie o dokazovanej skutočnosti, čo znamená, že vo všeobecnosti by škoda za pravidelného priebehu vecí nebola bez škodcovho konania vôbec vznikla. 1.7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že odvolacím súdom bol zaviazaný vysporiadať sa so skutočnosťou, že žalobca nepodal ponuku vo výberovom konaní uskutočnenom na základe výzvy na predloženie ponuky na predmet obstarania "JISHM" zo dňa 12.10.2007. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca bol už pred uskutočnením predmetného výberového konania jediným subjektom, ktorý vykonával údržbu, aktualizácie a servis JISHM (rozhodnutie MH SR č. XXXX/ XXXX-XXXX-X zo dňa 14.8.2006) a ďalej na skutočnosť, že žalobca opakovane listami zn. XXXX- XXX/Pmo zo dňa 19.10.2007, zn. 2007-742/Pmo zo dňa 18.10.2007 ako aj listom jeho právneho zástupcu zo dňa 19.10.2007 upozorňoval na nezákonnosť, neobjektívnosť a nejasnosť spôsobu výberu nového dodávateľa JISHM a žiadal tento stav odstrániť. Podľa názoru súdu občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Samotná skutočnosť nepodania ponuky do nezákonného výberového konania podľa názoru súdu nemôže ísť k tiaži žalobcu , nakoľko by došlo k popretiu elementárnej spravodlivosti. Súd by tak neposkytoval ochranu práva účastníka, ktorý mal záujem predísť škode upozorňovaním na nezákonnosť a neobjektívnosť výberového konania (predchádzanie škodám), čo by nenapĺňalo ani výchovnú funkciu súdneho rozhodovania. Nejaví sa spravodlivé poskytnúť ochranu nezákonnému postupu uskutočnenému žalovaným a v dôsledku tejto ochrany uprieť ochranu práva žalobcu . Uplatnením právnej zásady ius ex iniuria non oritur (z bezprávia právo nevznikne) sa žalovaný nemôže dovolávať ochrany svojho nezákonného úradného postupu. 1.8. Napokon skutočnosť podania či nepodania ponuky v predmetnom nezákonnom výberovom konaní nie je z hľadiska príčinnej súvislosti nijako významná. Žalobca v čase uskutočnenia výberového konania činnosti údržby, aktualizácie a servisu JISHM už vykonával a nemal započať výkon týchto činností až na základe výberu vo výberovom konaní. Príčinná súvislosť medzi príčinou (nesprávnym úradným postupom spočívajúcom vo výbere iného dodávateľa JISHM bez postupu uvedeného v z.č. 25/2006) a vznikom škody tak zostáva neprerušená, nakoľko nebyť nesprávneho úradného postupu
- uskutočnenia nezákonného výberu nového dodávateľa JISHM, žalobca by naďalej svoju činnosť vykonával, tak ako ju vykonával pred týmto nesprávnym úradným postupom. 1.9. Pokiaľ žalovaný namietal, že neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom žalovaného a vznikom škody z dôvodu, že ak by aj žalovaný vyberal nového systémového integrátora na základe verejného obstarávania nie je isté, či by sa žalobca stal výhercom vo výberovom konaní a že by z tohto dôvodu mal potom aj zisk, ako aj, že zmluvy o dielo sa uzatvárali len na obdobie jedného roka, v tomto smere
súd poukázal na abstraktnosť ušlého zisku, ktorý nie je možné porovnávať so skutočnou škodou, napr. ak by takáto škoda vznikla tým, že žalovaný by odstúpil od uzatvorenej zmluvy. Keďže ušlý zisk nie je skutočnou škodou, predpoklad, či by sa stal žalobca víťazom alebo či by získal zisk, sú rovnako hypotetickou úvahou. Preto, ak vznikla škodová udalosť jej následok je možné odvodiť od reálnych okolností, ktorými v tomto prípade sú existencia vzniknutého a trvajúceho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, existencia reálneho zabezpečovania predmetu zmluvy udržiavaním programov ATON a AMION v už existujúcom programe JISHM, či existencia rozsahu celkovej podnikateľskej činnosti zameranej na dodávanie služieb žalobcom žalovanému. Tiež je dôležitá skutočnosť, že v čase, keď žalovaný sa rozhodol použiť výnimku zo ZVO na zabezpečenie JISHM končila platnosť zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným pričom zmluva bola medzi týmito účastníkmi uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, čo znamená, že účastníkom bolo známe ustanovenie § 381 Obch. Zákonníka, podľa ktorého namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká. 1.10. Podľa názoru súdu prvej inštancie bol nárok uplatnený žalobcom v príslušnom súdnom konaní riadne prerokovaný a neviedol k úhrade nároku žalobcu zo strany žalovaného, čoho potvrdením je zamietavá odpoveď žalovaného v liste č. 514/20114220 zo dňa 8.9.2011. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žaloba je z dôvodu nedostatočného prerokovania nároku neprípustná, túto súd nepovažoval za dôvodnú. I v prípade, že by nedošlo k riadnemu prerokovaniu nároku žalobcu , tento nedostatok by bol len odstrániteľnou prekážkou konania podľa ust. § 104 Občianskeho súdneho poriadku (napr. stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR (R20/1981). 1.11. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. a žalobcovi priznal úrok z omeškania z istiny od 17.09.2011, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania prvým dňom nasledujúcim po oznámení žalovaného, že nárok žalobcu neuznáva. 1.12. Čo a týka ďalších namietaných dôvodov súd prvej inštancie k nesprávnemu úradnému postupu či je možné, aby žalovaný za uvedeného znenia ustanovenia vyhlášky č. 119/2003 Zz určil za systémového integrátora jeden alebo viacero subjektov uviedol, že ust. §4 ods. 2 vyhl. č. 119/2003 Z. pripúšťalo výber i viacerých subjektov, i keď bol v ust. § 4 písm. d) zákona o hospodárskej mobilizácii (účinný do 31.08.2009 ) označený subjekt hospodárskej mobilizácie v jednotnom čísle. S poukazom na Legislatívne pravidlá vlády SR preto žalovaný použil správny výklad. 1.13. Pokiaľ žalobca ďalej napádal zákonnosť rozhodnutia Ministerstva hospodárstva č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.3.2008 a v príčinnej súvislosti s ním odôvodňoval vznik škody nemožno túto žalobcovi priznať z dôvodu že napádané rozhodnutie nebolo zrušené alebo zmenené, tak ako si to vyžaduje zákonná úprava. Zrušenie rozhodnutia alebo jeho zmena nie je nutné v prípade, ak orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc (§6 ods. 4 z.č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnom moci), avšak v prejednávanej veci súd nezistil, že by súd porušil svoju právomoc. 1.14. Rovnako mal zato, že v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného stanovených zákonom č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákonom č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite, napriek tomu, že boli konštatované v Protokole o výsledku kontrolu uskutočnenej Úradom vlády SR, nemohlo dôjsť ku vzniku škody na strane žalobcu. Nezákonný alebo nesprávny spôsobom hospodárenia žalovaného, prípadná nezákonnosť či neodôvodnenosť vynakladania prostriedkov z verejného rozpočtu nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcovi. 1.15. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko bol v konaní úspešný. 2. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 50C/169/2011 - 773 zo dňa 24.júna 2016 súd prvej inštancie doplnil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/169/2011 - 688 zo dňa 20.04.2016 tak, že žalovanému uložil povinnosť uhradiť k rukám žalobcu iné trovy konania vo výške 4.444,16 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2.1. Dopĺňací rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 151 ods. 8 ; § 137; § 166 ods. 1 a 2 O.s.p., a § 72 ods. 1 ; § 73 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy dôvodiac , že vzhľadom k tomu, že vo veci samej nerozhodol o všetkých trovách konania v súlade s ust. § 151 ods. 8 O.s.p., podľa ktorého vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva, súd doplňujúcim rozsudkom rozhodol o iných trovách konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu iných trov konania. Žalobca si pred vyhlásením rozsudku dňa 02.04.2013 20.02.2008 uplatnil náhradu výdavkov na cestovné, a to motorovým vozidlom zn. S., U. J. za účasť na pojednávaniach dňa 10.12.2012, dňa 24.10.2012, dňa 03.07.2013, dňa 20.03.2013 v sume 1.043,53 €. Súd priznal žalobcovi trovy, ktoré
mu vznikli preukázateľne v súvislosti s jeho účasťou na súdnych pojednávaniach a to dňa 10.12.2012, dňa 24.10.2012, dňa 03.07.2013, dňa 20.03.2013 ,jednak za ubytovanie v celkovej sume preukazovanej dokladmi o zaplatení sume 424,80 €, ako aj cestovné náklady spočívajúce z cesty J. - L. a späť v sume 179,36 € (4x cestovný lístok IC J. - L. - J. - Y. G. po 44,84 €). Súd nepriznal žalobcovi ním uplatnené cestovné za použitie motorového vozidla vyúčtované v celkovej výške 1.043,56 € v súlade s bežnou praxou a hospodárnosťou konania, keď súd pokiaľ sa nejedná o prípad osobitného zreteľa, priznáva účastníkom konania náhradu cestovného za verejný dopravný prostriedok. K náhrade trov konania prislúcha žalobcovi aj suma 3.840,00 € za úhradu znaleckého posudku. Iné trovy konania spolu činia sumu 4.444,16 € (424,80 € +179,36 € +3.840 €). 3. Opravným uznesením č.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016 súd prvej inštancie opravil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 50C/169/2011 - 715 zo dňa 20.04.2016 tak, že číslo konania uvedené na prvej strane v pravom hornom rohu uznesenia má správne znieť: "50C/169/2011-715". Súčasne opravil výrok doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 50C/169/2011 - 773 zo dňa 24.06.2016 tak, že má správne znieť: "Súd dopĺňa rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 50C/169/2011 - 715 zo dňa 20.04.2016 nasledovne: Žalovaný je povinný uhradiť k rukám žalobcu iné trovy konania vo výške 4.444,16 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku", s odkazom na ust § 164 O.s.p. keďže sa jedná o zrejmé chyby v písaní. 4. Rozsudok, dopĺňací rozsudok ako aj opravné uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný vytýkajúc súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci keď vyhodnotil postup žalovaného pri použití výnimky z aplikácie ZVO v zmysle § 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona pri výbere nového systémového integrátora „JISHM za nesprávny úradný postup, ktorý zakladá jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Aj keby bol postup podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene niektorých zákonov pri obstarávaní nového JISHM vyhodnotený za nesprávny, neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho nesprávnym postupom a vznikom škody žalobcovi tak ako ju ustálil okresný súd. Rozhodnutie žalovaného vymeniť aplikačný program JIHSM má oporu v zákone, teda aj s tým spojený výber dodávateľa tohto nového programu. Či by žalovaný vyberal nového dodávateľa na základe zákona ZVO alebo použitím výnimky z tohto zákona - výzvou na predloženie ponuky neznamená, že by bol žalobca úspešný v jednom alebo druhom konaní. Nesprávny úradný postup nebol spôsobilý vyvolať vznik škody u žalobcu tak ako to tvrdí okresný súd. Aj v prípade výberu dodávateľa postupom podľa ZVO by bol následok rovnaký, t.j. úspešný mohol byť úplne iný subjekt ako žalobca by neplnil úlohy z opatrení hospodárskej mobilizácie. Medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného spočívajúcom v neaplikovaní ZVO na výber nového dodávateľa a náhrady škody, ktorej sa žalobca domáha, nie je vzťah príčiny a následku. Nesprávny je preto záver súdu prvého stupňa, že príčinou následku (výber iného dodávateľa JISHM bez uskutočnenia verejného obstarávania podľa ZVO za výber iného a že v prípade, ak by žalovaný postupoval v zmysle ZVO a nového dodávateľa by vybral v rámci VZO ku škode by nedošlo) bol nesprávny postup žalovaného. Zotrval na tvrdení, že žalobca nemohol dosahovať a ani by nemal dosiahnuť žiaden zisk v súvislosti s plnením opatrení HM, keďže zo strany žalovaného sú v zmysle zákonných ustanovení uhrádzané len samotné výdavky (náklady). Znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý predložil žalobca je irelevantný a je nesprávny, pretože o.i. nelogicky až absurdne pri rámci výpočte ušlého zisku žalobcu vychádzal z výšky fakturovaných úkonov spoločnosti VUJE, a.s., nakoľko VUJE, a.s. vytvorila celkom nový aplikačný program EPSIS (ktorý v súčasnosti udržiava) a žalobca vytvoril a udržiaval programové prostriedky ATOM a AMION. Princíp fungovania programových prostriedkov žalobcu (ATOM a AMION ) je zásadne odlišný od aplikačného programu EPSIS vytvoreného spoločnosťou VUJE, a.s.. Za nepochopiteľné a nesprávne považuje žalovaný ktorý je od roku 2010 vlastníkom nového JISHM, výpočet sumy náhrady škody za nesprávny úradný postup v rámci rokov 2008 až 2017, nakoľko rieši výpočet hodnoty straty zisku, ale v rámci Hospodárskej mobilizácie nemôže subjekt HM kalkulovať s peniazmi štátneho rozpočtu ako s finančnými zdrojmi, ktoré je žalovaný povinný mu každoročne uhrádzať. V prípade, že by žalovaný nemal dostatok finančných zdrojov na medzirezortnom rozpočtovom podprograme XXHXX, tak by žiadnym subjektom HM neuhrádzal finančné prostriedky na úhradu výdavkov v tej výške, ako po iné roky. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný z dôvodu vylúčenia všetkých pochybností doplnil svoje odvolanie aj o odvolanie voči Doplňujúcemu rozsudku a Opravnému uzneseniu. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí venoval významný priestor právnemu posúdeniu nesprávneho úradného postupu žalovaného, v rámci
čoho reagoval na všetky námietky žalovaného, vysporiadal sa s nedostatkami, vytýkanými mu odvolacím súdom a podrobne vysvetlil jednotlivé právne úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákonných povinností, ktoré zakladajú jeho zodpovednosť za škodu. Žalobca preto necíti potrebu opakovať tento právny názor a odkazuje jednak na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ako aj na svoje skoršie vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 10.6.2013. 5.1. Napriek tomu, žalobca zdôrazňuje, že bol v čase uskutočnenia výberového procesu jediným subjektom plniacim úlohu systémového integrátora, a to prostredníctvom špeciálne na tento účel vyvinutých vlastných programových prostriedkov C. a C. a poberal za tieto činnosti peňažné prostriedky. Skutočnosť či žalobca podal alebo nepodal ponuku vo výberovom konaní je irelevantná, nakoľko žalobca už vykonával pre žalovaného vyššie uvedenú činnosť v čase pred nezákonným výberom nového dodávateľa a výlučne v dôsledku tohto nezákonného a nesprávneho úradného postupu žalovaného ju už naďalej nevykonával (str. 26, 32-35 rozsudku). Práve v dôsledku výberového procesu došlo k zmene programového prostriedku a subjektu vykonávajúceho túto činnosť a zároveň k zmene subjektu, ktorému plynú finančné prostriedky za túto činnosť. Hoci žalobca od začiatku upozorňoval na nezákonnosť tohto výberového procesu, žalovaný tvrdí, že bez toho, aby sa žalobca predmetného procesu zúčastnil a bol v ňom úspešný, nemohla mu vzniknúť ani škoda v príčinnej súvislosti s týmto procesom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že ku škode nedošlo, pretože oblasť hospodárskej mobilizácie nie je podnikateľskou činnosťou a žalobca by z nej nemal dosahovať zisk, toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnych postulátoch. Žalovaný nerozlišuje medzi pojmom ušlý zisk ako kategórie zodpovednosti za škodu a zisk ako kategórie podnikateľskej činnosti. Kategória ušlého zisku je kategóriou, ktorá sa určuje na základe nie skutočných výnosov, ale na základe predpokladaných výnosov, vychádzajúcich z obvyklého stavu veci. Žalovaný akoby vo svojej argumentácii tento stav nereflektoval, čo ho vedie k nesprávnemu záveru, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Výpočet ušlého zisku žalobcu v znaleckom posudku bol výlučne založený len na hospodárskych výsledkoch žalobcu. Celkové vynaložené peňažné prostriedky zo strany žalovaného v prospech spoločnosti VUJE, a.s. v rokoch 2008-2011 boli vo výške 3.096.733,- EUR. Uvedená skutočnosť opäť preukazuje, že pri obvyklom chode udalostí by žalobca zisk dosiahol, nakoľko žalovaný disponoval dostatočnými peňažnými prostriedkami. 6. Žalovaný v replike uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v predchádzajúcich vyjadreniach a vzhľadom nato, že zaslané vyjadrenie žalobcu je takmer identické s predchádzajúcimi stanoviskami nemá dôvod sa k predloženým listinám opätovne vyjadrovať. 7. Žalobca sa k replike žalovaného nevyjadril. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu t.j. v jeho vyhovujúcej časti podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. na ktorom zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to : listom MH SR zn. 412/1999-0140 zo dňa 24.2.1999, rozhodnutiami MH SR č. 6/2003/ KM zo dňa 12.3.2003, č. 1135/2006-2230-8 zo dňa 14.08.2006, metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.12.2006, Informáciou pre vedúceho služobného úradu č. XXX/XXXX-XXXX zo dňa 17.07.2007, výzvou na predloženie ponuky MH SR zn. 983/2007-2050 zo dňa 12.10.2007, listami žalobcu zn. 2007-742/Pmo zo dňa 18.10.2007, zn. 2007-743/Pmo zo dňa 19.10.2007, zn. 2007-798/Pmo zo dňa 5.11.2007,listami MH SR zn. 1361/2007-2050 zo dňa 26.10.2007, zn. 1572/2007-2050 zo dňa 4.12.2007, zn 1565/2007-2050 zo dňa 4.12.2007, zn. 814/2080-1020 zo dňa 08.04.2008,zápismi zo zasadnutia komisie pre riešenie dodávky jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie dňa 5.11.2007 a 12.11.2007, informáciami pre vedúceho služobného úradu MH SR č. 1474/2007-2050 zo dňa 13.11.2007, č. 1648/2007-2050 zo dňa 18.12.2007, 60/2008-1020 zo dňa 11.1.2008, rozhodnutiami MH SR č. 872/2007-2050-9 zo dňa 19.12.2007, č. 58/2008-1020-2 zo dňa 11.01.2008, č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.03.2008,informáciou MH SR zn. 131/2008-1020 zo dňa 24.1.2008, oznámením GP SR zn. VI/1 Gd 485/08-10 zo dňa 23.4.2009, protokolom o výsledku kontroly Úradu vlády SR vykonanej v čase od 02.11.2010 do 20.12.2010 na MH SR na základe poverenia č. 3/2010, metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 13.03.2006 a č. 1399-200/2006 zo dňa 14.11.2006, zmluvou o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa 22.03.2007 a č. XXXX/XXXX zo dňa 22.3.2007, oznámeniami o verejnej súťaži zverejnených vo Vestníku verejného obstarávania, metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie č. XX-XXXX/XXXX zo dňa 03.02.2012 a č. 95-5000/2012 zo dňa 16.02.2012, rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. 59/2007 z 27.6.2007 a č. 48/2008 z 4.6.2008, uznesením ČVS: J.-XXX/BPK-L.-XXXX J., Úrad boja proti korupcii, vyjadrením MH SR č. 169/2009-3100 zo dňa 23.01.2009, podnetom žalobcu na podanie protestu generálneho prokurátora proti nezákonnému rozhodnutie MH SR č.k. 58/22008-1020-7 zo dňa 28.03.2008, vyjadrením žalovaného listom zo dňa 23.01.2009 k podnetu, žiadosťou žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.03.2011 a doplnením žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.05.2011,listom MH SR zn. 514/2011-4220 zo dňa 08.09.2011,informáciou pre vedúceho služobného úradu č. 121/2008 zo dňa 21.01.2008,metodickým usmerním OVO č. 37-5000/2012 zo dňa 03.02.2012 a 06.02.2012, rozhodnutiami MH SR č. 59/2007 a č. 48/2008, znaleckým posudkom č. 86/2011 a vyjadrením znaleckej organizácie zo dňa 10.06.2013 a 23.02.2016 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je treba v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť, pretože súd prvej inštancie vec neposúdil správne po právnej stránke. 9. Odvolací súd aj po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že na podklade súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu možno mať za ustálené, že žalobca zabezpečoval od roku 1994 úlohy a povinnosti systémového integrátora JISHM a bol určený za subjekt hospodárskej mobilizácie. V priebehu roka 2007 Ministerstvo hospodárstva malo niekoľko podnetov, v ktorých sa poukazovalo na to, že programové prostriedky ATOM a AMION spravované žalobcom sú vzhľadom na vývoj v informačných technológiách zastarané. Na základe týchto požiadaviek bol ministrovi hospodárstva predložený návrh na nové riešenie JISHM v rezorte hospodárstva. Výzvou na predloženie ponuky predmet obstarania JISHM bolo oslovených 6 uchádzačov, medzi ním bol aj žalobca, ktorý dňa 19. 10. 2007 doručil na Ministerstvo hospodárstva SR list č. 2007-742/PMo ako odpoveď na predloženie ponuky na predmet obstarania, obsahom ktorého však nebola ponuka na riešenie JISHM. Dňa 05. 11. 2007 boli doručené na Ministerstvo hospodárstva SR podklady do výberu od spoločností VUJE, a.s., ASCO Slovakia, a.s. a Coopex Soft, pričom v liste od žalobcu bolo uvedené, že spoločnosť má záujem sa zúčastniť procesu výberu dodávateľa, avšak pre nejasnosti, ktoré neboli vysvetlené, nepredkladá ponuku v tomto termíne. Žalobca za nesprávny úradný postup v príčinnej súvislosti s ktorým mu vznikla škoda považoval výnimku z aplikácie ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) ZVO. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že medzi jednotlivými alternatívami vyjadrenými v predmetnom ustanovení zákona o verejnom obstarávaní sa nachádza spojka "alebo" a preto vždy musí byť splnená podmienka, že sa jedná o zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné a k tomu musí byť splnená jedna z ďalších podmienok, a to buď použitie bezpečnostných opatrení na základe zákona alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo potreba ochrany základných záujmov Slovenskej republiky považuje odvolací súd tento záver za správny. Žalovaný v konaní nepreukázal, že v čase, keď použil výnimku zo ZVO bol predmet zákazky zaradený do stupňa Prísne tajné alebo tajné. Uvedenú skutočnosť nepotvrdili ani svedkovia A.. E. R., A.. Ľ. V. a A.. E. R. vypočutí súdom a uvedenú skutočnosť nepotvrdzuje ani rozhodnutie ministra MH SR č. 59/2007 č. 48/2008, keď v zozname utajovaných skutočností v pôsobnosti MH SR pre danú oblasť neboli uvedené utajované skutočnosti označené ako Prísne tajné alebo Tajné. Za správnu úvahu pokladá odvolací súd aj apeláciu na sémantický výklad právnej normy s tým, že súd nie je oprávnený vykladať normy inak, než ju vyjadril zákonodarca (IV. ÚS 156/2012-17), v opačnom prípade sa jedná o prejav arbitrárnosti (I. ÚS 338/06-21). Dôslednej analýze podrobil súd prvej inštancie aj námietky žalovaného, ktorými preukazoval rôzny výklad sporného ustanovenia metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie č. XXXX- XXX/XXXX zo dňa 15.12.2006 a usmernením č. XX-XXXX/XXXX zo dňa 03.02.2012 a č. 95-5000/2012 zo dňa 16.02.2012 k predmetnému zákonu, ako aj právny názor Generálnej prokuratúry SR uvedený v oznámení Generálnej prokuratúry SR, VI/1 Gd 485/08-11 zo dňa 1.6.2009 pričom prijatý záver s odkazom na ust.§ 135 ods. 2 O.s.p. a naplnením zásady iura novit curia aj správne vyhodnotil, že súd nie je viazaný interpretáciou sporných ustanovení Úradom pre verejné obstarávanie. Ak teda súd prvej inštancie určil, že nesprávny úradný postup je postup žalovaného v rozpore s ust. § 1 ods. 2 písm. b) ZVO t. j. neaplikovanie predmetného zákona na výber nového dodávateľa JISHM za podmienok určených v ZVO, keďže žalovaný je štátnym orgánom a verejným obstarávateľom považuje tento záver odvolací súd za správny, pričom na zdôraznenie správností prijatého záveru z dôvodu vyčerpávajúceho zdôvodnenia súdom prvej inštancie nemá nad rámec jeho úvah čo uviesť. 10. Napriek tomu, odvolací súd zastáva názor, že v danej veci súdom prvej inštancie zistený nesprávny úradný postup nie je objektívne spôsobilý založiť vznik zodpovednosti za škodu, tak ako to má na mysli zákon č. 514/2003 Z.z.. Ministerstvo hospodárstva SR je v zmysle kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre riadenie úloh hospodárskej mobilizácie a podľa § 10 písm. d) zák.č. 414/2002 Z.z. o hospodárskej mobilizácii koordinuje a zabezpečuje vývoj, udržiavanie a využívanie jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie a upresňuje subjektom hospodárskej mobilizácie spôsob používania, spracovania a aktualizácie údajov sledovaných v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie. Z uvedeného vyplýva, že bolo plne v kompetencii žalovaného zabezpečiť nový aplikačný program pre JISHM vzhľadom na vývoj v oblasti informačných technológii. 11. Legitímna potreba výmeny programových prostriedky JISHM žalovaného predchádzala výberovému konaniu na dodávku nového JISHM, ktoré či s použitím výnimky z aplikácie ZVO, alebo bez nej
ako také, samé o sebe nie je spôsobilé založiť objektívnu zodpovednosť štátu, keďže výberové konanie resp. verejné obstarávanie je len jedna fáza na základe ktorej Ministerstvo hospodárstva SR začína so subjektom hospodárskej mobilizácie správne konanie. Nejedná sa preto o taký nesprávny úradný postup aký má na mysli zák. č. 514/2003 Z.z., keďže započatý proces výmeny doterajších programových systémov bez ďalšieho, t.j. bez následných rozhodnutí nie je ukončeným, konštitutívnym procesom, pretože subjekt hospodárskej mobilizácie je v zmysle § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 písm. b) citovaného zákona určovaný rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR v správnom konaní. Uvedenému nasvedčuje vydanie rozhodnutia dňa 19.12.2007 č. 872/2007-2050-9 MH SR že spoločnosť Asseco Slovakia, a,.s. je subjektom hospodárskej mobilizácie s účinnosťou od 01.01.2008; vydanie rozhodnutia dňa 11.01.2008 pod č. 58/2008-1020-2 o zastavení konania ( podľa § 30 ods. 1 písm. h) z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) voči spoločnosti Asseco Slovakia, a.s. pretože MH SR ešte neurčilo spoločnosť, ktorá spĺňa všetky predpoklady, aby plnila funkciu systémového integrátora hospodárskej mobilizácie; oznámenie spoločnosti VUJE, a.s., že na základe poverenia vedúceho služobného úradu MH SR Ing. Petra Bučku zo dňa 21.01.2008 bola vybratá za dodávateľa nového "Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie"; rozhodnutie zo dňa 28.03.2008 č. 58/2008-1020-7 MH SR určilo spoločnosť VUJE, a.s. za subjekt hospodárskej mobilizácie; zmluva o dielo č. XX/XXXX- XXXX-XXXX zo dňa 28.3.2008 medzi žalovaným a spoločnosťou VUJE, a.s., ktorej predmetom je dodanie JISHM. Odvolací súd má zato, že pokiaľ totiž orgán zisťuje, a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia a prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 5 a nasl. zák.č. 514/2003 Z.z., záver ktorý vychádza z ustálenej judikatúry, napr. z rozsudku NS SR zo dňa 30.marca 2011 sp.zn.3 Cdo 220/2010. Na tieto prípady slúži systém opravných prostriedkov v správnom konaní, ktorých účelom je dosiahnutie nápravy právnych alebo skutkových pochybení, ktorých sa dopustili štátne orgány. 12. Ak by aj vytýkaný nesprávny úradný postup bol spôsobilý pre vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť však súčasne splnené ďalšie základné zákonné podmienky a to existencia škody (skutočnej škody a ušlého zisku) a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. 13. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bol riešený vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia 3Cdo 313/2009, sp. zn. 2 Cdo 153/2014, sp. zn. 6 MCdo 11/2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009) keď niektoré z nich boli uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR (R 21/1992, R 28/2008, R 137/2014). Podľa záverov obsiahnutých v týchto rozhodnutiach sa vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálnym nexusom) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Ak príčinou škody je iná skutočnosť zodpovednosť za škodu nenastáva
13.1. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení usmernil súd prvej inštancie, že pokiaľ použitím výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní v zmysle § 1 ods.2 písm. b) došlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca uplatňuje z tohto nesprávneho úradného postupu škodu, musí zdôvodniť vecnú väzbu medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Nesprávny úradný postup totiž môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá je priamo a nesprostredkovane spôsobená iba týmto postupom. Zodpovednosť nemožno robiť závislou
na neohraničenej kauzalite, keďže základnou črtou príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina výlučne predchádza následku a vyvoláva ho. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že v rámci analýzy skutkového deja neupriamil svoju pozornosť na skúmanie existencie príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom a údajnou vzniknutou škodou a neuviedol z ktorých dôkazov pre prijatie tohto záveru vychádzal, pochybenie ktoré ani v následnom, v poradí druhom rozsudku súd prvej inštancie neodstránil, keďže podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci súd prvej inštancie sa opätovne obmedzil iba na všeobecnú úvahu o príčinnej súvislosti medzi konaním a škodou, ktorá nebola podložená žiadnym relevantným dôkazom. Zákon č. 514/2003 Z.z. nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov štátu. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu pritom zaťažuje poškodeného. 13.2. Za účelom zistenia príčinnej súvislosti zopakoval odvolací súd dokazovanie v zmysle § 384 ods. 1 C.s.p. (pozri odsek 8.) a na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel záveru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať vecnú väzbu (príčinnú súvislosť) medzi nesprávnym úradným postupom štátu a vznikom údajnej škody. 13.3. Odvolací súd naďalej zotrváva na vyslovenom názore v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, že nesporným a vo vzťahu k posúdeniu príčinnej súvislosti relevantným faktom je, že žalobca nepredložil podklady na riešenie nového aplikačného programu JISHM na základe ktorých by mohla predmetná komisia navrhnúť uvedenú spoločnosť vedúcemu služobnému úradu Ministerstva hospodárstva ako budúceho dodávateľa nového aplikačného programu. Žalobca doručil iba námietky voči výberu nového dodávateľa a pre absenciu návrhu na riešenie JISHM nemohol byť komisiou tento materiál posudzovaný. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že nepodanie ponuky do nezákonného výberového konania nemôže ísť k tiaži žalobcu, nakoľko by došlo k popretiu elementárnej spravodlivosti a súd by tak neposkytoval ochranu práva účastníka, ktorý mal záujem predísť škode upozorňovaním na nezákonnosť a neobjektívnosť výberového konania je plne opodstatnené, so záverom ktorým odvolací súd plne súhlasí, avšak táto úvaha je relevantná vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu, ktorá popretá nebola, keďže sa súd vysporiadaval s hmotnoprávnymi predpokladmi pre priznanie nároku na náhradu škody, ale táto okolnosť z hľadiska posúdenia príčinnej súvislosti je bezpredmetná. Tým, že súd žalobu považuje za nedôvodnú pre nesplnenie týchto predpokladov, neposkytuje ochranu nezákonnému postupu uskutočnenému žalovaným a neupiera ochranu práva žalobcu, tak ako to zhodnotil súd prvej inštancie. 13.4. Taktiež odvolací súd nepovažuje za správnu úvahu súdu prvej inštancie, že nepodanie ponuky v predmetnom nezákonnom výberovom konaní nie je z hľadiska príčinnej súvislosti nijako významné, keďže žalobca v čase uskutočnenia výberového konania činnosti údržby, aktualizácie a servisu JISHM už vykonával a nemal započať výkon týchto činností až na základe výberu vo výberovom konaní. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Žalobca poskytoval pre žalovaného služby v oblasti hospodárskej mobilizácie, plnil povinnosti zodpovedajúce úlohe systémového integrátora "JISHM“ prostredníctvom programových prostriedkov ATON a AMION, používanie ktorých nezodpovedalo požadovaným parametrom, kvalite a náležitým prvkom, keďže boli databázové programy a práve v prípade, žeby sa uchádzal ako dodávateľ nových programovaných prostriedkov, bol by úspešný a žalovaný by v správnom konaní na základe rozhodnutia určil žalobcu za dodávateľa nových programových prostriedkov, následne by s ním uzatvoril zmluvu, započal by žalobca novú, odlišnú činnosť, v dôsledku nového rozhodnutia žalovaného, preto nemožno potvrdiť správnosť záveru prvoinštančného súdu, že príčinná súvislosť zostáva neprerušená . 13.5. Ani určenie spoločnosti za subjekt hospodárskej mobilizácie automaticky nezakladá nárok na vytváranie zisku, na to, že mu budú prideľované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na jeho podnikateľskú činnosť, tak ako to prezentuje žalobca. Subjekty hospodárskej mobilizácie plnia rozhodnutím uložené opatrenie. Na ich plnenie sú prideľované každoročné prostriedky zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy o financovaní výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu na hospodársku mobilizáciu. Žalovanému zo žiadneho právneho predpisu, ani zo žiadnej zmluvy nevyplýva povinnosť uzavrieť v určenej dobe zmluvu o dielo z ktorej by subjekt HM mohol odvodzovať svoje nároky voči žalovanému a dôvodne očakávať „opakujúce sa príjmy z predmetných činností pri bežnom chode udalostí“. 13.6. Správnosti uvedeného záveru nasvedčuje Zmluva o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa 22.03.2007 (č.l. 288) na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému služby. Táto zmluva bola uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným na dobu určitú do 31.12.2007. Za činnosť v tomto období sa žalovaný v čl. III. bod 3.2. Zmluvy o financovaní výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu na hospodársku mobilizáciu zo dňa 2.04. 2007 (č.l.292) zaviazal uhradiť žalobcovi výdavky formou refundácie, pričom zmluva bola uzatvorená podľa čl. V. bod 5.2. na dobu určitú do 31.12. 2007. Uvedený fakt o.i. vyvracia tvrdenie žalobcu o vzniku škody spočívajúcej v poklese výnosov spoločnosti v rokoch 2008 v príčinnej súvislosti s porušením zákona o verejnom obstarávaní z roku 2007. Naviac, žalovaný mal preukázateľne snahu (zápis z pracovného rokovania 12.08. 2008 č.l. 381) so žalobcom uzatvoriť zmluvy na zabezpečenie prác a služieb týkajúceho sa starého aplikačného systému pre programové prostriedky ATOM a AMION, na ponuky ktoré žalobca nereflektoval. Keďže žalobca nepristúpil k uzavretiu zmluvy o dielo na základe rokovania so žalovaným potom škoda, ktorá podľa žalobcu spočívala v poklese zisku za rok 2008 a následne nebola teda ani bezprostrednou a priamou príčinou spôsobená tým, že žalovaný pri výbere nového dodávateľa nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, ale tým, že žalobcovi k dosiahnutiu zisku chýbal spôsobilý titul, a to zmluva, k uzatvoreniu ktorej nedošlo z dôvodu pasivity žalobcu. 13.7. Ak by aj k spolupráci medzi stranami sporu na základe novo uzavretej zmluvy o dielo došlo, vývoj v oblasti informačných technológii, zastaranosť aplikačného programu ATOM a AMION, potreba riešenia nového, modernejšieho programu ktorý žalobca napriek ponuke žalovaného nevyvinul, legitímne rozhodnutie žalovaného pre zmenu doterajších programových prostriedkov sú dôvodom, že žalobca nemohol opodstatnene očakávať pokračovanie spolupráce so žalovaným až do roku 2017 a tým samozrejme aj rozmnoženie svojho majetku, keď žiaden nový program žalobca nevyvinul a do zamýšľaného výberového konania sa neprihlásil. 13.8. Žalovaný prešiel na nové programové prostriedky, využitie ktorých žalobca ani nespochybňuje a preto výkon činnosti žalobcu ako systémového integrátora "JISHM“ prostredníctvom programových prostriedkov ATON a AMION nebola prerušená označeným nesprávnym úradným postupom, ale v postupnom slede javov bola len jednou, nie priamou a bezprostrednou príčinou, pričom sama o sebe nie je následkom ukončenia činnosti žalobcu, ktorá vyústila v nedosahovaní zisku. Svojou úvahou žalobca sledoval zabezpečenie stabilnej exkluzivity pre dodávanie služieb v oblasti hospodárskej mobility žalobcom ako systémového integrátora "JISHM“ prostredníctvom programových prostriedkov ATON a AMION, ktorá nemá právny základ. 13.9. Tvrdenie žalobcu, že pred nesprávnym úradným postupom bol jediným, výlučným subjektom, ktorý vykonával činnosti v súvislosti s udržiavaním, aktualizáciou a servisov JISHM, za činnosť ktorú poberal od žalovaného pravidelne peňažné prostriedky a nebyť výberu iného dodávateľa JISHM bez postupu uvedeného v zák.č. 25/2006 by ním aj naďalej zostal je z hľadiska preukázania príčinnej súvislosti nedostatočné, keďže všeobecné tvrdenie nepostačuje pre prijatie záveru o splnení zákonnej povinnosti. 13.10. Zo zistenej postupnosti dôležitých faktov možno vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o strate možnosti byť jediným výlučným dodávateľom JISHM považovať za podstatné rozhodnutie zo dňa 28.03.2008 č. 58/2008-1020-7 MH SR ktorým určilo spoločnosť VUJE, a.s. za subjekt hospodárskej mobilizácie a zmluvu o dielo č. XX/XXXX-XXXX-XXXX zo dňa 28.3.2008 medzi žalovaným a spoločnosťou VUJE, a.s., ktorej predmetom je dodanie JISHM, ktoré je právoplatné a účinné a nikdy nebolo zrušené pre nezákonnosť, záver ktorý prijal aj súd prvej inštacnie. 13.11. Odvolací súd v absolútnej zhode s vyjadrením žalovaného, preto uzatvára, že medzi postupom žalovaného pri výbere dodávateľa a žalobcom tvrdenou škodou je množstvo premenných, ktoré v žiadnom prípade nemôžu zakladať pravdepodobnosť rozmnoženia v majetkovej sfére žalobcu, ktorá by sa svojou blížila k istote a týmto je pretrhnutá akákoľvek príčinná súvislosť. 14. V sporoch o náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. bol žalobca ako poškodený ten, ktorý odvodzoval svoje nároky od existencie jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, preto bol povinný ich aj preukázať. Ak žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu čo i len jedného z predpokladov zakladajúcich zodpovednosť štátu za škodu , z ktorého titulu svoje právo na náhradu škody odvodzoval, nemohol byť v spore úspešný.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016 podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd vzhľadom na uvedené potom v zmysle citovaného ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil aj napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, keď dopĺňací rozsudok obsahoval závislý výrok o trovách konania a v danom prípade neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého dopĺňacieho rozsudku.
16. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného, ktoré podal proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava II.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016. Predmetným rozhodnutím súd prvej inštancie ako už bolo uvedené vyššie (pozri odsek 3.) opravil „ č.k. „ napadnutého rozsudku a výrok dopĺňacieho rozsudku , ktorý tak isto obsahoval nesprávne „ č.k.“ napadnutého rozsudku s odkazom na ustanovenie § 164 O.s.p.
16.1. Podľa § 164 ods. 1 O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016 súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
16.2. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie po zistení, že v rozsudku zo dňa 20.04.2016, č. k. 50C/169/2011 - 715, došlo v jeho písomnom vyhotovení k zrejmej chybe v písaní, keď súd nesprávne označil číslo listu rozsudku a v doplňujúcom rozsudku zo dňa 24.06.2016, č. k. 50C/169/2011 - 773 rovnako z tohto dôvodu došlo v jeho písomnom vyhotovení k zrejmej chybe v písaní, keď súd vo výroku uviedol nesprávne zažurnalizované číslo listu opravovaného rozsudku postupoval v súlade s ustanovením § 164 O.s.p., keď zrejmé chyby v písaní opravil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté opravné uznesie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
17. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s §255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).