Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12P/28/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou, v právnej veci starostlivosti o mal. S. N., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L.M. C. L. E., dieťa rodičov: matky D. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Č. O., trvale bytom L. C. L. E., K. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Soňou Miškovičovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Čsl. armády 4 a otca S. Š., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom L. C. L. E., S.. D. XXXX/X, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t a k t o

rozhodol:

I. Maloletý S. N., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. N., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 100,- Eur a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 01.10.2015.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 01.10.2015 do 31.05.2018 v celkovej sume 3.150,- Eur je otec maloletého povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

IV. Na návrh matky sa neupravuje stretávanie otca s maloletým S..

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VI. Otcovi sa ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 458,16 Eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Matka podaným návrhom zo dňa 23.09.2015 žiadala, aby súd rozhodol o zverení maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému S. a otcovi zakázal styk s maloletým S.. Počas konania matka už netrvala na rozhodnutí o zákaze styku. Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 12P/28/2015-73 zo dňa 15.04.2016 rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému S.. Na základe odvolania otca odvolací súd uznesením č. k. 6CoP/94/2016-89 zo dňa 24.01.2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude nariadiť pojednávanie tak, aby účastníci konania mali objektívnu možnosť sa ho zúčastniť a aktívne na ňom uplatňovať svoje práva. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd o návrhu matky dieťaťa, ale súčasne sa riadne vysporiada i s procesnými návrhmi otca dieťaťa, ako účastníka mimosporového konania, týkajúcimi sa úpravy styku s maloletým Adamom.

2. Súd postupoval podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 2 ods. 2 Civilného mimisporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a preto súd prvého stupňa vyzval strany na označenie návrhov na doplnenie dokazovania a následne nariadil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania a opakovane predvolával otca na pojednávanie, a to i prostredníctvom jeho matky, polície ako aj probačného úradníka.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 31 C.m.p. bez prítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil, a to i napriek riadne doručenému predvolaniu. Otec bol počas konania predvolávaný opakovane, prostredníctvom polície, jeho matky, pričom pokusy boli neúspešné a až prostredníctvom probačného úradníka bolo doručenie úspešné po opakovaných urgenciách, aby sa otec dostavil. Otec svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov. Rovnako problematické a zdĺhavé bolo zabezpečenie prítomnosti otca u súdneho znalca.

4. V priebehu konania s poukazom na správanie otca bolo potrebné vydať neodkladné opatrenie na zabezpečenie potrieb maloletého S., a preto konajúci súd uznesením č. k. 12P/28/2015-131 zo dňa 03.08.2017 nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého bol maloletý S. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť.

5. Súd doplnil dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, rozhovorom s maloletým dieťaťom, znaleckým dokazovaním, oboznámením správy z diagnosticko - psychologického vyšetrenia, psychologického a psychiatrického vyšetrenia, obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 12Pr/XX/XXXX a zistil daný skutkový stav.

6. Maloletý S. navštevuje základnú školu. Matka s maloletým S. a jej priateľom B. Y. naďalej žijú v 3-izbovom byte spolu so sestrou matky a jej maloletým dieťaťom. Otec na výživu maloletého neprispieva a ani sa s maloletým nestretáva. Maloletý S. navštevuje psychologickú ambulanciu v G., pedagogicko-psychologickú poradňu v L. C. L. E. a detského psychiatra v P.. Zdravotný stav maloletého S. je vážny a v dôsledku toho má aj problémy so správaním v škole a neustále si vyžaduje prítomnosť matky. Bola u neho diagnostikovaná porucha pozornosti s hyperaktivitou, s vyrušovaním, sťaženou prispôsobivosťou a zvýšenou impulzivitou a s problematickou sociálnou interaktivitou, úzkostná depresívna porucha a panovačnosť. Toto ochorenie má u neho pôvod vo viacerých okolnostiach. Môže to mať genetický základ, dôvod aj v tom, že kedysi matka požívala drogy ako aj spomienky z obdobia, kedy s nimi žil otec maloletého a spôsob jeho správania. U S. je problematické to, že si nepamätá pekné zážitky, ale len negatívne. Z tohto dôvodu má aj negatívne spomienky na otca. Má strach chodiť na Y. sám von, pretože si nevie predstaviť čo by robil, keby stretol svojho otca a on by na neho prehovoril. V prostredí, ktoré pozná napr. v J., kde býva jej mama, chodí von aj sám. Matka pracuje len na dohodu z dôvodu, že maloletý S. si vyžaduje jej osobnú prítomnosť a z dôvodu problémov v správaní, chodí do družiny len 2-krát v týždni, keď je matka v práci. So zabezpečením starostlivosti jej pomáha mama a priateľ, ktorý platí nájom, stravu. Priateľ matky je zamestnaný a už nie je v sledovaní odborného lekára.

7. Otec vyjadril súhlas so zverením maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s výškou vyživovacej povinnosti, navrhol určiť výživné vo výške 50,- Eur mesačne. Potvrdil, že synovi na výživu neprispieva a uvádzal, že by mal platiť poistku, no svoje tvrdenie nepreukázal. Momentálne je zamestnaný. Otec bol zamestnaný od 08.12.2014 do 01.06.2015 v spoločnosti L. D. D..O..M.., pričom jeho príjem v hrubom bol od 557,40 Eur do 824,80 Eur mesačne a v poslednom mesiaci mal príjem vo výške 258,01 Eur. Pracovný pomer otca bol v spoločnosti ukončený dňa 01.06.2015 na základe dohody a dôvodom bolo požitie alkoholu. Po prepustení z výkonu väzby sa zamestnal v spoločnosti D. Č.. Od 24.09.2015 do 20.12.2015 pracoval na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti a jeho príjem v hrubom bol vo výške od 30,- Eur do 102,- Eur. Od 21. roku veku začal mať problémy s drogami a gamblérstvom. Je liečený u psychiatra MUDr. B. pre problémy s alkoholom. Bol 1-krát hospitalizovaný v P. a naďalej je v ambulantnej starostlivosti, pretože problémy sa u neho zopakovali. Svoj zdravotný stav posúdil tak, že je v pohode, a preto si aj počas konania hľadal prácu v stávkovej kancelárii, či na pozíciu krupiéra, pričom dopytom na Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny L. C. L. E. bolo zistených viacerých pracovných ponúk pre osoby s úrovňou vzdelania otca maloletého a skúsenosťami v stavebníctve.

8. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 0Tp/42/2016-19 zo dňa 03.04.2016 bol otec maloletého dieťaťa vzatý do väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Otcovi maloletého dieťaťa bolo vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že sa vyhrážal dňa 01.04.2016 svojmu otcovi, pričom mu spôsobil zranenia a vyvolal u neho obavu o život alebo zdravie. Z odôvodnenia vyplynulo, že otec maloletého dieťaťa bol už právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin krádeže a v súčasnosti je trestne stíhaný pre zločin lúpeže. Má evidované postihy za priestupky, čo vypovedá o tom, že v rovine občianskeho spolunažívania s blízkymi osobami sa prchká emocionálna stránka jeho osobnosti často navonok prejavuje vo forme protiprávneho konania. Bol hospitalizovaný na psychiatrii, je stále užívateľom THC.

9. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/76/2016-160 zo dňa 27.05.2016 bol otcovi uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so skúšobnou dobou 24 mesiacov a probačný dohľad nad jeho správaním počas skúšobnej doby. Súčasne otcovi bolo ako súčasť probačného dohľadu uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Konanie o probačný dohľad bolo vedené v období od 28.05.2016 do 28.05.2018. Počas tohto obdobia bol otec opakovane vyzývaný, aby sa dostavil na výsluch. Otec pri výsluchu dňa 29.06.2016 uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti D. Č., kde pracuje na dohodu o vykonaní práce a mesačne zarobí na dohodu 150,- Eur, no v skutočnosti dostáva 550,- Eur mesačne. Následne od 26.03.2018 sa zamestnal v spoločnosti D. na dobu určitú do 31.10.2018 ako murár. Dňa 01.03.2018 bol otec pozitívne testovaný na prítomnosť návykovej látky THC a rovnako aj dňa 03.04.2018. Otec nedodržiaval povinnosť navštevovať psychológa a psychiatra počas výkonu ochranného liečenia.

10. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplynulo, že osobnosť maloletého S. je nezrelej štruktúry s ešte nezrelým centrálnym nervovým systémom, detská, vo vývine, s hyperkinetickou poruchou, anamnesticky s disharmonickým vývinom, s prejavmi pervazívnej vývinovej poruchy (asperger syndróm). V správaní maloletého sú prítomné známky hyperkinetickej poruchy, horšia prispôsobivosť voči okoliu, znížené regulovanie a vytrvalosť pri usmerňovaní vlastného správania, nízka sociálna a emocionálna zrelosť, porucha pozornosti. Aktuálne sa javí medikamentózne stabilizovaný, školská úspešnosť sa zlepšila individuálnou integráciu dieťaťa a postupovaním podľa individuálneho výchovno- vzdelávacieho plánu. Emocionálna reaktivita maloletého S. v citovej polarite k matke zahrňuje pozitívne citové väzby. Vo vzťahu k matke prejavuje pozitívne emócie, sám iniciuje fyzické prejavy pozitívnych emócií. Spolu s matkou si vzájomne prejavujú citovú náklonnosť. Vzťah maloletého S. k otcovi je v súčasnosti prevažne negatívny, poznačený zážitkom negatívnych skúseností s otcom v nižšej miere je ovplyvnený názormi blízkej dospelej osoby, v tomto prípade matky, ktoré deti v danom veku prirodzene preberajú. Maloletý S. anamnesticky vykazuje známky strachu z možnej prítomnosti otca. Od otca nepociťuje pozitívne prijatie, označil ho za zdroj konfliktných vzťahov v rodine. Rozvoj citovej väzby maloletého k otcovi bol inhibovaný z dôvodu krátkodobej účasti otca pri výchove dieťaťa a konfliktného rodinného prostredia. Záujem o starostlivosť o dieťa otec prejavil až od S. troch rokov a strávil s ním a jeho matkou v spoločnej domácnosti približne jeden rok. Počas rodičovského spolužitia bol maloletý S. svedkom konfliktoch rodičov a pravdepodobne tiež svedkom užívania návykových látok otcom s dôsledkami na jeho správanie. Matka reaguje na maloletého S. pozitívne, priateľsky, adekvátne reaguje na jeho potreby. Podľa vyjadrenia otca, on nemá v súčasnosti k maloletému žiadny vzťah, pretože sa s ním nevída. Má záujem sa so synom stretávať. Počas vyšetrenia verbalizoval pozitívny vzťah k synovi, nemá záujem mu akýmkoľvek spôsobom ubližovať. Prejavená snaha otca o zabezpečovanie starostlivosti o syna sa v súčasnosti javí skôr ako dôsledok povinnosti platiť výživné a ako reakcia otca na nového partnera matky, ktorého výchovné pôsobenie spochybňuje z dôvodu jeho psychiatrickej anamnézy. Matka maloletého dieťaťa od jeho narodenia saturovala jeho fyzické a emocionálne potreby. Maloletý s ňou od narodenia trávil čas. Výchovné prostredie matky maloletého S. pôsobí ako adekvátne, stabilné a vyhovujúce pre výchovu maloletého. Doterajší výchovný vplyv otca na vývin maloletého možno hodnotiť ako dysfunkčný, pretože sa otec podieľal na výchove syna len

počas obdobia približne jedného roka a až od troch rokov života maloletého, kedy spočiatku maloletý ani nemal vedomosť, že sa jedná o jeho vlastného otca. Počas daného obdobia bol maloletý častým svedkom konfliktov rodičov, hádok, verbálnych a brachiálnych atakov, najmä zo strany otca. Na základe komplexnej forenznej analýzy a posúdenia osobnosti rodičov maloletého a ich psychického stavu znalec skonštatoval, že matka má v súčasnosti lepšie osobnostné a psychické predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického psychického vývinu dieťaťa. Aktuálny psychický stav otca (diagnostikovaná porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu (syndróm závislosti) - abstinuje a syndróm závislosti od viacerých drog, anamnesticky aj gambling, v súčasnosti je aktívnym užívateľom THC) môže sťažovať schopnosť zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o maloletého S.. Na základe posúdenia osobnosti a psychického stavu, matka maloletého dieťaťa nepredstavuje pre jeho vývin hrozbu. S. alkoholu, ako aj iných psychoaktívnych látok u matky v súčasnosti je nepravdepodobný. Matka uvádza už sedemročnú abstinenciu od psychoaktívnych látok. Potreby maloletého S. primárne saturuje matka. Maloletý matku považuje za bezpečnú vzťahovú osobu, na ktorú je citovo naviazaný. Vyplývajúc z komplexnej psychologickej analýzy bolo znalcom odporučené ponechať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky s ohľadom na jeho potreby a osobnostné predpoklady a schopnosti matky. Rodičia nedisponujú schopnosťou vzájomnej konštruktívnej komunikácie, ich komunikácia bola sprevádzaná impulzivitou, verbálnou agresiou, útočnosťou. Osobnosti oboch rodičov v sociálnych a komunikačných zručnostiach sú menej zrelé, deficitné v efektívnosti riešenia vzájomných konfliktných situácií. V ich interakcii sa aktualizujú vzájomné negatívne emócie. Vzájomný vzťah otca a matky maloletého S. sa javí konfliktný a nefunkčný, čo môže sťažovať schopnosť dohodnúť sa na podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Už takmer dva roky spolu nekomunikujú. Znalec navrhol upraviť spôsob stretávania sa otca s maloletým dieťaťom s ohľadom na vek a potreby dieťaťa - nasledovne jedenkrát až dvakrát za mesiac, na dve hodiny za prítomnosti matky a tiež za prítomnosť starej matky zo strany otca dieťaťa, s ktorou mal maloletý v minulosti pozitívny kontakt. Spočiatku odporúča styk realizovať v centrách určených na psychologickú intervenciu. Vhodné je, aby sa rodičia maloletého v kontakte s maloletým vyhli vzájomnej negatívnej kritike. Za podmienok stabilizovaného psychického stavu otca maloletého bola odporučená možnosť postupného rozširovania styku. Dôvodom odmietania stretnutia maloletého s otcom sú prevažne negatívne spomienky na spolužitie s otcom („nespravodlivá“ bitka od otca - maloletý sa sťažuje, že ho otec „bil po riti aj lícach len tak aj keď bol „dobrý“, zatváranie maloletého do izby, zabraňovanie matke, aby za ním išla do miestnosti, konfliktogénne prostredie - vzájomné konflikty a hádky rodičov aj s prvkami verbálnej a brachiálnej agresie (krik, facky, rozbitie skla na dverách, po odchode otca z domácnosti sa ten snažil o násilný kontakt). Na základe daných skutočností bolo odporučené realizovať stretnutie otca maloletým dieťaťom v súčasnosti v obmedzenom režime a za prítomnosti ďalšej dospelej osoby. V prípade, ak by otec maloletého dieťaťa nerešpektoval odporučenia psychiatra a porušil by abstinenciu, čo by následne mohlo viesť k dekompenzácii jeho psychického stavu, uvedené by bolo závažnou prekážkou pre styk otca s maloletým dieťaťom. Maloletý S. v súčasnosti odmieta stretnutia s otcom na základe negatívnej vzťahovej histórie (vzťah a správanie sa otca k maloletému a taktiež k matke maloletého). U maloletého aktuálne prevládajú negatívne postoje smerom k otcovi, ktoré sa viažu na situácie, v ktorých sa správanie sa otca vyvolávalo v maloletom obavy a strach, o seba a aj o matku. Otec má tendenciu uvedené dôvody zľahčovať, svoje konanie považuje za primerané, prípadne vyprovokované matkou. Maloletý S. vyrastá v prostredí, ktoré na základe sociálnych šetrení bol kolíznym opatrovníkom dieťaťa hodnotené ako stabilné, vhodné na zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, pri návštevách neboli zistené nedostatky v domácnosti matky dieťaťa, matka maloletého ako aj jej súčasný manžel sú z hľadiska psychického stavu aktuálne stabilizovaní, z toho dôvodu nie je v súčasnosti nutné zabezpečiť dohľad nad výkonom starostlivosti o maloleté dieťa. Zo strany otca je nutný zodpovednejší prístup k plneniu si rodičovských povinností. V prípade stretávania sa otca s maloletým a jeho matkou v centrách určených na psychologickú intervenciu, referáte poradensko - psychologických služieb bolo rodičom odporučené najmä otcovi poskytnúť poradenstvo v oblasti rodičovských zručností.

11. Kolízny opatrovník navrhol, aby maloletý S. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené stabilné prostredie. Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti, navrhol sumu 100,- Eur mesačne. K navrhovanému spôsobu úpravy stretávania sa, ktorý bol označený znalkyňou uviedol, že nie je možné ho realizovať, pretože centrá, ktoré majú poskytovať odbornú pomoc rodinám, budú zriadené až v januári 2019. Rovnako nie je možné zabezpečiť stretnutia na referáte, keďže nie je možné presne stanoviť deň a hodinu a rovnako tento spôsob stretávania by nebol vhodný vzhľadom na to, že otec porušil podmienky abstinencie. Čo sa týka prípadného zaradenia otca do sociálneho programu, to by

si vyžadovalo prítomnosť maloletého S. a to by rovnako nebolo vhodné vzhľadom na zdravotný stav maloletého.

12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd prvého stupňa rovnaký právny záver, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že rodičia spolu nežijú a dlhodobo spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletého S.. Súd pri rozhodovaní komu z rodičov zverí maloletého S. do osobnej starostlivosti vychádzal najmä z potrieb maloletého S., ktorý je vo výlučnej starostlivosti matky od narodenia s pozitívnym emočným naviazaním na matku, ako aj z pomerov na strane otca, s ktorým maloletý S. nie je dlhodobo v kontakte a naďalej otca odmieta, pričom otec počas celého konania nevynaložil žiadnu aktívnu snahu o obnovenie kontaktu so svojim synom okrem verbalizovaného záujmu o maloletého syna. Otec neurobil ani žiaden pokus o priblíženie sa k synovi, keď došlo k ich náhodnému stretnutiu v pojednávacej miestnosti po tom, ako sa maloletý S. odhodlal povedať konajúcemu sudcovi svoj názor. Žije v domácnosti spolu s matkou a jej súčasným partnerom. V priebehu konania bolo preukázané, že matka sa dokáže riadne postarať o maloletého Adama, poskytuje mu podporu vzhľadom na jeho ochorenie, riadne spolupracuje s ošetrujúcimi lekármi a neboli zistené nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletého S.. Čo sa týka namietaného zdravotného stavu partnera matky, ten bol zo strany ošetrujúceho lekára hodnotený ako stabilizovaný bez potreby medikamentóznej liečby a rovnako aj súdom ustanovený znalec konštatoval, že z hľadiska psychického stavu sú matka a jej partner aktuálne stabilizovaní. Keďže neboli v starostlivosti matky zistené nedostatky, otec vyjadril súhlas so zverením maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, na základe posúdenia osobnosti oboch rodičov a ich schopností nebolo odporučené zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a matka na rozdiel od otca má vytvorené stabilné rodinné prostredie, zveril súd maloletého S. do osobnej starostlivosti matky. Vyživovacia povinnosť bola určená s ohľadom na možnosti a schopnosti otca, ako aj jeho prístup k plneniu si pracovných povinností. Otec skončil predchádzajúci pracovný pomer dohodou (zamestnávateľ otca uviedol, že to bolo z dôvodu požitia alkoholu) a následne len počas dlhého obdobia krátkodobo pracoval na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti. Otec napriek svojim problémom s požívaním návykových látok si hľadal prácu v priebehu konania ako krupiér a ako pracovník stávkovej kancelárie, no v inom odbore si otec prácu na začiatku pojednávania nehľadal. Momentálne sa zamestnal ako murár, teda v odbore, v ktorom mu boli predložené ponuky zistené v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. C. L. E., čím potvrdil, že je schopný si nájsť zamestnanie a pracovať. Otec sa uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom spoločnosťou L. D., D..O..M.. vzdal výhodného zamestnania. Súd správanie otca vyhodnotil tak, že bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodného zamestnania, kde dosahoval príjem cca 500,-Eur mesačne. Po strate zamestnania sa správal vysoko nezodpovedne, aktívne si nehľadal prácu. Počas obdobia, kedy pracoval na dohodu o vykonaní pracovnej činnosti deklaroval nízky príjem, pričom v priebehu konania o probačný dohľad potvrdil svoj skutočný príjem, a to 550,- Eur mesačne. Momentálne je zamestnaný od 26.03.2018 v spoločnosti D. na dobu určitú do 31.10.2018 ako murár s hodinou mzdou 3,40 Eur brutto s možnosťou získania odmien a prémií. Ľahkovážny prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti videl súd u otca aj v tom, akým spôsobom si hľadal prácu a stabilné zamestnanie, ku ktorému aktívne pristúpil až pod ťarchou výkonu probačného dohľadu. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal súd z hodnoty príjmu, ktorý otec dosahoval v predchádzajúcom i v súčasnom zamestnaní, ako aj zo skutočného príjmu počas obdobia výkonu práce na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti, pretože povinnosťou otca je zabezpečiť vyživovaciu povinnosť v rozsahu vlastných reálnych zárobkových schopností a možností, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam otca. Vyživovaciu povinnosť súd určil s účinnosťou od podania návrhu, pretože bolo preukázané, a to aj výpoveďou samotného otca, že si vyživovaciu povinnosť neplní.

25. Zároveň súd vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.10.2015 do 31.05.2018 v celkovej sume 3.150,- Eur (odpočítaná bola matkou potvrdená platba na výživné vo výške 50,- Eur), ktorý súd umožnil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade ich riadneho neplnenia.

26. Spôsob stretávania otca s maloletým synom súd neupravoval z dôvodu, že otec maloletého neprejavoval aktívne snahu o stretnutie sa s maloletým S. a ani naďalej neprejavuje, so synom nie je dlhodobo v žiadnom kontakte a matka žiadala spôsob stretávania neupravovať. Nezotrvala na svojom návrhu na zákaz stretávania sa otca s maloletým. Znalcom navrhovaný spôsob stretávania nie je možné realizovať a ani by nebol momentálne vhodný, keďže otec je aktívnym užívateľom THC s dopadom na jeho správanie a psychický stav. Centrá, ktoré majú poskytovať odbornú pomoc rodinám, budú zriadené až v januári 2019 a rovnako nie je možné zabezpečiť stretnutia na referáte, keďže nie je možné presne

stanoviť deň a hodinu a otec porušil podmienky abstinencie. Čo sa týka prípadného zaradenia otca do sociálneho programu, to by si vyžadovalo prítomnosť maloletého S., nebolo by to vhodné z dôvodu dopadu na zdravotný stav maloletého. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom však zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom, no v tomto prípade je potrebné vzťah a dôveru začať budovať od začiatku po tom, ako u otca dôjde k stabilizovaniu jeho osobného života a aj zdravotného stavu. Bude najvhodnejšie ponechať priestor na to, že ak bude vhodná príležitosť, aby sa otec so synom mohol stretnúť a súčasne maloletý nebol zaťažovaný a nútený do súdom určeného pravidelného kontaktu s otcom, keď by to teraz malo zlý dopad na psychický stav maloletého a ani spôsob a rozsah nie je možné určiť.

27. V zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 57 C.m.p. o trovách konania súd rozhodol tak, že ani jednému z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania. S poukazom na § 55 C.m.p. a dôvody, pre ktoré bolo vykonané znalecké dokazovanie a správanie otca počas celého konania, považoval súd za spravodlivé, aby otec bol zaviazaný k náhrade trov znaleckého dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Účastníkom, ktorí sa vzdali svojho práva podať odvolanie, zaniklo právo podať odvolanie.

Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.