Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-73-2017.pdf
PDF · 93.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/73/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Mihalčinovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie sumy 269,89 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 273,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 258,76 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 11,13 eur od 08.03.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 14.07.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 269,89 eur s príslušenstvom titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti a nákladov na doručovanie.
2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že žalovaná si za obdobie od 01.04.2014 do 31.10.2015 a od 17.06.2016 do 09.11.2016 uplatnila vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaná si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnila za obdobia od 01.04.2014 do 31.10.2015 a to dňa 15.01.2016 a za obdobie od 17.06.2016 do 09.11.2016 a to dňa 09.11.2016. Žalovaná zdravotnú starostlivosť na území SR, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpala aj v období vyňatia z povinného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemala nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 269,89 eur. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanej v období jej vyňatia z povinného zdravotného poistenia v SR je v priložených účtoch poistenca. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti vo výške 258,76 eur výzvou zo dňa 12.04.2016 v lehote 15 dní od doručenia (ktorú prevzala dňa 15.04.2017) a opakovanou výzvou zo dňa 23.05.2016. Následne bola žalovanej zaslaná výzva na úhradu na ďalšie obdobie vo výške 11,13 eur zo dňa 14.02.2017 (ktorú prevzala dňa 20.02.2017) v lehote 15 dní od doručenia a opakovaná výzva zo dňa 21.03.2017. Na písomné výzvy žalobca vynaložil čiastku 3,70 eur. Žalovaná do podania žaloby dlžnú sumu v celkovej výške 273,59 eur neuhradila.
3. Okresný súd Nitra vo veci vydal platobný rozkaz dňa 27.07.2017 pod č. k. 9C/73/2017-22. Platobný rozkaz sa nepodarilo napriek rozsiahlym šetreniam doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 22.02.2018 pod č. k. 9C/73/2017-35 zrušil.
4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 CSP, rozhodol súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to žaloba zo dňa 07.07.2017, odhláška poistenca zo dňa 15.01.2016 a zo dňa 09.11.2016, prihláška zo dňa 15.01.2016, čestné vyhlásenie zo dňa 15.01.2016 a zo dňa 09.11.2016, výpisy z účtu poistenca, výzvy zo dňa 12.04.2016 a zo dňa 14.02.2017 (vrátane doručeniek) a opakované výzvy zo dňa 23.05.2016 a zo dňa 21.03.2017.
7. Z výpisu z účtu žalovanej ako poistenca (zdravotná starostlivosť) za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2015 súd zistil, že žalobca zaplatil tzv. kapitačný paušál ako aj úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za celé obdobie spolu vo výške 258,76 eur. Z výpisu z účtu žalovanej ako poistenca (zdravotná starostlivosť) za obdobie od 17.06.2016 do 09.11.2016 súd zistil, že žalobca zaplatil tzv. kapitačný paušál ako aj úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za celé obdobie spolu vo výške 11,13 eur.
8. Z čestného vyhlásenia o zdravotnom poistení v inom ČS EÚ, EHP a CH zo dňa 15.01.2016 súd zistil, že žalovaná bola v období od 01.07.2014 do 31.10.2015 zdravotne poistená v členskom štáte EÚ - Taliansko v systéme zabezpečenia spĺňajúceho ust. § 3 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z titulu pracovný pomer. Z čestného vyhlásenia o zdravotnom poistení v inom ČS EÚ, EHP a CH zo dňa 09.11.2016 súd zistil, že žalovaná bola v období od 17.06.2016 do 31.10.2015 zdravotne poistená v členskom štáte EÚ - Taliansko v systéme zabezpečenia spĺňajúceho ust. § 3 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z titulu pracovný pomer.
9. Žalobca opakovanými výzvami na úhradu - pokus o zmier zo dňa 21.03.2017 a 23.05.2016 oznámil žalovanej, že voči nej eviduje pohľadávky z dôvodu, že za ňu hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby, aj v čase, keď už nebola zdravotne poistená v SR, nakoľko mu danú skutočnosť oznámila oneskorene. Žiadal uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 269,89 eur v lehote 5 dní.
10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákona č. 580/2004 Z. z."), poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len "verejne zdravotne poistená").
11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
12. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,1) ak ďalej nie je ustanovené inak.
14. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec má právo a) na výber zdravotnej poisťovne za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 7) a osobitným predpisom52b), b) na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 9 a 10), c) na informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti11) má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,53) d) na poskytnutie neodkladnej starostlivosti15) poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak príslušná zdravotná poisťovňa s ním nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,53) e) vrátenie preplatku na základe ročného zúčtovania poistného (§ 19), f) podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti, g) domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred úradom.13)
15. Podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 3, 4, 6, 11, 12 a 15 a 16.
16. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu; táto povinnosť nevzniká, ak je poistenec štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, b) zmenu alebo vznik platiteľa poistného; ak ide o vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastal vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3), d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v), e) skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12).
17. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.
18. Podľa § 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z., príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise,
19. Predmetom tohto sporu je nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas doby, kedy bola žalovaná vyňatá zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemala nárok. Žalovaná je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR. Žalovanej ako poistencovi v súlade s ust. § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. vznikla povinnosť oznámiť v lehote 8 dní žalobcovi skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik verejného zdravotného poistenia. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona povinná túto starostlivosť jej zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z. z.. Zákon č. 580/2004 Z. z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona.
20. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že u žalovanej, na ktorú sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., došlo ku dňu 01.04.2014 a ku dňu 17.06.2016 k zániku verejného zdravotného poistenia na území SR. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanej bola v období od 01.04.2014 do
31.10.2015 a za obdobie od 17.06.2016 do 09.11.2016 za území SR hradená zdravotná starostlivosť spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu ako aj iné úhrady za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 269,89 eur. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretej medzi lekárom a poistencom bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. Sumu v celkovej výške 269,89 eur zaplatil žalobca plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z., keďže o zániku poistenia nemal vedomosť. Žalovaná si totiž nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. e) v spojení s ust. § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., a to oznámiť najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Súd mal za to, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaná nemala nárok z dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda, ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
22. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
23. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
24. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Protiprávny úkon žalovanej spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm. e), v spojení s ust. § 23 ods. 1písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. a teda v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré hradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovanej v rozsahu 269,89 eur. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaná nesplnila oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Kedy bola žalovaná oznamovaciu povinnosť splnila, žalobca aby nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaná nechcela spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti o tom vedieť mala a mohla. Keďže žalobca si uplatnil škodu vo výške 269,89 eur, súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi uplatnenú škodu.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vykonávacieho nariadenia vlády č. 84/1995 Z. z., kedy žalovaná sa s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka dostala do omeškania uplynutím 15-tich dní odo dňa prevzatia výziev na dobrovoľnú úhradu. Výzvu zo dňa 12.04.2016 na sumu 258,76 eur prevzala dňa 15.04.2016 a teda uplynutím žalobcom vo výzve poskytnutej 15-dňovej lehoty sa dňom 01.05.2016 dostala žalovaná do omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Výzvu zo dňa 14.02.2017 na sumu 11,13 eur prevzala dňa 20.02.2017 a teda uplynutím
žalobcom vo výzve poskytnutej 15-dňovej lehoty sa dňom 08.03.2017 dostala žalovaná do omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Úrok z omeškania predstavoval v nadväznosti na sadzu ECB (platnú ku dňu 01.05.2016 a 08.03.2017) hodnotu 5 % ročne. Preto je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 258,76 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 11,13 eur od 08.03.2017 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 269,89 eur od 01.05.2016 do zaplatenia. Preto súd žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, tak ako si ho uplatnil žalobca, zamietol. Súd tiež priznal žalobcovi náhradu nákladov súvisiacich s vymáhaním dlhu, a to v sume 3,70 eur za poštovné a obálky ako účelné náklady. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a vyslovil, že úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko náhradu trov nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.