Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Csp-165-2017.pdf
PDF · 105.77 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/165/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: L. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XX, v konaní právne zastúpený T.. C. U., J. P. P. F. U., W. XXX, proti žalovanému: U., P.. D.. G.., I.: XX XXX XXX, U.I. XX, Q., v konaní o určenie, takto
rozhodol:
I. určuje, že žalovaný nie je oprávnený požadovať od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu poskytnutého úveru vo výške XXX,XX Eur na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX,
II. určuje, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, vykonávaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a žalovaným,
III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal určenia, že žalovaný nie je oprávnený požadovať od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu poskytnutého úveru vo výške XXX,XX Eur na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Žalobca sa taktiež domáhal určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, vykonávaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX v postavení veriteľa uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške XX XXX Sk (XXX,XX Eur) a žalobca sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške XX XXX Sk (XXX,XX Eur). Žalobca mal celkovo zaplatiť žalovanému sumu vo výške XX XXX Sk (X XXX,XX Eur). Súčasne so zmluvou o úvere žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu zarážkach zo mzdy a z iných príjmov. Žalobca žalovanému celkovo uhradil sumu X XXX Eur. Žalovaný dňa XX.XX.XXXX adresoval žalobcovi výzvu na úhradu dlžnej sumy z predmetnej zmluvy vo výške X XXX,XX Eur. Žalobca poukázal na to, že zmluva neobsahuje RPMN a keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, má sa na ňu hľadieť ako na bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca taktiež uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to poplatok vo výške XX % ročne. Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárovou zmluvou. Spotrebiteľ je povinný podriadiť sa zrážke zo mzdy na úhradu pohľadávky, ktorá je vyčíslená
výlučne žalovaným, bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. XCo/XX/XXXX, podľa, ktorého Dohodu o zrážkach zo mzdy možno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Mal za to, že zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný mal za to, že sa nemožno dodatočne dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzatvorenie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) žalobca sám svojim konaním vyvolal a inicioval. Zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ako aj s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Strany konania dňa XX.XX.XXXX uzatvorili formulárovú zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške XX XXX Sk (XXX,XX Eur) a žalobca sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške XX XXX Sk (XXX,XX Eur). Žalobca mal celkovo zaplatiť žalovanému sumu vo výške XX XXX Sk (X XXX,XX Eur). V zmluve je uvedené, že je uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva ďalej obsahuje informáciu o počte mesačných splátok XX vo výške X XXX Sk (XXX,XX Eur), pričom splácanie sa začne XX.XX.XXXX. Žalobca zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ.
6. Súčasne so zmluvou o úvere strany konania uzatvorili aj Dohodu zarážkach zo mzdy a z iných príjmov. V dohode je uvedené, že pre prípad neuhradenia dvoch po sebe idúcich splátok sa účastníci dohodli na strate výhody splátok, čím sa stal splatným celý dlh naraz. Taktiež v prípade omeškania s úhradou dlhu sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške X,XX % z dlžnej sumy denne.
7. Žalobca žalovanému celkovo uhradil sumu X XXX Eur, pričom úver začal splácať až v roku XXXX. Vtedy zaplatil X splátok po XXX Eur, a to dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.
8. Žalovaný dňa XX.XX.XXXX adresoval žalobcovi výzvu na úhradu dlžnej sumy z predmetnej zmluvy vo výške X XXX,XX Eur. Vo výzve zároveň uviedol, že pokiaľ žalobca neuhradí uvedenú sumu, pristúpi k jej vymáhaniu.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
11. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
12. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činností.
14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
15. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len citovaného zákona), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
17. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
19. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
21. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
22. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
23. Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (teda v čase od 01.07.2006 do 31.12.2007). Aj keď žalovaný tvrdil, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu, je zrejmé, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca pri uzatváraní zmluvy nevystupoval ako podnikateľ a žalovaný poskytoval úver ako predmet svojho podnikania. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom
zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože úverová zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného.
24. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
25. Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
26. Súd pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako obyvateľom členského štátu minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
27. Konanie žalovaného nemožno vnímať inak ako nekalú obchodnú praktiku, kedy sa pri riadnej spotrebiteľskej zmluve a poskytnutí spotrebiteľského úveru chcel takýmto konaním zbaviť svojich povinností a zodpovednosti vo vzťahu k zvýšenej ochrane spotrebiteľa. Množstvo rozhodnutí súdov však za spotrebiteľskú zmluvu považovalo aj takúto úverovú zmluvu, aj v znení Občianskeho zákonníka v dobe uzatvorenia zmluvy. Súd teda hľadel na zmluvu ako na zmluvu spotrebiteľskú, ktorá mala byť uzatvorená v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
28. V predmetnom konaní teda súd skúmal, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, či je v konaní možné poskytnúť zvýšenú ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi a či nároky, ktoré si žalovaný môže voči žalobcovi uplatniť z Dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade so zákonom. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
29. Samotná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré v čase účinnosti vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom neuvádza ani základnú a nanajvýš podstatnú náležitosť, a to výšku ročnej úrokovej sadzby. Zmluva taktiež neuvádza ani poplatky, ktoré si účtuje žalovaný, nehovoriac o ďalších náležitostiach. Vzhľadom k tomu teda žalobca nemal povinnosť platiť žalovanému úroky alebo poplatky, ktoré v zmluve uvedené neboli. Jeho povinnosťou bolo nanajvýš uhradiť poskytnutú istinu. Na základe toho potom žalovaný nemohol žiadať od zamestnávateľa žalobcu úhradu akejkoľvek sumy nad rámec poskytnutej istiny.
30. Súd tiež poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané že žalobca nezačal riadne platiť splátky podľa zmluvy, ale dostal sa do omeškania už s prvou splátkou. Podľa Dohody o zrážkach zo mzdy bolo pri omeškaní dvoch po sebe idúcich splátok dohodnuté, že úver, resp. dlh sa stane splatným naraz. Pokiaľ neboli uhradené prvé dve splátky, splatné k XX.XX.XXXX a k XX.XX.XXXX, úver sa stal splatným dňa XX.XX.XXXX. Žalovanému od XX.XX.XXXX začala plynúť premlčacia lehota, ktorá
uplynula dňa XX.XX.XXXX. Ak by sme aj pripustili aplikáciu štvorročnej premlčacej lehoty podľa Obchodného zákonníka, aj v tomto prípade by bol nárok žalobcu premlčaný už XX.XX.XXXX. Napriek tomu žalovaný výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu, aby mu do siedmich kalendárnych dní od doručenia výzvy uhradil sumu X XXX,XX Eur. Pokiaľ by žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy žiadal zamestnávateľa žalobcu, aby tieto zrážky vykonával, zamestnávateľ by to bol povinný robiť, pričom by neskúmal, či pohľadávka nie je premlčaná alebo či je dôvodná.
31. Dohoda o zrážkach zo mzdy je na predtlačenom formulári, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, teda žalovaného. Žalobca nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Opak žalovaný v konaní nepreukázal.
32. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže byť uzatvorená skôr, ako došlo k vzniku omeškania. Touto Dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy pritom musí obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.
33. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru, s tým, že žalobca ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu nemohol ovplyvniť obsah Dohody o zrážkach zo mzdy a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný.
34. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy navyše umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako aj z právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa mohli vykonať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.
35. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby pohľadávku uplatňovanú voči žalobcovi vylúčil zo súdneho prieskumu.
36. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Podľa čl. I. Dohody sa dlžník zaviazal v prípade omeškania zaplatiť úrok z omeškania vo výške X,XX % denne, čo predstavuje XX,XX % ročne. Takýto úrok je však v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný.
37. Vo vzťahu k okolnostiam uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy súd uvádza, že v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
38. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch I..Ú. zo dňa XX.XX.XXXX a I..Ú. zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.
39. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže podľa súdu zodpovedať kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere bez objasnenia jej významu a dôsledkov, pričom neprimeraný úrok z omeškania nie je uvedený v zmluve, ale len v Dohode. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, pričom táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
40. Uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním o jej dôsledkoch dostalo objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov, a teda nič nebráni tomu, aby Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhodnotená za neplatnú, aj keď má základ v znení zákona. Dôležité je ako bola táto Dohoda o zrážkach zo mzdy zrealizovaná, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží. To by sa mohlo stať aj v tomto prípade, ak by súd neposkytol žalobcovi ochranu vo forme výroku tohto rozsudku.
41. Pokiaľ žalovaný má za to, že voči žalobcovi má ešte pohľadávku, ktorú môže uplatniť na súde, môže tak urobiť, avšak bez súdnej kontroly to nie je možné.
42. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.