Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-54-2002.pdf
PDF · 81.66 KB
Case nature
Subarea
1Er/54/2002
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného COOP Jednota Krupina, spotrebné družstvo, so sídlom Svätotrojičné námestie 22, 963 01 Krupina, IČO: 00 169 021, proti povinnému Roľnícke družstvo Čerín - Čačín, so sídlom 974 01 Čerín, IČO: 00 189 120, na vymoženie pohľadávky vo výške 249,65 eura (7.521,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Ul. Prof. Sáru č. 5, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 12/2002, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 393,66 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou sa dňa 15. 01. 2002 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 12/2002 na vymoženie pohľadávky vo výške 249,65 eura (7.521,00 Sk) s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C 208/99 zo dňa 11. 10. 1999. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5601 026257 zo dňa 22. 01. 2002, ktoré udelil Okresný súd Banská Bystrica na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie. 2. Podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23. 04. 2015, súdny exekútor postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) z dôvodu nemajetnosti povinného. Spolu s podaním oprávneného si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 426,76 eur. 3. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak to ustanovuje tento zákon. 7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 8. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 9. Z obsahu exekútorského spisu a z návrhu oprávneného na zastavenie exekučného konania mal súd preukázané, že povinný nemá vedený žiadny účet v bankách, nehnuteľnosti evidované v jeho vlastníctve sú zaťažené skôr začatými exekúciami, povinný od roku 2003 nevykonáva žiadnu činnosť, má množstvo pohľadávok, nevyplatil mzdy za viac ako rok práce posledným zamestnancom a podľa vyjadrenia predsedu družstva nemajú prostriedky ani na úhradu poplatku za podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Vzhľadom na vyššie uvedené podal oprávnený návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) z dôvodu nemajetnosti povinného. 10. Exekučné konanie sa začalo dňom 15. 01. 2002, t. j. pred 01. 02. 2002, kedy nadobudla účinnosť novela 483/2001 Z. z., ktorou sa zaviedla možnosť zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V zmysle ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku sa konanie dokončí podľa doterajších predpisov, pričom Exekučný poriadok účinný do 31. 01. 2002 nepoznal možnosť zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h), ako to navrhol oprávnený. Súd preto s poukazom na dispozitívny úkon oprávneného vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a z dôvodu nemajetnosti povinného ju zastavil. 11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. 12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 14. Podľa § 203 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 01. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 15. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 426,76 eura, ktoré pozostávali z odmeny za časť vymoženej pohľadávky podľa § 16 vyhlášky vo výške 68,50 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 287,13 eura a dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 355,63 eura, t.j. vo výške 71,13 eura. 16. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. 17. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 16,60 eura a najviac 33.193,92 eura. 18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 19. Trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti je povinný uhradiť povinný, voči ktorému sa exekúcia vedie (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje výnimku zo znenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a to v prípade procesného zavinenia oprávneného, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nárok na náhradu trov exekúcie od oprávneného je nárokom, ktorý má svoj základ v ustanoveniach procesného práva, preto o zavinení oprávneného možno uvažovať len z hľadiska procesného zavinenia oprávneného majúceho príčinnú súvislosť s výsledkom konania (zastavením). Ak oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. Žiadna procesnoprávna norma totiž neustanovuje povinnosť oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie, je na jeho vôli, či návrh podá alebo nie, či exekúcia bude pokračovať alebo bude zastavená. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu procesného zavinenia oprávneného a preto je namieste aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, na základe čoho súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. 21. Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu za časť vymoženej pohľadávky vo výške 68,50 eura podľa § 16 ods. 2 vyhlášky. 22. Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 22,91 eura za poštovné, vo výške 12,75 eura za poplatky, vo výške 181,40 eura za znalecké posudky, vo výške 42,49 eura za pracovnú cestu podľa § 22 ods. 1 vyhlášky. 23. Súd uznal súdnemu exekútorovi podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 328,05 eura, t.j. vo výške 65,61 eura. 24. Súd pri uznávaní hotových výdavkov za poštovné poplatky a overenie vo výške 46,64 eura vychádzal z ich preukázania v exekučnom spise. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti vynaložených výdavkov v
spojitosti s ich preukázaním v exekučnom spise, súd mohol uznať len poplatky a overenie vo výške 12,75 eura a poštovné vo výške 22,91 eura (za 4x doporučený list, 12x doporučený list do vlastných rúk a 4x opakovane doručený list do vlastných rúk), kde vynaloženie hotových výdavkov je doložené originálnou doručenkou, resp. faktúrou. Keďže súdny exekútor nezdokladoval výšku poštovného, súd pri uznávaní poštovného vychádzal z tzv. poštového poriadku a poštovné vo výške 7,68 eura mu neuznal. Vynaloženie zvyšných hotových výdavkov za poplatky a overenie vo výške 3,30 eura nebolo v exekučnom spise dostatočne preukázané, preto ich súd súdnemu exekútorovi nemohol uznať a uznal mu len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané. 25. Súd uznal súdnemu exekútorovi trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s pribratím znalca do konania v zmysle ustanovenia § 122 Exekučného poriadku. Za vyhotovenie písomných znaleckých posudkov č. 060-1/2004, č. 060-2/2004 a č. 060-3/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty hnuteľných vecí, a to pojazdnej elektrocentrály AM 6T, obracača STOLL Z 550D a riadkovača STOLL R 415 4DS, vypracovaných znalcom z odboru strojárstvo, odvetvia odhad hodnoty strojových zariadení Ing. Igorom Harachom, súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu za znalecké posudky vo výške 181,40 eura, nakoľko ju považoval za primeranú. 26. Súd uznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu cestovných výdavkov vo výške 42,49 eura za pracovnú cestu dňa 14. 05. 2004 vykonanú za účelom spísania hnuteľného majetku povinného. Súdny exekútor si vyúčtoval služobnú cestu na trase Banská Bystrica - Šípice a späť spolu 154 km zo dňa 14. 05. 2004, osobným motorovým vozidlom: Škoda Octavia priemerná spotreba: 7,6 l/100km, cena PHM v roku 2002: 1,04 eura/1l (31,38 Sk/l), čo predstavuje celkové náklady vo výške 42,49 eura. 27. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 16,60 eura za telekomunikačné výdavky, kancelársky materiál a kopírovanie. Súdny exekútor nepreukázal nespochybniteľnú výšku predmetnej sumy za telekomunikačné výdavky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Kopírovanie a kancelársky materiál nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 citovanej vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Zákonodarca nezaradil bežné náklady kancelárskych vecí do výpočtu náhrad hotových výdavkov a zároveň má súd za to, že takéto administratívne náklady so založením a vedením exekučného spisu (náklady na bežný kancelársky materiál - obálky, spisový obal, euroobal, kancelársky papier) sú súčasťou administratívnych prác, ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 citovanej vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora a preto ich súdnemu exekútorovi nemohol priznať. 28. Na základe uvedeného Okresný súd Banská Bystrica v súlade s Exekučným poriadkom, vyhláškou a po oboznámení sa s exekútorským spisom zaviazal podľa § 203 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 393,66 eura oprávneného, z toho odmena predstavuje 68,50 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 259,55 eura a 20% DPH (základ dane 328,05 eura) predstavuje 65,61 eura.
Poučenie:
Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku I. uznesenia môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.