Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-64-2015.pdf
PDF · 88.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/64/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 48 191 515, organizačná zložka: Blackside, a.s. - odštepný závod zahraniční právnické osoby, so sídlom Doudlebská 1699/5, Nusle, Praha 4, Česká republika, IČO: 056 49 137, právne zastúpeného AK Herceg, s.r.o., IČO 35 890 240, so sídlom Bratislava, Košická 56, proti žalovanému V. Z., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Nové Mesto nad Váhom, v konaní o zaplatenie 82.935,62 Kč s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 82.935,62 Kč spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82.777,38 Kč od 17.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva právo voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu si žalobným návrhom zo dňa 05.02.2015 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 82.935,62 Kč, zmluvného úroku vo výške 25,08 % ročne zo sumy 82.777,38 Kč od 17.12.2013 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82.777,38 Kč od 17.12.2013 do zaplatenia. Nárok si uplatnil na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty uzavretej so žalovaným dňa 27.02.2012 so spoločnosťou Raiffeisenbank a.s.. V zmysle článku III. Obchodných podmienok pre kreditné karty Raiffeisenbank, a.s. (ďalej len „OP“) poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky vo výške úverového limitu 50.000,- Kč, ktoré bol žalovaný oprávnený čerpať platobnou kartou alebo výberom v hotovosti v obchodnom mieste Raiffeisenbank, a.s.. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal čerpať peňažné prostriedky maximálne do výšky schváleného úverového limitu. Žalovaný sa zaviazal splácať úver vo výške a spôsobom v zmysle článku IX. OP v zásade tak, že bol povinný mesačne uhradiť právnemu predchodcovi žalobcovi aspoň minimálnu časť vyčerpaných peňažných prostriedkov. V zmysle článku X. OP bol žalovaný povinný právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť z vyčerpanej a doposiaľ nezaplatenej čiastky peňažných prostriedkov, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol, úrok. Žalovaný bol povinný zaplatiť aj poplatky v zmysle článku X. odsek 4, a to najmä poplatky spojené s vydaním a používaním karty, transakčné poplatky a poplatky za doplnkové služby, atď.. Žalovaný neuhrádzal minimálnu mesačnú splátku riadne a včas, na základe čoho právny predchodca žalobcu v súlade s článkom XVI. ods. 2 písm. d) OP vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný listom zo dňa
09.12.2013, ktorý mu bol odoslaný dňa 09.12.2013, v ktorom bol zároveň vyzvaný k okamžitej úhrade pohľadávky. Doručenie podľa Všeobecných obchodných podmienok v tomto prípade nastáva piatym dňom od odoslania, prehlásenie bolo teda doručené dňa 16.12.2013. Žalobný nárok pozostáva z povolenej vyčerpanej čiastky vo výške 78.000,- Kč a nepovolenej vyčerpanej čiastky vo výške 4.935,62 Kč.
2. Uznesením č. k. 12C/64/2015-87 zo dňa 21.11.2016 konajúci súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu (Raiffeisenbank, a.s.) vstúpila spoločnosť Tomitrela s.r.o.. Následne uznesením č. k.12C/64/2015-111 dňa 03.04.2018 súd pripustil, aby do konania namiesto žalobcu (Tomitrela s.r.o.) vstúpila do konania spoločnosť Blackside, a.s..
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, žaloba bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 1, ods. 2 C.s.p., teda oznámením o jej podaní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke, po tom, čo boli neúspešné pokusy súdu potrebné na zistenie jeho skutočného miesta pobytu.
4. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a zástupcu žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil. Nebol dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p. Súd konal v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené na adresu trvalého bydliska podľa § 106 ods. 1 písm. a) v spojení s § 116 ods. 3 C.s.p..
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu, výpisov z Obchodného registra, všeobecných obchodných podmienok, obchodných podmienok pre vydávanie a používanie kreditných kariet, cenníka, zmluvy o vydaní kreditnej karty, súhrnného výpisu, prehľadu úrokových sadzieb, oznámenia o zosplatnení, vyčíslenia žalobného nároku a zistil skutkový stav veci.
6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 27.02.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Raiffeisenbank, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o vydaní kreditnej karty, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP a OP pre vydávanie a používanie kreditných kariet. Na základe tejto zmluvy došlo zo strany žalovaného k vyčerpaniu povolenej čiastky úverového limitu vo výške 78.000,- Kč a k vyčerpaniu nepovolenej čiastky vo výške 4.935,62 Kč, čo spolu predstavuje žalovanú sumu. V zmluve bol dohodnutý úrok pre bezhotovostné transakcie vo výške 18 % ročne a žalovaný sa zaviazal splácať formou povinnej minimálnej splátky stanovenej bankou podľa rozsahu čerpania zo strany žalovaného. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že neuhrádzal mesačné splátky riadne a včas, na základe čoho právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 09.12.2013 v súlade s čl. XVI ods. 2 písm. d/ OP vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Tento list zasielal žalovanému uvedeného dňa poštou. Postup pri doručovaní je upravený v čl.7 všeobecných obchodných podmienok banky. Aj pri vrátení nedoručenej zásielky platí fikcia o jej doručení 5. pracovným dňom po dni odoslania (bod 7.8.1 VOP).
7. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre osobné úvery Raiffeisenbank a. s., pričom podľa bodu 15 ods. 2 písm. a/ týchto podmienok, pokiaľ dôjde k porušeniu zmluvy zo strany klienta, je banka oprávnená už vyčerpané čiastky úveru (istiny), vrátane úrokov a všetkých ostatných finančných záväzkov klienta voči banke prehlásiť za okamžite splatné.
8. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu.
9. Podľa čl. 4 písm. b/ citovaného nariadenia, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté čl. 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
10. V danom prípade si účastníci zvolili právo Českej republiky na posudzovanie predmetnej zmluvy, ako to vyplýva z čl. 19 ods. 8 obchodných podmienok pre osobné úvery Raiffeisenbank a.s..
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníku smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
12. Podľa § 498 Obchodného zákonníku strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.
13. Podľa § 504 Obchodného zákonníku dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.
14. Podľa § 52 ods. 2, ods. 3 Občanského zákonníku dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejednáv rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.
15. Predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver. Ten je upravený zákonom č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách zjednávaní spotřebitelského úvěru, a preto zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zároveň potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu opäť podľa českej právnej úpravy konkrétne Občanského zákonníku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
16. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd považoval za dôvodné žalobe vyhovieť okrem úrokov z úveru, pretože ich žalobca žiadal priznať za obdobie po vyhlásení splatnosti až do doby do zaplatenia úveru. Podľa názoru súdu platenie zmluvného úroku možno požadovať len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti do 06.12.2013. Ak si teda účastníci úverovej zmluvy dohodnú úverové obdobie, potom veriteľ má nárok na odplatu, teda úroky, len za dohodnuté úverové obdobie (žalobca nepreukázal, že by došlo k dohode ohľadom úverového obdobia a ani neoznačil trvanie daného obdobia). Po tomto období totiž veriteľovi vzniká nárok len na úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych sporoch je pritom limitovaná nariadením vlády ČR č.142/1994 Sb.. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania, a to vrátane ich navýšenia o úroky z úveru je tak v rozpore so zákonom a ak by v tomto smere existovalo aj zmluvné dojednanie účastníkov, súd by ho musel vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39 OZ. Uvedený právny názor vyslovil Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 182/2011 zo dňa 18.9.2012. Na jeho podporu možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd zdôraznil, že dohodnuté úroky z poskytnutých úverových prostriedkov patria len do splatnosti jeho dlhu. Podobne možno poukázať aj na uznesenie Ústavného súde SR č. k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, ktorý odmietol sťažnosť veriteľa v tomto smere ako neopodstatnenú. Tá sa týkala rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/131/2011-127 a rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/30/2012-145 zo dňa 30.5.2012. Súdy v nich vyslovili názor, že pri zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu v podobe úrokov z úveru a úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie Krajského súdu bolo zjavne neodôvodnené resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
17. Súd na základe zisteného skutkového a právneho stavu zaviazal žalovaného k zaplateniu vyčerpaných finančných prostriedkov vo výške 82.935,62 Kč a zamietol žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku, pretože bol uplatnený za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákonníka: jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitelprávo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platitpoplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
19. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. v znení účinnom výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorá predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov.
20. Keďže žalovaný riadne a včas po vyhlásení okamžitej splatnosti nevrátil poskytnutý úver vznikol žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občanského zákonníka zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne z uplatnenej sumy 82.777,38 Kč od 17.12.2013 do zaplatenia (deň nasledujúci po uplynutí dodatočne poskytnutej lehote na zaplatenie), na zaplatenie ktorých súd žalovaného zaviazal.
21. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti uložil žalovaným v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keďže neboli zistené dôvody pre určenie dlhšej lehoty.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade mal žalobca okrem nepatrnej časti úspech vo veci, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.