Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/26/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľa: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, V., proti odporkyni - dcére navrhovateľa: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I. XX/XX, S. nad D., o zníženie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.08.2017 domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči odporkyni ako plnoletej dcére zo sumy 100,- eur na sumu 50,- eur, ktorá vyživovacia povinnosť mu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/191/2012-68 zo dňa 13.05.2013. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa počas štúdia pracuje v reštauráciách a má príjem. Jeho mesačný príjem je nízky a nedokáže z neho pokryť vyživovaciu povinnosť. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá žiadne peňažné prostriedky a okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi Ľubomírovi R.. Navrhovateľ pracuje vo firme S. s.r.o. a prácu vykonáva v ČR, jeho výdavky na bývanie predstavujú 3.500,- Kč a zárobok je asi 420,- eur mesačne. 2.Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila dňa 02.01.2018 tak, že s ním nesúhlasí. Počas stredoškolského štúdia síce mala prax, ale tá bola neplatená a nepravidelne si privyrábala počas leta či počas víkendov ako brigádnička. Na vysokú školu bakalárskeho stupňa chodila do Banskej Bystrice, kde žiadnu brigádu nemala a tiež len počas víkendov si chodila privyrábať v mieste svojho bydliska ako brigádnička. Momentálne denne študuje magisterský stupeň na Vysokej škole DTI v Dubnici nad Váhom v odbore učiteľstvo ekonomických predmetov a musela uhradiť školné za prvý semester roka 2017/2018 v sume 615,- eur, na čo jej prispela matka. Otec jej výživné neplatil pravidelne, až pokiaľ nebola na neho podať trestné oznámenie a uhradil ho, až keď ho polícia na úhradu vyzvala. Z brigád má len minimálny príjem, v čase podania vyjadrenia jej však príjem z brigády neplynul, lebo brigádnikov nepotrebovali. Podľa nej, ak má otec prostriedky na to, aby chodil s priateľkou do reštaurácií 4 krát týždenne, aby si platil obedy a alkoholické nápoje, ako to vyplýva z fotografií na facebooku, určite má prostriedky aj na jej výživné. Podaním doručeným súdu odporkyňa doplnila svoje vyjadrenie tak, že otec jej platí nepravidelne výživné, matka jej dáva tiež 100,- eur ako výživné, má k dispozícii aj prídavky na dieťa 23,68 eur mesačne a príjem z brigády podľa priloženého potvrdenia. Svoje priemerné výdavky opísala ako výdavky na telefón 30,- eur mesačne, poistku 24,- eur mesačne, 30,- - 40,- eur mesačne minie na hygienické potreby, 20,- eur - 30,- eur mesačne na školské potreby, knihy a voľný čas a uhradila školné za zimný aj letný semester 2017/2018 v sume 1.130,- eur, na čo jej prispela matka.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 31.05.2018, na ktoré sa dostavili obaja účastníci. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na návrhu a chcel by znížiť vyživovaciu povinnosť od 01.06.2018, teda odo dňa nasledujúceho po pojednávaní. Uviedol, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi Ľubomírovi Hírešovi, vo výške 70,- eur mesačne. Ďalej musí splácať nedoplatok na zdravotnom poistení asi vo výške 100,- eur mesačne, platí si náklady na bývanie v Čechách, na ktorý mu poskytuje príspevok

zamestnávateľ, ale tento príspevok je nepravidelný a sám si musí doplácať vždy minimálne 800 až 900 Kč mesačne. Nemá dlhy ani pôžičky ani osobitné výdavky spojené so zhoršeným zdravotným stavom. Odporkyni výživné platí, tak ako ho má určené súdom a nemôže si dovoliť splatiť jej nič naviac, pričom suma 100,- eur je pre neho neúnosná. Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že denne študuje na vysokej škole v Dubnici, preto nemá osobitné výdavky na dochádzanie za štúdiom, uhradila však školné za prvý semester 615,- eur a za druhý 515,- eur. Čo sa týka brigád, snaží sa privyrábať nepravidelne cez víkend ako čašníčka, z čoho má príjem podľa priložených potvrdení. Školské pomôcky si zakupuje priebežne. Býva s babkou, na bývanie babke prispieva mama, prispieva jej aj na stravu pre odporkyňu. Mama odporkyni platí 100,- eur mesačne ako vreckové, necháva jej prídavky na dieťa na uspokojovanie osobných potrieb a platí dcére školné. Odporkyňa mala aj zdravotné problémy s chrbticou, chodila na ozón, to ju stálo jednorazovo 30,- eur a tiež si podľa potreby platí obstreky na chrbticu. Konkretizovala, že navrhovateľ jej platil za posledné obdobie výživné tak, že za mesiac 01/18 nebolo uhradené nič, za 02/18 to bolo 100,- eur, za mesiac 03/18 to bolo 50,- eur, za mesiac 04/18 to bolo 60,- eur a za mesiac 05/18 to bolo 90,- eur.

4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/191/2012-68 zo dňa 13.05.2013 právoplatného dňa 12.07.2013 súd zistil, že týmto rozsudkom bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu odporkyne výživné v sume 100,- eur mesačne počnúc dňom 11.07.2012. Týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 33P/142/2005-164 zo dňa 23.10.2007. Ďalej mal súd zistené, že navrhovateľ má (zatiaľ neprávoplatne z dôvodu podaného odvolania) určenú vyživovaciu povinnosť voči synovi Ľubomírovi R., nar. XX.XX.XXXX, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 21Pc/6/2017-60 zo dňa 02.11.2017 vo výške 50,- eur mesačne.

6. Čo sa týka pomerov na strane navrhovateľa, v čase posledného určovania výživného voči odporkyni (máj 2013), súd mal zistené, že navrhovateľ bol do 03.02.2013 zamestnancom spol. Rona a.s., kedy skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, s čistou mzdou za december 2012 v sume 570,79 eur, za január 2013 v sume 286,86 eur a náhradou príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 129,04 eur a od 01.03.2013 bol navrhovateľ poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške 85,74 eur za marec 2013, v roku 2012 a 2011 tiež poberal dávky hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne. V tom čase deklaroval výdavky vo výške 260,- eur mesačne na bývanie. V tomto čase mal navrhovateľ určenú aj vyživovacou povinnosť voči synovi Ľubomírovi R. 100,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2011. V čase aktuálneho rozhodovania súdu o návrhu na zníženie výživného mal súd pomery ustálené tak, že navrhovateľ je zamestnancom spol. DUBOS, a.s., Dubnica nad Váhom, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2017 s dňom nástupu do práce od 01.03.2017. Na základe dohody o dočasnom pridelení zo dňa 28.02.2017 bol navrhovateľ dočasne pridelený na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa Hanácke železárny a pérovny, a.s., Prostějov, Česká republika. Príjem navrhovateľa od 03/2017 do 12/2017 je priemerne 228,20 eur mesačne, okrem toho mu boli za toto obdobie vyplatené diéty v sume 45.190,- Kč, príjem navrhovateľa od 01/2018 do 03/2018 je priemerne 369,03 eur mesačne, okrem toho mu boli za toto obdobie vyplatené diéty v sume 28.800,- Kč. Ďalej navrhovateľ súdu predložil zmluvu o podnájme bytu zo dňa 01.10.2017, z ktorej vyplýva, že výdavky na bývanie v Čechách činia 3.500,- Kč mesačne, z čoho však, ako bolo zistené výpoveďou navrhovateľa, časť hradí zamestnávateľ a navrhovateľ si dopláca cca 800,- až 900,- Kč mesačne.

7. V čase posledného určovania výživného voči odporkyni (máj 2013), odporkyňa bola študentkou 3.ročníka SOŠ obchodu a služieb v Trenčíne, bývala s babkou, náklady na úhradu je potrieb znášala matka, ktorá prispievala babke na stravu a bývanie a odporkyni prispievala 100,- eur mesačne na štúdium. V čase aktuálneho rozhodovania súdu bolo preukázané, že odporkyňa je študentkou magisterského stupňa na Vysokej škole DTI v Dubnici nad Váhom v odbore učiteľstvo ekonomických predmetov dennou - kombinovanou metódou, po tom, čo ukončila bakalársky stupeň štúdia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V tejto súvislosti odporkyňa uhradila školné za prvý semester akademického roka 2017/2018 v sume 615,- eur dňa 22.08.2017 a za druhý semester akademického roka 2017/2018 v sume 515,- eur dňa 22.08.2017, čo v konaní nebolo sporné. Ďalej mal súd zistené, že popri štúdiu má odporkyňa príležitostný príjem z brigády, čo vyplýva z potvrdenia spol. Ž & P.P. s.r.o., podľa ktorého od januára 2018 do marca 2018 na základe dohody o brigádnickej práci študentov mala odporkyňa priemerný čistý príjem v sume 44,80 eur mesačne, z ďalšej dohody o brigádnickej práci študentov so spol. IFULL s.r.o. podľa potvrdenia za sledované obdobie príjem nemala. Uvedené bolo

potvrdené aj lustráciou zo Sociálnej poisťovne vykonanou súdom. Aj aktuálne odporkyňa býva s babkou, na náklady spojené s bývaním a stravou prispieva babke matka odporkyne, rovnako aj v tomto čase matka poskytuje odporkyni príspevok na uspokojovanie jej bežných potrieb v sume 100,- eur, čo tiež nebolo namietané a okrem toho odporkyni necháva k dispozícii aj rodinné prídavky, ktoré na ňu matka poberá.

8. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR: Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR: Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR: Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. ZR: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. Pre posúdenie predpokladov pre zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť zistené, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť i výšku výživného. Zmena pomerov sa musí týkať tých skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd môže rozhodnúť o zmene výživného pre plnoleté dieťa len na návrh oprávneného alebo povinného. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. V návrhu na zmenu rozhodnutia o výživnom musí byť uvedené, od akého dňa sa má platiť zmenené výživné a tomuto dňu musí predchádzať moment zmeny pomerov. Už v čase rozhodovania musí byť zmena pomerov evidentná oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, lebo len tak je splnená základná obligatórna podmienka na zmenu výživného.

10. Nakoľko navrhovateľ sa domáhal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť voči odporkyni s účinnosťou od 01.06.2018, súd zisťoval, či ku dňu predchádzajúcemu, teda ku dňu 31.05.2018 ako ku dňu rozhodovania o návrhu, došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala úpravu výživného. Súd však na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane navrhovateľa ani na strane odporkyne nedošlo ku dňu rozhodovania súdu k takej zmene pomerov, ktorá by navrhovanú úpravu vyživovacej povinnosti odôvodňovala čo i len čiastočne. 11. V danej veci súd za rozhodné skutkové okolnosti považoval to, že odporkyňa je stále študentkou, pripravujúcou sa denne na budúce povolanie, od poslednej úpravy výživného táto nastúpila len na vyšší stupeň štúdia, a preto je potrebné konštatovať, že i napriek plnoletosti nie je sama schopná sa živiť. S nástupom odporkyne na vyšší stupeň štúdia pritom boli (oproti poslednej úprave výživného)

zaznamenané zvýšené výdavky spojené s povinnou úhradou školného, ako výdavku, ktorý v čase poslednej úpravy výživného nebola odporkyňa povinná vynakladať, a preto súd dospel k záveru, že na strane odporkyne z tohto dôvodu nebolo možné konštatovať, že by sa jej výdavky výrazne znížili. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporkyňa brigáduje a z brigád má príjmy, súd konštatuje, že nemôže byť na ťarchu odporkyne (ale práve naopak), ak popri dennom štúdiu inkasuje (navyše nepravidelne) peniaze titulom brigádnickej činnosti, ktorými hradí výdavky v rámci svojich spoločenských a kultúrnych aktivít primeraných veku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie R 16/1968, podľa ktorého zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že dieťa je schopné zárobkovej činnosti, bez ohľadu na jeho odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav, atď. Navyše, ako bolo zistené, výška príjmu z brigádnickej činnosti priemerne činí cca 44,- eur mesačne, čo skutočne nemôže bez ďalšieho spôsobiť také výrazné prilepšenie si na strane odporkyne, ktoré by zbavovalo navrhovateľa povinnosti čo i len čiastočne prispievať na výživu dcéry, navyše, keď jej zároveň stúpli náklady spojené so štúdiom na vyššou stupni, ako už bolo uvedené. Čo sa týka potrieb odporkyne, tieto súd vyhodnotil ako primerané veku, spôsobu prípravy na budúce povolanie či zdravotnému stavu, keďže nebolo zistené na strane odporkyne, že by táto doteraz poskytované výživné míňala na výdavky, ktoré by boli neadekvátne, nadbytočné či výrazne presahujúce jej možnosti, keď boli zistené len bežné výdavky na ošatenie, hygienické potreby, školské pomôcky, či úhradu poistného zo životnej poistky. Navyše súd vzal do úvahy tiež nerozporované tvrdenia o tom, že odporkyňa vynakladá (síce nepravidelne) prostriedky aj za účelom liečenia problémov s chrbticou, a preto nie je možné konštatovať, že by potreby odporkyne, ktoré v súčasnosti uspokojuje, by boli iné než nevyhnutné, alebo že by boli akokoľvek nadsadené. Na strane odporkyne od poslednej úpravy pomerov nedošlo k zmene ani ohľadom bytových pomerov, keď táto stále býva s babkou, na úhradu nákladov spojených s bývaním a stravou odporkyne babke prispieva len matka odporkyne tak, ako to bolo aj v čase poslednej úpravy pomerov. Rovnako sa nezmenilo nič na tom, že matka poskytuje stále odporkyni 100,- eur ako príspevok, vreckové na bežné výdavky. Na strane odporkyne teda súd nezaznamenal žiadnu a nie to ešte výraznú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného čo i len sčasti.

12. Pokiaľ ide o kritérium možností, schopností a majetkových pomerov navrhovateľa, súd zohľadnil jeho príjem z trvalého pracovného pomeru a dospel k záveru, že porovnaním výšky príjmov od poslednej úpravy výživného voči odporkyni, sa jeho príjem výrazným spôsobom neznížil. V čase úpravy výživného (máj 2013) rozsudkom sp.zn. 30P/191/2012, bol ako nezamestnaný navrhovateľ poberateľom dávok v hmotnej núdzi (od marca 2013), čo v porovnaní s aktuálne zisteným príjmom predstavuje naopak prilepšenie si na strane navrhovateľa, čo sa týka výšky mesačných príjmov. Navrhovateľ je totiž v súčasnosti zamestnaný, poberá pravidelný príjem i nemalé diéty. Rovnako súd konštatuje, že k výraznému zhoršeniu nenastalo ani na strane nevyhnutných výdavkov na bývanie, keď v čase poslednej úpravy pomerov výdavky na bývanie boli v rozsudku deklarované v sume 260,- eur mesačne, ale aktuálne ( z predloženej zmluvy a výpovede navrhovateľa na pojednávaní) vyplýva, že výdavky na bývanie si hradí za pomoci príspevku od zamestnávateľa s tým, že on sám uhrádza mesačne asi 800 - 900,- Kč, a teda výdavky na bývanie má navrhovateľ nižšie ako v čase určovania výživného v roku 2013. Z uvedeného nemožno konštatovať, že by sa majetkové či sociálne pomery na strane navrhovateľa natoľko výrazne zmenili, zhoršili, že by mu ďalej neumožňovali úhradu výživného v doposiaľ stanovenej výške, keď z vyššie uvedeného porovnania vyplýva, že k žiadnemu poklesu príjmu alebo k zvýšeniu nevyhnutných výdavkov na strane navrhovateľa nedošlo. Tiež treba dodať, že navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti nemá zhoršený zdravotný stav, a teda nemožno uvažovať ani nad tým, že by pokles schopností uhradiť výživné dcére mohol byť spôsobený práve z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov navrhovateľa a nevyhnutnosti vynakladať zvýšené výdavky v tejto súvislosti. Rovnako súd konštatuje, že v čase posledného určenia výživného na odporkyňu navrhovateľa rovnako zaťažovala aj ďalšia vyživovacia povinnosť na syna U., keď v máji 2013 bol povinný mu prispievať na výživu sumou 100,- eur mesačne a k 31.05.2018 ( zatiaľ neprávoplatným rozsudkom) mal určenú vyživovaciu povinnosť voči nemu v sume 50,- eur mesačne + 20,- eur mesačne splátka zameškaného výživného. Ani v tomto smere preto nemožno hovoriť o žiadnej zmene pomerov, ktorá by bola spôsobená pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú navrhovateľ predtým nemal. Čo sa týka tvrdenia, že navrhovateľ je povinný splácať nedoplatok na zdravotnom poistení v sume 100,- eur mesačne, súd konštatuje, že výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča, a preto nemožno odôvodniť potrebu zníženia výživného voči dcére tým, že otcovi neostáva na jeho úhradu dostatok peňazí z dôvodu splácania svojich iných dlhov. Navyše v kontexte toho, čo už bolo vyššie uvedené o súčasných pomeroch navrhovateľa, ani zohľadnenie tohto jediného deklarovaného výdavku navyše oproti stavu v roku 2013, by samo osebe nebolo spôsobilé privodiť navrhovateľovi rozhodnutie o čo i len čiastočnom znížení výživného.

13. Zhrnúc uvedené, na strane účastníkov nebola zistená taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného voči odporkyni, a to čo i len čiastočne. Táto zmena pomerov nebola daná ku dňu rozhodovania súdu o podanom návrhu, a preto súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.