Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/225/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený zvoleným zástupcom Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. - D. XXX, zastúpená zvolenou zástupkyňou JUDr. Ing. Mgr. Lenkou Pacalajovou Kováčovou, advokátkou, s miestom výkonu činnosti Sládkovičova 94, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.177,50 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 326,03 eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej proti žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 16.11.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.177,50 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.177,50 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 26.09.2013 spol. Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569449227 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku vo výške 1.500,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 33,62 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 20.11.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanej jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovanou dňa 26.09.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu, špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 772,50 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 12,88 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 46,50 eur. Žalovaná sa touto zmluvou okrem iného zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou dňa 16.12.2016, postúpila spoločnosť pohľadávku voči žalovanej, vrátane príslušenstva, na žalobcu, o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať svoje záväzky z vyššie špecifikovaných zmlúv riadne a včas a uhradila len splátky v celkovej výške 1.612,50 eur. Žalobca listom - predžalobnou výzvou - vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby žalovaná dlžnú sumu neuhradila.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 22.03.2018, vyjadrila podaním, doručeným súdu dňa 24.04.2018, v ktorom uviedla, že považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú v celom rozsahu a poukázala na to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pre absenciu ktorých sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom uviedla, že zmluvná podmienka, obsiahnutá v zmluve o zabezpečení splátok úveru, spočívajúca v poplatku za prevzatie peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátok, je podľa § 53 ods. 1 neprijateľná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je s poukazom na § 53 ods. 5 neplatná. Žalovaná napokon z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania žalobcom uplatňovaného nároku.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v ďalšom nevyjadril.

4. Podaním, doručeným súdu dňa 13.04.2018, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 326,03 eur.

5. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v časti uplatneného nároku vo výške 326,03 eur s príslušenstvom. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Predmetom konania tak zostala suma 851,47 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 851,47 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.

7. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. a § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 31.05.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 16.05.2018.

8. Súd tak, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

9. Dňa 26.09.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, a žalovaná, ako dlžník, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový úver vo výške 1.500,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy a žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 60 pravidelných týždenných splátkach vo výške 33,63 eur (pričom posledná splátka bude vo výške 33,33 eur) s dátumom splatnosti prvej splátky 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, splatnosťou ďalších splátok v 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a splatnosťou poslednej splátky v 7. deň 60. týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 22,38 %, RPMN vo výške 70,38 %, priemernej hodnote RPMN 46,06 % a celkovej čiastky, splatnej spotrebiteľom vo výške 2.017,50 eur.

10. Súčasne dňa 26.09.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanej bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Prevzatie peňažnej sumy sa v zmysle zmluvy uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na inom, vzájomnou dohodou určenom, mieste. Žalovaná sa za poskytnutie uvedenej služby zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 772,50 eur, a to v 60 pravidelných týždenných splátkach, kde výška 1 až 59 splátky bola dohodnutá vo výške 12,87 eur a výška poslednej 60. splátky vo výške 13,17 eur.

11. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.12.2016 oznámil žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016.

12. Listom zo dňa 05.10.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 1.203,08 eur najneskôr do 16.10.2017.

13. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná doposiaľ na daný úverový prípad uhradila sumu 1.612,50 eur.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 15. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky, vzniknuté mu z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569449227 zo dňa 26.09.2013 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 26.09.2013. Žalovaná zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 26.09.2013, je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy. 19. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.09.2013 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach, a to splátky č. 1 až 59 vo výške 33,63 eur a 60. splátku vo výške 33,33 eur.

20. Ešte skôr, ako súd vyhodnotil nárok žalobcu z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musel sa vysporiadať aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 26.09.2013. Predmetom tejto zmluvy bola „služba“, poskytovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu, spočívajúca v hotovostnom prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 26.09.2013 od žalovanej, a to za odmenu vo výške 772,50 eur, ktorú sa následne žalovaná zaviazala splácať tiež v 60 týždenných splátkach.

21. Uvedená zmluva svojím režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, ktorá je predmetom sporu, bola teda uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom ide o samostatnú zmluvu, ktorej vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, súd považoval za doplnkovú službu, súvisiacu so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, mala byť podľa § 2 písm. g) ZoSÚ zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade,

ak táto odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN, uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto možno konštatovať, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej RPMN považoval za bezúročný a bez poplatkov.

22. V danom prípade je celkom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval a požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude u neho vyberať splátky úveru, ktorá navyše predstavuje v uvedenom prípade uzatvorenej zmluvy viac než 50 % poskytnutého úveru. Týmto postupom, keď súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu so spotrebiteľom uzatvára aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru, realizovaným podľa názoru súdu úplne cielene, právny predchodca žalobcu dosahuje to, že sa odplata za službu inkasovania splátok úveru nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za doplnkový servis, službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navyšovať celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Právnemu predchodcovi žalobcu teda nestačí dojednaná výška odplaty za úver, uvádzaná v úverových zmluvách, spôsobujúca už aj tak výrazne vyššiu RPMN oproti priemernej RPMN (pre porovnanie: zo zmluvy zo dňa 26.09.2013: RPMN 70,38 % a priemerná RPMN: 46,06 %), ale túto opäť výrazne navyšuje cez službu zabezpečenia splátok úveru. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom (nezahrnutím odmeny obchodného zástupcu za inkasovanie splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu ZoSÚ. Naviac, podľa názoru súdu sa za odmenou obchodného zástupcu za uvedenú službu vo výške viac než 50 % z poskytnutého úveru skrývajú aj skryté úroky, keďže sa tým nepriamo navyšuje preplatenie poskytnutej úverovej istiny zo strany dlžníka. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Súd má za to, že určením neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedená zmluva bola síce uzatvorená pri tom istom rokovaní, avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by nastal, keby súd určil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy by automaticky bola absolútne neplatná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá závisí od uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je teda neplatná a spotrebiteľský úver je na základe vyššie uvedeného bezúročný a bez poplatkov. Na základe neplatnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je žalovaná povinná platiť žiadnu zmluvnú odmenu tam uvedenú, a preto súd prípadné úhrady žalovanej, realizované z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, započítal na úhradu istiny úveru a nakoniec vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:

25. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej sume žalovanou čerpanej istiny 1.500,- eur. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu celkom vo výške 1.612,50 eur. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, po odpočítaní žalovanou realizovaných platieb. Žalovaná však v tomto prípade uhradila viac, než na istine úveru vôbec obdržala, a keďže neexistuje nesplatená istina úveru, a teda niet istiny, ktorú by žalovaná mala žalobcovi zaplatiť, súd žalobu vo zvyšku požadovanej istiny zamietol.

26. Nakoľko niet dlžnej istiny, ktorú by bola žalovaná povinná zaplatiť, súd zamietol aj na ňu sa viažuce príslušenstvo, titulom úrokov z omeškania.

27. Keďže súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu zamietol, prípadným premlčaním žalobcom uplatnenej pohľadávky sa ďalej nezaoberal.

28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, C.s.p.. Nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti nedôvodne uplatneného nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 326,03 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti bola jeho žaloba zamietnutá, súd konštatuje, že žalovaná bola vo veci v plnom rozsahu úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.